Svätá Uršula Benincasa jej skúška viery a pokory 1547-1618
Keď nebude vlastnej vôľe ««« nebude pekla. Svätý Bernard
Uršuľa bola po celý život obeťou zmierenia. Vykonávala zadosťučinenie za hriechy sveta
Jej láska k blížnym šla až tak ďaleko, že bola ochotná znášať aj očistcové muky, len aby zachránila duše zomrelých. Prosila Pána, aby mohla mať účasť na utrpení mučeníkov.
Pán dovolil, že vnútorne trpela ohňom ako svätý Vavrinec, kameňovanie ako svätý Štefan a muky ako svätý Bartolomej.
Narodila sa 20. októbra 1547 v Neapoli. Už v detstve bola nápadná svojou zbožnosťou a mnohými milosťami, ktorých sa jej dostalo.
Ako desaťročná mávala extázy, čo sa velmi rýchlo rozšírilo po celom okolí. Ľudia sa hrnuli do ich domu, všetci chceli vidieť tento výnimočný zjav.
Blahoslavená Mirjam z Ibelinu od ukrižovaného Ježiša - Mimoriadná mystička, Stigmatička a obeť za spásu duší
Ježiš dá diablovi moc, aby ma mučil 40 dní ( Blahoslavená Mirjam ) Budem musieť veľa trpieť, hovorí. Diabol bude mať moc iba nad mojím telom, moja duša bude ukrytá.
Pán Ježiš mi prisľúbil, že ju uzavrie do púzdra bez toho, aby som hrešila: nebudem súhlasiť pritom so svojou vôľou. Budem ša podobať malým deťom, ktorých rozum spí a nie sú preto schopní žiadneho hriechu."
Pápež Gregor XIII poveril komisiu pod vedením kardinála San Santoriho, aby celý prípad preskúmala ...
Zo začiatku Svätú Uršulu Benincasu nútili brať lieky, aby ju z extáz vyliečili. Bolo to zbytočné.
Nielenže sa prípady extáz množili, ale stalo sa, že v preplnenom kostole sa v extáze vzniesla do vzduchu. Čoskoro začali prvé vyšetrovania.Boli také dôkladné a intenzívne, že veru ťažko nájsť prípad, ktorý by bol o jej pravosti cirkevne prísnejšie vyšetrovaný, ako práve prípad Uršule.
Rodinu otca Benincasa navštevovali také húfy Iudí, že čoskoro už nebola pánom vo vlastnom dome. Uršuľa sa utiahla do samoty, kde sa mohla spokojne modliť a venovať svojim duchovným cvičeniam.
Pri Neapoli dala postaviť malú kaplnku, ktorú neskôr rozšírili a zväčšili. Tu postavila i známy kláštor, ktorý sa stal klískou rádu theatinárok.
Rád sa vyznačoval úctou k Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie. Miesto sa stalo ešte slávnejším, keď sa tu 2. februára 1616 zjavila Matka Božia.
Tu dostala Uršuľa od Boha osvietenia, ktoré sa týkali reformy Cirkvi. Po dlhom uvažovaní odcestovala v roku 1582 do Ríma, aby predložila Svätému otcovi veľkolepý plán reformy.
Pápež Gregor XIII. poveril komisiu pod vedením kardinála San Santoriho, aby celý prípad preskúmala.
V komisii bol aj neskorší svätý Filip z Néri - s darom rozoznávania duchov
Vyše sedem mesiacov trvalo toto vyšetrovanie, ktoré bolo veľmi prísne a ukazuje, s akou dôslednosťou skúma Cirkev prípady „živých."
Uršuľa už pred vycestovaním do Večného mesta oznámila, že ju tam očakáva nemalé martýrium. 3. mája roku 1582, v sprievode svojej sestry, dvoch synovcov a niekoľkých duchovných dcér, došla do Ríma. Predviedli ju pred ( pápeža Gregora XIII., ktorý sa jej pýtal, aké dôkazy môže predložiť na potvrdenie pravdivosti svojej misie. Odpovedala, že Pán jej dal znamenie extáz, ktoré jej nebudú odobraté.
Nato menoval pápež komisiu z kardinálov, prelátov a rehoľníkov, medzi ktorými bol i spomínaný svätý Filip z Néri. Svätý Filip bol učeným mužom svätého života s darom rozoznávania duchov.
Priebeh vyšetrovaní bol tvrdý, ale účinný a napokon viedol k želanému cieľu. V krátkosti ho zrekapitulujeme:
Na prvom zasadnutí komisie sa ujal slova svätý Filip z Néri
Chcel vyskúšať Uršulinu pokoru, preto s ňou jednal ako s nenormálnou, pyšnou, ktorá sa vie dobre pretvarovať.
Myslíš, že Boh potrebuje takú bezvýznamnú, niktošskú osobu na poslanie zvláštneho odkazu pápežovi ? Do Ríma si prišla z popudu démona, aby si sa vyšvihla za svätú. Chráň sa ! «
Tvoje pretvarovanie bude odhalené a budeš prísne potrestaná
Tu sa Uršuľa hodila k nohám svätého Filipa s tým, že ak si skutočne zaslúži trest, prijme ho.
Prosila, aby jej pomohol zamedziť účinkom zlého ducha; chce byť dobrou kresťankou; cíti sa v Ríme šťastnou, že tu môže byť oslobodenou od zlého.
Nato upadla do vytrženia ...
Členovia komisie mimovoľne vstali zo stoličiek, pozorovali ju, uvažovali, či je extáza pravá. Pokúšali sa zmeniť jej polohu, skúšal i znecitlivenie ihlami, ťahaním za vlasy, horiacou sviečkou pred očami zisťovali, či reaguje na svetlo.
Svätá Uršuľa bola ako skameneli, bez najmenšej reagencie. Keď prišla k sebe, začali ju ponižovať, vyčítali jej umelú svätosť, dali jej na vedomie, že teraz už majú jasné dôkazy pre jej pokrytectvo.
Jej extázy sú dôsledkom choroby alebo čarodejníctva a teraz sa komisia poradí už len o spôsobe jej potrestania. Svätá Uršuľa odišla spokojne domov a ďakovala Bohu za všetko, čo sa stalo «
O dva dni ju predviedli ku kardinálovi San Santorimu. V kaplnke sa zúčastnila na svätej omši a prijímala. Vzápätí upadla do niekoľkohodinového vytrženia. Po extáze začal kardinál s úkonom cxorcizmu (vyháňanie zlého ducha).
Rozkazujem ti v mene Otca, Syna i Ducha Svätého, povedz, kto si !
Keď povedal: „Rozkazujem ti v mene Otca, Syna i Ducha Svätého, povedz, kto si ! Svätá Uršuľa sa vzniesla trocha nad zem a majestátne odpovedala: „ Ego sum, qui sum som, kto som! Celé zhromaždenie bolo touto odpoveďou ohromené.
Keď sa vzrušenie utíšilo, pokračovali v exorcizme. Opakovali sa i skúšky ihlami ako pred dvoma dňami.
Upadla do extázy a odpovedala: „ To je Ježiš "
Po extáze jej povedali, že si zaslúži trest smrti, pretože dala „ takú" odpoveď
V podvečer prišiel svätý Filip s niekoľkými chlapcami z oratória. Priniesol so sebou kríž, ktorý sám veľmi uctieval.
Ako by nedopatrením ho viackrát podržal pred jej očami.
S úctou ich objímala a chválila svätých ...
Svätá Uršuľa kríž s úctou pozorovala a sem-tam i pobozkala. Na otázku - čo to má znamenať
- upadla do extázy a odpovedala: „To je Pán Ježiš." «
To isté sa opakovalo, keď jej doniesli posvätené predmety. S úctou ich objímala a chválila svätých.
Zhromaždenie sa pretiahlo dlho do noci
Účastníci pred tým, ako sa porozchádzali domov, s úžasom uvažovali nad tým, čo videli. O niekoľko dní ju predvolali znovu. Ukázali jej evanjelium, otvorili ho a požiadali, aby prečítala náhodne vybraný verš a vysvetlila jeho zmysel.
Vedeli totiž, že výkladu Písma sa nikdy neučila.
Náhodou to bol verš svätého Pavla: Scio et humiliari, scio et abundare. Uršuľa odpovedala, že je neučená, ale chce poslúchnuť a vyhovieť ich želaniu.
Vysvetlila zmysel verša s takou múdrosťou, že všetci žasli. Na ďalšej schôdzi pripustili, že je v zajatí veľkých omylov, preto sa môže vrátiť do Neapola, kde však práve zúrila malária.
Ak to bude potrebné, že ju zavolajú znovu. Medzitým sa pokúsia uspokojiť Svätého otca, ktorý je veľmi rozhorčený.
Svätá Uršuľa sa však zdráhala odcestovať, lebo jej misia bola doteraz neúspešná.
Dáva sa sudcom plne k dispozícii. « « « Ak je posadnutá, veľmi ich prosí, aby ju z tohto neduhu vyliečili « « «
Kardinál zo San Severína ju podrobil ďalšej ostrej skúške
Dal zavolať z Neapola jej spovedníka. Nahovoril mu, že Svätý otec je presvedčený o pretvarovaní a klamstve Uršule. Vraj neostáva nič iné, len ju verejne popraviť.
Nasledujúceho dňa má byť uvrhnutá do väzenia. Kardinál naznačil spovedníkovi, že rozhovor je dôverný a že ním chce poskytnúť Uršuli možnosť záchrany.
Tá ešte dnes večer musí z Ríma utiecť. Spovedník ju vyhľadal prestrašený.
Snažne ju prosil, aby okamžite odcestovala. „ Povedzte kardinálovi," odpovedala, „že z Ríma odídem iba na jeho vlastnoručne podpísaný rozkaz. Nebojím sa. Som ochotná vyliať i svoju krv.
Ak sa mýlim, nech ma z mojich omylov a pretvárky oslobodia. Preto zostanem tu !!!
( Prvé čo Boh vnuká je poslušnosť ... mimo toho je všetko podozrivé. Svätý Ján z Kríža )
O niekoľko dní kardinál nariadil všetkým členom Uršulinho sprievodu vrátiť sa do Neapola.
V Ríme mohla ostať iba jej sestra Kristína a synovec Anton, ale oddelene uby tovaní a pod dozorom, aby sa s Uršuľou nestretávali.
Uršuľu dal previezť k istému farárovi, kde bývala spoločne s kardinálovými sestrami a jednou rehoľnou sestrou.
Farár si Uršuľu veľmi vážil. (« Satan chce len to, aby sa duša, túžiaca po svätosti, viedla sama, a vtedy je nemožné aby ju dosiahla ! « Svätá Faustína )
Dušu, ktorú vedie priamo sám Boh .... duchovní vodca ( spovedník ) hneď zbadá , že danú dušičku vedie sám Boh.
Boh mu to dá poznať jasne a zreteľne ale taká duša väčšmi než iná, má byť pod ešte prísnejšou kontrolou duchovného vodcu !
Nikdy nesmie zostať sama, jej extázam sa treba vysmievať.
O niekoľko dní ju budúci svätý Filip dal previezť do rehoľného domu, kde bol predstaveným a prikázal ju prísne strážiť a pozorovať.
„Nikdy nesmie zostať sama, s nikým sa nesmie stretnúť. Jej extázam sa treba vysmievať, robiť si z nich žarty, je žiadúce ju často urážať a keď treba i pohroziť." Napríklad Katarína z Bologne bola päť rokov akousi hračkou v rukách zlého ducha. Keby jej Pán Boh nebol poslal svoju pomoc, kto vie, či by ju zlý duch nebol zviedol svojimi klamstvami." (Listy, 1.819) « viac
Súčasne Gregor XIII. nariadil modlitby vo všetkých kostoloch Ríma s prosbou, aby nebo dalo najavo, akým duchom je Uršuľa ovládaná.
Keď synovec Anton po čase navštívil Svätého Filipa s otázkou, čo je s Uršuľou a v akom štádiu sa nachádza vyšetrovanie, dostal odpoveď, že celý podvod je odhalený a majú byť potrestaní aj príbuzní.
O niekoľko dní poslal svätý Filip istého váženého starca s mešcom plným peňazí, aby ich odovzdal Kristíne a Antonovi. Darcom je vraj istý pán, ktorý chce týmto spôsobom prejaviť svoju úctu k Uršuli a zároveň zmierniť ich chudobu. „Bože zachráň," zhrozili sa príbuzní. „Nevezmeme ani halier, Uršuľa také niečo už dávno výslovne zakázala."
( Prvou cestou k Bohu je poníženosť, druhou poníženosť, treťou poníženosť a koľkokrát by si sa pýtal, vždy by som ti tak odpovedal. sv.Augustín. Boh tak miluje pokoru, že nás niekedy necháva padnúť aj do ťažkých hriechov, aby sme sa spamätali. Buďme veľkí svojou pokorou. Kto chce objaviť skrytého Boha, musí sa skryť. (sv.Terezka)
SV. KATARÍNA Z BOLOGNE
Napríklad Katarína z Bologne bola päť rokov akousi hračkou v rukách zlého ducha. Keby jej Pán Boh nebol poslal svoju pomoc, kto vie, či by ju zlý duch nebol zviedol svojimi klamstvami." (Listy, 1.819) « viac
Svätý Filip vedel, že zlý duch neznáša pohľad kňaza ...
Medzitým svätý Filip pokračoval v exorcizme « mnoho sa modlil, vykonával skutky kajúcnosti, len aby zistil skutočný pôvod extáz.
Vedel, že zlý duch neznáša pohľad kňaza. Jedného dňa sa jej preto ostro zahľadel do očí.
Očakávaný výsledok sa nedostavil. Inokedy sa dotkol sviatosti oltárnej a prsty priblížil k jej tvári. Okamžite upadla do extázy.
Uršuľa musela znovu meniť bydlisko. Ubytovali ju u sestričiek, ktoré ju mali prísne pozorovať.
Tu jej podrobne prezreli aj odev, či sa v ňom nenachádza nejaké diabolské znamenie. O niekoľko dní ju predviedli pred lekársku komisiu, ktorej predsedal osobný lekár Svätého otca.
Dali jej vypiť ostrý alkoholický nápoj v nádeji, že po ňom extázy zmiznú.
Vznášala sa vo vzduchu, od zeme
Nakoniec jej zakázali účasť na svätej omši, na svätom prijímaní, zakázali jej hlasité modlitby, duchovné čítanie, zakázali jej prežehnať sa a rozjímať o duchovných veciach.
Pre Uršuľu to bola najtvrdšia skúška. Súčasne ju poslali do kuchyne, kde vykonávala tie najhrubšie práce. Ale aj tu, pri zametaní kuchyne, s metlou v ruke upadla do vytrženia a vznášala sa vo vzduchu, niekoľko centimetrov od zeme.
Toto vyšetrovanie trvalo tri mesiace. Jedného dňa padla na zem a zdalo sa, že je mŕtva.
Nastalo veľké vzrušenie, pribehol aj svätý Filip, zhrozil sa a plakal.
Zavolali lekárov i Kristínu. Kristína sa pri pohľade na sestru rozplakala.
Ked jej na otázku, odkedy nedostáva sväté prijímanie odpovedali, že skoro tri mesiace, prosila, aby jej ho okamžite priniesli. To je jediný účinný prostriedok na jej uzdravenie. Svätý Filip o výsledku pochyboval, pretože lekári prehlásili, že už nieto pomoci.
Medzitým však prišiel kňaz a podal jej sväté prijímanie. Uršuľa pomaly vstala, ale vzápätí upadla do vytrženia.
Pri svätej omši, vo chvíli svätého prijímania, jej kňaz podal hostiu, ktorá nebola konsekrovaná.
Uršuľa prekvapená ustúpila a ked sa jej celebrant opýtal, či si nežiada prijímať, odpovedala: „Čo mi to dávate, dôstojný pane, chcete, aby som nekonsekrovanú hostiu pokladala za Boha ?
Boh pripustil, aby aj svätý Filip vážne zapochyboval o jej extázach.
Táto posledná skúška mu však úplne otvorila oči a navyše v tom čase aj sám mal zjavenie, ktoré mu potvrdilo svätosť vernej služobnice Božej.
Celé vyšetrovanie trvalo sedem mesiacov. Popísali sme ho podrobnejšie, aby sme ukázali, že Cirkev tak ľahko neuverí nadprirodzeným javom.
Uršuľa bola po celý život obeťou zmierenia. Vykonávala zadosťučinenie za hriechy sveta
Jej láska k blížnym šla až tak ďaleko, že bola ochotná znášať aj očistcové muky, len aby zachránila duše zomrelých. Prosila Pána, aby mohla mať účasť na utrpení mučeníkov.
Pán dovolil, že trpela ohňom ako svätý Vavrinec, kameňovanie ako svätý Štefan a muky ako svätý Bartolomej.
Dva roky pred smrťou jej Pán udelil milosť stigmatizácie. Od toho okamžiku pre bolesti nemohla hýbať rukami a položiť hlavu na podušku.
Pán jej dal i srdce podobné srdcu svätej Kataríny Sienskej . Horela takou láskou k Bohu, že srdce sa jej zväčšovalo a hlasité tĺklo. Zdalo sa jej, že v ňom má plameň, pričom trpela skoro neznesiteľné bolesti. Ked ju po smrti pitvali, lekári konštatovali, že na srdci sú popáleniny.
Uršuľa zomrela 20. októbra 1618. Jej život bol mučeníctvom v duchovnom zmysle.
Svätý Filip Neri varuje, aby sme pri modlitbe nehľadali krásne city ...
Extázy a sentimentalita pre neho ešte neboli znamením božskej milosti a hovoril, že človek nikdy nelezie diablovi do pasce tak ľahko, ako keď sa snaží o takéto „bláznovstvo".
Hovorieval: „ Zo sto extáz je deväťdesiatdeväť podvod."
Varuje, aby sme pri modlitbe nehľadali krásne city, a je krajne skeptický k ľuďom, ktorí sa vychvaľujú videniami a súkromnými zjaveniami.
Ostro sa púšťal do ľudí, ktorí sa vu všelijakých videniach vyžívali. Hovorieval: „Zo sto extáz je deväťdesiatdeväť podvod !
Keď mu rozprávali, že nejaké dievča navštevujú anjeli a svätí, stroho im doporučil: „Nájdite pre ňu muža."
Hovorieval: „ Zo sto extáz je deväťdesiatdeväť podvod." Prehnanú askézu odmietal; niečo také vraj iba kazí zdravie alebo charakter. Jeden jeho zvlášť horlivý žiak ho prosil o dovolenie, aby mohol nosiť kajúcu košeľu.
Nakoniec mu to dovolil, ale pod podmienkou, že si ju oblečie na obyčajnú košeľu. Vraj premôcť čo i len najmenšiu zvrátenú vášeň je ďaleko prospešnejšie než všetky pôsty a kajanie.
Dôležitejšie než prijímať nebeské videnia je dostať pod kontrolu vlastné sebectvo a mať trpezlivosť s blížnymi.
„Byť bez milosrdenstva k chybám iných ľudí, je bezpečné znamenie, že človek čoskoro sám upadne." Vraj od hociktorej vášne a neresti vedie k Božej láske kratšia cesta než od lenivej ľahostajnosti, od ktorej sa všetko odrazí ako lopta od steny.
Aj on, vždy veselý, pozná pochybnosti, nesplnené sny, stavy úzkosti a depresie: „Život človeka, ktorý je na ceste k Bohu", podľa neho je "najprv útecha, potom trýzeň, potom opäť útecha a po nej nový otras"
Svätý Filiup Neri Erby svojich dvoch žiakov, ktorí sa povzniesli až k hodnosti kardinálov, zavesil jeden vľavo a druhý vpravo vedľa svojej postele, ale monogramy z nich odstránil a miesto nich veľavravne nalepil umrlčie lebky. Proti cudzej domýšľavosti postupoval s pozoruhodným pedagogickým talentom.
Raz ho pápež poveril, aby zistil, čo sa skrýva za povesťami o úžasných mystických schopnostiach istej rehoľníčky. Filip sa na somárikovi vydal do jej kláštora v okolí Ríma, a tam preslávenej rehoľníčke bez slova nastavil svoju špinavú jazdeckú čižmu. Tá sa s rozhorčením ohradila, že nebude robiť slúžku každému kňazovi, ktorý sa k nim zatúla. Filip sa vrátil k pápežovi a s úsmevom mu oznámil, že to určite nebude žiadna svätica, pretože jej chýba to hlavné – pokora...
Čím väčšia je núdza, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo !
Väčšia núdza potrebuje väčšiu pomoc. Bezhraničná a detinská dôvera v Boha sa musí spájať s postojom činnej lásky k blížnemu, s pokorou a úprimným pokáním. « Čím viac niekto dôveruje, tým viac dostane.
„ Ako si so mnou zjednotená v živote, tak budeš zjednotená aj vo chvíli smrti." Po týchto slovách sa v mojej duši vzbudila taká veľká dôvera v Božie milosrdenstvo, že aj keby som mala na svedomí hriechy celého sveta a hriechy všetkých zatratených duší, aj tak by som nepochybovala o Božej dobrote, ale bez rozmýšľania by som sa vrhla do priepasti Božieho milosrdenstva, ktorá je pre nás vždy otvorená. So zdrveným srdcom by som sa vrhla k jeho nohám a odovzdala sa úplne do jeho sv.vôle, ktorá je milosrdenstvo samo.
Ó, môj Ježišu, Život mojej duše, Život môj, Spasiteľ môj, môj najsladší Ženích a zároveň môj Sudca, Ty vieš, že v tej poslednej hodine sa nespolieham na nijaké svoje zásluhy, ale jedine na Tvoje milosrdenstvo. Hľa, už dnes sa celá ponáram do priepasti Tvojho milosrdenstva, ktorá je vždy otvorená pre každú dušu.
Ó, môj Ježišu, mám jednu úlohu v živote, smrti a v celej večnosti, a to je zvelebovať Tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo. Žiaden rozum.
Svätá Katarína zo Sieny a jej stigmatizácia - Kristové rany
1347 -1380 - mystička a učiteľka cirkvi
Z knihy - nositelia Kristových rán : Johannes Mária Höcht
Život svätej Kataríny Sienskej , to je modlitba, umŕtvovanie a vízie v skoro neuveriteľnej miere. Ťažkými chorobami a pokušeniami ju sprevádzal Pán k najvyššiemu cieľu jej života.
Spolupracujúc s milosťou Božou, došla Katarína prísnym umŕtvovaním, čistotou a hrdinskými cnosťami až k neobyčajným výšinám svätosti.
„Sláva Božia a spása duší", to boli hybné sily jej života. Korunou Božích milostí boli Kristove rany, ktorými ju Pán obdaril. Katarína, dcéra váženého farbiara Benincasa, sa narodila 25. marca 1347 v Siene. Spomedzi dvadsiatich piatich súrodencov bola najmladšia. Ako šesťročná vyhľadávala už samotu, kde sa rada modlila.
Pohnutá zvláštnou milosťou Božou, ako sedemročná zložila sľub čistoty
Podľa vtedajších zvyklostí ju ako dvanásťročnú pripravovali k vydajú. Kládla neuveriteľný odpor, ostrihala si vlasy, preto ju potrestali vykonávaním najhrubších prác v dome.
Jej túžba po modlitbe, po cvičeniach pokánia bola taká mocná, až nakoniec všetci uznali, že ju vedie Duch Boží.
Odvtedy si smela v dome zriadiť samostatnú izbu na spôsob kláštornej cely. Stupňovala svoje sebaovládanie, umŕtvovanie, žila iba z vody, chleba a zeleniny. Spala na doskách a jej poduškou bol iba miešok raždia. Tri roky žila v tejto samote a vychádzala len do blízkeho kostola dominikánov.
Pán ju začal očividne obdarovávať väčšími a väčšími milosťami. Ako členka tretieho rádu dostala za duchovného vodcu pátra Raymunda z Capuy, kňaza vynikajúceho múdrosťou i svätosťou života. Neskoršie sa stal generálom dominikánov. On to bol, ktorý neskôr opísal život tejto omilostenej duše.
Ako daleko pokročila v duchovnom živote, dokazuje skutočnosť, že ako sedemnásťročná obdržala milosť mystického zjednotenia s Bohom.
V roku 1364, v čase karnevalu, veľkého sviatku svetských radovánok, sa Katarína modlila vo svojej cele. Tu sa jej zjavil Kristus, sprevádzaný svojou Najsvätejšou matkou a povedal jej: „Kvôli mne si pohrdla márnosťami sveta, zriekla si sa radosti zmyslov a túžiš po mojom srdci. Teraz, ked sa tvoja rodina hostí a zabáva, ja si ťa vyberám za snúbenku vo viere."
Najsvätejšia Panna chytila Katarínu za ruku
Najsvätejšia Panna chytila Katarínu za ruku, priviedla ju pred syna a prosila ho, aby sa s ňou mystickým spôsobom zasnúbil.
Pán je podal mystický snubný prsteň a povedal jej: „ Buď smelá, dcéra moja. Bez meškania splň všetky úlohy, ktoré ti moja Prozreteľnosť uloží.
Dá vam ti silu viery a ty šťastne premôžeš svojich nepriateľov." Nato zjavenie pominulo. Katarína mystickým spôsobom, to znamená, viditeľným iba pre ňu, odteraz nosila drahocenný prsteň mystického zjednotenia svojej duše s Bohom.
To viackrát potvrdil aj jej duchovný otec Raymund z Capuy. Po dalších rokoch ťažkých skúšok a svätého života ju Pán Boh obdaril znakmi svojho utrpenia na Golgote.
Tejto udalosti predchádzala dlhá reťaz hrdinských skutkov lásky k Bohu a blížnym, ktoré ju mali pripraviť pre túto velkú milosť.
Bez ohľadu na to, že sama ochorie, ošetrovala spoluobčanov nakazených hroznou epidémiou moru.
Pán Boh dopustil, že Andrea namiesto uznania vo svojom srdci myslela na zlé
Aspoň jednu udalosť, ktorá predchádzala stigmatizácii, treba rozhodne spomenúť. Andrea, vdova, členka tretieho rádu, trpela na hroznú rakovinu. Rana bola taká rozožraná a zapáchajúca, že sa jej každý vyhýbal.
Jedine Katarína ju neopustila. Umývala ju, každé ráno a večer preväzovala jej ranu. Jedného dňa, ked v nej hrozný zápach vyvolal nevoľnosť, Katarína, aby premohla odpor, pobozkala zapáchajúcu ranu.
Pán Boh dopustil, že Andrea namiesto uznania vo svojom srdci myslela na zlé. Nechala sa zviesť vnuknutím zlého k tomu, že Katarínu ohovorila ako nemravnú: Staršie sestry šiju predvolali a vyčítali jej mravný poklesok: (že vraj má nemravné, teda lesbické sklony)
Ked sa večer vrátila do cely, vrhla sa k nohám Ukrižovaného a žalovala sa:
„Všemohúci Majstre, Ty vieš, že otec lží vymyslel toto ohováranie, aby ma oddelil od chorej, ktorú som opatrovala z lásky k Tebe. Pomôž mi, Bože, Pane môj! Ty, ktorý vieš, že som nevinná, nedopusť, aby sa zlý duch, ktorého si svojím utrpením premohol, stal nado mnou pánom." Katarína veľmi plakala.
Zvoľ si ... ktorá sa ti viac páči ?
„A v tom okamihu," pokračuje páter Raymund, ktorému sa Katarína zverila, „zjavil sa jej Pán. V pravej ruke držal zlatú korunu, vyzdobenú perlami a drahocennými kameňmi, v ľavej mal korunu tŕňovú a prehovoril k nej:
Zvoľ si, ktorá sa ti viac páči. Ked si na tomto svete vezmeš tŕňovú, na druhom ti pripravím korunu zlatú; ale ak si teraz vyberieš zlatú korunu, po smrti budeš mať tŕňovú.
Svätá Katarína odpovedala: - Pane, už dávno som sa zriekla svojej vôle len preto, aby som nasledovala Tvoju, preto mi voľba neprislúcha.
Ale pretože mi rozkazuješ hovoriť, chcem v tomto živote napodobňovať Tvoje utrpenie a s láskou ho objímať. Ked to dopovedala, zobrala z ruky Pánovej tŕňovú korunu a vsadila ju na hlavu s takou silou, až sa tŕnie vrylo do hlavy, čím jej spôsobilo hrozné bolesti." Takto sa vyznala svojmu spovedníkovi.
Nasledoval zázrak, ktorým Pán dokázal jej nevinu - Andrea ju videla v podobe anjela ...
Keď svätá Katarína Sienská opäť ošetrovala chorú, náhle ju obklopil nebeský jas. Andrea ju videla v podobe anjela.
Omráčená týmto videním, uznala svoju vinu a horko ju oplakávala. Pán však neprestal účinkovať. Jedného dňa pri umývaní rany od hnisavého zápachu Katarína skoro omdlela. Chcela však premôcť aj toto nové pokušenie.
Zobrala nádobu s vodou, v ktorej vymyla ranu a jedným dúškom ju vypila.
Neskoršie sa svojmu spovedníkovi pátrovi Raymundovi vyznala, že v tom okamžiku sa voda zmenila na taký sladký a príjemný nápoj, aký v živote ešte nepila.
A nikdy vraj nepocítila takú príjemnú vôňu, ako v ten deň, keď svoje pery priložila na hnisavú ranu Andrey.
Za odmenu sa jej Pán zjavil znovu
Ukázal jej svojich päť rán a dal jej mystickým spôsobom piť z presvätej rany svojho boku. Raymund z Capuy prehlásil, že Katarína od toho okamihu prestala prijímať akúkoľvek stravu.
Zázraky, ktoré sa stali pri opatrovaní Andrey, mali byť iba predohrou k veľkému aktu stigmatizovania, ktorý sa čoskoro stal skutočnosťou.
Bola jar roku 1375. Katarína pricestovala do Pisy, aby sa tu trocha zotavila z veľkej námahy, ktorú vynaložila pri ošetrovaní nákazlivo chorých. Chcela sa trocha zotaviť, ale i tu musela často zasahovať do vírov verejného života, len aby zaistila pokoj a mier. Z toho ochorela. Neprešiel deň, aby nepociťovala veľkú slabosť, únavu a bolesti. Jedného dňa sa zdalo, že nadišli jej posledné hodiny. Večer ju považovali už za mŕtvu. V skutočnosti bola v extáze.
Keďprišla k sebe, horko plakala. Na otázku spovedníka, čo je s ňou, sotva mohla vylíčiť šťastie, ktoré prežívala: „V posledných dňoch vo mne zjavenia a útechy vyvolali takú horúcu lásku k Bohu, že som nevládala stáť ani sedieť, musela som byť na lôžku.
Úpenlivo som prosila Vykupiteľa, aby povolal moju dušu, aby som s ním mohla byť už naveky zjednotená. Moja modlitba nebola vypočutá. Spasiteľ však dovolil, aby som na svojom tele pocítila Jeho utrpenie v najvyššej miere. Konečne sa moje srdce rozdvojilo a duša, ktorá sa oddelila od tela, bola účastná nevysloviteľného šťastia.
Aká krátka však bola táto rozlúčka! Prišla som k sebe a plakala som." Pán jej však naznačil, že ju ešte nemieni vziať k sebe, preto sa Katarína modlila o novú milosť. „Pane, prosím Ťa, urob, aby som mohla vo zvyšku svojho života mať účasť na Tvojom utrpení, lebo ak nemôžem byť s Tebou zjednotená v nebi, kiež by som bola s Tebou zjednotená tu na zemi."
Jej prianie sa malo splniť. Začala v sebe pociťovať utrpenie Kristovo. Tieto príbehy vylíčila svojim žiačkam: „Bolesti Syna Božieho, ako som to sama okúsila, boli také trpké a prudké, že bez Božieho zásahu by som ich nevydržala, od bolesti by som musela umrieť. Utrpenie Syna Božieho bolo bez miery tak, ako je bez hraníc i jeho láska. Jeho kríž z dreva nebol taký ťažký, ako hriechy tých ľudí, ktorým preliatie Jeho krvi nič neosoží."
Konečne sa priblížil okamžik stigmatizácie
Nechajme hovoriť pátra Raymunda, ktorý bol i jeho očitým svedkom: „Bolo to v nedeľu. Celebroval som svätú omšu v chráme svätej Kristíny. Keď som podal sväté prijímanie Kataríne, upadla do vytrženia. Ja i jej žiaci sme netrpezlivo čakali, kedy príde k sebe. O chvíľu si kľakla a vystrela ruky k modlitbe. Tvár mala ožiarenú. Takto zotrvala dlhšiu chvíľu so zatvorenými očami. Potom klesla k zemi, sťaby smrteľne zasiahnutá. Napokon prišla k sebe."
Keď sa trocha zotavila, dôverne pátrovi Raymundovi prezradila: „Dôstojný otče, vedzte, že z milosrdenstva Hm žieho nosím na svojom tele rany nášho Pána Ježiša Krisia Odpovedal, že z jej položenia pri extáze to vytušil, poprosil ju, aby mu vyrozprávala celý priebeh zázraku. A Kal.n i na ho opísala do najmenších podrobností:
Videla som, ako mi Ukrižovaný Pán, zostupujúc z kríža prichádza, v ústrety. Bol ožiarený nevysloviteľným jasom a krásou. Z Jeho rán smerovali ostro sa lesknúce lúče k mojim rukám, nohám a boku. Hneď som pochopila la jomstvo a zvolala som: - Môj Pán a Boh, prosím Ťa vrm ne, daj, aby moje rany nebolo vidieť. – Vzápätí sa krvavo červené lúče zmenili na lúče bieleho svetla, ktoré vrazil i do mojich rúk, nôh i srdca.
Cítila si pritom nejaké ho lesti?" opýtal sa páter. „Bolesti v údoch, najmä však v srdci, boli také silné, že ak ma Boh neudrží, zomriem na mieste."
Katarína obdržala stigmy ako dvadsaťosemročná A extázy prežívala už od detstva. Imbert - Gourbeyn o tom píše: „Často, keď odchádzala do svojej izby, aby sa modlila jej matka videla, že sa vznáša vo vzduchu nad schodami . Páter Raymond a páter Stephan zo Sieny tvrdia, že ju videli vo vytržení viac ako tisíckrát.
Mnohí z jej žiakov ju videli vznášať sa nad zemou, najmä ked sa modlila
Vždy, ked si spomenul svojho Spasiteľa," hovorí páter Raymond, „stratila kontolu nad svojimi zmyslami, ruky sa jej automaticky zopli k modlitbe, ramená a šija boli nehybné. Jej matka týmto veciam nerozumela, sa jej občas snažila narovnať ale nešlo to.
Oči mala počas extázy zatvorené, nepočula, ani krik. Raz, na sviatok obrátenia svätého Pavla ostala vo vytržení tri dni a tri noci.
Mysleli si, že ako svätý Pavol, bola vzatá do tretieho neba. Mnohí z jej žiakov ju videli vznášať sa nad zemou, najmä ked sa modlila.
Päť rokov po smrti Kataríny celá Siena slávila prenesenie jej ostatkov. V roku 1461 ju pápež Pius II. Vyhlásil za svätú.
A ked v roku 1855 previezli jej telo do Ríma, pápež Pius IX. ju vyhlásil za druhú patrónku Večného mesta.
Katarína zo Sieny napísala vynikajúce dielo „ Kniha Božského učenia." Okrem toho zanechala 375 listov, z ktorých niektoré napísala vo vytržení. Krása reči a štylizácia ju zaradujú vedľa velikánov Danteho a Petrarcu. Čo sa týka teologickej korektnosti a mystickej hĺbky, zaujíma čestné miesto vedľa Terezky Ježiškovej.
Katarína občas riešila i vážne úlohy vo verejnom živote. v roku 1376 ju Florentská republika vyslala do Avignonu, kde už roky sídlili pápeži. Jej úlohou bolo uzavrieť mier so Svätým otcom.
Väčšou a dôležitejšou bola jej misia, o ktorej bola presvedčená, že je uložená Bohom. Pôsobila na pápeža Gregora XI., aby sa vrátil do Ríma. Ešte 13. septembra roku 1376 sa to stalo skutočnosťou, čo bolo najväčším svetským úspechom a triumfom Kataríny.
Pápež Urban VI. jej uložil prísť do Ríma, aby zamedzila schizme s východom. Vplývala i na Raymunda z Capuy, ktorý s jej pomocou uskutočnil reformu dominikánskeho radu. Tieto úlohy však Katarínu veľmi večerpali. Vychudnutá, ostáva na lôžku, pozostávajúceho z niekoľkých dosák.
Priblížil sa posledný deň jej života. Na smrteľnej posteli ešte poprosila svoju matku, aby jej dala posledné požehnanie. Pre matku to bolo ako úder. Stará žena sa vrhla po lôžku svojej dcéry a sama ju prosila o požehnanie. Svätá Katarína zomrela 29. apríla roku 1380.
Mala tridsaťtri rokov. V živote plnom utrpeniav, zázrakov, ťažkostí i úspechov dosiahla obdivuhodných výšin svätosti. Veľká svätá zo Sieny, jedna z najväčších postáv katolíckej cirkvi, je uctievaná niekoľko storočí a zostane ešte dlho jasne svietiacou hviezdou medzi svätými. Pán ju urobil dôstojnou prijať Jeho sväté jazvy, je to vyznamenanie, ktoré jej ostane pečaťou svätosti po všetky časy.
Mocné orodovanie svätých
Páter Amorth: Do hry vstupuje tiež svätoť samotného exorcistu. Veľa svätých dokázalo i bez exorcismú oslobodzoivať druhých z moci zlých duchov. Medzi takých svätých počítám tiež sestru Hermínu.
Keď sa nejaká osoba obrátila so svojími potiažami na biskupa v Rimini, poslal ju za sestrou Hermínou.
Nebola exorcistou ani svätá Katarína Sienská, ale jej moc modlitby pre jej pokoru bola tak mocná a účinná že raz asi 4 kňazi nedokázali oslobodiť z moci diabla istého človeka . Ale na jej krátku modlitbu príhovoru ju Pán Boh vyslišal, a duša bola v tek chvíli oslobodená, tak pomáhala tým, ktorý boli v službe exorcismu.
( Moc pokornej modlitby veriacého má veľku silu, duša plná lásky k Bohu a blížnemu je zjednotená s Bohom dokáže robiť divi, také duše vyháňajú démonov skryto i vidiľne. Mnohí svätý neboli zvolení biskupom exorcistami, ani svätá Katarína Sienská, ani svätý Páter Pio, ale ích živá viera a láska k Bohu a blížnemu mala silu vyháňať i zlých duchov. ) Najmocné nástroje vyháňania sú Eucharistia a sviatosť zmierenia t.j. úprimná svätá spoveď. svätá spoveď je exorcizmus exorcizmou.
Svätý Augustín : „ Ak vidíš zázrak, najprv zisti, či pochádza od diabla, alebo od Boha. Poulain, ktorí veľa rokov venoval štúdiu modlitby a jej prejavov v živote svätých, udáva päť príčin absolutne falošních zjavení.
O týchto a podobných pozorovaniach veľmi dobre písal Benedikt XIV., keď ešte nebol pápežom. Zdalo sa mu nemožné, aby sa Panna Mária zjavila hriešnikovi a súčasne nezmenila jeho život.
Rozličné ľudské slabosti ako netrpezlivosť, pýcha, zaťatosť, ctižiadostivosť, neposlušnosť voči cirkevnej vrchnosti, nijaký sklon k umŕtvovaniu a obetiam, pohodlný život, hmotné výhody, to všetko sú vážne dôvody k pochybovaniu o pravosti videní a zjavení.
Sv. Pavol z Kríža (1694-1775 - V liste istej nábožnej duši napísal:
„Nedajte si ľahko nahovoriť, že všetko, čo sa vám v živote prihodí je nadprirodzené.
Aj so svätými sa zavše stalo, že klamy zlého ducha alebo vlastnej obrazotvornosti pokladali za božské dielo, ale nebolo na tom nič pravdy.
SV. KATARÍNA Z BOLOGNE
Napríklad Katarína z Bologne bola päť rokov akousi hračkou v rukách zlého ducha.
Keby jej Pán Boh nebol poslal svoju pomoc, kto vie, či by ju zlý duch nebol zviedol svojimi klamstvami. (Listy, 1. 819
Patnásť neznámych bolestí Pána Ježiša pri jeho umučení
Pán Ježiš ích zjavil nábožnej b. Márii Magdaléne z rádu sv. Kláry y Ríme.
Prosila Ho, aby jej ráčil oznámiť, ak On chce, aké iné skryté bolesti prežíval. Pán Ježiš jej túžbu splnil.
Povedal jej že pretrpel 15 strašných bolestí v noci pred svojou smrťou ma kríži.
Povedal jej: " Židia ma považovali za najhoršieho človeka na svete, ktorý kedy žil. Preto:
1. Pán Ježiš ma po odsúdení vo veľrade neurážali, zviazali mi hohy povrazom a strhli ma po schodoch do pivnice, ktorá bola strašne Špinavá a smradľavá* 2. Vyzliekli ma a pichali ma ostrými špicami po celom tele. 3. Uviazali mi povraz okolo tela a nemilosrdne ma vláčili po dlážke pivnice po vňetkých ostrých predmetoch. 4. Pripevnili ma na akési drevo a nechali ma na ňom visieť až som' sa vyšmykol a padol na dlážku. Pri tejjjto bolesti som plakal krvavé slzy. 5. Pripevnili ma na kôl a prepichovalí mi telo rôznymi zbraňami, hádzali na mňa kamene a pripaľovali ma rozpálenými predmetmi a fakľami.
6. Pichali ma šídlami a špicami a strhávali mi miestami kožu a kúsky tela tak, že miestami mi obnažili aj žili. 7. Priviazali ma na akýsi stĺp a hodili ma na rozpálený rošt 8. Vtláčali mi na hlavu akýsi želesný kruh a zaväzovali mi oči strašne špinavými handrami. 9. Posadili ma na stoličku, v ktorej bolo'mnoho navbíjaných klinov. Tie mi narobili mnoho dier do tela 10. Polievali moje rany tečúcim rozpáleným /olejom/ olovom a smolou. Potom buchli do stoličky, takže, som spadol na zemi 11. Zapichovali mi ihly do dierok po vytrhnutych chlpoch na brade, čo strašne bolelo. 12. Hodili ma na akýsi kríž, na ktorý ina tak silne priviazali, že som nemol som vydýchnut
13. Sliapali mi po hlave. Jeden si stúpol nohou na moje prsia a prepichol mi veľkým tŕňom jazyk 14. Mali mi do úst najodpornejšie splašky
15* Častovali ma strašne škaredými slovami a veľmi ponižujúco ma urážali, Zviazali mi ruky za chrbát a vyvádzali na z tohoto špinavého väzenia, pritom ma bili a nemilosrdne Šľahali prútmi.
Potom je SPASITEĽ povedal toto
"Moja milá dcéra. Veľmi sl prajem, aby si tieto moje neznáme bolesti a utrpenia predložila ľuďom a zoznámila ich s nimi. Chcem, aby ích ľudia uctievali a o ních uvažovali.
Kto mi denne niektorú z, týchto neznámych bolestí s láskou obetuje a pomodlí sa nasledujúcu modlitbu úprimnej zbožnosti, toho v deň oúdu obdarujem večnou blaženosťou.
MODLITBA:
Je mojou nezlomnou túžbou klaniať sa Ti, uctievať ťa a chváliť na základe pätnáctich neznámych bolestí a krvvavých utrpení.
Koľko je zŕn piesku na morskom brehu, zŕn v pôde, tráv na zemi, koľko je plodov na stromoch, lístkov na konároch, kvetov na lúkach, hviezd na oblohe, koľko je anjelov v nebi a stvorení nu zemi, tisíckrát toľko nech je oslávený, chválený a uctený najdrahší Pán Ježiš, Jeho najsvätejšie Srdce, Jeho predrahá krv, Božská obeta svätej omše, najvznešenejšia Sviatosť' Oltárna, Najsvätejšia Panna Mária, deväť slávnych zborov anjelov a vznešený zástup svätých odo mňa a od všetkých ľudí od teraz až na veky.
Toľkokrát Ti túžim, najdrahší Ježišu ďakovať, slúžiť Ti a zadosťučiňovať. Chcem Ti takto zadosťučiňovať za všetku potupu a úplne Ti patriť telom a dušou.
Toľkokrát ľutujem i svoje hriechy a prosím ťa, Pán môj a Boh môj, o odpustenia. Obetujem nebeskému Otcovi všetky Tvoje zásluhy na odpustenia mojich hriechov, chýb a trestov.
Robím si pevné predzavzatie polepšiť sa vo svojom živote. Prosím o Šťastnú hodinku smrti-Zároveň vrúcne prosím o vyslobodenie úbohých dusí z očistca.
Túto pobožnosť chcem obetovať každý deň / každú hodinu / a v tom vytrvať až do smrti. Prosím Ťa, Ó dobrý a najmiloativejší Ježišu, aby si túto moju úprimnú túžbu z neba posilnil a nedopusť, aby mi ju ktokoľvek z ľudí oslabil a zničil a tým menej môj odveký nepriateľ. AMEN
Táto pobožnosť bola potvrdená a doporučovaná Kongregáciou * Šírenia viery i samým pápežom, Jeho svätosťou, Klementom XII. / Pontifikát v r. 1730-1740 /
Pán Ježiš má osobitnú schopnosť zabúdať na naše hriechy
Svätý Otec dnes ráno o 9.30 slávil svätú omšu vo farskom kostole sv. Anny vo Vatikáne. Aj svätá omša, po ktorej František pozdravil každého farníka osobne pred vchodom do kostola, bola jednou rodinnou a farskou slávnosťou. Vo svojej homílii vychádzal z dnešného Jánovho evanjelia o cudzoložnej žene.
Toto je význačné ako prvé: Ježiš, sám na vrchu v modlitbe. Modlil sa sám. Potom sa znova vrátil do chrámu a všetok ľud šiel za ním. Ježiš je uprostred ľudu. A nakoniec ho nechajú samého so ženou. Ježiš je sám, ale je to plodná samota: samota modlitby s Otcom a tá druhá, taká nádherná, ktorá je dnešným poslaním Cirkvi, spočívajúca v milosrdenstve voči tejto žene. I v zástupe, ktorý ho nasledoval sú rozdielnosti: „Všetok ľud išiel za ním; on si sadol a učil ich“. Títo ľudia chceli počuť Ježišove slová. Mali otvorené srdcia, potrebovali počuť Božie slovo. Boli medzi nimi však aj takí, čo nič nepočuli: nemohli počuť. Boli to tí, čo priviedli tú ženu. „Počuj, Učiteľ, ona je taká a onaká... Musíme urobiť to, čo nám prikázal Mojžiš s takýmito ženami“.
Aj my sa, myslím, podobáme tomuto ľudu. Na jednej strane chceme počúvať Ježiša a na strane druhej by sa nám veľakrát páčilo zbiť tých druhých, však?, odsúdiť ich. Ježišovým posolstvom je však milosrdenstvo.
Veď on sám povedal: „Neprišiel som pre spravodlivých. Oni sa ospravedlnia sami; choď teda drahý Pane, ak to môžeš urobiť ty, tak ja to už nemôžem urobiť. Oni však veria, že sú schopní urobiť to sami. Ja som prišiel kvôli hriešnikom“. Spomeňme si na šomranie po povolaní Matúša: „Tento chodí s hriešnikmi!“
Ale ak sme ako farizej pred oltárom: „Ďakujem ti, Pane, že nie som ako ostatní ľudia, a dokonca ako ten pri dverách, ako ten hriešnik...“, nepoznáme Pánovo srdce a nikdy nebudeme schopní s radosťou prežiť skutočnosť milosrdenstva! Nie je jednoduché zveriť sa Božiemu milosrdenstvu, pretože je nepochopiteľnou hĺbkou. Ale musíme to urobiť! „Ach, otče, keby ste poznali môj život, nehovorili by ste takto!“ „Prečo? Čo si urobil?“
„Veľmi zlé veci!“ „Tým ešte lepšie! Choď k Ježišovi: bude rád, ak mu to vyrozprávaš! On na to zabudne. Má osobitnú schopnosť zabúdať. Už si nespomenie, pobozká ťa, objíme a povie ti iba: ‚Ani ja ťa neodsudzujem.
Choď a odteraz už nehreš‘. Iba toto ti poradí“. A po mesiaci sme znova v tom istom..., vráťme sa teda k Pánovi. Pán sa nikdy neunaví v odpúšťaní: nikdy! Sme to my, čo sme často unavení, keď ho máme prosiť o odpustenie. Prosme si milosť, aby sme neboli mdlí pýtať si odpustenie, pretože on sa nikdy v odpúšťaní neunaví. Prosme si túto milosť.
16 najväčších eucharistických zázrakov
Jestvuje presne 132 miest, kde sa v dejinách uskutočnili eucharistické zázraky, zatiaľ v Číne sa udial posledný.
V Taliansku sa ich odohralo 69,mimoriadnych je 16.
LANCIAN
r.750
Istý baziliánsky mních, vzdelaný, no maloverný, mal pochybnosti, či v premenenej hostii je skutočne Božie telo. Prosil Pána, aby mu dal pevnú vieru.
Pri svätej liturgii, po premenení, sa hostia pred zrakmi veriacich premenila na kúsok Božieho Tela a víno na päť hrudiek krvi. Kúsok Tela má vnútri otvor, čo je následkom konania mníchov, ktorí Telo pribili 14 klinčekmi, aby sa nezatvorilo v procese posmrtných kŕčov.
500 rokov po zázraku bol na tomto mieste postavený nový kostol. Päť storočí sa skúmal profesionálnym výskumom tento zázrak. V rokoch 1971 – 1981 sa pri výskume zistilo, že Telo pochádza zo srdca, presnejšie z ľavej komory, obsahuje žily, cievy i rozvetvený bludný nerv.V Krvi sú prítomné všetky séra, ako v krvi človeka. Každá z piatich hrudiek osamotene váži presne 15,85 g ako aj všetky spolu. Kristus je prítomný celý v každej kvapke či omrvinke. Krvná skupina sa zhoduje s tou na Turínskom plátne – AB.
TRANI
r. 1000
Zelený Štvrtok
Kostol sv. Ondreja
Istá židovka fingovala sväté prijímanie.Premenené Božie telo si priniesla domov a chystala sa Ho upražiť na panvici.Keď začala, z panvice sa obrovským prúdom valila krv, zaliala pivnicu a vyšla na ulicu. Zhrození ľudiautekali po kňaza, ten premenenú hostiu preniesol v procesii do kostola, odkiaľ bola ukradnutá.
Na mieste židovkinho domu dnes stojí kaplnka so zachovanou panvicou a stojanom, ktoré boli použité na znesvätenie.
Židovka bola za svätokrádež upálená na hranici.
Dnes sa relikvia Božieho Tela – dva kúsky, uchováva v relikviári uloženom v kostole sv.Ondreja. V r. 1974 sa uskutočnil posledný výskum, lebo hrozilo,že sa Hostia zničí.
FERRARA
Santa Maria in Vado
28. 3. 1171
Veľká noc. Kňazi slúžia svätú omšu. V momente lámania chleba vystrekujú tisícky kvapiek krvi na klenbu nad oltárom. Videli to kňazi, videl to Boží ľud.
Zázrak sa udial v malom kostolíku, dnes je na tom mieste veľký chrám toho istého mena, s majestátnym oltárom. Na klenbe dodnes vidieť kvapky krvi, aj keď nikdy na nich nebol vykonaný žiaden výskum.
ALATRI
r. 1228
Kostol sv. Pavla
Istá dievčina, sklamaná v láske, si zašla po radu k čarodejnici. Tá jej poradila ukradnúť Božie Telo a prísť s ním k nej. Dievčina tak urobila, schovala Ho do kôrky chleba. Po troch dňoch, keď sa zberala k čarodejnici, zistila, že hostia sa premenila na ozajstný kúsok tela. Vystrašená sa šla vyspovedať. Ľudia prinášajú premenenú hostiu, ale biskup nevie, aký postoj má zaujať. Pápež mu radí miernosť v treste pre dievča i pre čarodejnicu.
Hlavné svedectvo sa dozvedáme z korešpondencie medzi biskupom a pápežom.
Biskup kúsok Božieho Tela daroval, ten sa už nenašiel. Relikvia má podobu spáleného Tela.
FLORENCIA
1. zázrak: r. 1230
2. zázrak: r. 1595
Kostol sv. Ambróza
Pri rannej svätej omši dňa 30. 12. 1230 nechal kaplán v kalichu po prijímaní pár kvapiek premeneného vína. Na druhý deň v ňom našiel krv. Ukázal ho biskupovi, kléru i celej Florencii.
Dnes sa relikvie uchovávajú v tomto kostole. Spolu s nimi sú tam uložené i premenené hostie, ktoré nespálil požiar – druhý zázrak.
Každý rok sa na oltár vykladá relikviár k poklone po dobu 40 hodín. Z kostola sv. Ambróza sa stáva bazilika. Pri procesii s relikviami v r. 1340, sa Florenčanom podarilo odvrátiť hroziaci mor.
Bolsena
r.1263
Kostol sv. Kristíny
Veľmi zbožný český kňaz putuje k pápežovi, aby mu pomohol s pochybnosťami, či v malom kúsku chleba je skutočne prítomný celý Kristus. Cestou slúži svätú omšu v Bolsene. Tam po premenení sa z hostie valí krv, kvapky dopadajú na korporál, na štyri kamene. Český kňaz odchádza za pápežom, ten mu dáva rozhrešenie a posiela biskupa preskúmať danú záležitosť.Biskup v pokore berie krvou postriekaný korporál a cestou naspäť už stretáva pápeža s ľudom.
Od budúceho roka sa v tomto období na pamiatku slávi sviatok Božieho Tela.
Z pôvodného oltára, na ktorom sa stal zázrak, ostala iba menza. Jeden postriekaný kameň sa nosí v relikviári pri procesiách, ostatné sú starostlivo uschované v chráme.
Izby Vatikánu zdobia fresky vyobrazujúce tento zázrak.
OFFIDA
r. 1280
„Zázrak upraženej hostie“
Ricarele čarodejnica radí, že svoje problémy s manželom –tyranom, môže vyriešiť tým, že ukradne premenenú hostiu a spáli ju. Ricarela na svätej omši predstiera sv.prijímanie,Telo zabalí do šatky a skryje ho na hrudi. Doma Ho vloží do ohniska, no badá na Ňom krv.Zľakne sa, zabalí Telo do šatky a zakope v maštali. Dobytok 7 dní nechce vojsť dnu a keď napokon vojde, zaujme nezvyčajný postoj okolo miesta, kde je Božie Telo zakopané. Ricarela pristupuje k sv. spovedi so slovami – Zabila som Boha. Kňaz vykope tento poklad a prenáša ho do kostola sv. Augustína. Zlatník poverený výrobou relikviára dostáva vysoké horúčky. Nachádza sa v stave smrteľného hriechu. Vyspovedá sa a až vtedy sa smie dotknúť Božieho tela.
K otvoreniu vchodov k relikviáru je potrebných asi osem kľúčov. Je strážený za mohutnou mrežou.
3. mája sa každoročne koná sprievod s relikviárom, žehnajú sa chorí v nemocnici i celé mesto.
VALVASONE
r. 1294
Pri praní oltárnych plachiet v jazere, videla práčka na vode krvavé škvrny. V záhybe plachty nachádza úlomky premenenej hostie. Prichádza za farárom a do kostola už vchádza spolu s procesiou. Keďže si však na uchovanie relikvií robili nárok viaceré strany, začína sa zdĺhavý proces na cirkevnom súde. Pápež Mikuláš V. nakoniec vydáva bulu, v ktorej nariaďuje uchovaťTelo vo Valvasone pod podmienkou vybudovania chrámu Najsv. Kristovho Tela.
V r. 1755 je vyrobený relikviár, plachta v ňom poskladaná na tri časti, zvinutá a pospájaná dvomi zlatými sponami.Hostia sa premenila na prach už v minulom storočí.
CASCIA
r. 1330
Chorý prosí o viatikum, kňaz v náhlivosti, akoby bez úcty vkladá Božie Telo medzi stránky Breviára a ide za chorým. Tam otvára breviár a vidí stopy krvi. Ospravedlní sa chorému a náhli sa do kláštora sv. Augustína, kde kázal blahoslavený Šimon. Dáva mu rozhrešenie, ale ponecháva si oba listy Breviáru. Jeden list sa stráca a druhý je prenesený do Baziliky sv. Rity – svätice nemožných vecí.
BAGUO DI
ROMANGA
r. 1412
Počas svätej omše kňaz pochybuje, či ozaj dochádza k premene chleba na Telo a vína na Krv. Po premenení vidí, ako sa Krv vylieva z kalicha na korporál.
Na sviatok Božieho Tela sa relikvie vykladajú na oltár.
Obyvatelia mesta tvoria nádherné obrazce z lupienkov kvetov po celom námestí, kadiaľ prechádza procesia.
TURÍN
r. 1453
4. 6. 1453 jeden z vojakov ukradol monštranciu s Božím Telom. Ukryl ju do vreca a položil na osla.5. 6. traja vojaci zbadajú vo vreci monštranciu. 6. 6. osol spadne na námestí, vrece sa roztrhne, monštrancia sa vznáša k nebu. Hostia sa vymaní z monštrancie a kým monštrancia pomaly padá na zem, Hostia je zavesená vo vzduchu. Prichádza biskup s kalichom a v modlitbe prosí, aby doň Božie Telo zostúpilo.Keď sa tak stalo, uložili Ho v katedrále.
Relikvia v podobe kalicha sa stratila. Hostia bola po dvoch storočiach skonzumovaná. Nariadila to sv. stolica s odôvodnením, aby Boh nebol nútený robiť večný zázrak.
ASTI
r. 1535
Istý zbožný kanonik pri slúžení svätej omše, presnejšie pri premenení, pozoroval kvapky Krvi vytekajúce z kalicha na paténu a prsty.
Ukázal to aj prítomnému ľudu.
O niekoľko minút sa však všetko vrátilo do pôvodného stavu.
Hovorí sa, že vojaci Karola V., prítomní na tomto zázraku, sa obrátili.
Dokonca rok po tejto udalosti sám Karol V. niesol baldachýn pri procesii, ktorá sa pravidelne v júli vykonáva podnes.
MORROVALLE
r. 1560
Nad vstupnou bránou tohto mesta v r. 1960 pribili platňu s nápisom :“Mesto Eucharistie.“ Zázrak sa stal v kostole sv. Františka, ktorý sa dnes využíva na profánne účely.V noci zo 16. na 17. apríla r. 1560 zachvátil chrám veľký požiar. Hasili ho 7 hodín, ale aj tak z neho ostali iba dymiace ruiny. Po desiatich dňoch pri upratovaní zvyškov, sa pod kusom mramorového oltára našla nedotknutá premenená Hostia. Tá sa neskôr stratila, ale dodnes sa zachoval vrchnák cibória, ktorý bol rovnako neporušený.
Pápež Pius IV. Po prísnych skúmaniach zázraku vydáva bulu, na základe ktorej sa v meste každoročne od 17. – 27. apríla konajú slávnosti, spojené s možnosťou úplných odpustkov.
VEROLI
26. 3. 1570
Veľkonočná nedeľa, kostol sv. Erasma. Premenená hostia sa na noc necháva na oltári k adorácii. V kalichu, prikrytá paténou. O druhej hodine v noci z kalicha prúdi silné svetlo a nad ním žiari jasná hviezda. Asi pol hodiny mal každý z prítomných odlišné vízie. To isté sa udialo aj na druhý deň. Od prítomných sa zachovali písomné svedectvá pod prísahou.
Po 112 rokoch bola Hostia skonzumovaná. Kalich aj paténa sú zachované. Procesia sa každoročne koná v ten deň, pokračuje za súmraku a končí v noci.
SIENNA
r. 1730
Mesto zasvätené Panne Márii.
14. augusta, na vigíliu Nanebovzatia, začala v bazilike sv. Františka udalosť, ktorá neskôr prerástla do zázraku. Z baziliky bolo odcudzených 351 premenených hostií v cibóriu. Procesia bola zrušená.
O tri dni našiel kostolník všetko neporušené v starej pokladničke. Hostie boli vrátené, neskonzumované, aby sa posilnila viera veriacich.
V r. 1914 prebehol najodbornejší výskum. V správe sa píše, že vnútorná časť cibória obsahovala pleseň, zatiaľ čo Hostie nie. A to odporuje prirodzeným zákonom. Kryštál bol menej odolnejší voči plesni ako chlieb...
PATIERNO
1772
Sám sv. Alfonz, biskup v kostole sv. Agáty, potvrdzuje tento zázrak.
V jednu januárovú noc bolo z Bohostánku ukradnutých asi 100 hostií.Ľudia sa nazdávali, že zlodeji sa ich na blízku zbavili.A mali pravdu. Nezávislé osoby mali rôzne od seba nezávislé videnia. Zvlášť pozoruhodné bolo svedectvo malého Jozefa, ktorý tvrdil, že videl mnoho lúčov vyvierať z jedného miesta. A skutočne, na hnojisku, po 31 dňoch, boli na základe vízií ľudí objavené Hostie. Na pamiatku tejto udalosti sa o pár rokov neskôr postavil nový kostol. Žiaľ, v noci z 23. na 24. októbra 1978 bol relikviár ukradnutý a nik o ňom už nič nepočul.
Porovnaj 
Svätý Filip vedel, že zlý duch neznáša pohľad kňaza ... 
Svätý Filip Neri varuje, aby sme pri modlitbe nehľadali krásne city ... 
O týchto a podobných pozorovaniach veľmi dobre písal Benedikt XIV., keď ešte nebol pápežom. Zdalo sa mu nemožné, aby sa Panna Mária zjavila hriešnikovi a súčasne nezmenila jeho život.
pokračovanie
Preto:
Svätý Ján z Boha 
