Čo je Božia vôla ?
Keď nebude vlastnej vôľe « nebude pekla !
O Božej vôli - Pán Ježiš svätej Faustíne
O Božej vôli - Proroctví a Zjevení Svaté Brigity Švédské
Svätý Alfonz de Liguori : biskup a učiteľ cirkvi - z knihy cesta lásky
Beda tomu, kto žije ako otrok vlastnej vôle ! Svätý Bernard píše: „ Keď nebude vlastnej vôľe « nebude pekla !
Svätý Bernard píše: „Odkiaľ pramení nepokoj, ak nie z toho, že nemôžeme uplatniť vlastnú vôľu?" Práve na to sa Pán sťažoval svätej Márii Magdaléne de Pazzi: Niektoré duše chcú mať môjho ducha, ale podľa svojej vôle
Tak sa stávajú neschopnými prijať ho." Treba milovať Boha tak, ako sa páči jemu, a nie ako sa páči nám
Kto miluje Ježiša Krista, usiluje sa odpútať od všetkých stvorených vecí a zrieka sa stvorených dobier « Kto chce celým srdcom a milovať Ježiša Krista, Musi z neho vylúčiť všetko, čo nie je Boh, všetko, čo je sebeláska. To znamená nehľadať seba, ale túžiť len k tom, čo sa páči Bohu.
Pán to žiada od každého: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom (Mt22, 37)
Aby sme milovali Boha celým srdcom, musíme sa zbaviť všetkého pozemského a naplniť sa svätou láskou. Srdce, v ktorom má miesto akákoľvek pozemská záľúba, nemôže celé patriť Bohu.
Porovnaj - Príčinou utrpenia sú duše, ktoré sa riadia iba vlastnou vôlou. Čím je cesta k Bohu temnejšia, tým je bespečnejšia, Zlím temnotám sa vyhne iba ten, kto hľadá jedine Boha ( Božiu vôlu ). Svätý Ján z Kríža )
Lucifer sa vtedy zamotal do neusporiadanej sebalásky
Svätý Alfons Maria de Liguori “Vznešenosti Panny Marie - Jedinečná kniha a rozjímania mariánskej úcty
Jedinečná učebnice mariánské úcty napsaná zakladatelem kongregace redemptoristů sv. Alfonsem de Liguori (1696–1787). „Vznešenosti“ mají probudit v duších důvěru k Matce Boží a naučit je modlit se k ní. Pro svou rozsáhlost bylo dílo rozděleno do dvou svazků.
První svazek pojednává o modlitbách k Panně Marii a obsahuje také texty vroucích modliteb některých světců. Druhý svazek nabízí úvahy o sedmi hlavních slavnostech Panny Marie, o jejích sedmi bolestech jednotlivě a o ctnostech nejblahoslavenější Panny. V závěru najdeme pojednání o různých způsobech pobožností k Panně Marii a texty různých modliteb k Matce Boží. Jako dodatek je připojen seznam hlavních autorů, které uvádí sv. Alfons ve „Vznešenostech“Vznešenosti Panny Marie
...............................................................................................................................................................................................................................
Čo je Božia vôľa ?
Sv. Faustína
P. Ježiš sv. Faustine Dnes , keď som vyšla do záhrady, Pán mi povedal: „ vráť sa do svojej izby, lebo tam ťa budem čakať.“ Keď som som sa vrátila , hneď som uvidela Pána Ježiša, ktorý sedel pri stole a čakal na mňa Dcéra túžim aby si teraz písala , lebo tá prechádzka by nebola v zhode s mojou vôľou. Zostal som hneď sama a hneď som sa pustila so písania.
( Driap sa, natahuj ruky k vrcholu. A ked sa dostaneš až na sami vrchol svätosti, zbadaš že si sa ešte ani len nepohla.čo je Božia vôľa ? Keď už obyčajná prechádzaka Sv. Faustini nebola v zhode z Božou vôlou, tak čo potom ostatné ) . pokračovanie
Svätá Faustína - choď.... ale odnímam ti tvoje srdce *
Svätý Alfonz Mária de' Liguori - ČAS JE VZÁCNY *
Svätý Alfonz - zneužívanie Božie milosrdenstva
Hrad v duši - svätá Terezia z Avily
Koľko lásky venujeme stvoreniam, toľko uberieme Bohu
**==***==**
Svätý Filip Neri hovorieval: „Koľko lásky venujeme stvoreniam, toľko uberieme Bohu.
" Ale ako si očičistíme srdce od pozemských pút? Umr'tvovaním a odlúčením sa od stvorených vecí. Niektoré duše bedákajú, že hľadajú Boha, a nenachádzajú ho. Týmto dušiam platia slová svätej Terezie: „Odpútajte si srdce od stvorení a hľadajte Boha : potom ho nájdete.
Niektorí sa chcú stať svätými, ale podľa vlastných predstáv. A to je omyl. Chcú milovať Boha, ale podľa svojho rozumu.
Nechcú obetovať zábavy, márnivosti v obliekaní, vybrané pokrmy. Milujú vraj Boha, ale sú nespokojní, ak nedostanú miesto, po ktorom bažia Keď sa niekto len zďaleka dotkne ich cti, hneď sa rozpaľujú hnevom. Keď sa neuzdravia z choroby, strácajú trpezlivosť. Vraj milujú Boha, ale nechcú sa odpútať od bohatstva, svetských pôct a vzdať sa márnivosťi.
Chcú, aby ich pokladali za vznešených, učených a lepších od iných. Rozjímajú, pristupujú k svätému prijímaniu, ale zo všetkého majú len málo úžitku, lebo ich srdce je zaujaté pozemskými starosťami.
Pán k nim nechce ani hovoriť, lebo vie, že by to boli zbytočné slová. Ježiš Kristus sa sťažoval svätej Terézii: Chcel by som sa prihovoriť mnohým dušiam, ale svet robí v ích ušiach taký veľký hluk, že nemôžu počuť môj hlas. Ó, keby sa aspoň trochu vzdialili od sveta !
Kto je naplnený pozemskými záľubami, nemôže počuť hlas Boha, ktorý k nemu hovorí. Nešťastný človek, ktorý ostáva pripútaný k dobrám tohto sveta! Vo svojej zaslepenosti istého dňa celkom ľahko zanechá lásku k Ježišovi Kristovi. Aby nestratil tietol pominuteľné dobrá, stráca naveky Boha, nekonečné dobro.
Hroznú výstrahu nám dáva svätá Terézia: ,,Je spravodlivé, aby ten, čo sa ženie za pominuteľnými vecami, sám s nimi zahynul."
Nezaslúži si Ježiš celé naše srdce?
**==***==**
„Ježiš je žiarlivý Boh," vraví svätý Hieronym
Svätý Augustín píše, že cisár Tiberius vyslovil želanie, aby rímsky senát prijal medzi bohov aj Ježiša Krista. Senát to však odoprel s pripomienkou, že vraj tento Boh je pyšný, lebo chce božskú poctu len pre seba a nechce sa o ňu s nikým deliť. A je to pravda. Boh chce, aby sa ľudia klaňali len jemu a len jeho milovali.
No nie preto, že je pyšný, ale preto, že si lo zaslúži a že nás miluje. Boh nás miluje ako nikto iný a chce všetku našu lásku. Nestrpí, ak iní obsadia časť nášho srdca, ktoré chce mať celé pre seba.
„Ježiš je žiarlivý Boh," vraví svätý Hieronym. Nechce, aby sme svoju náklonnosť venovali inému.
A ak predsa vidí že nejaké stvorenie má miesto v srdci človeka, vzmáha sa v ňom v určitom slova zmysle závisť ( žiarlivosť ), ako píše apoštol Jakub. V láske nestrpí súpera. Che byť sám milovaný.
Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí - Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva?'" (Jak 4, 5). Pán chváli v Piesni piesní svoju nevestu: „Si zatvorenou záhradou, sestrička moja, (priateľka Pies 4, 12). Nazýva ju zatvorenou, lebo zasnúbená duša zamkla svoje srdce pred každou láskou, aby si uchovala lásku jedine pre Ježiša.
Nezaslúži si Ježiš celé naše srdce? Ach, ako veľmi si zaslúži pre svoju dobrotu a lásku k nám! To dobre pochpili svätí.
Svätý František Saleský rozhodne hovorí: Keby som vedel, že mám v srdci jediné vlákno lásky, Ktoré ma nespája s Bohom, hneď by som ho vytrhol!"
Dávid si prial krídla holubice, zbavené príťaže svetskej| náklonnosti, aby mohol vzlietnuť a odpočinúť si v Bohu. „Ktože mi dá holubičie krídla, aby som mohol odletieť a odpočinúť si?" (Z 55, 7)
Mnohé duše by sa rady oslobodili od každého puta, ktoré ich viaže K zemi, aby mohli odletieť k Bohu. A skutočne by veľmi pokročili v dokonalosti, keby sa odpútali od tohto svela. Dokiaľ si však ponechajú akúkoľvek nezriadenú náklonnosť a nebudú sa usilovať zlomiť putá, ostanú stále ponorené vo vlastnej biede a neodpútajú sa od zeme
Svätý Ján z Kríža hovorieval: „Duša, ktorú spútava akákoľvek náklonnosť, aj k nepatrnej veci, nespojí sa úplne s Bohom, aj keby bola čnostná.
Nie je podstatné, či je vtáčik spútaný povrazmi, hrubou alebo tenkou niťou. Kým niť, nech je akokoľvek jemná, nepretrhne, ostane stále v zajatí a nemôže odletieť.
Nič od teba nechcem, iba to, aby v tvojom srdci
nebolo miesta pre stvorenia
Bolestne si uvedomujeme, že niektoré veľmi zbožné duše, ktoré vynikajú čnosťami a Božou priazňou,nemôžu dosiahnuť spojenie s Bohom, lebo nemajú odvahu skoncovať s celkom malou záľubou.
Stačilo by, keby veľkoryso pretrhli tú niť! Duši oslobodenej od každej stvorenej záľuby Boh nemôže odmietnuť úplné spojenie sa s ňou."
Kto chce, aby Boh patril celý jemu, musí sa sám celkom odovzdať Bohu: „Môj milý je môj a ja som jeho" (Pies 2, 16).
Ježiš Kristus za svoju lásku k nám žiada všetku našu lásku. Kým ju všetku nemá, nie je spokojný. Svätá Terézia napísala predstavenej jedne ho zo svojich kláštorov: „Dbajte o to, aby sa duše odpútali od všetkého stvoreného, lebo sú povolané byť snúbenicami takého žiarlivého kráľa, ktorý vyžaduje, aby zabudli aj na seba samé."
Prosme Boha, aby naše srdce očistil od každej pozemskej náklonnosti: „Bože, stvor vo mne srdce čisté" (Ž 51, 12). Inak nemôžeme celkom patriť Bohu, ktorý nastolil túto požiadavku: „Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom* (Lk 14, 33).
Preto sa otcovia púšte pýtali mladíka, ktorý sa chcel k nim pripojiť: „Prinášaš prázdne srdce, aby ti ho mohol naplniť Duch Svätý?" V tom istom zmysle Boh odpovedal svätej Gertrúde, keď ho prosila, aby jej dal poznať, čo si od nej žiada: „Nič od teba nechcem, iba to, aby v tvojom srdci nebol miesta pre stvorenia.
Preto veľkoryso a rozhodne povedzme Bohu: Pane dávam ti prednosť pred všetkým, pred zdravím, pred bohatstvom, pred postavením, pred poctami, pred chválou i vedomosťami, pred útechami, pred nádejami i túžbami, ba i pred milosťami a dobrami, ktoré by som mohol od teba dostať. Slovom, dávam ti pred nosť pred každým stvoreným dobrom, pred všetkym čo nie si ty, Bože! Nijaký dar, ktorý mi dáš okrem seba, mi nepostačí. Chcem jedine teba a nič viac!
V tom okamihu, v ktorom sa srdce zbavilo každej náklonnosti k stvoreným veciam, vchádza do neho Božia láska a celkom ho vyplňuje. Svätá Terézia vraví: „Odvráťte pohľad od nebezpečných príležitostí a duša sa hneď obráti k Bohu, aby ho milovala." Duša nemôže žiť bez lásky. Musí milovať alebo Stvoriteľa, alebo stvorenia. Ak nemiluje stvorenia, určite bude milovať Stvoriteľa. Musíme teda opustiť všetko, aby mne získali všetko.
Všetko za všetko
Moja jediná láska, ty jediný mi postačíš !
Všetko za všetko !" Svätá Terézia mala rada istého svojho príbuzného a nepatrila celkom Bohu. Keď si však dodala odvahy a zriekla sa i tejto náklonnosti, hneď si zaslúžila, aby sa jej Ježiš prihovoril: „Teraz si, Terézia, celkom moja a ja som celkom tvoj ! Srdce je primalé nato, aby milovalo Boha, ktorý nás tak miluje a je taký hodný lásky, že si zaslúži nekonečnú lásku.
A ja by som ešte chcel deliť toto srdce medzi tvory a Boha ?
Ctihodný Ľudovít z Pontu sa hanbil Bohu povedať: „Pane, milujem ťa nadovšetko: väčšmi ako všetky bohatstvá, ako pocty, priateľov a rodičov!" Zdalo sa mu, ako by tým hovoril: „Pane, milujem ťa väčšmi ako blato, dym a zemské červy.
Pán je dobrý k tomu, kto ho hľadá (pozri Nár 3,25). Ale len voči tej duši, ktorá hľadá výhradne jeho. Ó, šťastná vina! O, blažený zisk! Stratiť pozemské dobrá, ktoré neuspokojujú srdce a chytro pominú, aby sme získali Boha, najvyššie a večné dobro!
Môj Ježiš, z lásky k tebe som opustil všetko; ty si moja jediná láska, ty jediný mi postačíš !
Rozpráva sa, že isté knieža sa počas poľovačky v lese sa stretlo s pustovníkom, ktorý sa zamyslene prechádzal hore - dole. Kto ste a čo robíte v tejto pustatine?" I „A vy, pane," spýtal sa pustovník, „čo tu robíte ?Poľujem na divú zver !
A ja poľujem na Boha!" odpovedal pustovník a pobral sa ďalej. Áno, toto má byť v pozemskom živote naša jediná myšlienka a jediný cieľ: hľadať Boha, aby sme ho milovali a vyplnili jeho vôľu, a zbaviť sa v srdci každe| náklonnosti k stvoreniu.
A keď sa nám predstavia po zemské dobrá a budú nás zvádzať, aby sme sa k nim sklonili, odpovedzme rázne: „Pre lásku k môjmu Pánovi pohrdol som pozemským bohatstvom a všetky mi svetskými lákadlami."
Nie sú všetky pocty a slová tohto sveta dym, prach a márnosť? Nerozplynú sa po smrti ako bublina? Blažený, kto môže úprimne povedať: „Môj Ježiš, z lásky k tebe som opustil všetko; ty si moja jediná láska, ty jediný mi postačíš !
Čistá láska k Bohu stravuje všetko, čo nie je Boh
Keď sa láska k Bohu úplne zmocní duše, táto sa hneď sama - pravda, vždy s pomocou Božej milosti usiluje odpútať od každej pozemskej veci, ktorá by jej mohla prekážať, aby patrila celá Bohu.
Svätý František Saleský to vystihuje priliehavým obrazom: Keď dom horí, vyhadzujú oknom všetko, čo bolo vo vnútri.* Keď sa niekto oddá celkom Bohu, usiluje sa vylúčil zo srdca každú pozemskú náklonnosť. Nečaká, kým ho k tomu povzbudia kazatelia alebo spovedníci.
Páter Segneri mladší hovorí, že láska k Bohu je zlo dej, ktorý nás ľahko oberie o všetko, aby sme nemali nič iné okrem Boha. Istý boháč sa z lásky k Ježišo Kristovi zriekol celého majetku a stal sa z lásky k ne mu chudobným. Priateľ sa ho pýtal, ako prišiel o majetok. Chudobný boháč vytiahol z vrecka Sväté pismo a odvetil: „Hľa, tento ma obral o všetko!"
Duch Svätý vraví: „Keby niekto za lásku ponúkol všetko čo má v dome, len by sa opovrhlo ním" (.Pies 8, '/), Keď duša venuje všetku svoju lásku Bohu, pohŕda všetkým: bohatstvami, zábavami, hodnosťami, žezlami i kráľovstvami a nechce nič iné, iba Boha.
Stále opakuje: „Môj Bože, chcem len teba a nič viac!" Svätý František Saleský vyhlásil: „Čistá láska k Bohu stravuje všetko, čo nie je Boh, aby všetko premenila v seba, lebo všetko, čo konáme z lásky k Bohu, je láska.
„Vovádza ma do vínnej pivnice" (Pies 2, 4). Touto vinnou pivnicou je Božia láska. Keď sa láska k Bohu zmocní srdca, tak ho opojí, že zabúda na všetky stvorenia. Toto opojenie je ako smrť zmyslov: človek necíti, nevníma, nerozpráva. Tak isto si počína duša opojená láskou k Bohu. Nemá zmysel pre stvorené veci. Nechce na nič myslieť, iba na Boha; o ničom nechce rozprávať, iba o Bohu; nič iné si nežiada, iba milovať Boha a jemu sa páčiť. Pán v Piesni piesní zakazuje budiť spiacu snúbenicu (pozri Pies 2, 7).
Čo znamená tento blažený spánok duše, ktorá miluje Ježiša Krista? Úplné zabudnutie na všetko. Je to hrdinské a dobrovoľné zabudnutie na všetko stvorenie, aby sme celú pozornosť upriamili iba na Boha a mohli zvolať so svätým Františkom: „Môj Boh a moje všetko!" Načo mi je bohatstvo, načo hodnosti, načo majetky sveta? Ty, môj Bože, si môj majetok a moje všetko! Tomáš Kempenský sa modlí: „Môj Boh a moje všetko. Aké sladké slová! Stačia pre toho, kto im rozumie; a kto miluje Boha, rád ich často opakuje."
Dosiaľ sme o odlúčení od stvorení ako o podmienke dokonalého spojenia s Bohom hovorili všeobecne. Je však veľmi potrebné hovoriť o jednej konkrétnej prekážke, ktorou je nezriadená láska k rodičom.
Ježiš Kristus hovorí: „Ak niekto prichádza ku mne B nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, Bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkoin" {Lk 14, 26). Ako si vysvetliť toto zrieknutie sa rodičov? Často sa stáva, že nemáme väčších nepriateľov nad príbuzných, najmä keď máme na mysli naše duchovné napredovanie.
„A vlastní domáci budú človekovi nepriateľmi" {Mt 10, 36). Svätý Karol Boromejský priznáva, že sa po každej návšteve rodičovského domu vracal menej horlivý.
Páter Anton Mendoza na otázku, prečo nechce navštíviť rodičovský dom, krásne odpovedal: „Zo skúsenosti viem, že rehoľníci nikde inde natoľko nestrácajú ducha zbožnosti, ako u svojich najbližších.
O svojom stave rozhoduje každý sám. V tejto veci nie sme povinní podrobiť sa vôli rodičov. Túto mravnú zásadu jasne vyslovil svätý Tomáš.
Ak Boh volá mladíka do rehoľného stavu a rodičia mu v tom bránia, mladík je povinný poslúchnuť Boha, a nie rodičov, ktorí pre vlastné záujmy a pre osobné výhody stavajú sa proti jeho duchovnému napredovaniu.
Smutne píše o takýchto rodičoch svätý Bernárd„Radšej dopustia, aby boli synovia zatratení, než aby opustili rodičovský dom."
Kto nepočúvne Božie volanie, ako
keby nezaujal svoje miesto
Len s veľkou m mahou môže konať svoje povinnosti a teda spasiť sa
Takto si nepočínajú len zlí rodičia. I bohabojní rodičia bývajú nepochopiteľne tvrdohlaví. Náruživosťou zaslepení všemožne sa namáhajú, aby znemožnili synovi vstup do kláštora. Uvedomujú si úbohí rodičia že sa tým dopúšťajú ťažkého hriechu? Len veľmi zriedkavé sú prípady (ak vôbec nejaké sú), ked ích okolnosti azda ospravedlňujú.
Niekto si dovolí poznámku: Nemôže sa teda spasiť mladík, ak sa nestane rehoľníkom? Či všetci tí, ktorí ostanú vo svete, budú zatratení?
Odpovedám: tí, ktorých Boh nevolá do rehoľneho stavu, spasia sa vo svete, ak budú plniť povinnosťi svojho stavu. Tí však, čo sú povolaní a odmietnu Božie volanie, len veľmi ťažko sa spasia. Boh im nedožičí zvláštnu pomoc, ktorú im chcel dať v rehoľnom stave, a bez nej sa len veľmi ťažko môžu spasiť.
O Božej vôli - Není třeba si klást otázky, Bůh ví, jaké má s tebou záměry.
Svätý Leonard z Porto Maurízia hovorí
( Svätý Leonard z Porto Maurízia hovorí : Boží Syn Ježiš Kristus, Večná Pravda, ktorý pri inej príležitosti hovorí dokonca jasnejšie: „Mnohí sú povolaní, ale málo je vyvolených.“
Nehovorí, že všetci sú povolaní a že zo všetkých ľudí je málo vyvolených, ale že mnohí sú povolaní; čo znamená, ako vysvetľuje
cirkevný učiteľ sv. Gregor Naziánský (sv. Gegor Veľký ) že zo všetkých ľudí je veľa povolaných k pravej viere, ale z nich je málo spasených. Bratia, toto sú slová nášho Pána Ježiša Krista. Sú jasné ? Sú pravdivé! Teraz mi povedzte, či môžete mať vieru v svojom srdci a nechvieť sa ? )
Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení ! Na sto miestach v Svätom písme nám Boh hovorí, že jeho túžbou je skutočne spasiť všetkých ľudí. „To je moja vôľa, aby hriešnik zomrel, a nie aby sa obrátil od svojich ciest a žil?… Ja žijem, hovorí Pán Boh. Netúžim po smrti hriešnika, ale aby sa obrátil a žil !
Boh je taký dobrý, že keď vidí hriešnika bežať do záhuby, beží za ním, volá ho, úpenlivo ho prosí a sprevádza ho dokonca až k bráne pekla.
Pokračovanie - svätý Leonard z Porto Maurízio
Teológ Habert píše: „Kto nepočúvne Božie volanie, ako keby nezaujal svoje miesto. Len s veľkou m mahou môže konať svoje povinnosti a teda spasiž sa. A z toho vyvodzuje: „Hoci zásadne sa môže spasiť,predsa však len ťažko nastúpi cestu a použije nevyhnutné prostriedky spásy."
Ĺudovít z Granady nazval voľbu stavu hlavným kolieskom života. Keď sa v hodinách hlavné koliesko pokazí, celé hodiny sú pokazené.
Tak je to aj s našou spásou. Keď si si chybne zvolil životný stav, celý tvoj život bude rozvrátený. Veľa mladíkov a dievčat stratilo povolanie z viny rodičov. A ich koniec? Nešťastný, ako nešťastný bol ich život.
Tí, ktorých si rodičia zadržali doma, aby boli ich slávou a bohatstvom, stali sa im hanbou. Istý mladík stratil rehoľné povolanie na otcovo odhovárame.
Neskôr k nemu pocítil veľký odpor. Z nedorozumenia bola zvada, v ktorej syn preklial otca vlastnou rukou.
Svoj biedny život skončil na šibenici. A chceš ešte iný príklad? Poviem ti rovnako smutný. V seminári žil istý mladík. Boh si ho povolal, aby opustil svet. Ale mladík pohrdol Božím volaním. A výsledok ? Začal zanedbávať zbožný život, prestal sa modliť pristupovať k svätému prijímaniu. Konečne sa stal veľkým nemravníkom.
Napokon ho zavraždil jeho protivník, keď v noci vychádzal z domu ženy zlej povesti. Chytro zavolali kňaza, ale mladík bol už mŕtvy. Koľko podobných prípadov by som ti mohol rozprávať.Vráťme sa k veci.
Svätý Tomáš Akvinský radí tým, čo sú povolaní k dokonalejšiemu životu, aby nepočúvali, keď ich rodičia odhovárajú alebo ktokoľvek. Veď v takom prípade sú ích nepriateľmi. Nie sú povinní radiť sa s rodičmi, majú ísť za Božím hlasom.
Nemusia čakať na rodičovsky súhlas, ani sa ho nemusia dožadovať, ak oprávnene predpokladajú, že im súhlas nespravodlivo odoprú a prekazia im povolanie.
Svätá Veronika Giuliani hovorí kresťanom
Mnohí vstúpili do kláštora bez vedomia svojích rodičov
Sv. Alfonz de Liguori
Porovnaj - Svätá Marie Magdaléna dé Pazzi a jej vstup do kláštora
Porovnaj - Nástojčivé Božie volanie * Svätá Faustína
Svätý Tomáš Akvinský, Svätý ľudovít Bertrand a mnohí iní vstúpili do kláštora bez vedomia svojich rodičov, bez ich požehnania.
Ako je vo veľkom nebezpečenstve večného zatratenia ten, čo nedbá na Božie volanie kvôli rodičom, tak isto je v tomto nebezpečenstve aj ten, čo vstupuje do kňazského stavu bez pravého povolania, len aby vyhovel rodičom.
Znaky, podľa ktorých môžeme po znať pravé povolanie do takého stavu, sú tri:
1. vedomosti ( skúsenosť duchovného života )
2. úmysel venovať sa výhradne Božej službe
3. vzorný čnostní život
Nás najväčšmi zaujíma tretí znak
Tridentsky snem nariadil, aby biskupi udeľovali vyššie sväteníe iba tým, ktorí vedú vzorný život. To isté žiadalo prvé kánonické právo, kde sa hovorí: „Len ten nech je| vysvätený, kto bol dôkladne vyskúšaný."
Hoci sa tu mieni vonkajšia skúška, ktorú musí požadovať biskup o schopnostiach kandidáta, jednako nemožno pochybovať, že snem myslí predovšetkým na schopnosti * vnútorné, bez ktorých je vonkajšia spôsobilosť iba zdanlivá.
Preto snem dodáva: „Biskupi nech si uvedomia, že k týmto sväteniam môžu pribrať iba hodných ktorí už dlhý čas žijú dobrým životom." Aby sa dobrý život kandidáta mohol osvedčiť, snem predpisuje časový odstup medzi rôznymi stupňami svätenia: „Aby s vekom rástla v nich čnosť aj vedomosti.
Svätý Tomáš odôvodňuje túto požiadavku tým že kandidát sa každým svätením blíži k najvyššiemu - slúžiť Ježišovi Kristovi v Oltárnej sviatosti.
Sviatosť kňaza musí prevyšovať svätosť rehoľníka. Obracajúc pozornosť hlavne na tých, ktorí majú byť vysvätení, upozorňuje ich, že taký svätý úrad majú prijať utvrdení vo svätosti.
To znamená, že svätosť kandidáta musí predchádzať svätenie. Medzi rehoľným a kňazským stavom je rozdiel. V kláštore sa členovia od nerestí očisťujú; aby však niekto mohol prijať vyššie svätenie musí byť už svätým životom očistený.
Všimnite si slová Anjelského učiteľa: „Kňazský stav požaduje svätosť, kým rehoľný stav je prípravou k svätosti. Bremeno kňazského stavu treba položiť na múry spevnené svätosťou, kým rehoľný stav spevňuje múry, vysúša s srdci vlhkosti hriechu.
Túto myšlienku rozvíja ďalej: „Ako tí, čo prijímajú svätenie, sú vyvýšení nad veriacich, tak nech ich prevyšujú aj v čnosti."
A túto preukázanú čnosť vyžaduje svätec pred vysvätením. Vyhlasuje to za potrebné nielen preto, aby kandidát dôstojne vykonával kňazské povinnosti, ale aby mohol byť dôstojne zaradený medzi služobníkov Ježiša Krista.
A Napokon končí slovami: „Pri samej vysviacke udeľujú sa veľké dary milosti; tie ich robia schopnými stať sa dokonalými."Sviatostná milosť poskytuje vysvätenému výdatnejšiu pomoc a dáva mu schopnosť získať si väčšie zásluhy.Tým sa však naznačuje, že vysvätený už musí mať istý stupeň milosti, ktorý ho robí hodným členom kresťanského ľudu.
Vo svojej Mravouke som obšírne rozobral tento námet a jasne som dokázal, že tí, čo be osvedčeného dobrého života prijímajú svätý úrad, dopúšťajú ťažkého hriechu, lebo vystupujú na taký vznešený stupeň bez Božieho povolania.
A nemôžeme povedať, že je na tento úrad povolaný ten, kto ho prijíma, a nezbavil sa hriešneho návyku, zvlášť proti čistote.
Voľba povolania
Svätý Alfonz de Liguori - cesta lásky
Aj keby takýto mladík bol schopný prijať sviatosť pokánia, lebo sa k nej ľútosťou náležite pripravil, predsa nie je schopný v tomto stave prijať kňazské svätenie, ktoré už vopred vyžaduje dobrý, bezúhonný život osvedčený po dlhšiu dobu.
Ak ho predsa prijme, dopúšťa sa ťažkého hriechu, pretože sa votrel do posvätnej služby bez potrebného povolania a vystavuje sa nebezpečenstvu zatratenia.
Svätý Anzelm hovorí, že ten, kto sa dá vysvätiť, aby hľadal svoju vlastnú slávu, je zlodejom Božej milosti. Taký pritiahne na seba skôr prekliatie ako požehnanie
Biskup Abelly píše: „Kto vie, že Boh ho nevolá a predsa sa vtisne, prijme a sviatosť kňažstva, bezpochyby sa vrhá do zjavného nebezpečenstva zatratenia
To je prípad kandidáta, ktorý prijíma vysviacku, hoci žije v akomkoľvek veľmi hriešnom návyku.To isté učí Soto. Pozitívna svätosť u kandidáta je Božím príkazom: „Hoci bezúhonnosť mravov nepatrí k podstate sviatosti, predsa sa vyžaduje podľa Božieho príkazu...Pre tých, čo majú prijať vyššie svätenia, nestačí všeobecná príprava, ktorá je potrebná na prijatie inej sviatosti, aby sviatostná milosť nenarazila na prekážku.
Vo sviatosti kňažstva človek neprijíma iba milosť, ale vystupuje na vznešenejší stupeň. Tomuto však mu s zodpovedať počestné mravy a vynikajúce sväté čnosti."
Rovnako zmýšľa Tomáš Sanchez, páter Holzman aj teológovia salamanskej univerzity. Čo som napísal nie je teda mienka jedného učenca, ale je to všeobecná mienka. A všetci autori sa opierajú o náuku svätého Tomáša.
Biskup musí mať istotu o jeho
dobrom živote
Teda ťažko hreší kandidát, ktorý prijíma svätenie hoci dlhší čas nežije čnostným životom. Rovnako ťažko hreší i biskup, ktorý ho vysviaca bez potrebnej skúšky. Biskup musí mať istotu o jeho dobrom živote.
Ťažko hreší aj spovedník, keď dáva rozhrešenie kandidátovi, ktorý žije v hriešnom návyku a chce prijať vyššie svätenie, hoci jeho polepšenie nemá záruku v dlhšom čnostnom živote.
Ťažko hrešia i rodičia ktorí vedia o zlom správaní svojho syna, a prední nútia prijať svätenie zo sebeckého záujmu, aby bol oporou rodiny. Ježiš Kristus neustanovil kňazský na hmotnú podporu rodín, ale iba na to, aby sa staral o Božiu slávu a o spásu duší.
Niektorí ľudia pokladajú kňazský stav za svetské zamestnanie alebo remeslo, ktoré otvára cestu k poctám a bohatstvu. To je omyl.
Keď teda rodičia naliehajú na biskupa, aby vysvätil ích nevzdelaného syna pochybných mravov, a svoju žiadosť odôvodňujú svojou chudobou, biskup im má odpovedať: „Nie, syn môj, kňazský stav je ustanovený výhradne pre dobro Cirkvi, a nie na podporu rodičovského domu!" Takto rozhodne ich treba odbaviť a viac si ich nevšímať.
Veď takíto nehodní po vysvätení neškodia len svojim dušiam, ale i rodine a vlasti. Ešte pár slov o kňazoch, ktorí žijú v rodičovskom dome. Keby rodičia nástojili, aby sa viacej zaoberali rodinnými záležitosťami ako povinnosťami svojho úradu, majú im odpovedať to, čo Ježiš Kristus odvetil svojej Matke: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide môjho Otca?" (Lk 2, 49)
„Som kňaz. Mojou povinnosťou nie je zarábať peniaze, viesť hospodárstvo, ani bažiť po cti, ale žiť utiahnuto, modliť sa, študovať posvätné knihy a zachraňovať duše."
V nevyhnutnosti má pomáhať rodičom, ako len vládze ani tak nesmie zanedbávať svoje hlavné povolanie: bdieť nad posväcovaním seba i druhých. Kio chce celkom patriť Bohu, musí sa zriecť svetskej cti. Koľkí sa pre túto zlorečenú česť vzďaľujú od Boha.
A toľkí ho strácajú. Keď počujú rozprávať o svojích chybách, urobia všetko, aby sa vyhovorili presvedčili druhých, že je to lož a ohováranie. Keď však vykonajú niečo dobré, musia o tom všetci vedieť, aby im každý blahoželal
Svätý si tak nepočínajú. Oni by chceli, aby celý svet vedel o ich chybách, aby ich považoval za ta- úbožiakov, za akých sa pokladajú sami... Želajú si len jedno: aby o ich čnosti vedel iba Boh. Netúžia po ničom, len aby mu urobili radosť. Preto tak milujú skrytý život.
Na mysli majú slová Ježiša Krista „Keď dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruku, čo robí pravá" (Mt 6, 3).
A pripomínajú si aj tento rok: „Keď sa ideš modliť, vojdi do svojej izby, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti" (Mt 6, 6).
Ak chceme dosiahnuť dokonalosť, musíme sa predovšetkým zrieknuť seba samých, to jest vlastne) vôle.
Kto premáha seba samého, ľahko zdolá všetky ostatné prekážky. Svätý František Xaverský dával všetkým jednu radu: „Premáhaj seba samého!"
Vyplýva to zo slov Ježiša Krista: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba" (Mt 16, 24). Tieto slová obsahujú všetko, čo máme robiť, aby sme sa stali svätými. Svätý František Assiský vraví, že premáhať seba a zriekať sa vlastnej vôle je najväčší dar, ktorý nám Boh môže dať.
Svätý Bernard : Keď nebude vlastnej vôľe « nebude pekla
Svätý Bernard píše: „Keď nebude vlastnej vôľe « nebude pekla." Vlastná vôľa poškvrňuje dobré skutky
A na inom mieste píše: „Vlastná vôľa je veľké zlo, lebo je príčinou toho, že tvoje dobré skutky nie sú pre teba dobrom." Vlastná vôľa poškvrňuje dobré skutky.
Kajúcnik chce napríklad konať skutky pokánia proti vôli svojho duchovného otca. Taký pôst, také bičovanie vykonané z podnetu vlastnej nej vôle nie je čnosťou, ale chybou.
Beda tomu, kto žije ako otrok vlastnej vôle!
Bude túžiť po mnohý veciach, ale nebude ich môcť dosiahnuť. Bude utekať pred mnohými ťažkosťami, ale bude ich musieť znásať.
„Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ, z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vaších údoch? Žiadostiví ste, a nemáte" (Jak 4, ln)
Prvý boj vzniká zo žiadosti po zmyslových rozkošiach. Odstráňme príležitosti, kroťme zrak, odporúčajme sa Bohu a bude po boji.
Druhý boj vzniká z túžbe po bohatstve. Naučme sa milovať chudobu a nebude* boja.
Tretí boj vzniká zo ctibažnosti. Milujme pokoru a skrytý život a boj je skončený.
Štvrtý a najnebezbespečnejší boj vzniká z túžby uplatňovať všade vlastnú vôľu. Odovzdajme sa vo všetkom do Božej vôle a boj je vyhraný.
Svätý Bernard píše: „Odkiaľ pramení nepokoj, ak nie z toho, že nemôžeme uplatniť vlastnú vôľu?" Práve na to sa Pán sťažoval svätej Márii Magdaléne de Pazzi: Niektoré duše chcú mať môjho ducha, ale podľa svojej vôle
Tak sa stávajú neschopnými prijať ho." Treba milovať Boha tak, ako sa páči jemu, a nie ako sa páči nám.
Boh chce, aby sa duša zbavila všetkého. Až potom sa s ním môže spojiť, naplniť sa jeho láskou. Počúvajme svätú Teréziu: „Rozjímanie sa mi nezdá ničím iným ako odumretím všetkým pozemským veciam, aby sme mohli požívať jedine Boha. Je isté, že čím viac sa z lásky k Bohu odlúčime od stvorenia, tým väčšmi nás Boh naplní sebou samým a tým viac budeme s ním spojení
." Mnohé zbožné osoby by chceli dosiahnuť spojenie s Bohom, ale nechcú prijať skúšky, ktoré im BOH posiela. Nechcú znášať choroby, ktoré ich trápia, ani chudobu, v ktorej žijú, ani urážky, ktoré sa im dostávajú.
No kým sa celkom neodovzdajú do Božej vôle, nemôžu sa s Bohom dokonale spojiť. Svätá Katarína Janovská rozvíjala túto myšlienku ďalej: „Aby sme dosiahli spojenie s Bohom, musíme znášať protivenstvá, ktore nám Boh posiela, lebo ony sú prostriedkom, ktorý v nás stravuje všetky zlé náklonnosti, čo poškvrňujú naše srdce i naše skutky.
Pohŕdanie, choroby, chudoba, pokušenia a iné protivenstvá sú nesmierne potrebné. Sme nútení bojovať proti nim; a keď zvíťazíme, potlačíme v sebe svoje nezriadené hnutia natoľko, že ich už nebudeme ani pociťovať. Dokiaľ nám z lásky k Bohu nebudú protivenstvá vítané, dokiaľ ich budeme prijímať ako horké pilulky, nebudeme môcť hovoriť o dokonalom spojení s Bohom.
Napokon uvádzam praktické pokyny, ktoré nám dáva svätý Ján z Kríža. Podľa neho na dokonalé spojenie „treba úplne umŕtviť zmysly a žiadostivosť. Z lás ky k Bohu zrieknime sa každého zmyslového vzrušenia, ktoré nevyplýva z čistej Božej lásky.
Napríklad túžime vidieť alebo počuť také veci, ktoré zásadne nevedú k Bohu. Máme sa toho zrieknuť. S mužnou odvahou vyvoľme si vždy to, čo je horšie, nepríjemnejšie a chudobnejšie, a netúžme po inom, ako trpieť a byť opovrhovanými".
Slovom, kto naozaj miluje Ježiša Krista, stráca záľubu vo všetkých pozemských dobrách a usiluje sa zbaviť všetkého, aby sa bezvýhradne spojil s Bohom a toto spojenie si zachovával.
Všetky túžby zameriava na Ježiša, stále na Ježiša myslí, po Ježišovi vzdychá Ježišovi sa chce zapáčiť na každom mieste, v každom čase a pri každej príležitosti. No aby to dosiahol, musí sa v každej chvíli usilovať vyprázdniť srdce od každej náklonnosti, ktorá sa nevzťahuje na Boha.
Čo má robiť duša, aby sa celkom darovala Bohu ?
Pýtam sa: Čo má robiť duša, aby sa celkom darova la Bohu?
Táto duša musí:
1. zriecť sa všetkého, čo sa nepáči Bohu, a konať všetko, čo je mu najmilšie;
2. prijať bezvýhradne všetko, čo prichádza z jeho rúk, nech je to akokoľvek ťažké a nepríjemné;
3. vo všetkom dať prednosť Božej vôli pred vlastnou vôľou !
Modlitba
Môj Boh a moje všetko! Viem, že hoci som nedbanlivý v tvojej službe, ustavične ma nabádaš, aby som ťa miloval. Už ti nechcem vzdorovať. Chcem sa zrieknuť všetkého, aby som bol celý tvoj. Nechcem už žiť pre seba. Čo všetko si vykonal, len aby si ma donútil milovať ťa!
Môj Ježišu, moja duša je do teba zaľúbená a túži len po tebe. A mohol by som milovať niečo iné, keď si zomrel takou bolestnou smrťou na kríži, aby si ma spasil? Ako by som mohol pozerať na teba, ktorý si y.omrel bolesťou strávený, a nemilovať ťa celým srdcom? Milujem ťa, môj drahý Vykupiteľ! Milujem ťa celou svojou dušou a po ničom netúžim, iba po tom, by som ťa miloval v tomto živote i po celú večnosť.
Moja láska, moja nádej, moja sila a moje potešenie, posilni ma, aby som ti ostal verný. Osvieť ma a daj mi poznať, od čoho sa mám odlúčiť. Daj mi silu, aby som ťa vo všetkom poslúchal.
Láska mojej duše, tebe sa obetujem a tebe sa oddávam, aby som splnil tvoju túžbu po spojení so mnou. Chcem sa s tebou celkom spojiť, môj Boh a moje všetko! Príď teda, môjježišu, zmocni sa ma celého a ovládni všetky moje myšlienky a všetky moje žiadosti.
Zriekam sa všetkých svojich túžob, všetkej útechy a každého stvorenia. Ty jediný mi postačíš. Daj mi milosť, aby som na nič iné nemyslel, iba na teba, nič iné si neželal, iba teba, nič iné nehľadal, iba teba, moja jediná láska a moje jediné dobro!
Hľa, tu som, chcem byť celý tvoj. Chcem trpieť a žiť ako, čo ty chceš. Veď ty si z lásky ku mne umrel bolestnou smrťou na kríži. Ty chceš, aby som bol svätý. Ty ma chceš urobiť svätým. V teba skladám svoju dôveru Dúfam aj v tvoju ochranu, ó, vznešená Matička Božia Panna Mária !
Ó, Panna Mária, Božia Matka, vypros mi sväté zotrvanie!
Z knihy - cesta Lásky - sv. Alfonz de Liguori
Boh che, aby všetci ľudia boli spasení ! ?
Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení ! Na sto miestach v Svätom písme nám Boh hovorí, že jeho túžbou je skutočne spasiť všetkých ľudí. „To je moja vôľa, aby hriešnik zomrel, a nie aby sa obrátil od svojich ciest a žil?… Ja žijem, hovorí Pán Boh. Netúžim po smrti hriešnika, ale aby sa obrátil a žil !
Boh je taký dobrý, že keď vidí hriešnika bežať do záhuby, beží za ním, volá ho, úpenlivo ho prosí a sprevádza ho dokonca až k bráne pekla.
Pokračovanie - svätý Leonard z Porto Maurízio
zneužívanie Božieho milosrdenstva
Svätá Margaréta
Sv. Ján M. Vianney hovorí 
Svätá Margaréta – celý život oplakávala jeden všedný hriech, ktorý spáchala v mladosti. Keď mala totiž päť či šesť rokov, oklamala v maličkosti otca.
Svätá Margareta z Oan - skrátená MP3
A čo bude, bratia, s nami – s nami, ktorí sme možno spáchali viac hriechov, ako máme vlasov na hlave, a predsa nechcem za ne ľutovať, robiť pokánie, aj napriek tomu, že svätí – vynahrádzali drobné chyby – kvílením a plačom napĺňali skaly a púšte?
Sv. Simeon Stilita
Istý zlodej, menom Jonatas, keď utekal pred ľudskou spravodlivosťou, schoval sa do stĺpa, kde robil pokánie sv. Šimon Stilita. Nazdával sa, že vzhľadom na tohto svätca, tu ho ľudia nebudú prenasledovať. A skutočne sa tak stalo. Následkom modlitieb Šimona Stilitu Jonatas pocítil takú ľútosť za svoje hriechy, že plakal nad nimi osem dní. Po uplynutí tohto času prosil svätca, aby mu dovolil odísť.
Ale Šimon s tým nesúhlasil – bál sa, že zlodej sa vráti k starým hriechom. Jonatas mu však povedal, že myslí na návrat do neba a povedal: „Ježiš Kristus mi odpustil hriechy. Dnes som Ho videl“. – „Synu – odpovedal svätý – do neba ti dovoľujem odísť, aby si tam naveky ospevoval milosrdenstvo Božie“. A v tej chvíli kajúcnik zomrel, a Ježiš prijal jeho dušu do nebeského kráľovstva. Aká pekná a cenná je taká smrť – smrť, ktorá sa rodí z ľútosti, že sme urazili nekonečne dobrého Stvoriteľa ! Pokračovanie - životopis
Usilujme sa, drahí, podľa vzoru svätých, vzbudiť si ľútosť, pričom rozjímajme o troch zastaveniach. Prvé z nich je peklo, v ktorom kvília odsúdení, pričom sa navzájom požierajú a vrhajú z úst plamene ohňa. Keď si to istý nábožný biskup pripomínal, krv mu tuhla v žilách zo zdesenia a vyzeral ako mŕtvy. Odtiaľ sa myšlienkami preniesol do neba – [to je druhé zastavenie] – kde sa pozeral na tróny, na ktorých sedeli vyvolení. Pokánie a bolesti, ktoré títo svätí trpeli za života, pričom to obetovali za malé hriechy, naplnili tohto svätého človeka takým hlbokým smútkom, že sa nemohol zdržať plaču. Nakoniec [v treťom zastavení] sa preniesol v mysli na Kalváriu a pozeral sa na Ježiša Krista, ktorý tam zomieral za hriešnikov. Pri tomto pohľade každú chvíľku opakoval: „Ako aj môžem ešte žiť, keď pozerám na ukrižovaného Spasiteľa za moje hriechy“.
Opravdivá ľútosť sa musí spájať so silným predsavzatím polepšiť sa. Dôkazom takého silného rozhodnutia bude predovšetkým základná zmena života. Sv. Ján M. Vianney - pokračovanie
Prístupové cesty diabla
**==***==**
Diablove útoky sú veľmi rafinované a omnoho ťažším druhom týchto úokov, s ktorými sa človek môže stretnúť, je práve akýsi útlak, či isté sužovanie diablom.
Zlý sa snaží čo najviac znepríjemniť život a používa na to rôzne prostriedky. Známy exorcista, páter E. Vella tento druh útokov označuje ako infestácia (značí : Zamorenie
( pozn : Zamorenie značí : skrze hriech, vstupná brána pre zlého môže byť aj citové zranenie, potom cez zlích ľudí, a zlú spoločnosť. Kde človek môže byť náchylní na zlo. Ale človek viery a morálnych zásad, sa vyhýba všetkému, čo sa nepáči Bohu a na takých zamorených miestach s pravidla chodiť nebude. viac ...
............................................................................................................................................................................................................................................
Ospravedlňujete sa hriechom a podľa hriechu žijete
Ó, ako dlho už trpím za vás! Pri pohľade na vás mi srdce zviera bolesťou: Kam kráčate ? Vari sa už neviete zastaviť ?
Definícia hriechu - čo je hriech ?
Svátý František z Paoly vyháňa démonov
Z Božieho dopustenia 40 dní posadnutá malá Blahoslavená Mirjam z Ibelinu
Hrad v duši - svätá Terezia z Avily
Svätá Veronika Giuliani - hovorí kňazom a všetkým kresťanom
V čom spočíva práca exorcistu ? Rozhovor - J. Maretta
Božie milosrdenstvo |
Božie milosrdenstvo |
Božie milosrdenstvo |
|---|---|---|
| stiahni v doc. | Božie milosrdenstvo | Bol som beznádejní prípad - neuveriteľné svedectvo obrátenia |
Svätá M. Faustyna Kowalska
ŽIVOTOPIS
Milosrdenstvo Božie v mojej duši
Takto veľmi obdarovaná písala: „Ani milosti, ani zjavenia, ani zanietenie, ani žiadne dary, ktorými bola obdarovaná (duša), ju neurobia dokonalou, len vnútorné zjednotenie mojej duše s Bohom (...). Moja svätosť a dokonalosť pramení z tesného zjednotenia mojej vôle s Božou vôľou." (D 1107)
Výlet na Kalváriu - o Božej vôli
Svätá M. Faustyna Kowalska
Priklad -
Keď som pricestovala do Vilna na dva mesiace, aby som zastupovala jednu sestru,57 ktorá odcestovala na tretiu probáciu, zdržala som sa trochu dlhšie ako dva mesiace. Jedného dňa mi matka predstavená58 chcela urobiť radosť. Dala mi dovolenie, aby som v spoločnosti jednej sestry59 vycestovala na kalváriu, na tzv. prechádzanie cestičiek. Veľmi som sa tomu potešila. Mali sme cestovať loďou, hoci to bolo blízko. Bolo to však želanie matky predstavenej. Večer mi Ježiš povedal: ,Ja si prajem, aby si zostala doma." Odpovedala som: „Ježišu, veď už je všetko pri pravené, aby sme ráno mohli cestovať. Čo ja teraz urobím?
A Pán mi odpovedal: „Ten výlet bude na škodu tvojej duši."
Odpovedala som Ježišovi: „Ty si s tým predsa môžeš poradiť, zariaď okolnosti tak, aby sa stalo podľa Tvojej vôle." V tej chvíli zazvonil zvonček na večerný odpočinok. Jedným pohľadom som sa rozlúčila s Ježišom a odišla som do cely.
Ráno sa ukazoval pekný deň. Moja spoločníčka sa tešila, že budeme mať veľký zážitok, budeme si môcť všetko prehliadnuť. Ja som si však bola istá, že nepocestujeme. Hoci doteraz nebolo žiadnej prekážky, aby sa necestovalo.
Najprv sme mali prijať sv. prijímanie a hneď po poďakovaní odcestovať. Zrazu sa počas sv. prijímania pekné počasie zmenilo na úplne iný deň. Nevedno odkiaľ, oblaky zakryli celú oblohu a začal padať prudký dážď. Všetci sa čudovali, že z takého počasia kto by čakal dážď a že sa to v takom krátkom čase zmenilo.
Matka predstavená povedala: „Je mi ľúto, sestry, že nemôžete cestovať." Odpovedala som: „Matička, to nič, že necestujeme, Božia vôľa je, aby sme zostali doma." Ale nikto nevedel, že to bolo výslovné Ježišovo želanie, aby som zostala doma. Celý deň som prežila v sústredenosti a rozjímaní, ďakovala som Pánovi za to, že ma zadržal doma. V ten deň mi Boh udelil mnoho nebeských radostí.
65 V noviciáte, keď ma matka novicmajsterka určila do detskej kuchyne, veľmi ma trápilo, že som si nevedela poradiť s hrncami. Boli veľmi veľké. Najťažšie pre mňa bolo zlievať zemiaky, niekedy sa mi polovica vysypala. Keď som o tom povedala matke novicmajsterke, povedala mi, že si pomaly zvyknem a naučím sa to. Ale tento problém neustupoval, pretože som každým dňom strácala sily. Nemala som síl, a tak som sa radšej vytratila, keď sa mali zemiaky zlievať. Sestry si ale všimli, že sa vyhýbam tejto práci. Boli veľmi prekvapené. Nevedeli, že som sa nemohla spoliehať na svoje sily a pomáhať im napriek všetkej svojej horlivosti.
Na poludnie pri spytovaní svedomia som sa žalovala Bohu na nedostatok síl.
Vtom som začula v duši tieto slová: „Odo dneška to bude pre teba veľmi ľahké. Posilním tvoju silu."
Večer, keď sa blížil čas zlievania zemiakov, ponáhľala som sa prvá, dôverujúc Pánovým slovám. S úplnou ľahkosťou som zobrala hrniec a celkom dobre som ho zliala. Ale keď som zodvihla pokrievku, aby sa zemiaky odparili, uvidela som v hrnci namiesto zemiakov veľké puky červených ruží. Boli také krásne, že ťažko o tom písať. Ešte nikdy som také nevidela. Veľmi ma to prekvapilo. Nechápala som ich význam, ale v tej chvíli som začula v duši hlas: „Tvoju ťažkú prácu premieňam na kytice najkrajších kvetov a ich vôňa sa vznáša k môjmu trónu." Od tej chvíle som sa snažila variť a zlievať zemiaky nielen v týždni,60 keď som mala službu, ale usilovala som sa aj druhé sestry zastupovať v tejto práci. A nielen v tejto práci, ale v každej ťažkej práci som sa prvá snažila ísť na pomoc, lebo som sa presvedčila, ako veľmi sa to Bohu páči.
Rýchle a úplné vykonanie. Poslušnosť vôle, keď vôľa nakloní rozum podrobiť sa rozhodnutiu predstaveného. Sv. Ignác podáva okrem toho tri uľahčujúce prostriedky. V predstavenom, nech by bol akýkoľvek, vždy hľadať Boha. Každý rozkaz alebo názor predstaveného ospravedlňovať vo svojom vnútri. Každý rozkaz prijímať ako Boží bez zbytočného pretriasania alebo zamýšľania sa nad ním. Hlavný prostriedok - pokora.
Pokornému nič nie je ťažké.
Neposlušná duša nedosiahne žiadne víťazstvo, hoci by ju aj sám Ježiš spovedal. Najskúsenejší spovedník nijako nepomôže takejto duši. Neposlušná duša sa vystavuje veľkému nešťastiu a nijako nepostúpi v dokonalosti a neporadí si v duchovnom živote. Boh dušu hojne obsypáva milosťami, ale len poslušnú dušu.
http://www.salgaatelamiapreghiera.info/UserFiles/image/_preghiera-jpii-edi.jpg
