Tri anjelské pozdravenia kľúč do neba

Z knihy orginal - Vnešenosti Panny Marie - Sv. Alfons Maria de Liguori - S. Alphonsus

Z knihy Tri anjelské pozdravenia ( Giuseppe Pasquali ) Redemtoristi, Vydavateľsvo Misionár

Mnohí svätý napr. Svätý Anton Paduánsky sa modlieval tri Zdravasy, aby si uctieval panenstvo presvätej Bohorodičky Panny Márie, a zachoval si sv. panenstvo mysle, srdca a tela. Zdravas Mária je sama v sebe typicky mariánska modlitba, ale aj trojičná. « Trojnásobne » sa považuje ako znak dokonalých vecí (Omne trinum perfectum)

Prísľub Panny Márie « V hodine smrti budem pri tebe, budem ťa posilňovať a vzdialim od teba všetky diabolské sily.

Cirkev skoro vyslovila svoju radosť. Dala svoje schválenie a udelila hojné duchovné výsady. pápež Benedikt XV. prijal s radosťou želanie podporovateľov.

Horlivými šíriteľmi troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) boli aj svätý Ján Vianney, farár v Ars, svätý Gabriel od Bolestnej Matky Božej, svätý Eymard, svätý Anton Claret, svätý Ján Bosco, svätá Gemma Galgani, svätý Klement Hofbauer, svätý Gerard Majella, Svätý Anton Paduánsky, svätý Alfonz de Liguori, a Sväitý Leonard z Porto Maurizio Všade spôsoboval obdivuhodné oživenie viery a robil zázraky. Svätý Anton Paduánsky,

 

Rôzny údel dvoch hriešnikov - zachránený mladík od pekla, skrze tri zdravasy

Podľa prisľúbenia Najsvätejšej Panny tri Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) sú najistejším prostriedkom, ako dosiahnuť dobrú smrť. Táto modlitba nás chráni pred nebezpečenstvom pekla a otváranám nebo.

Nasledujúca udalosť sa stala v roku 1604. bol v jednom flanderskom meste (Bruselu) Mladík menom Richard sa nanešťastie spriatelil so zlým a zvráteným kamarátom.
Ten ho zviedol na cestu nerestí. Richard zanechal všetky úkony zbožnosti, okrem modlitby troch Raduj sa, Bohorodička... Zdravas, Mária...), ktoré odriekal každý večer. Raz ostali obaja mladíci až do noci v dome hriechu a nerestí (dom hriechu )

Kedže Richard svojho kamaráta, ktorý bol ešte horší ako on, nemohol pohnúť k návratu, nechal ho v dome neresti a vrátil sa domov sám. Pomodlil sa svoju obvyklú modlitbu ľahol si spať.Sotva však zaspal, zobudili ho silné údery. Ustrašene sa díval okolo seba. Vidí pred sebou toho mladíka, ktorý vošiel bez toho, aby sa otvorili dvere a spoznáva v ňom svojho priateľa, s ktorým ešte v ten večer hrešil so ženami. Prečo si tak zohavení ? Veď si ako ďiábol !“Som to naozaj ja ! hovorí mladík dutým pekelným hlasom, Ach, ja nešťastník, som zatratený,“ povedal . „Ako to ?“ – Keď som vychádzal z toho domu z toho domu hanby a hriechu, prebodli ma dýkou zadousil ma zlý duch.som mŕtvy a zatratený.

 

Moje telo nájdeš tam na dlážke - Moja duša je v pekle

 

A buď si istý, že rovnaký trest by čakal aj teba bol by si tam bol so mnou, keby si sa nebol pomodlil tie modlitby k Svätej Panne. ktorými si ju uctil. Blažený budeš ak použiješ túto výstrahu, ktorú ti teraz skrze mňa dáva Matka Božia“

O, ja nešťastný, pozri sa, ako vyzerám. Po tých slovách rozhrnul plášť, ukázali sa plamene a hady, ktorými bol bol neštastník v pekle mučení, a nato zmizol. Richard prepukol v plač a hodil sa na zem a dakoval svojej zachránkyni Panne Marii.

( Mnohých oklamala ich vlastná namyslenosť. Vzdorné srdce skúsi na konci zlo, lebo kto miluje nebezpečenstvo, zahynie v ňom porovnaj )

 

 

Tam ma volá Boh | aby som sa tam kajal za svoje hriechy !

Ďakuje Panne Márii, prosí o odpustenie svojich hriechov a sľubuje, že zmení svoj život. Keď premýšľa, čo by mal urobiť, začuje zvony otcov františkánov, ktoré zvonia na rannú pobožnosť. Ked si tak premíetal, ako by napravil svoj život, započul zvonit na rannú modlitbu v blízkom františkánskom kláštore. Hned si povedal : To Boh ma volá k pokáníu ! Okamžitě sa ponáhľal do kláštora a prosil reholníkov, aby ho prijali. Keďže však bol známy svojím výstredným životom, odmietli ho. Richard sa však nevzdáva. Ihneď odišiel a vrhol sa k nohám otca gvardiána v kláštore, aby prosil o prijatie do rehole..... O ľútosti

Otcovi gvardiánovi vyrozpráva všetko, čo sa mu v noci prihodilo. Dvaja rehoľníci odídu na udané miesto a naozaj tam nájdu mŕtvolu nešťastného mladíka ležať v kaluži krvi s tvárou skrivenou od hrôzy.

Richarda do rehole prijali, žil príkladným životom a po čase odišiel hlásať evanjelium do Indie. Odtiaľ odišiel do Japonska, kde pracoval s takou horlivosťou, že si vyslúžil mučenícku smrť.

Kto miluje Boha, uzmieruje ho za svoje hriechy, zdržuje sa ich a nájde vyslyšanie pri dennej modlitbe. Kniha Sirachovcova - kapitola 3. 4

............................................................................................................................................................................................................................................................................................

Porovnaj - Oddávala som sa šialeným radovánkam - svedectvo ženy

Porovnaj - Na príhovor Panny Márie - Syn sv. Brigity zachránený

SVEDECTVO A VAROVANIE PRE ZENY

 

 

............................................................................................................................................................................................................................................................................................

POVZBUDIVÉ PRÍKLADY OD SVATÝH - Vnešenosti Panny Marie - Sv. Alfons Maria de Liguori - Richard nebylo jméno jednoho z obou studentů, ale jiného (Richard Trouve), který se narodil v Ham-sur-Heure r. 1585, v Bruselu se učil krejčím a pod dojmem této události, které byl svědkem, vstoupil do františkánského řádu a později byl jako mladý misionář umučen v Japonsku v Nagasaki r. 1622. O kajícím studentovi, který vstoupil také k františkánům, ale nevíme víc, než že byl vzorně živ a že byl vroucím ctitelem Panny Marie.
4 De probatis Sanctorum historiiis 4. dec. Na tomto místě vypráví sv. Alfons na základě Pelbarta Temešvárského, Stellarium coronae glorios. Virginis, že za tažení císaře Zikmunda přes Alpy volala jakási kostra na kněze, aby se mohla vyzpovídat a tak se zachránit před peklem

Zaccaria Boverio, Annali dell´ Ordine de´ Frati Minori Cappucini I, 2 a. 1552, Venezia 1643. Benátský advokát, spřátelený se slavným kapucínem Matoušem de Basso, se dával obsluhovat opicí, který prý byla ve skutečnosti zakuklený ďábel. Měla advokáta zardousit, až by přestal v obvyklé pobožnosti k Matce Boží. Ale sluha Boží opici zapudil a advokáta přivedl k upřímnému pokání.

Ó, kolik zatvrzelých hříšníků přitahuje k Bohu tento Magnet srdcí den co den. Sama se tak nazvala ve zjevení sv. Brigitě: „Jako magnet přitahuje železo, tak já přitahuji i nejzatvr-zelejší srdce a smiřuji je s Bohem.“ Tyto divy nejsou vzácné, ale dějí se každý den. Já sám bych mohl uvést mnoho dokladů z našich misií, kde někteří hříšníci zůstali tvrdší než železo při všech ostatních kázáních, ale při kázání o Mariině milosrdenství byli dojatí a vrátili se k Bohu. Sv. Řehoř vypráví, že jednorožec je tak divoká šelma, že ho nepolapí žádný lovec. Jen když na něj volá SVATA panna, přijde prý k ní a dá se od ní bez odporu svázat.

Ó, kolik hříšníků, pr-chajících před Bohem a zuřivějších než líté šelmy, přichází na zavolání vznešené Panny Marie a dává se od ní klidně dovést k Bohu! Podle jednoho spisovatele prvních století7 se stala Panna Maria i proto Matkou Boží, aby mohli být spaseni jejím sladkým milosrdenstvím a její mocnou přímluvou i takoví nešťastníci, kteří by se jinak nespasili, protože špatným životem propadli Boží spravedlnosti. Ea-dmer8 dokonce ujišťuje, že Maria byla povýšena k důstojnosti Matky Boží spíš kvůli hříšníkům než kvůli spravedlivým, neboť Ježíš Kristus prohlásil, že přišel volat ne spravedlivé, ale hříšní-ky (Lk 5,32). Proto Církev svatá zpívá: Hříšníky ti není možné odehnat, neboť bez nich nemohla ses stát Matkou Syna Božího.

Sv. Petr Damiani vypráví, že se jakási paní, jménem Marozia, zjevila po smrti své přítelkyni a sdělila jí, že byla vysvobozena z očistce na slavnost Nanebevzetí Panny Marie s tolika jinými dušemi, že jejich počet převýšil počet římského obyvatelstva. Diviš Kartuzián tvrdí, že se totéž opakuje o Narození a Zmrtvýchvstání Páně. V tyto dny Panna Maria sestupuje v průvodu andělských sborů do očistce a vysvobozuje mnoho duší z jeho muk. Novarino se kloní k názoru, že se to stává o každé větší mariánské slavnosti. ... O ocistci

Svedectvá ZÁZRAKOV na orodovanie Panny Márie

............................................................................................................................................................................................................................................................................................

Modlitba
Ó, má nejdražší Matko Maria! V jaké propasti bídy bych dnes byl, kdyby mě tolikrát nezachránila tvá milosrdná ruka! Kolik roků bych už byl v pekle, kdybys mne před ním neza-chránila svými mocnými prosbami! Mé těžké hříchy mě do něho hnaly, Boží spravedlnost mě již odsoudila, zlí duchové již chtěli vykonat rozsudek! Tys však přispěchala, má Matko, i když jsem tě neprosil, dokonce ani nevolal, a zachránilas mě! Ó, moje drahá Osvoboditelko, čím se ti odvděčím za tolik milostí a za tolik lásky? Tys zvítězila nad tvrdostí mého srdce a naplnila je láskou a důvěrou v tebe! Do jaké propasti bídy bych byl potom upadl, kdybys mě nevytrhla z hrozných nebezpečí, v nichž jsem tonul!

Neustávej mě chránit před peklem a dříve ještě před hříchy, abych do nich zase neklesl. Nedopusť, abych ti zlořečil v pekle. Ó, má milá Paní, miluji tě! Jak by snesla tvoje dob-rota pohled na tvého zavrženého sluhu, který tě miluje? Ó, vypros mi milost, abych v bu-doucnosti nesplácel nevděkem tobě a Bohu, který mi udělil z lásky k tobě tolik milostí! Ó, Ma-ria, co říkáš? Budu zavržen? Ach, budu zavržen, jestliže tě opustím. Ale jak bych tě mohl opustit? Jak bych mohl zapomenout na lásku, kterou jsi mi ukázala? Po Bohu jsi ty jediná lás-ka mé duše! Nemohu již déle žít bez lásky k tobě. Miluji tě, miluji a doufám, že tě budu milo-vat zde i na věčnosti, ó, nejkrásnější, nejsvětější, nejsladší, nejlíbeznější ze všech tvorů. Amen

Z knihy Vnešenosti Panny Marie - Sv. Alfons Maria de Liguori - PANNA MARIA CHRÁNÍ SVÉ CTITELE PŘED PEKLEM

............................................................................................................................................................................................................................................................................................

Ak nebude robiť pokánie všetci zahyniete ...

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 13, 1-9

 

Oddávala som sa šialeným radovánkam

Svedectvo ženy

To, o čom budeme teraz rozprávať, je skutočný prípad, ako je uvedený v časopise Madre di Dio 1. júla 1946.
Ide o dušu, ktorá proti zákonom prirodzený aj Božím chcela vychutnávať všetky rozkoše, prístupné bohatému a pôvabnému dievčaťu.

O dušu ktorá bola strhnutá do víru zla, ktorá pošliapala Desatoro so všetkými jeho prikázaniami, s výnimkou prvého a piateho.

O dušu, ktorá pod zbožným zovňajškom skrývala dlhé roky srdce plné pekelnej hniloby hriechu. Ale - a to chceme zvlášť zdôrazniť — ide o dušu, ktorá nikdy nezabudla pomodliť sa trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) ráno a večer.

 

 

 

Sama o tom rozpráva ...

Bola to Panna Mária, ktorá mi pomohla vstať z toho pekelného bahna.

Ja som v to už nedúfala. Bola som si istá, že budem zatratená. Oddávala som sa šialeným radovánkam, aby som udusila moíje výčitky svedomia, aby som sa vyhla vihla vidine smrti... Začína sa to málom.

Prvýkrát povuľujeme vášni pomaly, váhavo.

Druhýkrát trochu so strachom. Potom ... je už vo výre hriechu.

Keď je človek mladý, oddáva sa falošným ilúziám. Preto by som chcela teraz volať na mladíkov, ale ešte oveťa, oveľa viac na dievčatá: Bedlite !

POROVNAJ - Z hriechu nečistoty jedna žena pred všetkými z hrôzy omdlela

POROVNAJ - Ako Pekné dievča skončilo v pekle

 

 

Láska, ktorá si dovoľuje to, čo si nemožno dovoliť bez začervenania ... je hriešna !

Chráňte sa povoliť prvýkrát, potom je veľmi ťažké zastaviť sa na šmykľavom Vrchu rozkoše.
Buďte žiarlivé na svoje čisté srdce ! Neoddávajte ho prvému fičúrovi. Buďte žiarlivé na svoju čistotu! Je to vaša najdrahocennejšia perla !

Láska, ktorá sa skrýva pred rodičmi, je vždy pochybná. Láska, ktorá začína prejavmi zmyslovej náklonnosti, je vždy škodlivá a hriešna ! Láska, ktorá si dovoľuje to, čo si nemožno dovoliť bez začervenania, je hriešna! Ach, dievčatá, uchovajte sa čisté ! Je bolestné a plné úzkosti dívať sa na ruiny vlastného vnútra vo svojej bezmocnosti a strati čistoty ktorá vedie do zatratenia ....

 

 

Nechcem však, aby ste sa oddávali zúfalstvu

Chcem vám povedať, že aj v tých smutných prípadoch, keď sa človek cíti neschopný modliť sa, nám ostáva ešte jedna pobožnosť, ktorá je ľahká a prístupná pre všetkých: Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...).

Častokrát som sa ju modlila večer len mechanicky. Som však presvedčená, že aj vtedy Panna Mária prijímala moju prosbu : Pros za nás hriešnych. ( lebo som bola naozaj hriešna )

Ja svoje obrátenie pripisujem Panne Márii ! Amen

Prečo ženy plačú ?

 

( Aj keby som mala na svedomí hriechy celého sveta a hriechy všetkých zatratených duší, aj tak by som nepochybovala o Božej dobrote, ale bez rozmýšľania by som sa vrhla do priepasti Božieho milosrdenstva ! Svätá Faustína

SVEDECTVO A VAROVANIE PRE ZENY

 

Ako 14 ročné dievča skončilo v pekle pre jednu nemravnú knižku

 

............................................................................................................................................................................................................................................................................................

 

 

Kľúč do neba skrze Pannu Máriu

 

UROB TO, ČO ODO MŇA ŽIADAŠ

Svätá Matilda z Hackenbornu, benediktínka, ktorá žila v 13. storočí (+1298), bola veľkou dôverníčkou Presvätej Panny. Dostala od nej prisľúbenie, o ktorom budeme hovoriť.

Táto svätica v pokročilom veku s bázňou myslela na okamih, keď jej (duša opustí telo, aby vstúpila do večnosti. Prosila Matku Božiu, aby jej pomáhala v tej veľkej, no ťažkej chvíli.

Najsvätejšia Panna, ktorá sa už veľa ráz zjavila svojej vernej služobnííčke, aj teraz vypočula jej prosbu a odpovedala jej: „Áno, urobím to, čo odo mňa žiadaš, dcéra moja, ale potom žiadam od teba, aby si sa každý deň modlila Tririkrát Raduj, sa Bohorodička... (Zdravas, Mária... )

Prvý - Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) nech je na česť Boha Otca, ktorý ma veľkoleposťou svojej všemohúcnosti tak povýšil a poctil moju dušu, že som po ňom orodovaním všemohúca v nebi i na Zemi ... svätá Mária Matka Božia ...

Druhý - Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária ...) nech je na česť Boha Syna Ježiša Krista, ktorý ma * vo jej veľkej a nevyspytateľnej múdrosti ozdobil a naplnil takými darmi poznania a rozumu, že sa teším z videnia Najsvätejšej Trojice viac ako všetci svätý a anjeli a že ma obdaril takou žiarou, ktorá viac ako slnko ovecuje celé nebo... ... svätá Mária Matka Božia ...

Tretí - Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) neh je na česť Svätého Ducha, ktorý do mňa vlial plnosť sladkosti svojej lásky a učinil ma takou dobrou a láskavou, že sorn po Bohu najtichšia najsladšia a najpokornejšia »..... svätá Mária Matka Božia ...

Odporúča sa pripojiť aj strelné modlitby, ako napríklad sv. Alfonza Liguori " Ó, Matka moja, chráň ma v tento deň (túto noc) od smrteľného hriechu. Pre svoje čisté a nepoškvrnené počatie, ó Panna Mária, zachovaj čisté moje telo, moje srdce a moju dušu.

 

 

A tu sú prisľúbenia .... Najsvätejšej Panny, spojené s modlitbou Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária ...)

„V hodine smrti budem pri tebe a budem ťa tešiť a odháňať od teba každú diabolskú silu.
Budem ti vlievať svetlo viery a poznania, aby tvoja viera nebola pokúšaná nevedomosťou alebo bludom.

Budem ti i pomáhať v hodine prechodu do večnosti a vlievať do tvojej duše sladkosť Božej lásky, aby ťa ovládla tak, že každá bolesť a trpkosť smrti sa premení prostredníctvom tejto lásky v najsladší zážitok"

Aby sme vyhoveli túžbe Najsvätejšej Panny, mali by sme mať úmysel uctievať modlitbou každého Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) jednu z troch výsad udelených Presvätej Bohorodičke Panne Márii Najsvätejšou Trojicou: moc, múdrosť a lásku.

Nad podivuhodným rozšírením a veľkým požehnaním, ktoré priniesla pobožnosť troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...), Cirkev skoro vyslovila svoju radosť. Dala svoje schválenie a udelila hojné duchovné výsady.
Jej horlivý apoštol Ján Baptista de Blois dostal pochvalu a požehnanie od pápeža Leva XIII., ktorý na pobožnosť udelil odpustky a nariadil, aby sa trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas Mária...) modlil kňaz i ľud po každej čítanej svätej omsi. Toto nariadenie trvalo až do novej liturgickej +/

Aj svätý Ján Vianney, farár v Ars, svätý Gabriel od Bolestnej Matky Božej, svätý Eymard, svätý Anton Claret, svätý Ján Bosco, svätá Gemmy Galganiová. Všetci » svätý a blahoslavení redemptoristi zdedili od svojho od, svätého Alfonza Liguori, úctu a horlivosť tento zbožný zvyk. Medzi nimi vynikali svätý Klement Hofbauer a svätý Gerard Majella. Táto pobožnosť je pojatá do povinných modlitieb Všetkých synov svätého Alfonza.

Svätý Anton Paduánsky (1231 ) sa modlieval tri Zdravasy, aby si uctieval panenstvo presvätej Bohorodičky Panny Márie, a zachoval si sv. panenstvo mysle, srdca a tela. Zdravas Mária je sama v sebe typicky mariánska modlitba, ale aj trojičná. « Trojnásobne » sa považuje ako znak dokonalých vecí (Omne trinum perfectum). Svätý Anton Paduánsky

Opakovanie Zdravasov je časté po roku tisíc a mnohé duše sa ich pomodlia až tisíc denne. Tento zvyk sa zachoval u východných mníchov a u tých, čo sa modlia celý ruženec so 150 Zdravasmi. Rozšírenie. Svätci a rehole rozširovali pobožnosť troch Zdravasov.

Prísľub Panny Márie « V hodine smrti budem pri tebe, budem ťa posilňovať a vzdialim od teba všetky diabolské sily. Vlejem ti svetlo viery a poznania, aby si nemala pochybnosti vo viere pre nevedomosť alebo omyl. Budem pri tebe v hodine smrti a vlejem do tvojej duše svoju sladkú lásku, aby natoľko v tebe prevládala, žeby sa každá bolesť a utrpenie smrti zmenili na lásku a na najsladšiu vec. » Treba spomenúť, že táto pobožnosť sa praktizovala už predtým, i keď sa neviazala na svätú smrť alebo na úmysel uctievať Najsvätejšiu Trojicu.

Prísľub Panny Márie « V hodine smrti budem pri tebe, budem ťa posilňovať a vzdialim od teba všetky diabolské sily.

 

Rôzny údel dvoch hriešnikov- svedectvo

 

SVEDECTVO A VAROVANIE PRE ZENY

Tí, ktorí zatajujú hriechy v spovediach, sú skutočne nešťastí - sv. Ján Vianney

Svätá Uršula Benincasa « skuška viery a pokory Keď nebude vlastnej vôľe « nebude pekla

Svedectvá ZÁZRAKOV na orodovanie Panny Márie

VŠETKO O PANNE MÁRII

 

VEĽKÉ ROZŠÍRENIE

Pred viac ako polstoročím sa pobožnosť troch K.iduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) tak ľ vi lilo rozšírila, že je to zrejmým dôkazom vôle Božej. Dušou tohto hnutia bol horlivý francúzsky kapucín Ján Krstiteľ de Blois.
I ento zbožný rehoľník bol presvedčený o tom, Ír šírením tejto pobožnosti koná vec príjemnú Bohu i| Najsvätejšej Panne. Kázal pri každej príležitosti n modlitbe troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...). Rozširoval ju a nedal sa odradiť žiadnymi

Zdroj: z knihy Tri anjelské pozdravenia ( Giuseppe Pasquali ) Redemtoristi, Vydavateľsvo Misionár

Svedectvá ZÁZRAKOV na orodovanie Panny Márie

VŠETKO O PANNE MÁRII

 

Tri Zdravasy

Každodenná pobožnosť « troch Zdravasov », aby sme obsiahli na príhovor Panny Márie šťastlivú hodinu smrti, si zasluhuje pozornosť našej doby. Vnukajú nám to niektoré skutočnosti: zanedbávanie modlitby, strata citlivosti pre hriech, pochybnosti o pekle, myšlienka na smrt vyhostená zo sociálnych zvykov, zanedbávanie kázania o smrti, Častá a nečakaná smrť v každom veku.

Ak nám záleží na spáse duší, toto je « Kľúč od raja »

Ak nám záleží na spáse duší, toto je « Kľúč od raja », alebo lepšie, Panna Mária je « Brána nebeská », ako ju voláme v Loretánskych litániách.
Možno sa zmenšila prax troch Zdravasov, lebo ľudia už tak silno necítia potrebu spásy duše! Koľkí by mohli opakovať so Žalmistom: « Rieky sĺz stekajú z mojich očí, lebo ľudia nezachovávajú tvoj zákon! »

Horizontálny rozmer, problémy sociálnej starostlivosti a ľudský pokrok sa stali prvoradým úsilím tohto storočia, spása a posvätenie duší sú odsunuté na druhé miesto. Ako sa staráme, aby všetci veriaci žili v Božej milosti?! Trpíme vnútorne, ak nejaká osoba žila a zomrela v objektívnom stave smrteľného hriechu? Nenárokujeme si posudzovat vážnosť a osobnú zodpovednosť každého, ale nesmieme ani len tak preletieť ponad tento fakt a opovážlivé sa spoliehat na Božie milosrdenstvo alebo na ľútosť v poslednej chvíli. K tomuto sa môžeme a máme utiekať, ale máme sa aj usilo­vať urobiť všetko, čo môžeme, aby sme prišli k Otcovi. Okrem počestnosti života, dobrých skutkov, sviatostného života — bezpochyby môžeme počítať aj s osobitnou úctou k Panne Márii.
A pobožnosť troch Zdravasov v tomto zmysle je vítaná a vhodná. Je to pobožnosť starodávna, potvrdená a rozšírená. Potvrdzujú to premnohé a neuveriteľné milosti obrátenia v živote a zmierenia v hodine smrti.

Pôvod

Pobožnosť pochádza od cistercitky, nemeckej mystičky, Matildy von Hackcnborn, ktorá sa narodila okolo roku 1240 a zomrela v kláštore Hclfta 19. novembra 1298.
Nie je vyhlásená za svätú, hoci jej sviatok slávia via­ceré bencdiktínske kláštory. Matilda mávala zjavenia a rozhovory s Pannou Máriou. Prosila ju, aby bola prítomná pri jej smrti. Panna Mária jej odpovedala:

« Iste spravím, Čo si odo mňa praješ, no žiadam od teba, aby si každý deň recitovala tri Zdrava Mária.

1. Prvé Zdravas, aby si si uctila Boha Otca, ktorý svojou obdivuhodnou všemohúcnosťou a láskou tak vyzdvi­hol moju dušu.
2. Druké Zdravas, aby si si uctila Božieho Syna, kto­rý ma vo svojej veľkej a nevyspytateľnej múdrosti okrášlil a naplnil toľkými darmi poznania, že požívam videnie Naj­svätejšej Trojice oveľa viac ako všetci svätí a obkľúčil ma toľkou žiarou, že osvetľujem ako žiarivé slnko celé nebo...
3. Tretie Zdravas, aby si si uctila Ducha Svätého, kto­rý do mňa vlial svoju sladkú lásku a urobil ma takou dobrou a láskavou, že po Bohu som najsladšia a najpokornej­šia... »

Prísľub znie takto

« V hodine smrti budem pri tebe, budem ťa posilňovať a vzdialim od teba všetky diabolské sily. Vlejem ti svetlo viery a poznania, aby si nemala pochybnosti vo viere pre nevedomosť alebo omyl. Budem pri tebe v hodine smrti a vlejem do tvojej duše svoju sladkú lásku, aby natoľko v tebe prevládala, žeby sa každá bolesť a utrpenie smrti zmenili na lásku a na najsladšiu vec. »
Treba spomenúť, že táto pobožnosť sa praktizovala už predtým, i keď sa neviazala na svätú smrť alebo na úmysel uctievať Najsvätejšiu Trojicu.

 

Pravidlá tejto pobožnosti.

Panna Mária žiadala tri Zdravasy, nie jedno

1. Tri Zdravasy každý deň.
2. Prísľub sa vzťahuje na dobrú smrť, čiže na spásu duše.
3. Tri Zdravasy sa žiadajú na uctenie každej z troch božských Osôb.

pokračovanie

 

PANNA MARIA CHRÁNÍ SVÉ CTITELE PŘED PEKLEM - SV. ALFONZ DE LIGUORI

 

 

Jedna rehoľná osoba bola jedenásť rokov trápená silnými pokušeniami zmyselnosti

Jedna rehoľná osoba bola jedenásť rokov trápená silnými pokušeniami zmyselnosti. Viackrát im aj podľahla a stále žila v nepokoji. Zdalo sa jej nemožné dostať sa z toho. Predsa však kľakla v spovednici kanonika de Rossiho. Svätec ju vypočul s veľkou láskou a po vyznaní jej povedal: Hovorím Vám na tomto Božom mieste, aby ste sa snažili tomuto pokušeniu odporovať, inak sa nevyhnete trestu spravodlivej Božej ruky. Preto Vás povzbudzujem, aby ste sa každý deň modlili trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) ku cti čistoty Najsvätejšej Panny Márie.

Uisťujem Vás, že budete zo svojho stavu vyslobodená. Aj ja sa odteraz budem za vás modliť. Dajte si však pozor, aby ste už viac k tomuto hriechu nedali súhlas, tak ako v minulosti." Od toho dňa táto osoba nielenže neupadla do hriechu, ale stratili sa aj všetky pokušenia a žila vo veľkom duševnom pokoji.

Prísľub Panny Márie « V hodine smrti budem pri tebe, budem ťa posilňovať a vzdialim od teba všetky diabolské sily.

Mnohí svätý napr. Svätý Anton Paduánsky sa modlieval tri Zdravasy, aby si uctieval panenstvo presvätej Bohorodičky Panny Márie, a zachoval si sv. panenstvo mysle, srdca a tela. Zdravas Mária je sama v sebe typicky mariánska modlitba, ale aj trojičná. « Trojnásobne » sa považuje ako znak dokonalých vecí (Omne trinum perfectum)

Horlivými šíriteľmi troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) boli aj svätý Ján Vianney, farár v Ars, svätý Gabriel od Bolestnej Matky Božej, svätý Eymard, svätý Anton Claret, svätý Ján Bosco, svätá Gemmy Galganiová. Všetci » svätý a blahoslavení redemptoristi zdedili od svojho od, svätého Alfonza Liguori, úctu a horlivosť tento zbožný zvyk. Medzi nimi vynikali svätý Klement Hofbauer a svätý Gerard Majella. Táto pobožnosť je pojatá do povinných modlitieb Všetkých synov svätého Alfonza

...............................................................................

Nad podivuhodným rozšírením a veľkým požehnaním, ktoré priniesla pobožnosť troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...), Cirkev skoro vyslovila svoju radosť. Dala svoje schválenie a udelila hojné duchovné výsady.

Jej horlivý apoštol Ján Baptista de Blois dostal pochvalu a požehnanie od pápeža Leva XIII., ktorý na pobožnosť udelil odpustky a nariadil, aby sa trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária......) modlil kňaz i ľud po každej čítanej svätej oms. Toto nariadenie trvalo až do novej liturgickej trlormy.

Cirkev skoro vyslovila svoju radosť. Dala svoje schválenie a udelila hojné duchovné výsady. pápež Benedikt XV. prijal s radosťou želanie podporovateľov tejto pobožnosti a povýšil združenie, p ložené P. de Blois, na primárne (s možnosťou vytvárať filiálne združenia po celom svete).

Urobil lo apoštolským listom Zbožné dielo šírenia troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) ■ obdaril ho početnými odpustkami a výsadami. Bl. papež Ján XXIII. udelil apoštolské požehnanie ■ctkým, ktorí spolupracujú na diele šírenia úcty it lásky k Matke Božej medzi kresťanským ľudom „prostredníctvom pobožnosti troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) na jej počesť" (Máj 1959).

 

Pokračovanie

 

( Porovnaj svedectvo : Bol som pred súdnou stolicou Všemohúceho Boha - a na príhovor Panni Márie som bol zachránený „ Syn môj, nechceš zachrániť jeho život a jeho nesmrteľnú dušu ? Farár Steven Scheier z Kansasu (USA) prežil som rozsudok večného zatratenia ...

pokračovanie

 

« pokračovanie - CIRKEVNÉ SCHVÁLENIE A POVZBUDENIE

Zachrániš manžela od večného zatratenia

Vznešenosti Panny Marie a ochrana - Jediná prosba mé Matky za hříšníka stačí, abych zapomněl na všechny urážky

Bol Pán Ježiš taký prekrásny, že ľudské slovo nie je schopné ani len zďaleka ho opísať

 

Ako 14 ročné dievča skončilo v pekle pre jednu nemravnú knižku

 

 

 

 

Ako 14 ročné dievča skončilo v pekle pre jednu nemravnú knižku

 

Celá kázeň Kuffa - 10 Božích prikázaní

 

 

Dáma so zlatým náramkom

A PEKLO PREDSA JESTVUJE - PÁPEŽ OTEC PIUS IX

V roku 1859 rozprával Msgre de Ségur nasledujúci prípad predstavenému istého významného kláštora, ktorý konštatoval, že podobné príhody nie sú až také zriedkavé, ako sa zdá na prvý pohľad. Informáciu mal od príbuznej dámy, ktorej sa udalosť prihodila. V roku 1859 mala ešte len štyridsať rokov, preto jej plné meno nezverejnil.

V zime roku 1848 sa zdržiavala v Londýne. Ako dvadsaťdeväťročná bola už vdovou. Bohatá, svetská a veľmi pekná dáma neobyčajne priťahovala pozornosť spoločnosti.

Pokračovanie

 

 

 

 

 

Ježišu, povedz « nie » svojej Matke ! Svätá Gemma Galgani

Svätá Gemma Galgani prosila raz počas videnia za obrátenie vysokopostaveného slobodomurára. Ježiš jej povedal:

—   Zneužil priveľa milostí, je zatvrdnutý v zle a ponechal som ho jeho vrtochom.

Sv. Gemma neustúpila. Keď vyčerpala všetky dôvody, zvolala plná dôvery : Tak dobre! Pochopila som. Ježišu, poviem to tvojej Matke... a ty teraz povedz « nie » svojej Matke !...

Vtedy Panna Mária milo zhliadla svojho milého syna Pána Ježiša, ako to len presvätá Panna Mária vie. Pán Ježiš sa láskavo usmial a udelil milosť. Ten istý deň sa hriešnik predstavil spovedníkovi svätej Gemmy v Ríme a vyspovedal sa.

Sv. Alfons Maria de Liguori - S. Alphonsus - z knihy vnešenosti Panny Marie - Jediná prosba a povzdych mé Matky za hříšníka stačí, abych zapomněl na všechny urážky, které mi způsobil. Důkazem toho je následující příklad. Pokračovanie

http://svatagemma.sk/

 

 

Len pre  jednu ružu ?

Istá  mladá kresťanka sa vydala  za   muža, ktorého veľmi milovala, ale ktorý nemal nijakú vieru. Robila všetko možné, aby ho obrátila, ale márne, aj napriek ich veľkej vzájomnej láske.

Obavy v nej deň Čo deň vzrastali, pre­tože bol veľmi chorý na srdce a bála sa o jeho náhlu smrť. V  jednej veci jej však robil radosť: zbieral kvety, ktorými ozdoboval sošku Panny Márie.

Nečakane odišiel na druhý svet bez akéhokoľvek znaku viery.

Ona, akoby zlomená ostrým bôľom ochorela a mys­lela si. že sa zblázni. Potom počula hovoriť o arskom farárovi, ktorý vedel zmierniť každú bolesť a len čo mohla, vydala sa na cestu, o ktorej nik nevedel. Keď vošla do kostola a začala sa modliť, zbadala pri sebe farára, ktorý jej pošepkal: « Pani, neplačte! Vaše nxxllitby boli vyslyšané ! »

A úbohej, akoby ohromenej tou neuveriteľnou zvesťou, dodal istotu: « Pamätáte, že mesiac pred smrťou vám váš manžel priniesol najkrajšiu ružu a povedal: Zanes ju Presvätej Panne!' Panna Mária to nezabudla! Váš manžel je spasený. » ( Z apoštolského procesu svätého farára arského )

 

 

 

 

Účinný a podnetný prostriedok

Sv. Ján Mária Vianney, budúci arský farár, pracoval ako chlapec na poli so svojím starším bratom. Tento hol sil¬nejší, pracoval rýchlejšie a nechával mladšieho za sebou.

Ján si to vyčítal a hanbil sa. Aby sa povzbudzoval k väčšej výkonnosti, nosieval si na pole alebo do vinice sošku Panny Márie. Postavil ju pár metrov pred seba na nejaký kôl a potom hľadiac na ňu pracoval usilovne, aby k nej čím skôr prišiel. Potom ju preniesol znova o pár metrov dopredu a po čase sa mu podarilo dobehnúť, ba aj predbehnúť svojho brata.

Podobne ako mladý Vianncy aj my musíme obrábať roľu svojho života. Nestrácajme z dohľadu našu Matku. Kráľovnú neba, mocnú a milosrdnú pomocnicu. Pri každej námahe, pri každej bolesti pozdvihnime k nej svoj zrak!

 

 

 

Pannu Mária spojila odseknutú ruku

Svätý Ján Damascénsky bol osobným sekretárom kráľa v Damasku. V tom čase carihradský cisár. Lev Isaurický začal všemožnými prostriedkami bojovať proti katolíckej viere a opovrhoval a ničil sväté obrazy.

Ján, veľký ctiteľ Panny Márie, začal písať nádherné listy, v ktorých bránil úctu k Panne Márii a sväté obrazy, aby tak udržiaval vieru tých, čo sa klátili počas hrozného prenasledovania.

Cisár Lev sa preto veľmi rozhneval a dal napísať list, akoby ho ho! zložil mladý Ján Damascénsky, v ktorom pozýval cisára, aby sa zmocnil Dámsku a kráľovstva. Ba naznačil aj spôsob, ako by sa ho mohol zmocniť. Potom ako­by sa mu hnusila Jánova lesť a vierolomnosť, poslal fa­lošný list kráľovi Damasku a nepravdivo ho uj>ozornil na nečestnosť jeho sekretára Jána.

Keď kráľ list prečítal, rozhneval sa tak veľmi, že ne­chcel ani len počuť obranu Jána a dal mu odťať pravú ruku, ktorou — podľa falošnej obžaloby — napísal ten prekliaty hanebný list.

Obohý Ján podstúpil prebolestnú amputáciu pravej ru­ky. Potom dôverujúc Panne Márii, pre slávu ktorej toľko písal, aj proti obrazoborcom, poprosil kráľa o odťatú ruku. ktorú mali verejne vystaviť na námestí.

Kráľ súhlasil. Ján šiel pred obraz Panny Márie a vrúcne ju prosil, aby mu ruku opäť spojila s ramenom, aby mohol i naďalej písať na česť a slávu Božiu a svätých.

Dlho sa modlil. Nato upadol do vytrženia a videl Pannu Máriu, ako láskavo na neho hľadí a počul slová: « Hla, ruka, ktorú ti odťali, je na pôvodnom mieste. Používaj ju pre dobro, ako si to robil doteraz. »

Keď sa spamätal, ruku mal opäť na pôvodnom mieste, ostala len jazva na dôkaz toho, čo sa skutočne stalo.

Keď sa to kráľ dozvedel, chcel prijať Jána späť do úradu a zasypať ho poctami, no svätec sa radšej utiahol do kláštora v Palestíne, kde sväto žil a písal krásne diela užitočné Cirkvi a na slávu Matky Božej. Toto zázračne uzdravenie horlivého ctiteľa Pannv Má­rie je zobrazené aj v Hlavnej mariánskej bazilike v Ríme.

Vzkriesený moslim Pannou Máriou

 

 

 

Rytier Panny Márie

Keď sa Ignác z Loyoly po čítaní životopisov svätých obrátil, kľakol si pred obraz Panny Márie a ponúkol sa jej ako vojak Ježiša Krista. Potom opustil otcovský hrad a šiel do opátstva Panny Márie na Monserrat.

Tri dni sa modlitbou pripravoval na generálnu spoveď. Po nej mal čestnú stráž ako rytier Ježiša Krista a Panny Márie.

Na oltár Madony položil opasok a meč a celú noc zotrval v modlitbe pred Nepoškvrnenou Kráľovnou, ktorej sa daroval ako vazal.

Na druhý deň. na slávnosť Zvestovania, prijal sväté prijímanie. Potom daroval žobrákovi vojenské šaty, obliekol si jednoduchý odev prepásaný remeňom a boso s holou hlavou sa utiahol do jaskyne v Manrese do úplnej samoty. Tam sa venoval pokániu a kontemplácii. Vtedy napísal aj svoje « Duchovné cvičenia ». Svätý František Saleský tvrdío  tejto knihe, že zachránila viac ľudí, ako je v nej napísaných písmen.

 

Kľúč do neba

 

Legenda, ktorá môže veľa povedať.

Svätý Peter raz na nešťastie stratil kľúč od raja. Poko¬rený a zahanbený stál pri bráne ako vinník prichytený na mieste činu.

Ktosi prichádza zo zeme: — Mrzí ma — hovorí apoštol —. ale stratil som kľúč. Maj strpenie, počkaj.

No čoskoro príde druhý, tretí, štvrtý, robotník, roľ¬ník, matka, umelec, profesorka, športovec, ošetrovateľka.. Všetci čakajú.

Konečne prichádza jeden starček. Keď počul ako sa veci majú, povedal:

—        Svätý Peter stratil kľúč. Ale ja mám iný.

Vytiahol ruženec, strčil do dierky krížik a dvere sa otvorili dokorán.

Všetci svätí a učitelia duchovného života uisťujú, že pobožnosť svätého ruženca je bezpečným prostriedkom ako vytrvať v dobrom až do konca.

 

 

Bez náhlenia

    

Zachovala sa nám táto udalosť o nábožnej mníške Eulálii (po grécky: dobre hovoriacej): Každý deň sa modlievala Žaltár Panny Márie (150 Zdravasov).

No robievala to tro¬cha rýchle, možno, aby ich mohla recitovať viac za deň. alebo mala iné povinnosti. Raz sa jej zjavila Panna Mária, pochválila ju veľmi za verné recitovanie tejto modlitby, no súčasne ju napomenula, aby išla pomalšie. Radšej by mala 50 Zdravasov, ale pomalšie pomodlených.

Panna Mária povedala tej istej mníške: « Každý raz. keď si ma niekto uctieva Anjelským pozdravom 'Pán s tebou’, prekypujem takou radosťou, že sa to nedá slovami vypovedať. »

udalosť dobre vyjadruje zmysel ruženca.

 

 

 

 

Každý deň !

Panna Mária sa zjavila vo Fatime lesťkrát pastierikom: Lucii Františkovi a Hyacinte. Všetkých šesť ráz im prika¬zovala jedinú vec:

—        13. mája: « Každý deň sa modlite ruženec, aby za-vládol pokoj na svete a aby sa skončila vojna. »

—        13. júna: «Modlite sa každý deň ruženec.»

—        1 3. júla: « Neprestávajte sa každý deň modliť ru¬ženec na počesť Ružencovej Panny Márie, aby ste dosiahli pokoj vo svete a koniec vojny, lebo len ona vám môže pomôcť. »

—        19. augusta: « Chcem, aby ste sa aj naďalej každý deň modlili ruženec.» (13. augusta boli deti v žalári).

—        13. septembra: «Neprestávajte sa modliť ruženec, aby sa vojna skončila. »

—        13. októbra: « Som Ružencová Panna Mária, chcem, aby ste sa všetci a každý deň modlili ruženec. »

Ak to Panna Mária tak nástojčivo žiada, zaiste má k tomu vážne dôvody.

Nemali by sme na to vážne myslieť?

 

--   Pán Ježiš je slnko, Panna ♥ Mária je zornička ktorá ohlasuje jeho východ:Pápež František 

 

Vedie táto železnica do neba ? Skutočný príbeh

Formy hnevu

Svätá Faustína

Peklo existuje - PÁPEŽ PIUS IX

Zjavenia, varovania z neba

 

 

V tom som počula tieto slová ...

 

Čím väčšia je núdza, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo !

Väčšia núdza potrebuje väčšiu pomoc. Bezhraničná a detinská dôvera v Boha sa musí spájať s postojom činnej lásky k blížnemu, s pokorou a úprimným pokáním. Čím viac niekto dôveruje, tým viac dostane.

„ Ako si so mnou zjednotená v živote, tak budeš zjednotená aj vo chvíli smrti." Po týchto slovách sa v mojej duši vzbudila taká veľká dôvera v Božie milosrdenstvo, že aj keby som mala na svedomí hriechy celého sveta a hriechy všetkých zatratených duší, aj tak by som nepochybovala o Božej dobrote, ale bez rozmýšľania by som sa vrhla do priepasti Božieho milosrdenstva, ktorá je pre nás vždy otvorená. So zdrveným srdcom by som sa vrhla k jeho nohám a odovzdala sa úplne do jeho sv.vôle, ktorá je milosrdenstvo samo.

Ó, môj Ježišu, Život mojej duše, Život môj, Spasiteľ môj, môj najsladší Ženích a zároveň môj Sudca, Ty vieš, že v tej poslednej hodine sa nespolieham na nijaké svoje zásluhy, ale jedine na Tvoje milosrdenstvo. Hľa, už dnes sa celá ponáram do priepasti Tvojho milosrdenstva, ktorá je vždy otvorená pre každú dušu.

Ó, môj Ježišu, mám jednu úlohu v živote, smrti a v celej večnosti, a to je zvelebovať Tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo. Žiaden rozum.

pokračovanie

 

Svätá Uršula Benincasa « skuška viery a pokory Keď nebude vlastnej vôľe « nebude pekla

 

 

POROVNAJ - Z hriechu nečistoty jedna žena pred všetkými z hrôzy omdlela

POROVNAJ - Ako Pekné dievča skončilo v pekle

 

O zlej spovedi zatratenej dievčiny

O podmienkach sv. spovede

O ľútosti

 

O smrteľnom hriechu

 

Skutky budú nás verne sprevádzať pred Boží súd - sv. Faustína

 

 

SCHVÁLENIE A POVZBUDENIE CIRKVI

 

Sväitý Leonard z Portomaurizio Všade spôsoboval obdivuhodné oživenie viery a robil zázraky.
Aké bolo tajomstvo jeho úspechov?

Pobožnosť k Panne Márii, ktorú vykonával mimoriadnym spôsobom, Svätý Alfonz Liguori, ktorý žil v tom istom storočí, bol tak isto presvedčený o potrebe a účinnosti mariánskeho apoštolátu. Ako kazateľ, spovedník i spisovateľ neustále dôrazne odporúčal krásnu pobožnosť troch Raduj sa, Bohorodička...

Keď sa v jeho spovednici objavili zatvrdené duše zamotané do sietí zla, ktoré s.i im zdali nerozmotateľné, nenašli lepší liek na svoje trápenia ako pobožnosť k Najsvätejšej ľanne. Bola to práve modlitba troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...).

Jedna rehoľná osoba bola jedenásť rokov trápená silnými pokušeniami zmyselnosti. Viackrát im aj podľahla a stále žila v nepokoji. Zdalo sa jej nemožné dostať sa z toho. Predsa však kľakla v spovednici kanonika de Rossiho. Svätec ju vypočul s veľkou láskou a po vyznaní jej povedal:
„Hovorím Vám na tomto Božom mieste, aby ste sa snažili tomuto pokušeniu odporovať, inak sa nevyhnete trestu spravodlivej Božej ruky. Preto Vás povzbudzujem, aby ste sa každý deň modlili trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) ku cti čistoty Najsvätejšej Panny Márie. Uisťujem Vás, že budete zo svojho stavu vyslobodená. Aj ja sa odteraz budem za vás modliť. Dajte si však pozor, aby ste už viac k tomuto hriechu nedali súhlas, tak ako v minulosti."

Od toho dňa táto osoba nielenže neupadla do hriechu, ale stratili sa aj všetky pokušenia a žila vo veľkom duševnom pokoji. Horlivými šíriteľmi troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) boli aj svätý Ján Vianney, farár v Ars, svätý Gabriel od Bolestnej Matky Božej, svätý Eymard, svätý Anton Claret, svätý Ján Bosco, svätá Gemmy Galganiová. Všetci » svätý a blahoslavení redemptoristi zdedili od svojho od, svätého Alfonza Liguori, úctu a horlivosť tento zbožný zvyk. Medzi nimi vynikali svätý Klement Hofbauer a svätý Gerard Majella. Táto pobožnosť je pojatá do povinných modlitieb Všetkých synov svätého Alfonza

...............................................................................

Nad podivuhodným rozšírením a veľkým požehnaním, ktoré priniesla pobožnosť troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...), Cirkev skoro vyslovila svoju radosť. Dala svoje schválenie a udelila hojné duchovné výsady.

Jej horlivý apoštol Ján Baptista de Blois dostal pochvalu a požehnanie od pápeža Leva XIII., ktorý na pobožnosť udelil odpustky a nariadil, aby sa trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, ift.iľia...) modlil kňaz i ľud po každej čítanej svätej oms. Toto nariadenie trvalo až do novej liturgickej trlormy.

Benedikt XV. prijal s radosťou želanie podporovateľov tejto pobožnosti a povýšil združenie, p ložené P. de Blois, na primárne (s možnosťou \ \ i várať filiálne združenia po celom svete).

Urobil lo apoštolským listom Zbožné dielo šírenia troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) ■ obdaril ho početnými odpustkami a výsadami. Bl. papež Ján XXIII. udelil apoštolské požehnanie ■ctkým, ktorí spolupracujú na diele šírenia úcty it lásky k Matke Božej medzi kresťanským ľudom „l'ľostredníctvom pobožnosti troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) na jej počesť" (Máj 1959).

29. marca 1964 pápež Pavol VI. udelil zvláštne |n ižehnanie tým, ktorí šíria tento apoštolát na slávu našej nebeskej Matky a na duchovné blaho mnohých duší a povzbudzoval ich v ďalšej činnosti. sa odobral k jej domu. Vošiel som ku chorej do izby. Sotva ma zazrela, obrátila sa ku mne chrbtom a povedala:

„Choďte preč, ja nechcem kňazov ani vidieť, nehovorte mi o spovedi a practe sa!" Musel som odísť. Pretože sa však smrť nedostavila tak rýchlo, ako sa lekári obávali, opätovne som ju navštívil. Navštevoval som ju celý týždeň. Vždy ma prijímala rovnako.
Jedného dňa konečne však na moju úpenlivú prosbu nemocná súhlasila a pomodlila sa so mnou trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...). Keď som odchádzal, povedal som tým, ktorí boli pri nej: „Je zachránená. Do troch dní požiada o svätú spoveď."

Na druhý deň som sa k nej vrátil. A tak ako deň predtým sme sa spolu pomodlili trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...). Na tretí deň, len čo som vstúpil, hneď ma sama požiadala o udelenie [lvi.ilostí. Žila potom ešte dva mesiace a prejavovala Veľkú zbožnost. Tri Raduj sa, Bohorodička ... l/dravas, Mária...) jej otvorili nebo.

PRÍKLAD VEĽKÝCH SVÄTÝCH

Veľký padovský divotvorca a učiteľ Cirkvi, svätý Anton (1195 — 1231), už pred zjavením svätej M.itilde poznal a uplatňoval modlitbu troch Raduj m. Bohorodička... (Zdravas, Mária...) ku cti liojnásobného panenstva Matky Božej ako prosbu la milosť uchovať si svoje trojnásobné panictvo: panictvo mysle, srdca a tela.

V prvej polovici 18. storočia jeden výrečný 11 antiškán putoval po Taliansku. Všade spôsoboval obdivuhodné oživenie viery a robil zázraky.
Bol to sväitý Leonard z Portomaurizio. Aké bolo tajomstvo jeho úspechov? Pobožnosť k Panne Márii, ktorú vykonával mimoriadnym spôsobom, ľii jeho misiách bolo kázanie o Matke Božej obľúbenou témou. Veril, že práve toto mu zabezpečuje dobré výsledky misií. Bol apoštolom troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...).

Ked raz hovoril o neresti nečistoty, vyrozprával tento prípad:
Jeden rímsky mladílk, ktorý sa hriechu nečistoty dopúšťal už zo zvyku, dostal od svojho spovedníka, otca jezuitu, pokánie modliť sa denne tri Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...). Hriech sa stále opakoval a spovedník stále dával tú istú pokutu. Ukázalo sa však iné nebezpečenstvo: mladík sa rozhodol vydať na cestu po svete. Jeho spovedníkovi sa to nepáčilo. Keď sa s ním lúčil, veľmi naliehavo ho žiadal, aby nikdy nevynechal pobožnosť troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) a aby si po každom páde do hriechu vzbudil ľútosť a predsavzal si viac neihrešiť.
Uplynulo niekoľko) rokov.

Mladý muž sa vrátil do Ríma a šiel navštíviiť svojho spovedníka. Dobrý páter jezuita namiesto í skoro beznádejného hriešnika prijal nového človeka. Mladík sa úplne zmenil. ľ<> niekdajších úbohostiach neostalo ani stopy. I 'divenému pátrovi mladý muž povedal:
„Otče, nespomínate si, akú dobrú radu ste mi d.di, keď som odchádzal? Aby som sa ráno i večer nezabudol pomodlit tri Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) ku cti Nepoškvrnenej. Nuž to /.i túto pobožnosť mi Najsvätejšia Panna vymohla i istotu..."

O tejto milosti potom páter jezuita rozprával t kazateľnice s náležitou opatrnosťou. Počul to raz jeden kapitán, ktorý už veľa rokov mal nedovolené si:yky s istou ženou. Zazdalo sa mu, že pobožnosť troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) |e dobrým prostriedkom, ako sa odpútať ml nedovoleného pomeru. Začal sa teda modliť denne tri Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) a o niekoľko mesiacov sa žiadaný účinok dostavil. Prinútil sa k ukončeniu tohto vzťahu. 11plynulo niekoľko dní a jemu sa znovu naskytla lákavá príležitosť upadnúť do starého hriechu. Panna Mária mu však zvláštnym spôsobom pomohla tak, že zase získal pevnú vôľu zachovať si čistotu a pokračovať vo svojej zbožnosti.
Svätý Leonard bol jedným z tých svätcov, ktorí najviac prispeli k rozšíreniu tejto krásnej pobožnosti. Odporúčal vojenským kaplánom, aby k tejto pobožnosti viedli vojakov.

Nabádal ich k tomu veľmi presvedčivo:
„Najdrahší, túto krásnu pobožnosť si osvojte všetci a vytrvajte v nej až do smrti. Spovedníkov prosím, aby ju ukladali kajúcnikom ako pokánie do novej svätej spovede. Nech sa dozvedia, že táto pobožnosť im prinesie viac úžitku ako všetky iné formy pokánia, ktoré by im mohli byť uložené."
Svätý Alfonz Liguori, ktorý žil v tom istom storočí, bol tak isto presvedčený o potrebe a účinnosti mariánskeho apoštolátu. Ako kazateľ, spovedník i spisovateľ neustále dôrazne odporúčal krásnu pobožnosť troch Raduj sa, Bohorodička...
(/dravas, Mária...)

Chcel, aby si ju všetci osvojili ostali jej verní: kňazi i rehoľníci, hriešnici i zbožné duše, deti, dospelí i starci. To bola jedna /o základných tém, ktoré odporúčal vo svojich misijných kázňach. Vo svojich spisoch o nej hovorí ■ 1.1 viac ako dvadsiatich miestach. Podľa jeho presvedčenia - pričom sa odvoláva aj na mienku i uých autorov - mnohí sa spasili iba pre vernosť tejto pobožnosti.
Apoštol Ríma 18. Storočia, svätý Ján Baptista de Rossi, sa rozširovaním tejto pobožnosti pričinil o bezpočetné obrátenia. Keď sa v jeho spovednici objavili zatvrdené duše zamotané do sietí zla, ktoré s.i im zdali nerozmotateľné, nenašli lepší liek na svoje trápenia ako pobožnosť k Najsvätejšej ľanne. Bola to práve modlitba troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...).
Jedna rehoľná osoba bola jedenásť rokov trápená .iInými pokušeniami zmyselnosti. Viackrát im aj podľahla a stále žila v nepokoji. Zdalo sa jej nemožné dostať sa z toho. Predsa však kľakla v spovednici kanonika de Rossiho. Svätec ju vypočul s veľkou láskou a po vyznaní jej povedal:
„Hovorím Vám na tomto Božom mieste, aby ste sa snažili tomuto pokušeniu odporovať, inak sa nevyhnete trestu spravodlivej Božej ruky. Preto Vás povzbudzujem, aby ste sa každý deň modlili trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) ku cti čistoty Najsvätejšej Panny Márie. Uisťujem Vás, že budete zo svojho stavu vyslobodená. Aj ja sa odteraz budem za vás modliť. Dajte si však pozor, aby ste už viac k tomuto hriechu nedali súhlas, tak ako v minulosti."

Od toho dňa táto osoba nielenže neupadla do hriechu, ale stratili sa aj všetky pokušenia a žila vo veľkom duševnom pokoji.
Horlivými šíriteľmi troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) boli aj svätý Ján Vianney, farár v Ars, svätý Gabriel od Bolestnej Matky Božej, svätý Eymard, svätý Anton Claret, fcv.itý Ján Bosco, svätá Gemmy Galganiová. Všetci »v .il í a blahoslavení redemptoristi zdedili od svojho |DH u, svätého Alfonza Liguori, úctu a horlivosť flUt lento zbožný zvyk. Medzi nimi vynikali svätý Klement Hofbauer a svätý Gerard Majella. Táto pobožnosť je pojatá do povinných modlitieb Všetkých synov svätého Alfonza.

VEĽKÉ ROZŠÍRENIE

Pred viac ako polstoročím sa pobožnosť troch K.iduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...) tak ľ vi lilo rozšírila, že je to zrejmým dôkazom vôle Božej. Dušou tohto hnutia bol horlivý francúzsky kapucín Ján Krstiteľ de Blois.
I ento zbožný rehoľník bol presvedčený o tom, Ír šírením tejto pobožnosti koná vec príjemnú Bohu i| Najsvätejšej Panne. Kázal pri každej príležitosti n modlitbe troch Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas, Mária...). Rozširoval ju a nedal sa odradiť žiadnymi

Zdroj: z knihy Tri anjelské pozdravenia ( Giuseppe Pasquali ) Redemtoristi, Vydavateľsvo Misionár

 

Tri Zdravasy

Každodenná pobožnosť « troch Zdravasov », aby sme obsiahli na príhovor Panny Márie šťastlivú hodinu smrti, si zasluhuje pozornosť našej doby. Vnukajú nám to niektoré skutočnosti: zanedbávanie modlitby, strata citlivosti pre hriech, pochybnosti o pekle, myšlienka na smrt vyhostená zo sociálnych zvykov, zanedbávanie kázania o smrti, Častá a nečakaná smrť v každom veku.

Ak nám záleží na spáse duší, toto je « Kľúč od raja »

Ak nám záleží na spáse duší, toto je « Kľúč od raja », alebo lepšie, Panna Mária je « Brána nebeská », ako ju voláme v Loretánskych litániách.
Možno sa zmenšila prax troch Zdravasov, lebo ľudia už tak silno necítia potrebu spásy duše! Koľkí by mohli opakovať so Žalmistom: « Rieky sĺz stekajú z mojich očí, lebo ľudia nezachovávajú tvoj zákon! »

Horizontálny rozmer, problémy sociálnej starostlivosti a ľudský pokrok sa stali prvoradým úsilím tohto storočia, spása a posvätenie duší sú odsunuté na druhé miesto. Ako sa staráme, aby všetci veriaci žili v Božej milosti?! Trpíme vnútorne, ak nejaká osoba žila a zomrela v objektívnom stave smrteľného hriechu? Nenárokujeme si posudzovat vážnosť a osobnú zodpovednosť každého, ale nesmieme ani len tak preletieť ponad tento fakt a opovážlivé sa spoliehat na Božie milosrdenstvo alebo na ľútosť v poslednej chvíli. K tomuto sa môžeme a máme utiekať, ale máme sa aj usilo­vať urobiť všetko, čo môžeme, aby sme prišli k Otcovi. Okrem počestnosti života, dobrých skutkov, sviatostného života — bezpochyby môžeme počítať aj s osobitnou úctou k Panne Márii.
A pobožnosť troch Zdravasov v tomto zmysle je vítaná a vhodná. Je to pobožnosť starodávna, potvrdená a rozšírená. Potvrdzujú to premnohé a neuveriteľné milosti obrátenia v živote a zmierenia v hodine smrti.

Pôvod

Pobožnosť pochádza od cistercitky, nemeckej mystičky, Matildy von Hackcnborn, ktorá sa narodila okolo roku 1240 a zomrela v kláštore Hclfta 19. novembra 1298.
Nie je vyhlásená za svätú, hoci jej sviatok slávia via­ceré bencdiktínske kláštory. Matilda mávala zjavenia a rozhovory s Pannou Máriou. Prosila ju, aby bola prítomná pri jej smrti. Panna Mária jej odpovedala:

« Iste spravím, Čo si odo mňa praješ, no žiadam od teba, aby si každý deň recitovala tri Zdrava Mária.

1. Prvé Zdravas, aby si si uctila Boha Otca, ktorý svojou obdivuhodnou všemohúcnosťou a láskou tak vyzdvi­hol moju dušu.
2. Druké Zdravas, aby si si uctila Božieho Syna, kto­rý ma vo svojej veľkej a nevyspytateľnej múdrosti okrášlil a naplnil toľkými darmi poznania, že požívam videnie Naj­svätejšej Trojice oveľa viac ako všetci svätí a obkľúčil ma toľkou žiarou, že osvetľujem ako žiarivé slnko celé nebo...
3. Tretie Zdravas, aby si si uctila Ducha Svätého, kto­rý do mňa vlial svoju sladkú lásku a urobil ma takou dobrou a láskavou, že po Bohu som najsladšia a najpokornej­šia... »

Prísľub znie takto

« V hodine smrti budem pri tebe, budem ťa posilňovať a vzdialim od teba všetky diabolské sily. Vlejem ti svetlo viery a poznania, aby si nemala pochybnosti vo viere pre nevedomosť alebo omyl. Budem pri tebe v hodine smrti a vlejem do tvojej duše svoju sladkú lásku, aby natoľko v tebe prevládala, žeby sa každá bolesť a utrpenie smrti zmenili na lásku a na najsladšiu vec. »
Treba spomenúť, že táto pobožnosť sa praktizovala už predtým, i keď sa neviazala na svätú smrť alebo na úmysel uctievať Najsvätejšiu Trojicu.

 

Pravidlá tejto pobožnosti.

Panna Mária žiadala tri Zdravasy, nie jedno

1. Tri Zdravasy každý deň.
2. Prísľub sa vzťahuje na dobrú smrť, čiže na spásu duše.
3. Tri Zdravasy sa žiadajú na uctenie každej z troch božských Osôb.

Tri_anjelske_pozdravenia_zdravas_Maria

Mučenica čistoty s ružencom v ruke

Sv. Mária Goretti (t 1902) svätica nášho storočia, podľa svedectva matky, ktoré zverila otcovi dominikánovi, zvie¬rala v ruke ruženec, celý roztrhaný pri násilí, ktoré jej spôsoboval vrah.
Cez tri mesiace pred mučeníctvom mala Mária Goretti v rukách stále ruženec a odkladala ho iba vtedy, keď jej prekážal v práci. Dosvedčil to i sám jej vrah, Alexander Serenelli. lebo na ňu stále striehol s úmyslom napadnúť ju vo vhodnej chvíli.
Panna Mária, ktorú si veľmi uctievala, ju podporovala v jej nerovnom boji s Alexandrom a urobila z tohto chudobného nevzdelaného dievčaťa hrdinku panenstva.

Svätý Anton Paduánsky (1231 )

) sa modlieval tri Zdravasy, aby si uctieval Máriino panenstvo, a zachoval si sv. panenstvo mysle, srdca a tela.
Zdravas Mária je sama v sebe typicky mariánska modlitba, ale aj trojičná. « Trojnásobne » sa považuje ako znak dokonalých vecí (Omne trinum perfectum). Opakovanie Zdravasov je časté po roku tisíc a mnohé duše sa ich pomodlia až tisíc denne. Tento zvyk sa zachoval u východných mníchov a u tých, čo sa modlia celý ruženec so 150 Zdravasmi.
Rozšírenie. Svätci a rehole rozširovali pobožnosť troch Zdravasov SVATY_ANTON_PADUANSKY

Svätý Leonard z Porto Maurizio (1676-1751)

Svätý Leonard z Porto Maurizio ju odporúčal všetkým a pripomínal mnohé milosti obrátenia. Osobitne ju odporúčal kňazom, ktorí duchovne viedli vojakov, najmä vo vojne, a boli viac vystavení nečakanej smrti. Spovedníkom odporúčal dávať ako dočasné pokánie kajúcnikom. napr. aby sa modlievali každý deň tri Zdravasy až do najbližšej spovede.
Takisto konal svätý Alfonz Mária de Liguori a to neúnavne. Vo svojich spisoch to spomína najmenej dvadsaťkrát. Od neho to zdedili redemptoristi. Medzi nimi si zasluhuje spomienku svätý Klement Mária Hofbauer a svätý Gerard Maiella. svätý Leonard z Porto Maurizia

Spomenieme iných svätých: svätého farára arského, svä¬tého Gabriela od Scdembolestnej. Ďalej svätý P.G. Eymard. svätý Anton Claret, svätý Ján Bosko, svätá Gemma Galgani atď.
Pobožnosť troch Zdravasov potvrdili pápeži a odporúčali ju: Lev XIII., ktorý ju obdaril odpustkami, Ján XXIII. (máj 1959) a Pavol VI. (marec 1964).
Súhlas svätých, požehnanie pápežov, neprerušená prax miliónov veriacich stačí, aby dali pevný základ tejto pobožnosti.

Panna Mária súhlasí s tým, Čo jej synovia a dcéry jednoducho očakávajú od jej veľkodušnej dobroty. Potvrdzujú to nespočetné a mimoriadne milosti tých, čo tomu uverili a úplne sa jej odovzdali.
Môže to byť zbytočné, ale chceme dodať, že v jednom zjavení omilostenej osobe sa Panna Mária zverila: « Pobožnosť Troch Zdravasov je mi vždy milá.
Každý deň máte dôkazy jej účinku. Nepochybujte o tom, že keby sa všade modlili Tri Zdravasy, už dávno by bola uzmierená spravodlivosť môjho Syna. »
Mohlo by sa povedať: « skús tomu veriť ». Len verme v moc príhovoru Panny Márie a « vezmime ju za slovo ». Pre ňu je ľahšie udeliť, čo prosíme, ako nám veriť.

Metóda rozširovania pobožnosti troch Zdravasov

Začať s deťmi pri katechizme, len čo sú schopné chápať. Pre mladých je príležitosť napr. náhla smrť priateľa. Pre všetkých, keď sa vysvetľuje pravda večného za¬tratenia, pekla a keď sa chce vzbudiť túžba po večnom živote s osláveným s Pánom Ježišom Kristom v nebi.
Zaistiť si spoluprácu matiek. Častejšie im pripomenúť túto pobožnosť, vysvetliť jej hodnotu a vhodne ich povzbudiť rozširovať ju.
Využívať mimoriadne kázne: ľudové misie, novény k Panne Márii, duchovné cvičenia, obnovy, mesiac máj. atď.
Pestovať ju v skupinách, ktorý sa častejšie stretajú s kňazom.
Využiť horliteľov a horliteľky pre individuálnu činnosť.

Navrhnúť ju rodičom ako poslednú vôľu pre deti, keď majú opustiť tento svet. Takisto pre kňazov v duchovnej službe.
Neobmedziť sa na číre navrhnutia a na prijatie pobožnosti lxrz predbežného a opakovaného vysvetľovania významu, cieľa a účinku pobožnosti.
Prispieť, aby ju kázali a rozširovali iné osoby, ak by niekto nebol presvedčený o jej dobrote.
Dať určitú slávnosť záväzku, najmä ak sa to koná spoločne.
Je užitočné odovzdať pamiatkový obrázok o prijatí záväzku modliť sa tri Zdravasy a navrhnúť, aby ho mali na nočnom stolku.
Často pripomínať vernosť, najmä pri kázňach o posledných veciach.
Nezabudnúť ju potvrdzovať osobitnými mariánskymi príkladmi.
Nevyhnutné je aj podrobne vysvetliť obsah tejto jedinečnej mariánskej modlitby.
Duchovní pastieri by si mali vziať k srdcu túto pobožnosť, aby pomohli dušiam spasiť sa. Panna Mária je cesta spásy.

Zázračná medaila

Svätý Maximilián Kolbe rozpráva túto udalosť, ktorú sám nazval « dosť zázračnou « Určitý čas som sa ako chorý a ako kaplán v nemocnici v Zakopanom. Istá žena tam už umierala. Pripravovala sa na smrť. No s veľkou bolesťou rozprávala o manželovi; už nedúfala, že sa obráti. V tých dňoch prišiel do nemocnic. Chcel som mu poradiť vhodné čítanie, chcel som sa s ním vyrozprávať o náboženských otázkach, no odpovedal mi: « Potrebujem jasnejšie dôkazy. » No vôbec sa neusiloval Čítať vážnejšie knihy. Keď ma pred odchodom prišiel pozdraviť, urobil som posledný pokus. Ponúkol som mu zázračnú medailu. Prijal ju. Potom som mu navrhol, aby sa vyspovedal. « Nie som pripravený. Nie! Absolútne nie! », bola jeho odpoveď. No... potom sa mu zohli kolená a so slzami v očiach sa vyspovedal. » Svätec vyrozprával túto epizódu v prvom čísle svojho časopisu Rycerz roku 1924. Komentoval to takto: 'Ne¬poškvrnená zvíťazila aj l>ez jasnejších dôkazov.’ Buď jej sláva naveky! »

PÔVOD medaily Panny Márie

Paríži na Rue due Bac v kaplnke Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul sa viackrát zjavila Panna Mária sv. Kataríne Labouré, ktorá zasvätila celý svoj život službe núdznym a trpiacim. Zjavenie 27. novembra 1830 sa stalo najpopulárnejším. Panna Mária sa zjavila stojaca na zemeguli s roztvorenými ramenami. Z jej rúk vychádzali svetelné luče; naznačovali milosti, ktorými Panna Mária chcela zaplaviť svet. Okolo tohto videnia sa zjavil nápis: « Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame! »

Potom sa obraz zmenil; predstavoval druhú stranu medaily. ako ju dobre poznáme. Oslávená Panna povedala: « Daj zhotoviť medailu podľa tohto vzoru. Tí, čo ju budú nosiť, obsiahnu veľké milosti. Premnohé milosti obsiahnu tí. čo ju budú nosit“ s dôverou. »

Po začiatočných ťažkostiach medaila bola zhotovená

V súvislosti s jej rozšírením bolo treba zaznačiť mnohé milosti, obrátenia, uzdravenia; ľud sám nazval medailu « zázračnou ». Parížsky arcibiskup msgr. Quelen, ktorý vyšetril udalosti na Rue du Bac, vyhlásil: « Rýchlosť, s akou sa rozširuje úcta k Panne Márii skrze jej medailu, mnohé účin¬né milosti a dobrodenia, o ktorých svedčia sami veriaci, sú znamením, ktorým nebo potvrdzuje pravdivosť slov omilostenej Sestry. »

Roku 1846, obrátení Žida Alfonza Ratisbona skrze zázračnú medailu, pápež Gregor XVI. potvrdil mienku parížskeho arcibiskupa. Je tiež zaujímavá súvislosť medzi udalosťami v Lurdoch a na Rue du Bac v Paríži.

Sv. Bernadeta povedala: « Pani vyzerala tak ako na zázračnej medaile, ktorú nosím. » Aj povzdych na medaile: « Bez hriechu počatá Panna Mária... » je v súlade s článkom viery o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie, ktorý niekoľko rokov po parížskych zjaveniach, v roku 1854, slávnostne definoval pápež Pius IX. a Panna Mária potvrdila v Lurdoch r. 1858.

--   Pán Ježiš je slnko, Panna ♥ Mária je zornička ktorá ohlasuje jeho východ:Pápež František 

 

Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu - SVÄTÉ METÓDY, AKO SA MODLIŤ SVÄTÝ RUŽENEC A ZÍSKAŤ MILOSTI

 

 

 

 

Bol taký prekrásny, že ľudské slovo nie je schopné ani len zďaleka ho opísať

Na veľkonočné sviatky prežila víziu nesmiernej krásy, obraz nevysloviteľnej nádhery: Uprostred nebeských anjelov a svätých spozorovala svojho nebeského snúbenca: „Bol taký prekrásny, že ľud­ské slovo nie je schopné ani len zďaleka ho opísať.

Ani ne­viem, ako bol oblečený. Jeho ruky a nohy, bok a jazvy žiarili jasnejšie ako slnko.

Každá rana sa podobala prekrásnemu drahokamu. Z jeho boku a rán vychádzal oslepujúci jas. V porovnaní s ním je každé iné svetlo nielen tieňom, ale tmou. V boku som videla prsteň, ktorý bol určený pre mňa.

Pán ma požehnal svojou pravicou, potom riekol: - Poď, snúbenka Kristova. - Najsvätejšia Panna v doprovode anjelov pokračovala: - Prijmi korunu, ktorú ti Pán pripravil od večnosti. - A v tej chvíli zjednotila sa moja duša s Bož­skou velebnosťou." Odvtedy mala všetko konať iba podľa Jeho svätej vôle. Mystické zjednotenie sa od roku 1694 opakovalo viackrát.

Pokračovanie - svätá Veronika Giuliani

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kniha Sirachovcova   –   Sir 3.26

 

.....................................................................................

 

Božie milosrdenstvo

Boh bohatý na milosrdenstvo chcel prostredníctvom svätej sestry Faustíny Kowalskej z Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva pripomenúť súčasnému svetu biblickú pravdu o svojej dobrote a milosrdnej láske. „Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobráti s dôverou k môjmu milosrdenstvu“ (Den. 300). Boh nás miluje v našej biede.

Miluje nás smutných, oklamaných a často zamotaných do zla súčasného sveta. Cez Ježiša voláme k Otcovi: „Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom“ a k nemu sa modlíme vyjadrujúc bezhraničnú dôveru: „Ježišu, dôverujem v teba!“ Apoštolka Božieho milosrdenstva, sestra Faustína, urobila svoj všedný život nevšedným, pretože bezhranične dôverovala Bohu, jeho dobrote a milosrdenstvu. Model jej duchovnosti, veľmi zreteľný a výrazný, by sme mohli stručne vyjadriť takto: „Dúfaj v Boha a buď dobrý k ľuďom!“ Ctiteľka Božieho milosrdenstva sa modlila: „Túžim sa celá premeniť na tvoje milosrdenstvo a byť živým obrazom teba, ó, Pane... Pomôž mi, Pane, aby moje oči boli milosrdné... aby môj sluch bol milosrdný... aby môj jazyk bol milosrdný... aby moje ruky boli milosrdné... aby moje nohy boli milosrdné... aby moje srdce bolo milosrdné...“ (Den. 163).

Človek, ktorému sa stala krivda sa neraz pýta: „Kde je Boh, kde je Ježiš Kristus?“ Bolo by potrebné dať mu odpoveď: „Je v tebe, syn môj, dcéra moja! Je vo všetkých trpiacich, v tých, ktorým sa krivdí, ktorí napriek veľkej bolesti dokážu odpustiť svojim vrahom ich zločiny.“ Božie milosrdenstvo je jednou z hlavných tém Ježišovho učenia.

Ľuďom, ktorí trpia nejaký nedostatok a núdzu, a predovšetkým tým, ktorí sú obťažení hriechom, káže utiekať sa k Božiemu milosrdenstvu. Ježiš ohlasuje, že nebeský Otec je plný milosrdenstva a sám o sebe povedal, že prichádza „hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ (Lk 19, 9), prichádza k tým, ktorí sa majú zle. „Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil“ (Jn 3, 17). Ježiš sa stáva priateľom hriešnikov, ktorí sa chcú zmeniť (porov. Mt 11, 19). Čím väčšia je núdza človeka, tým viac sa Boh k nemu skláňa, tým väčšie je Božie milosrdenstvo. Boh sa od nás domáha milosrdenstva a od neho závisí naša spása. Mnohé systémy a ideológie chcú vnímať milosrdenstvo ako „slabosť“. A skutočne, milosrdenstvo – to je veľká „slabosť“ Boha, ktorý miluje človeka. Byť milosrdným znamená cítiť potreby druhého človeka ako svoje vlastné, znamená chcieť dobro pre iných tak, ako ho chceme pre seba.

Boh „dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). Gniavia nás rozličné obavy a strach, ale nesmieme sa vzdať nádeje. Milosť je väčšia ako akýkoľvek hriech a zlo, do ktorého sa človek a celé ľudstvo zamotalo. Láska je väčšia ako všetko, čo si môžeš predstaviť! Láska dovolila Otcovi poslať Syna na svet, aby nikto z nás nezahynul. Namiesto toho Syn „zahynul“ na kríži, aby nám daroval život. A vstal z mŕtvych! Miloval do krajnosti! Boh sám je Milosrdenstvo! Priepasť našej núdze privoláva priepasť Božieho milosrdenstva. „Čím väčšia je núdza, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo“.

„Čím väčší hriešnik, tým má väčšie právo na milosrdenstvo ! Väčšia núdza potrebuje väčšiu pomoc. Ježiš Kristus spomína veľkú radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý sa obrátil. Bezhraničná a detinská dôvera v Boha sa musí spájať s postojom činnej lásky k blížnemu, s pokorou a pokáním. Čím viac niekto dôveruje, tým viac dostane.

Nemôže dúfať v Boha človek, ktorý je pyšný, ktorý sa spolieha na seba a na svoje ľudské výpočty. Pokorný človek pripisuje všetko dobro Bohu a uznáva svoju závislosť na ňom, uznáva svoju ohraničenosť, núdzu, nedostatočnosť a slabosť. Bez pokánia a obrátenia by bola dôvera trúfalosťou.

Sv. Faustína píše vo svojom Denníčku: „V mojej duši sa vzbudila taká dôvera v Božie milosrdenstvo, že aj keby som mala na svedomí hriechy celého sveta a hriechy všetkých zatratených duší, aj tak by som nepochybovala o Božej dobrote, ale bez rozmýšľania by som sa vrhla do priepasti Božieho milosrdenstva, ktorá je pre nás vždy otvorená. So skrúšeným srdcom by som sa vrhla k jeho nohám“ (Den. 1552).

Veľká dôvera sa spája s ohromnou pokorou a túžbou po premene, pokání a ľútosti. Mnohí nemajú odvahu úplne dôverovať Bohu, pretože si nechcú uvedomiť dobrotu a milosrdenstvo vo svojom živote, a predsa oni sami sú dôvodom Božieho milosrdenstva. „Sú chvíle – píše Faustína – keď nemám ani vznešené myšlienky, ani vzlet ducha, znášam trpezlivo samu seba a priznávam, že to som vlastne ja“ (Den 1734). Skúsenosť ľudskej biedy jej zároveň dávala poznanie nekonečného Božieho milosrdenstva.

 

Depresia - znechutenie

Smútok. Aj najvyrovnanejší človek sa niekedy dostane do stavu smútku, depresie, keď sa svet okolo neho stáva čoraz tmavším, všetko vidí v tmavých farbách. V čase depresie všetko stráca farbu, stráca sa životná energia, človeka opanuje bezradnosť voči skutočnosti, ktorá ho obklopuje, dokonca sa ho zmocňuje až beznádejnosť. Odráža sa to vo výraze tváre. Dochádza k biologickým zmenám. Človek stráca chuť do jedla, trpí nespavosťou, občas hľadá úľavu v plači. Ak chcem nájsť vhodný spôsob ako prekonať svoj smútok, ako sa oslobodiť z depresie, treba hľadať jej príčiny. Môžu byť rôzne. Ich prameňom môže byť choroba, životné sklamanie, frustrácia, vyčerpanosť, duchovná prázdnota... Občas nám je „ťažko pri srdci“, cítime sa „odvrhnutí“. Napriek veľkolepému vedecko-technickému pokroku a značnému zlepšeniu životných podmienok - je skutočná radosť zo života u ľudí čoraz zriedkavejšia a smútok sa čoraz viac stáva všeobecným javom.

 

Pramene depresie, znechutenia

Kto z nás už neprežil chvíle depresie, chvíle znechutenia, citovej apatie? Akoby život vtedy stratil svoj zmysel, význam, jas a pôvab. Prišlo to na nás akosi nečakane. Pokušenie znechutenia útočí na všetkých ľudí, zvlášť na tých, ktorí sú citliví, na ľudí hlboko nábožensky založených. Odpoveď na otázku, prečo som smutný, je neraz veľmi ťažká. Príčiny a pramene znechutenia môžu byť rôzne. Môžu pochádzať zvnútra, vznikajú na organickom podklade, ich prameňom sú biochemické premeny v organizme, napr. vysoký stupeň adrenalínu pri strese, nízky obsah cukru v krvi...

Ďalší druh depresií má vonkajší prameň. Sú ním naše rozličné straty. Často preháňame v ich hodnotení, keď aj malé straty považujeme za životné katastrofy. Opanujú nás pochmúrne myšlienky, sklamanie, smútok, zlosť na seba samých, pocit bezradnosti, znechutenie, pocit opustenosti a odvrhnutia od Boha. Príčinou mnohých depresií je nechuť vidieť veci takými, akými v skutočnosti sú a ako ich vidí Boh.

Niekedy je príčinou depresie prepracovanosť, fyzická a psychická únava. Ľudia podliehajú zhonu, sú hore dlho do noci a stále opakujú, že ešte toľko toho majú urobiť. Vyčerpanosť a zhon spôsobujú fyzické oslabenie. Človek sa začína znepokojovať a zlostiť. Prichádzajú napätia, stresy, chýba ľudské porozumenie, vznikajú ťažko riešiteľné konflikty a problémy. Človek klesá na duchu a opakuje: „Už mám všetkého dosť!“

Prameňom depresie môžu byť aj rozličné životné situácie, napr. neúspechy, strata zdravia, proces starnutia, smrť blízkych osôb, životná tieseň, osobné pády, výčitky svedomia a hriechy. Človek vtedy bedáka: „Nič sa mi v živote nedarí!“

Znechutenie môže prísť zvonku – z prostredia, v ktorom žijeme. A to najmä vtedy, keď človek na všetko hľadí cez „čierne okuliare“, vníma priemernosť a minimalizmus svojho okolia. Toto zdesenie, rozčarovanie a sklamanie môže prísť náhle alebo môže postupne narastať. Sv. Ján z Kríža vyzýva k realistickému hodnoteniu okolia, aby sme nepodľahli idealizovaniu. Hovoril: „Ničomu sa nediv a ničím sa nedaj znechutiť; nedaj sa premôcť pohoršeniu!“ Pohoršenie nás opanuje vtedy, keď si začíname hovoriť: „Aj ja si podobne zariadim svoj život, načo sa mám namáhať, obetovať, ja si tiež dovolím!“ Čo vlastne chcem? Odmietnuť evanjeliové hodnoty? Chcem, aby vo mne umieralo moje zasvätenie, láska...?

Znechutenie môže pochádzať aj z čisto duchovných prameňov, z nedostatku dôvery v Boha, z nedostatku viery.

Ďalším prameňom môže byť pocit vlastnej nehodnosti, neistota, komplex menejcennosti. „Nikto ma nemá rád... Som tu nepotrebná... Nikto nemá o mňa záujem... Všetci sa mi iba vysmievajú...“ Človek sa vtedy utieka do pasivity, apatie, vo vzťahu k iným sa môže prejaviť agresia, nepriateľský postoj, hnev a zlosť. Zatrpknutosť, urážlivosť – to je emocionálna „rakovina“, ktorá všetko ničí zvnútra – zo stredu. Človek, ktorý si je vedomý svojej hodnosti, je rád, že je taký, aký je, je šťastný. To nie je egoizmus, pýcha, samoláska.

Egoista je večne nespokojný, večne utrápený obavami a napĺňa ho závisť a žiarlivosť. Egoista nemiluje seba ani iných a podozrieva iných aj seba. Nevie sa tešiť z dobrých výsledkov. Ak sa človek nedokáže srdečne a otvorene priznať k tomu, čo je v ňom dobré a hodnotné, nedokáže s tým počítať ani u druhých. Človek nemôže žiť v zhode s inými, pokiaľ sa nenaučí žiť v zhode sám so sebou. Treba „Božím spôsobom“ oceniť vlastnú hodnotu a radovať sa z toho, akí sme. Mám nájsť, čo je vo mne dobré a začať sa mať rada.

Ak človek skutočne uverí, že v Božích očiach má nekonečnú hodnotu, potom nebude hľadať potvrdenie svojej hodnoty u druhých. Sebaakceptácia, ktorej prameňom je skúsenosť Božej lásky, oslobodzuje človeka od obranných postojov, agresie voči iným a zároveň ho lieči z pocitu strachu, závisti, žiarlivosti, ohrozenia, ktoré sú príčinou znechutenia. Srdečný vzťah k Ježišovi Kristovi nás môže uchrániť od znechutenia. On nás akceptuje takých, akí sme a vyzýva nás k spolupráci, premene a rozvoju našej osobnosti.

 

Ako prekonať depresiu a oslobodiť sa zo znechutenia

Skúsenosť Božej lásky je najlepším liekom na oslobodenie z depresie a smútku. Treba s úplným presvedčením opakovať: „V teba, Pane, som dúfal, nebudem zahanbený naveky!“ Keď prichádzajú neúspechy, utrpenia, upokorenia – to je znak, že Pán je blízko nás. Za všetko máme ďakovať Bohu a v každej situácii opakovať: „Je dobré, Pane, že si ma upokoril.“ Pán je so mnou. On dokáže zmeniť smútok na radosť, naše srdce sa zaraduje a našu radosť nám nebude môcť nikto vziať (porov. Jn 16, 20-22). „Dúfaj v Pána a prestaň sa trápiť!“ Boh nikdy nehovorí: „Z teba už nič nebude“. On má východisko z každej situácie.

Sám Ježiš v Getsemanskej záhrade zakúsil bolestný smútok, keď povedal svojim učeníkom: „Moja duša je smutná až na smrť“ (Mt 26, 38). V modlitbe hľadal pomoc a útechu a našiel ju. „A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi“ (Lk 22, 43-44). Nenašiel útechu u svojich priateľov apoštolov, ale u svojho Otca.

Písmo sväté nám obrazne a realisticky predstavuje depresiu a sklamanie jedného z najväčších prorokov Starého zákona – proroka Eliáša, a to po jeho najväčšom úspechu a víťazstve.

Prorok, znechutený a celkom zlomený, prosí o smrť: „Teraz už dosť, Pane! Vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia“ (1 Kr 19, 4).

Podobne sa modlil aj znechutený, prorok Jonáš: „Teraz však, Pane, odním odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť, než žiť“(Jon 4, 3). Písmo sväté na mnohých miestach opisuje stavy depresie rôznych prorokov.

Prorok Eliáš prežil vnútorné sklamanie a duchovné znechutenie po najväčšom duchovnom úspechu. Premohol 450 pohanských Baálových prorokov na hore Karmel; zachránil boží ľud pred modloslužbou. Hrozí mu hnev kráľovej ženy Jezabel, a preto uteká na púšť. Tam utrápený, vyčerpaný a znechutený pod borievkou zaspí. Pripomeňme si chvíle nášho znechutenia, chvíle smútku a možno až zúfalstva. Možno aj my sme túžili zomrieť a hovorili sme si: „Mám už všetkého dosť, bolo by lepšie, keby som už neexistovala!“ Boh neopustí človeka v jeho životnom sklamaní, zatrpknutosti a smútku. Aj keď proroka Eliáša neoslobodil od zápasu a ťažkostí, predsa ho posilnil na ďalšiu cestu. „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ (1 Kr 19, 7) – povedal anjel Eliášovi. Máš ešte veľa vykonať!

Prvou vecou proroka bude hľadanie nástupcu a povolanie Elizea. Eliáš, posilnený pokrmom, došiel na vrch Horeb a vošiel do jaskyne, kde prenocoval. „Tu ho oslovil Pán a spýtal sa ho: Čo tu robíš, Eliáš?“ (1 Kr 19, 9). Eliáš, o čo ti vlastne v tvojom živote ide? Aký význam má tvoj boj, zápas, námaha? Aký význam má tvoj život, tvoj útek? Pre koho žiješ a pre koho sa namáhaš? Otázka o zmysle všetkého. O čo mi vlastne v celom mojom živote skutočne ide? Aké sú moje túžby, očakávania? Aký význam má moja námaha, moje zápasy, moja práca a utrpenie? Aké sú moje voľby, rozhodnutia, motívy? Na čo je to všetko? Odpoveď proroka Eliáša bola úprimná: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov. Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal a za mojím životom sliedia, chcú mi ho vziať“ (1 Kr 19, 14). A ako by sme odpovedali my? Podobne ako Eliáš aj my konáme mnoho dobrého, možno sme dokonca prepracovaní a vyčerpaní svojimi povinnosťami. Na čo je to všetko? Či pri tej práci, zhone, zápase a vyčerpanosti – je ešte vo mne horlivosť za Pána, Boha zástupov? Alebo iba starosť a strach o seba samú?

Čo tu robíš? Čo robíš v tomto rehoľnom dome? Ak vezmeme túto otázku povrchne, možno dáme odpoveď: „Chcem slúžiť Pánu Bohu a chcem slúžiť ľuďom“. Ale či je to skutočne tak? Či planie vo mne horlivosť za Pána Boha? Či ma nespaľuje horlivosť za vlastnú chválu, za dobrú mienku, za svoje výhody, za dobre zariadenie si života? Čo hľadáš v tejto Kongregácii? Treba sa vhĺbiť do seba, aby sme dali sebe aj Bohu pravdivú odpoveď na položenú otázku: „Čo tu robíš, čo tu hľadáš?“ Či skutočne Boh, jeho vôľa a jeho chvála sú centrom môjho života? Ťažké chvíle nášho života nám odhaľujú, ako veľmi sme ešte sústredení na seba a nie na Božiu chválu.

Utrpenie, malé upokorenia, vyčerpanosť, akékoľvek zneváženie od iných – to všetko odhaľuje, ako veľmi sme pohrúžení, sústredení na seba a koľko je v nás obáv?! Aj malé nepríjemnosti nám ukazujú, ako je nám ťažko prijať to, čo rúca naše plány, naše zámery, ako ťažko dokážeme súhlasiť s tým, čo na nás ťažko dolieha, ako často sa búrime. Ak trpíme a sme zlomení, že sa nerealizujú naše ideály a projekty – je to preto, že sa nenapĺňa Božia vôľa alebo je to z obavy o samých seba, o svoje dobré meno, kariéru, výhody? Ak nás iní dostanú do pomykova, pýtajme sa: „Či sa Bohu páči to, čo sa páči mne? Či moje túžby sú Božími túžbami? Čo ma chce naučiť tento neúspech, upokorenie, utrpenie?“ Ak sa oddáme znechuteniu, ťažko sa niečomu naučíme, lebo sa zaoberáme len sebou. Treba zabudnúť na seba a začať viac myslieť na Boha, odpútať sa od seba a hľadať jeho chválu a splnenie jeho vôle. Treba vyjsť zo stavu koncentrovania sa na seba, z nepotrebných starostí a smútku, zo všetkého, čo nás viaže na vlastné ja. Naša pýcha je prameňom toho, že sa trápime nad tým, že nie sme takí, akí by sme chceli byť. Depresia vedie k pochybnosti o Božom konaní. Svoju depresiu začíname zvaľovať na iných a vytvárame okolo seba atmosféru zatrpknutosti. Ako odlišne prežíval svoje utrpenie sv. Pavol apoštol: „Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele... Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuj“ (2 Kor 4, 8-16). Čo robiť, keď nás opanujú čierne myšlienky? Bolo by dobré porozprávať sa o tom s blízkou a rozvážnou osobou a neuzatvárať sa do seba. Takýto rozhovor oslobodzuje od dramatizovania a dovoľuje odhaliť skutočné príčiny depresie. Nie je ľahké urobiť to, ale nesmieme podľahnúť presvedčeniu, že „aj tak ma nikto nedokáže nepochopiť a pomôcť mi, nikto sa predsa nebude zaoberať mojím trápením!“

Nemôžeme sa úplne ponoriť do svojej melanchólie, uzavrieť sa a izolovať sa od okolia.

Všetci sme však netrpezliví. Chceme hneď všetko uskutočniť. Musíme sa naučiť trpezlivosti voči sebe. Všetko rastie pomaly – aj stromy a rastliny. Podobne je to aj s ľudským životom. Po zime smútku, depresie, prichádza jar nádeje. Nechceme podliehať ilúziám a snom – najmä naivným a idealistickým. Treba povedať „áno“ svojej minulosti, nášmu telu, nášmu pohlaviu, našim ľudským hraniciam, nášmu osudu, rozvoju aj nášmu starnutiu. Možno je dnes ešte zima, ale buď istá, že jar príde! Neber všetko tragicky! Trpezlivo čakaj! Aby si sa rozvinula, potrebuješ čas. Nad mrakmi, ktoré ma obkľučujú, svieti slnko. Preto neopakuj: „Ja sa už na nič nehodím, ja už nič nedokážem!“

Je potrebné sa vyspať, trochu si oddýchnuť, získať rovnováhu, ísť na prechádzku, vypočuť si príjemnú hudbu, nedať sa pohltiť vyčerpávajúcej činnosti, oddať sa modlitbe, odstrániť to, čo nás oberá o pokoj. Treba zredukovať svoju nadaktívnosť, oslobodiť sa od napätia, na chvíľku sa zastaviť a pozrieť sa na seba, na iných i na svet iným pohľadom. Na smútok, depresiu a stresy je najlepším liekom odpočinok, prechádzka, pokoj, smiech a humor. Je tiež dôležité odpustiť tým, ktorí nás zranili. Čas depresie, smútku, je ťažkým obdobím, ale pomáha nám odhaliť pravdu o sebe a vedie k oslobodeniu. Preto aj depresia sa môže stať milosťou, darom. Môžeme dokonca hovoriť o „dare depresie“.

 

Eschatologický a veľkonočný rozmer zasväteného života

Nie je nám ľahké hľadieť na svet pozitívne a optimisticky, pretože neraz dostávame od života mnoho úderov, ktoré nás môžu uzavrieť do seba, urobiť nás neprístupnými, zatrpknutými, ubolenými a ubitými. Pre mnohých sa však porážky a ťažkosti stávajú výzvou a robia ich silnými, veľkými a skvelými ľuďmi; hoci nemajú život ustlatý na ružiach, nepodliehajú stiesnenosti, depresii a smútku a dokážu zachovať vyrovnaný postoj. Nemusí byť pre nás všetko priaznivé, veď život vždy prináša so sebou sklamania, ťažkosti, trápenia a neúspechy. Človek, ktorý dúfa v Božiu pomoc napriek náchylnosti k pochmúrnej nálade, dokáže čeliť ťažkým problémom a nájsť riešenie a východisko z každej situácie. Často je potrebné predvídať ťažkosti, aby nás potom nezaskočili. V živote niet beznádejných situácií. Môžu tu byť iba ľudia, ktorí sú voči nim bezradní. Treba nechať to, čo je pre nás nemožné Bohu a robiť to, čo je pre nás možné. Najdôležitejší je prvý krok. Začiatky sú vždy ťažké a zdarný začiatok – to je polovička úspechu. Neraz sa pre danú chvíľu musíme uspokojiť s čiastočným riešením a spokojne očakávať príhodnú chvíľu, aby sme mohli dielo zdokonaliť. Neutekajme pred ťažkosťami. Každý z nás je sám kováčom svojho šťastia. Treba to vziať do rúk, chytiť sa roboty a nezalamovať rukami. Malé víťazstvá prinášajú nádej na vyriešenie veľkých problémov.

Prijmi skutočnosť takú, aká je a nie takú, akú si predstavuješ! Skús ju zlepšiť. Kto vytrvalo túži a chce – dokáže veľa! Stýkaj sa s ľuďmi, ktorí ťa pozdvihnú na duchu a neubíjajú ťa. Nepripúšťaj si čierne myšlienky! Vyhýbaj sa tomu, aby si všetko videla tragicky, nevyhľadávaj to, čo je negatívne. Rozvíjaj v sebe schopnosť vďačnosti.

Zasvätené osoby majú byť znamením budúceho života. Žijúc v duchu Kristových blahoslavenstiev majú zvestovať radosť a nádej. To vyžaduje samotný eschatologický a veľkonočný rozmer rehoľného povolania. Osoba, ktorá je skutočne zasvätená Bohu nemôže byť človekom smutným, zatrpknutým, zlomyseľným, neznesiteľným, tým menej človekom zbaveným vnútornej radosti a nádeje. Zasvätená osoba z dôvodu svojho povolania, zasvätenia a poslania má byť vo svete pravdivým znamením Zmŕtvychvstalého Krista, ohlasujúc novú vlasť – nové nebo a novú zem.

 

Modlitba

Pane Ježišu Kriste, ponáhľam sa k tebe a s pokorou ťa prosím:

pomôž mi vo chvíľach depresie, znechutenia, smútku,

opustenosti a vtedy, keď ma iní nechápu.

Pane Ježišu Kriste, buď mi silou a pomocou v utrpení,

v námahách, v neúspechoch, vo vyprahlosti duše,

v pokušeniach a znechutení,

keď slabnú moje sily do boja a keď strácam chuť žiť,

keď ma desí veľkosť mojich hriechov

a drvia ma výčitky svedomia.

Ježišu, pomôž mi v mojich trápeniach, starostiach,

v ťažkých situáciách,

aby som vo všetkom vytrvala

a vždy ti verne slúžila s nerozdeleným srdcom.

Ježišu, pomôž mi!

pokračovanie - životopis svätej Faustíny - Božie milosrdenstvo

Zneužívanie Božieho milosrdenstva - sv. Alfonz de Liguori

 

 

Skutky budú nás verne sprevádzať pred Boží súd

 

Uzrela som istú dušu , ktorá sa odlučovala od tela v strašních mukách . Ó, Ježišu, keď mám o tom písať, celá sa trasiem, pri pohľade na hrozy, ktoré svedčia proti nej.

Videla som, ako vychádzali z nejakej priepasti plnej blata duše malých detí i starších , asi deväťročných.

Tie duše boli odporné a protivné. Podobali sa najstrašnejším netvorom a rozkladajúcim sa mŕtvolám.

Ale tie mŕtvoly boli živé a hlasno svedčili proti tej duši, ktorú vidím umierať. A duša ktorú vidím umierať, je duša ktorá vo svete príjmala poctu a uznania, na ktorých je prazdnota a hriech.

Nakoniec vyšla žena, ktorá akoby držala v zástere slzy a veľmi proti nej svedčila. Ó, strašná hodina, v ktorej treba vidieť všetky svoje skutky v celej nahote.

Nestratí sa ani jeden z nich. (Ani jedná zlá neuľutovaná myšlienka ) Skutky budú nás verne sprevádzať pred Boží súd. Nemám slov, ani prirovnania na vypovedanie.

pokračovanie

 

 

Ako 14 ročné dievča skončilo v pekle pre jednu nemravnú knižku

 

Celá kázeň Kuffa - 10 Božích prikázaní

 

 

Dáma so zlatým náramkom

A PEKLO PREDSA JESTVUJE - PÁPEŽ OTEC PIUS IX

V roku 1859 rozprával Msgre de Ségur nasledujúci prípad predstavenému istého významného kláštora, ktorý konštatoval, že podobné príhody nie sú až také zriedkavé, ako sa zdá na prvý pohľad. Informáciu mal od príbuznej dámy, ktorej sa udalosť prihodila. V roku 1859 mala ešte len štyridsať rokov, preto jej plné meno nezverejnil.

V zime roku 1848 sa zdržiavala v Londýne. Ako dvadsaťdeväťročná bola už vdovou. Bohatá, svetská a veľmi pekná dáma neobyčajne priťahovala pozornosť spoločnosti.

Pokračovanie

 

 

 

 

 

Prečo plačú ženy ?

 

Malý Chlapec sa spýtal mamy: "Prečo plačeš?" 'Pretože som žena," povedala mu. Nerozumiem ! povedal syn. Jeho mama ho len objala a povedala: "A nikdy ani neoporozumieš. Neskôr sa chlapec opýtali  svojho otca: Prečo sa mi zdá, že mam plače bez dôvodu ?

Všetky ženy plačú bez dôvodu," bolo všetko, čo mohol otec odpovedať.
Mal v chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plaču, Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa: "Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko ?

Boh odpovedal: "Keď som urobil ženu, musela byt výnimočná.

Urobil som jej  PLECIA dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natolko jemné, aby poskytovali pohodlie.

Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí.

 Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa.

 

Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko ranilo.

 Dal som jej SILU prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho ( mužovo ) srdce.

 Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu. ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad.

 

 

A nakoniec som jej dal SLZU, ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla.

Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko trpieť ako žena !

Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe akým si
češe vlasy.

Krása žény músí býť v jej cudných očiach pretože tie su branou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska.

Prosím, pošli toto všetkým vnútorne krásnym ženám, ktoré poznáš. Všetky si zaslúžia našu lásku, za ich trpezlivosť, silu, múdrosť, cit, a vytrvalosť. Prosím, pošli toto všetkým mužom, ktorí ešte nevedia, prečo ženy plačú.

Možno je to práve kvôli nim!

 

 

Hore na začiatok - čítať

 

 

Duchovné rozlišovanie podľa svätých

 

Patnásť neznámych bolestí Pána Ježiša pri jeho umučení

Pán Ježiš ích zjavil nábožnej b. Márii Magdaléne z rádu sv. Kláry y Ríme.
Prosila Ho, aby jej ráčil oznámiť, ak On chce, aké iné skryté bolesti prežíval. Pán Ježiš jej túžbu splnil.

Povedal jej že pretrpel 15 strašných bolestí v noci pred svojou smrťou ma kríži.
Povedal jej: " Židia ma považovali za najhoršieho človeka na svete, ktorý kedy žil.
Preto:

1. Pán Ježiš ma po odsúdení vo veľrade neurážali, zviazali mi hohy povrazom a strhli ma po schodoch do pivnice, ktorá bola strašne Špinavá a smradľavá*
2. Vyzliekli ma a pichali ma ostrými špicami po celom tele.
3. Uviazali mi povraz okolo tela a nemilosrdne ma vláčili po dlážke pivnice po vňetkých ostrých predmetoch.
4. Pripevnili ma na akési drevo a nechali ma na ňom visieť až som' sa vyšmykol a padol na dlážku. Pri tejjjto bolesti som plakal krvavé slzy.
5. Pripevnili ma na kôl a prepichovalí mi telo rôznymi zbraňami, hádzali na mňa kamene a pripaľovali ma rozpálenými predmetmi a fakľami.

 

6. Pichali ma šídlami a špicami a strhávali mi miestami kožu a kúsky tela tak, že miestami mi obnažili aj žili.
7. Priviazali ma na akýsi stĺp a hodili ma na rozpálený rošt
8. Vtláčali mi na hlavu akýsi želesný kruh a zaväzovali mi oči strašne špinavými handrami.

9. Posadili ma na stoličku, v ktorej bolo'mnoho navbíjaných klinov. Tie mi narobili mnoho dier do tela
10. Polievali moje rany tečúcim rozpáleným /olejom/ olovom a smolou. Potom buchli do stoličky, takže, som spadol na zemi
11. Zapichovali mi ihly do dierok po vytrhnutych chlpoch na brade, čo strašne bolelo.
12. Hodili ma na akýsi kríž, na ktorý ina tak silne priviazali, že som nemol som vydýchnut

 

 

 

 

13. Sliapali mi po hlave. Jeden si stúpol nohou na moje prsia a prepichol mi veľkým tŕňom jazyk
14. Mali mi do úst najodpornejšie splašky

15* Častovali ma strašne škaredými slovami a veľmi ponižujúco ma urážali, Zviazali mi ruky za chrbát a vyvádzali na z tohoto špinavého väzenia, pritom ma bili a nemilosrdne Šľahali prútmi.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Potom je SPASITEĽ povedal toto

"Moja milá dcéra. Veľmi sl prajem, aby si tieto moje neznáme bolesti a utrpenia predložila ľuďom a zoznámila ich s nimi. Chcem, aby ích ľudia uctievali a o ních uvažovali.

Kto mi denne niektorú z, týchto neznámych bolestí s láskou obetuje a pomodlí sa nasledujúcu modlitbu úprimnej zbožnosti, toho v deň oúdu obdarujem večnou blaženosťou.

MODLITBA:

Je mojou nezlomnou túžbou klaniať sa Ti, uctievať ťa a chváliť na základe pätnáctich neznámych bolestí a krvvavých utrpení.
Koľko je zŕn piesku na morskom brehu, zŕn v pôde, tráv na zemi, koľko je plodov na stromoch, lístkov na konároch, kvetov na lúkach, hviezd na oblohe, koľko je anjelov v nebi a stvorení nu zemi, tisíckrát toľko nech je oslávený, chválený a uctený najdrahší Pán Ježiš, Jeho najsvätejšie Srdce, Jeho predrahá krv, Božská obeta svätej omše, najvznešenejšia Sviatosť' Oltárna, Najsvätejšia Panna Mária, deväť slávnych zborov anjelov a vznešený zástup svätých odo mňa a od všetkých ľudí od teraz až na veky.

 

Toľkokrát Ti túžim, najdrahší Ježišu ďakovať, slúžiť Ti a zadosťučiňovať. Chcem Ti takto zadosťučiňovať za všetku potupu a úplne Ti patriť telom a dušou.

Toľkokrát ľutujem i svoje hriechy a prosím ťa, Pán môj a Boh môj, o odpustenia. Obetujem nebeskému Otcovi všetky Tvoje zásluhy na odpustenia mojich hriechov, chýb a trestov.
Robím si pevné predzavzatie polepšiť sa vo svojom živote. Prosím o Šťastnú hodinku smrti-Zároveň vrúcne prosím o vyslobodenie úbohých dusí z očistca.
Túto pobožnosť chcem obetovať každý deň / každú hodinu / a v tom vytrvať až do smrti. Prosím Ťa, Ó dobrý a najmiloativejší Ježišu, aby si túto moju úprimnú túžbu z neba posilnil a nedopusť, aby mi ju ktokoľvek z ľudí oslabil a zničil a tým menej môj odveký nepriateľ. AMEN

Táto pobožnosť bola potvrdená a doporučovaná Kongregáciou * Šírenia viery i samým pápežom, Jeho svätosťou, Klementom XII. / Pontifikát v r. 1730-1740 /

Spať hore

 

 

 

 

Svätý Ján z Boha

Umučenie Ježiša Krista - Emmerichova

Blahoslavená Emmerichová - ŽIVOTOPIS

Umučenie Ježiša Krista - Emmerichova - PDF

Umučenie Ježiša Krista - Emmerichova - DOC

Mysticke mesto-Božie - počatie- životopis-Panny- Márie - sv-Mária-od-Ježiša-z-Agredy

Kontakt na Ježiša

 

Mária Valtorta - ŽIVOTOPIS

Svätá Brigita - ŽIVOTOPIS

Svätá Faustína

Mária Valtorta

 

O pravde

Ako sa spovedať

O zlej spovedi

Rozhodnutie mať dieťa

Svatá Uršula Benincasa

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

• Ježíš.cz | jezis.cz | Ježíš.cz

  www.jezis.cz/ - Preložiť túto stránku

  Svědectví lidí o tom, jak Ježíš působí v jejich životech.
  

  Boží milost aneb jak jsem ... - Anneliese Michel, posedlá ... - Bůh rozdílů nečiní
• Svědectví | Slovensky | Ježíš.cz

  www.jesus.sk/svedectvi-kategorie/0000000019

  (Ježíš Petrovi ..... pre mňa rokom vedomého a plného odovzdania života Ježišovi: môj čas spásy dozrel .... Technický kontakt: administrace-jeziscz@kromeriz.cz ...
  
• Svědectví z kurzu Filip - Ježíš.cz | jezis.cz | Ježíš.cz

  www.jesus.sk/[NO-MATCH: - Preložiť túto stránku

  CZ · DE · EN. Ježíš je ten kámen, který jste vy stavitelé odmítli, ale on se stal kamenem úhelným. V nikom jiném není spásy; není pod nebem jiného jména, ...
  
• Ježiš Mária - jezis maria - IC.cz

  jezismaria.ic.cz/jezis_maria.htm

  Zapamätajte si, Vy – veriaci ľudia, že ak nemáte lásku, tak ste falošními pokrytcami a nikdy nebudete vidieť Boha v nebi. Ale ak niekto tebou pohŕda, ak sa ...
  
• jezis-kristus-varovanie - Webnode

  jezis-kristus-varovanie.webnode.sk/

  Jezis Kristus varuje ludstvo dnesnych dni posolstva poslednych casov Druhy prichod Velke Varovanie posolstva bozich prorokov vizionarov akt milosrdenstva ...
  
• kristus.sk

  www.kristus.sk/

  Ježiš sa utiahol zavčasu ráno, alebo večer na tiché miesto modliť sa, aby poznal vôľu Boha otca. ... Ježiš je jedinou cestou k Bohu, ktorý nás nesmierne miluje.
  
• Film Ježiš :: kristus.sk

  www.kristus.sk/video/film-jezis/

  Úvodná stránka>Video>Film Ježiš. Film Ježiš. kresťanská reklama. Biblia · Prednášky · Kto je Ježiš Kristus · Video · Filmy · Chvály · Islam · TV lux · Rôzne · Pre ...
  
• jezis cz dabing avi.avi | Ulož.to

  www.ulozto.sk/xsGZWiW/jezis-cz-dabing-avi-avi

  Film Ježíš producenta Johna Heymana je nejpřekládanějším filmem v historii kinematografie. Film byl doposud nadabován do více než 1000 jazyků.Kdo je ...
  
• Proč Ježíš?

  www.procjezis.cz/ - Preložiť túto stránku

  ProcJezis.cz je bezplatný online kurz pro lidi, kteří se chtějí dozvědět více o osobě Ježíše Krista a křesťanské víře. V kurzu se probírá 5 témat, na konci každého ...
  
• ZnateHo.cz

  www.znateho.cz/ - Preložiť túto stránku

  Ježíš · Kdo je Ježíš · Jak víme, že Ježíš opravdu žil? Ježíšův život · Je Ježíš Bůh? V čem se víra v Ježíše Krista liší od jiných ... Je Ježíš ta jediná cesta?

UMUCENIE

ruzenec

zazraky