Svätý Antonius Baldinucci
19. júna 1665 vo Florencii t 17. novembra 1717 v Pofi, provincia Frosinone
Svätý je najmladším synom Filipa Baldinucciho, slávneho florentského historika umenia. Už ako trinásťročný si vpísal do zápisníka obdivuhodné náboženské zásady: „Nechcem sa nikdy chváliť; nepoviem a neurobím nič také, čo by mohlo uraziť iných; radšej chcem zomrieť, ako si pošpiniť jazyk hoci len najmenšou lžou.
" Roku 1681 vstúpil v Ríme do Spoločnosti Ježišovej. Jeho túžbou bola účasť na pohanských misiách, kde by dosiahol milosť mučeníckej koruny. Toto želanie sa mu však pre chatrné zdravie nesplnilo. Predstavení ho určili za ľudového misionára v Itálii. Od roku 1695 až do svojej smrti držal v diecézach Frascati a Viterbo 448 ľudových misií s udivujúcim a trvalým úspechom.
Pritom sa koncentroval na tri procesie pokánia, vzbudenie túžby ľudí po pokání a na mariánske kongregácie. Takto chcel zabezpečiť ovocie misií, pričom veľký dôraz kládol na cvičenia v cnostiach podľa zásad svätého Ignáca. Napriek svojmu chatrnému zdraviu bol príkladom prísneho pokánia a denne si doprial iba tri hodiny spánku.
Jeho prejavom úcty k Matke Božej bol obraz „ P. Mária - útočište hriešnikov", ktorý nosil pri sebe na všetkých misiách.
Sám mu pripisoval nespočetné milosti a zázraky, ktoré sa stali pri jeho hlásateľskej činnosti. Počas misie v Pofi sa vyčerpaný zrútil. Na tvári mu bolo možné čítať túžobné očakávanie nebeskej vlasti. Jeho telo spočíva v kostole San Giovan- nino vo Florencii. Za blahoslaveného bol vyhlásený v roku 1893. „Positio super virtutibus", Romae, s. 476-483.
Svedok: Spovedal som sa u neho.
Keď som vyznal hriechy, dvakrát sa ma opýtal, či nechcem ešte niečo pripomenúť. Odpovedal som záporne. Nato mi doslovne povedal: „A sliepka, ktorú si ukradol v senníku?" Keď som to počul, zhrozil som sa. Odkiaľ môže služobník Boží vedieť, že som ukradol sliepku v senníku, ktorý bol vlastníctvom môjho strýka Franceschettiho v Sermonete? Stalo sa to asi pred ôsmimi rokmi, čo som už dávno zabudol. Popri ľútosti skrsla vo mne myšlienka, že prirodzenou cestou sa to dozvedieť nemohol.
Predsa nemohol vedieť, čo som urobil pred toľkými rokmi. On mi pripomenul nielen samotný skutok, ale presne povedal i miesto a majiteľa ukradnutej sliepky! Prišiel som k záveru, že len nadprirodzenou milosťou Ducha Svätého mohol túto záležitosť vyčítať z môjho srdca. Otrasený som vyznal aj tento hriech a keď som dostal rozhrešenie, zahanbený, ale s radosťou som opustil spovednicu.
Služobník Boží mal milosť čítať v ľudských srdciach, čo mi potvrdili aj iní. Pani Lucia di Giorgi, pochádzajúca z Terra di Posi, mi povedala pod prísahou v prítomnosti viacerých osôb, že počas misie služobníka Božieho chcela vykonať generálnu spoveď. Trápilo ju svedomie, lebo vedela, že srdce jej ťaží hriech. Stále si však nahovárala, že to nie je ťažký zločin, a preto sa z neho spovedať nemusí. Preto sa z neho nikdy nespovedala. Nespomenula ho ani pri tejto generálnej spovedi.
Keď služobník Boží z jej úst počul, že už nemá čo pripomenúť, okamžite zareagoval: „Nehovorili ste mi, čo ste urobili" tu povedal, kedy sa to stalo - „hoci to bol ťažký.hriech." Ešte dodal: „Z toho ste sa nikdy nespovedali."
Popísal jej všetky podrobnosti a okolnosti hriechu. Pani Lucia priestupok priznala a zahrnula ho do tejto spovede. Zahanbená žasla, odkiaľ to ctihodný páter môže vedieť. Bolo jej jasné, že služobník Boží mal od Boha milosť čítať v ľudských srdciach. Túto milosť využíval na väčšiu česť a slávu Božiu, pre záchranu duší.
Som si istý, že služobník Boží bol aj vo veci, ktorú leraz spomeniem, osvietený zvláštnou Božou milosťou. Ukradol som mu ruženec. Nie v zlom, ale chcel som mať pamiatku, keďže som si ho veľmi vážil. Ruženec visel na klinci pri jeho posteli. Páter nebol prítomný, lebo ho veľmi zaneprázdňovali prípravy misie. Využil som príležitosť a ruženec strčil do vrecka. Keď som odchádzal, stretli sme sa na chodbe. Povedal mi doslova toto: „Pán kanonik, ste mojím dlžníkom, pretože máte môj ruženec. Zobrali ste ho z izby, v ktorej bývam." Strašne som sa začudoval, lebo sa to mohol dozvedieť iba nadprirodzenou cestou. Priznal som sa mu. Chcel som si však ruženec ponechať na pamiatku.
Povedal mi: „Dobre, ponechajte si ho, ale nezabudnite sa s týmto ružencom pomodliť za moju dušu hneď, keď sa dozviete, že som zomrel." Onedlho páter skutočne skonal.
Svedok don Bonifacius Mor sa, kňaz, 50-r očný: Viem, že páter Antonius Baldinucci robil zázraky ešte počas svojho života. Moja matka Mária Morsa, podopieraná mojou sestrou Angelou, prišla do kostola Santa Mária delia Piéta v Cori. Po svätej spovedi sa posťažovala služobníkovi Božiemu, že má syna kňaza, menom don Giovanni Battista Morsa.
Veľmi ho miluje a už dvanásť rokov o ňom nič nevie. Ani len to, či žije. Opustil Rím pred dvanástimi rokmi a odvtedy sa neozval. Túžila ho ešte pred smrťou uvidieť. Tu jej páter
Antonius povedal: „Tešte sa, čoskoro ho uvidíte, už je na ceste!" Túto predpoveď matka rozchýrila po celom dome i okolí. Páter Antonius to povedal v nedeľu. A hneď v utorok sa vrátil môj brat Giovanni domov. Môžete si predstaviť radosť matky. Celá rodina i obyvatelia Cori v predpovedi videli zázrak. Páter Antonius brata nikdy nepoznal, a predsa s takou istotou predpovedal jeho príchod.
Svedok Marius Marzii, stotnik, 52-ročný:
Páter bol aj apoštolom zmierenia. Moja žena so švagrinou Domenicou Miconi Berardi raz šli na námestie, aby si vypočuli kázeň pátra Baldinucciho. On ich nepoznal. Manželka so švagrinou nežili v dobrom vzťahu a ani spolu nehovorili. Páter Baldinucci pred kázňou vyzval moju ženu, aby sa postavila na druhú stranu „k onej panej", teda k pani Berardi, svojej švagrinej. Manželka poslúchla. Takýmto spôsobom ich udobril. Pripisovali sme tejto udalosti nadprirodzený charakter.
Nasledujúci dokument bolo veľmi ťažko vypátrať, jeho hľadanie bolo namáhavé, časovo veľmi náročné. Páter Yves Beaudouin, archivár S. Congregatio pro Causis Sanctorum mi vyšiel v ústrety a napokon ho našiel. Bol medzi aktami „Zázraky zo života služobníka Božieho Antónia Baldinucci".
Urobil mi kópiu, ktorú úradne overil.
Arch. s. Congr. pro Causis Sanctorum, X. n. 305, pp 163-164.)
Nasledujúca výpoveď bola zaprotokolovaná pred najvyššími predstavenými starého predrímskeho mesta Cori. Mesto malo dva chrámy. V Itálii sa v tom čase počítal deň od večera do večera druhého dňa. Protokol bol napísaný odpoludnia 26. apríla 1730 a večer toho istého dňa, ale už s dátumom 26. Apríla 1730, bol podpísaný.
My, podpísaní, prizvaní k zisteniu pravdivosti, v plnom a neochvejnom presvedčení pod prísahou potvrdzujeme:
Veľadôstojný služobník Boží, páter Antonius Baldinucci zo Spoločnosti Ježišovej, držal ľudové misie v Cori. Odtiaľ sa pobral v máji roku 1705 do mestečka Giuliano, ktoré je od Cori vzdialené 4,5 km. Z veľkej úcty k nemu ho sprevádzali ľudia z Cori, aj my, ktorí spisujeme tento protokol.
Sprievod, do ktorého pribudli aj veriaci z Giuliano, viedol pred mestskú bránu, vzdialenú asi osminu míle od františkánskeho kláštora. Odtiaľ sme kráčali po ceste, ktorá viedla na Monte Fortino. Pred jedným košatým brestom nás zastavil s tým, že bude kázať. Zastavil sa tu zrejme preto, aby ľudia boli chránení pred páľavou slnka a iste aj preto, že podľa Prozreteľnosti Božej sa práve tu mal stať jedinečný zázrak.
Páter stál pred stolíkom, ktorý mu postavili pod listnatý strom. Bol to osamelý strom, iné bresty boli v pomerne väčšej vzdialenosti.
Viete, milí veriaci, ako aj teraz padajú ľudské duše do pekla?
Vo svojej kázni medzi iným povedal slová tohto významu: „Viete, milí veriaci, ako aj teraz padajú ľudské duše do pekla? Tak, ako padá lístie z tohto stromu." Sotva vyriekol tieto slová, začalo zo stromu letieť lístie v takom množstve, akoby snežilo.
Lístie padalo tak dlho, kým by sme sa pomodlili štyrikrát „Krédo ( verím v Boha ...) ".
Strom ostal takmer holý, pričom zo susedných stromov neodpadol ani lístoček. Pred kázňou i počas nej, panovalo úplné bezvetrie. Keď národ videl tento zázrak, začal nahlas zúfalo plakať a volať o zmilovanie. Páter dlhú chvíľu nemohol utíšiť ľudí a pokračovať v kázni. Plač a zúfalé volanie trvalo asi pol hodiny
Svätý Alfonz Mária de' Liguori - ČAS JE VZÁCNY *
Proroctvo Stefana Gobbiho - pre našu dobu
Proroctvo sv Nila Myrotociveho - pre našu dobu
Panna Mária v zjavení vo Fatime povedala deťom : Deti, Videli ste peklo, do ktorého sa dostávajú úbohé duše. Aby sa duše zachránili, Boh chce vo svete zaviesť pobožnosť k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Ak sa urobí to, čo vám kážem, budú mnohé duše zachránené a svet sa dočká mieru.Povedz všetkým, ktorí sa počas piatich mesiacov na prvú sobotu vyspovedajú, pristúpia k svätému prijímaniu Fatima
...........................................................................................................................................................
Účinky zázraku boli okamžité
Účinky zázraku boli okamžité: prítomní, ktorí sa hnevali, prípadne nenávideli, sa na mieste udobrili, mnohí začali nový život a niektorí sa rozhodli vstúpiť do kláštora. To všetko vieme preto, lebo sme tu boli prítomní, aby sme si vypočuli pátrovu kázeň. Vyrieknuté slová sme jasne rozumeli a videli sme lístie padať zo stromu. To je to, čo môžeme dosvedčiť na väčšiu česť a slávu Božiu a k povýšeniu tohto opravdivého služobníka Božieho.
Toto svedčíme dnešného dňa v hore uvedenom roku.
Ja, vlastnoručne podpísaný kanonik Isidor Cerracchi, som bol prítomný pri všetkom, čo je vyššie uvedené.
Ja, kanonik Joseph Caporetto, som bol prítomný pri všetkom, čo je vyššie uvedené.
Ja, kňaz Romuald Sellaroti, som bol prítomný pri všetkom, čo je vyššie uvedené.
Ja, kanonik Silvester Tiraborelli, som bol prítomný pri všetkom, čo je vyššie uvedené. Predstavení starého mesta Cori.
Všetci potvrdzujeme a dosvedčujeme slovom pravdy: horeuvedené je opísané vlastnými slovami a podpísané vlastnými rukami. Odovzdané vo viere a dôvere v Cori, v našej úradnej budove, dnes, 27. apríla 1730.
Marcus Antonius Prence, notár a tajomník.
Odtlačok pečate 
Text sa zhoduje s originálom. P. Yves Beaudouin, archivár. 25. mája 1982. Pečiatka.
O tejto udalosti existuje viac svedectiev. Pretože sú v podstate rovnaké, vynechávam ich okrem nasledujúceho súhrnu.
V dekréte procesu o svätorečení (Acta Leonis XIII., 1893, pp 102-110) sa píše:
Je isté, že keď Antonius Baldinucci raz prišiel do mestečka Giuliano, požiadali ho ľudia, aby im povedal kázeň. On to ochotne urobil. Pretože priestor v kostole bol pre toľkých ľudí malý, zhromaždil ich pod jedným listnatým brestom. Bolo to v máji.
Vo svojej reči sa obrátil proti tým, ktorí sa ľahkomyseľne spoliehali na Božie milosrdenstvo.
Zrazu duchom Božím pobádaný povedal: „Čo myslíte, koľko ľudí sa teraz vrhá do pekla?
Bezpochyby mnohí, toľkí, koľko lístia padá z tohto stromu." Hneď nato zo stromu opadala väčšina lístia. Udalosť bola pre poslucháčov jasná. Ostali hlboko dojatí, ich plač a volanie neprestali dovtedy, kým sa zo svojich hriechov nevyspovedali.
Pri tomto najvýraznejšom zázraku v živote blahoslaveného Antónia Baldinucciho je dôležité nielen to, že udalosť bola preukázaná, ale že sa Cirkev pri jeho svätorečení presvedčila o symbolike padania lístia.
Pre katolíckych dogmatikov prijatie tohto faktu Cirkvou musí byť dôkazom toho, že o posmrtnom zatratení zmýšľa tak, ako je uvedené v Novom zákone a v tradícii už po celé stáročia. Aj to je isté, že zatratených nie je málo.
Z knihy perly zo života svätých - Wilhelm Schamoni / Karl Besler
............................................................................................................................................................................................................................................
Ospravedlňujete sa hriechom a podľa hriechu žijete
Ó, ako dlho už trpím za vás! Pri pohľade na vás mi srdce zviera bolesťou: Kam kráčate ? Vari sa už neviete zastaviť ?
Svätý Alfonz Mária de' Liguori - ČAS JE VZÁCNY *
**==***==**
Ako diabol útočí na človeka ? Kňaz exorcista: Jozef Maretta
Božie milosrdenstvo |
Božie milosrdenstvo |
Božie milosrdenstvo |
|---|---|---|
| Božie milosrdenstvo | Bol som beznádejní prípad - neuveriteľné svedectvo obrátenia |
- Chráň sa neúprimného priateľa!
- Klamstvo
- Lakomstvo
- home
- Svätý Antonius Baldinucci
- rozlišovanie duchov
- ohováranie