Čas je vzácny !

Svätý Alfonz Mária de' Liguori

Synu, dbaj na čas " (Sir 4, 23)

 

**==***==**

 

Čas je poklad

„Synu," hovorí Duch Svätý, dbaj na čas, ktorý je vzácnosťou a najväčším darom, aký Boh môže dať živému človeku." Aj pohania poznali cenu času. Seneca hovorieval, že niet ceny, ktorá by sa vyrovnala cene času.

No ešte väčšmi oceňovali čas svätci. Svätý Bernardín Sienský povedal, že okamih času má cenu Boha, pretože človek môže v každom okamihu úkonom dokonalej ľútosti alebo lásky získať Božiu milosť a večnú slávu.

 

 

 

 

Nešťastie toho, kto je v Božej nemilosti

O Božej vôli - svätý Alfonz de Liguori

Ctihodná Matka Makaria *

Svätá Lidvina obeť lásky *

Spytovanie svedomia

Učenie o anjeloch - angeolológia

O anjeloch

 

 

 

Čas je poklad, ktorí sa nachádza len v tomto živote !

 

Čas je poklad, ktorý sa nachádza len v tomto živote. Niet ho ani v pekle, ani v nebi. V pekle odsúdenci nariekajú: Oh, si daretur hora! Oh, kiež by mi bola darovaná hodina! Zaplatili by akúkoľvek cenu za hodinu času, v ktorej by mohli napraviť svoje nešťastie

Ale túto hodinu nikdy nedostanú. V nebi sa nenarieka. Ak by však blažení v nebi mohli plakať, plakali by nad tým, že v pozemskom živote stratili čas.

V ňom mohli získať väčšiu slávu, no čas sa im už nikdy nevráti. Istá sestra benediktínka sa po smrti zjavila v sláve inej osobe a povedala jej, že je šťastná.

 

Ak by však mohla po niečom túžiť, túžila by len po návrate do pozemského života, aby si tu utrpením mohla získať väčšiu slávu. A povedala, že by prekypovala šťastím, keby bolestnou chorobou, ktorou trpela v čase smrti, mohla trpieť až do súdneho dňa. Tak byzískala slávu rovnú zásluhe jedného Zdravas.

 

 

 

Čo ty ... na čo využívaš čas ?

**==***==**

Prečo stále odkladáš na zajtra všetko, čo môžeš urobiť už dnes? Uvedom si, že uplynulý čas ti už a budúci ešte nepatrí. Na konanie dobra si dostal prítomnosť. „Aký úbohý je ten, kto sa spolieha na budúcnosť," upozorňuje nás svätý Bernard, „akoby Boh podriadil čas jeho moci !

A svätý Augustín hovorí: „Akože si môžeš sľubovať zajtrajší deň, keď nevieš ani to, či máš ešte hodinu života?"

Svätá Terézia uvažuje o hodnote času: „Ak nie si pripravený zomrieť dnes, boj sa, že zomrieš zle.

sv. Terezia z Avily

Vyznania a modlitby

Ó, môj Bože, ďakujem ti za čas, ktorý si mi dal, aby som napravil pochabosti svojho doterajšieho života. Keby som mal zomrieť v túto chvíľu, jednu z najväčších bolestí by mi spôsobovala spomienka na stratený čas. Ach, môj Pane, ty si mi daroval čas, aby som ťa miloval, a ja som ho využíval na urážky tvojho mena! Zaslúžil som si, aby si ma hneď, ako som sa od teba odvrátil, poslal do pekla. Ale ty, ktorý si ma povolal k pokániu, odpustil si mi poklesky! Sľuboval som, že už ťa viac neurazím, ale koľko ráz som sa k tomu znovu vrátil. A opäť si mi odpustil !

Nech je naveky požehnané tvoje milosrdenstvo! Ak by nebolo nekonečné, ako by ma bolo mohlo toľkokrát objať? Kto vôbec by mohol mať so mnou takú trpezlivosť, akú si mal ty, Otče? Ako veľmi ma mrzí, že som urazil nekonečne dobrého Boha! Drahý môj Spasiteľ, už i len trpezlivosť, akú si so mnou mal, mala by ma priviesť k láske k tebe. Nedovoľ, aby som naďalej žil v nevďačnosti láske, ktorú si mi preukázal.

Nie, môj Bože, už nechcem strácať čas, ktorý mi ponúkaš, aby som napravil učinené priestupky.

Chcem ho celý využiť na službu a lásku voči tebe. Daj mi silu, ó, Pane, daj mi svätú vytrvalosť. Milujem ťa, nekonečná Dobrota, a dúfam, že ťa budem môcť milovať večne. Ďakujem ti, Mária. Ty si moja orodovnica. Ty mi vymáhaš potrebný dar času. Pomôž mi, aby som ho od tejto chvíle vynaložil len na lásku k tvojmu Synovi, môjmu Vykupiteľovi, a na lásku k tebe, moja Kráľovná a Matka.

 

 

Panna Mária prostredníctvom o. Don Stefano Gobbiho hovorí - Nemárnite čas pri televízii, ktorá je najsilnejším nástrojom v rukách môjho protivníka ( diabla), ktorým šíri všade temnoty hriechu a nečistoty pokračovanie

 

 

 

 

 

 

Zodpovednosť za stratu času

 

Niet na svete drahocennejšej a zneužívanejšej veci ako je čas. A predsa ňou ľudia pohŕdajú. Tak hovorí svätý Bernard a pokračuje: „Míňajú sa dni spásy a nikto nepomyslí na to, že deň sa míňa a už nikdy sa nevráti. Vidíš toho hráča, ktorý vo dne, v noci mrhá čas hrami? Ak sa ho opýtaš, čo robí, odpovie ti: Míňam čas. Pozri sa na tuláka, ktorý trávi celé hodiny na ulici a pozoruje chodcov, rozpráva neslušne alebo sa zaoberá neužitočnými vecami. *

Ak sa ho spýtaš, čo robí, odpovie: Márnim čas. Úbohí slepci, ktorí strácajú deň za dňom. Dni, ktoré sa už nikdy nevrátia! Ó, čas, ktorým svetáci pohŕdajú, ty budeš vo chvíli smrti najvzácnejšou vecou, po ktorej budú všetci túžiť. Budú túžiť po jednom roku, po jednom mesiaci, ba po jednom dni, ale nikdy ho nedostanú.

Vtedy začujú, ako sa im hovorí: Času už nebude!" (Zjv 10, 6).

Koľko by každý z nich zaplatil za jeden týždeň, za jeden deň času, v ktorom by si dal do poriadku svoje svedomie!? „Aj za jedinú hodinu času," hovorí svätý Vavrinec Justiniani, „by dal všetky svoje majetky." Ale tá hodina mu nebude darovaná. Rýchlo, povie mu kňaz, odíď z tejto zeme, už nie je čas. Preto nás prorok napomína, aby sme pamätali na Boha a zadovážili

 

Jedenáste zamyslenie

si jeho milosť skôr, než sa zotmie (Kaz 12, 1 - 2). Aká to bolesť pre pútnika, keď zistí, že si zmýlil cestu a nastala noc a on nemá čas napraviť omyl!? Taká bolesť stihne v hodine smrti toho, kto žil mnoho rokov, ale neprežil ich v službe Bohu a blížnym... „ Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať" (Jn 9, 4).

Smrť bude pre človeka nocou, v ktorej nebude môcť nič vykonať. Vtedy si vo svedomí spomenie, koľko mal času, ale využil ho na škodu svojej duše, a koľko milostí dostal od Boha, aby sa stal svätým, ale nechcel ich využiť. Potom si uvedomí, že už nie je možnosť konaťdobré skutky, a s plačom si povie: Bol som blázon !

 

 

 

 

 

 

Koľko času si stratil ?

 

Koľko času som stratil. Škoda môjho strateného života! Škoda rokov, v ktorých som sa mohol stať svätým, a nestal som sa.


Teraz už niet času na nápravu ! No čo osožia takéto náreky a vzdychy, keď sa scéna končí, keď kahanec dohára a umierajúci sa blíži k okamihu, od ktorého bude závisieť jeho večnosť?

Vyznania a modlitby

Môj Ježišu, ty si celý svoj život vynaložil na spásu mojej duše. V tvojom živote nebolo chvíle, v ktorej by si sa neobetoval večnému Otcovi. Tak si mi získal odpustenie a večnú spásu. A ja som už toľké roky na svete, a koľko z nich som obetoval tebe?

Keď si spomeniem na svoje skutky, pre mnohé mám výčitky svedomia. Zlého bolo veľa, dobrého príliš málo. No aj to málo bolo plné nedokonalosti, vlažnosti, sebalásky a roztržitosti. Môj Vykupiteľ, všetko bolo také, lebo som zabúdal, koľko si toho vykonal pre mňa ty. Zabúdal som na teba, ale ty si nezabudol na mňa. Vychádzal si mi v ústrety, kým som pred tebou utekal. Toľkokrát si ma pozýval k svojej láske. Hľa, môj Ježiš, už ti nechcem odporovať: Načo mám čakať? Až ma opustíš? Ľutujem, najvyššie Dobro, že som sa hriechom od Teba odlúčil. Milujem Ťa, nekonečná dobrota !

 

 

 

Z knihy: Vo svetle večnosti : príprava na smrť - Sv. Alfonz de Liguori

 

 

Nešťastie toho, kto je v Božej nemilosti

Svätý Alfonz Mária de' Liguori

( biskup a učiteľ cirkvi )

 

Kresťanské knihy


Pozorujme teraz úbohosť duše, ktorá je v Božej nemilosti, jej odlúčenie od najvyššieho dobra, ktorým je Boh. „Vaše hriechy sú priehradou medzi vami a vaším Bohom a vaše viny zakryli jeho tvár pred vami, že nečuje" (Iz 59, 2). Duša už nenáleží Bohu a Boh nenáleží jej.

Vy nie ste môj ľud a ja ,Nie som' váš" (Oz 1, 9).

A nielenže jej Boh už nenáleží, on ju dokonca nenávidí a zatracuje ju do pekla. Pán nemá v nenávisti žiadneho svojho tvora - ani zver, ani zmije, ani ropuchy: „Lebo miluješ všetko, čo je, a nepohŕdaš ničím, čo si vytvoril, lebo keby si bol niečím pohrdol, nebol by si to stvoril" (Múd 11, 25). Ale Boh nemôže prestať nenávidieť hriešnikov.

Ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom" (2 5, 6). Áno, to preto, lebo Boh musí nenávidieť hriech - nepriateľa protiviace- ho sa jeho vôli. A keďže nenávidí hriech, nevyhnutne musí nenávidieť aj hriešnika, ktorý je s hriechom spojený. „Boh rovnako totiž nenávidí modlára a aj jeho dielo pohanské" (Múd 14, 9).

Ó, Bože, ak je niekto v nepriateľstve s vládcom tejto zeme, nemôže zo strachu o svoj život ani pokojne spať, pretože ho môže každú chvíľu zastihnúť smrť. Akože teda môže žiť v pokoji ten, kto je Božím nepriateľom?

Pred hnevom vládcu možno utiecť: skryť sa v lese alebo odísť ďaleko do inej krajiny. Ale kto môže utiecť pred Božou rukou? Pane, hovoril Dávid, ak vystúpim do neba, ak sa skryjem v podsvetí, nech pôjdem kamkoľvek, tvoja ruka ma všade dostihne: „Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, ešte aj tam ma tvoja ruka povedie" (Z 139, 8 - 10).

Úbohí hriešnici! Sú prekliati Bohom, anjelmi, svätcami a na zemi opakujú kňazi a rehoľníci prekliatie v modlitbe Liturgie hodín: „Pyšných zahriakuješ a tí, čo bočia od tvojich príkazov, sú prekliati" (Ž 119, 21). Okrem toho následkom Božej nemilosti je strata všetkých zásluh.

Aj keby niekto získal toľko zásluh, koľko svätý Pavol pustovník, ktorý žil deväťdesiatosem rokov v jaskyni, či svätý František Xaverský, ktorý získal pre Boha mnohé tisíce duší, alebo svätý apoštol Pavol, ktorý nadobudol viac zásluh - ako píše svätý Hieronym - než všetci ostatní apoštoli, no do­pustí sa jediného smrteľného hriechu, stráca všetko!

Nepripomenie sa ani jeden zo spravodlivých skutkov, ktoré robil. Zomrie pre svoju vierolomnosť, ktorej sa dopustil, a pre svoj hriech, ktorý spáchal" (Ez 18, 24). Hľa, akú záhubu prináša Božia nemilosť! Človek sa z Božieho dieťaťa stáva otrokom Lucifera, z milovaného priateľa nanajvýš nenávideným nepriateľom, z dediča neba zatratencom pekla. Svätý František Saleský hovorieval, že keby anjeli mohli plakať pri pohľade na úbohosť duše, ktorá sa dopúšťa smrteľného hriechu a stráca Božiu milosť, rozplakali by sa zo súcitu a ľútosti.

Ale ešte väčšou biedou, pre ktorú by anjeli plakali, je, že hriešnik neplače. Svätý Augustín hovorí: „Ak niekto stratí domáce zviera, ovečku, neje, nespí a plače; ak však niekto stratí Božiu milosť, je, spí a neplače."

 

Vyznania a modlitby

Ó, môj Vykupiteľ, do akého biedneho stavu som sa dostal pre svoje hriechy. Aby si ma učinil hodným svo­jej milosti, prežil si tridsaťtri rokov života v námahe a bolesti, no ja som túto milosť pohŕdavo premárnil pre chvíľku otrávenej rozkoše. Ďakujem ti za zľutovanie. Teraz mi dávaš čas, aby som stratené znovu získal, ak budem chcieť. Áno, chcem urobiť čokoľvek, len aby som tvoju milosť získal znovu späť. Povedz mi, čo mám robiť, aby si mi mohol odpustiť? Chceš, aby som ľutoval? Áno, môj Ježišu, z celého srdca ľutujem, že som urazil tvoju nekonečnú dobrotu. Chceš, aby som ťa miloval? Milujem ťa nadovšetko, nekonečné Dobro.

V minulosti som svoje srdce viazal až príliš na lásku k tvorom a márnostiam. Odo dneška chcem žiť navždy len pre teba, chcem ťa milovať, môj Bože, môj poklad, moja nádej, moja sila. „Milujem ťa, Pane, moja sila" (Z 18, 2). Tvoje zásluhy, tvoje rany, ó, môj Ježiš, musia byť mojou nádejou, mojou silou. Prosím ťa, pomôž mi ostať ti verný Prijmi ma teda do svojej milosti, ó, môj Spasiteľ, a nedopusť, aby som ťa ešte niekedy opustil. Odlúč ma od všetkých svetských náklonností, opáš moje srdce svojou svätou láskou a roz- nieť vo mne jej ľúbezný plameň!

Panna Mária, moja Matka, vypros mi milosť horieť takou láskou k Bohu, akou si vždy horela ty.

dvadsiate zamyslenie

 


BLÁZNOVSTVO HRIEŠNIKA


Múdrosť tohoto sveta je pred Bohom bláznovstvom."

(1 Kor 3, 19)

Počet hlúpych

Blahoslavený Ján z Avily povedal, že by rád rozdelil svet do dvoch väzníc. Jednu by vyhradil tým, ktorí neveria, a druhú veriacim, čo žijú v hriechu ďaleko od Boha. Tí druhí by žili vo väzení bláznov. No sku- ločná bieda a nešťastie týchto úbožiakov sa skrýva v tom, že sa sami pokladajú za múdrych a opatrných, zatiaľ čo sú najväčšími pochábľami a hlupákmi na svete.

A zarážajúci je aj ich obrovský počet. Jeden nji blázni za poctami, druhý za rozkošami, iný za faloš­nými hodnosťami pozemského života. A takíto si ešte tnifajú nazývať bláznami svätcov, ktorí pohrdli vymo­ženosťami sveta, aby získali večnú spásu a opravdivé • lobro, ktorým je Boh. Nazývajú bláznovstvom prijí- m i.i ť pohŕdania a odpúšťať bezprávia, zriekať sa zmy- nľlných rozkoší a umŕtvovať svoje telo, zriekať sa pôct I bohatstiev a milovať samotu a pokorný život v skry­lo:;! i. Ale nebadajú, že práve ich „múdrosť" nazýva Prt n bláznovstvom. „Múdrosť tohoto sveta je pred Bo- Imin bláznovstvom" (1 Kor 3, 19).

Jedného dňa si určite priznajú svoje bláznovstvo, tile kedy? Keď nebude možná náprava... Vtedy v zú- ftildlve povedia: „My blázni! Nazdávali sme sa, že ich livnt je šialenstvom a že ich koniec je potupný" (A/ni/ 5, 4). My úbožiaci, život svätých sme pokladali za bláznovstvo, ale teraz poznávame, že bláznami sme boli my. „Hľa, veď ich medzi synov Božích pripočítali a majú údel medzi svätými" (Múd 5, 5). Ich šťastie potrvá celú večnosť, no my budeme naveky diablovimi otrokmi v ohnivej priepasti múk - odsúdení k životu vo večnom ohni. „A tak teda my sme zišli z cesty pravdy, nám nesvietilo svetlo spravodlivosti a nám slnko nevychádzalo" (Múd 5, 6). Zblúdili sme, preto­že sme zatvárali oči pred Božím svetlom. A najväčším nešťastím je nemožnosť nápravy našich skutkov, kým bude Boh Bohom.

Vari nie je bláznovstvom stratiť Božiu milosť pre trochu dymu či krátku rozkoš? Čo všetko urobí poddaný, aby získal priazeň svojho vládcu!? Ach, môj Bože, kvôli nízkemu uspokojeniu stráca človek zvrchované dobro - Boha! Stráca nebo! Stráca pokoj aj v tomto živote, lebo do svojej duše vpúšťa hriech, ktorý ho bude neustále trýzniť nekonečnými výčitkami! A dobrovoľne sa odsudzuje k večnému nešťastiu! Doprial by si si nedovolenú záľubu, ak by si si pre ňu musel dať spáliť ruku? Alebo by si mal žiť rok zatvorený v hrobe? Dopustil by si sa toho hriechu, keby si mal stratiť stotisíc zo svojho majetku? A ty veríš a vieš, že hriechom strácaš nebo a Boha a naveky budeš odsúdený do nikdy nekončiaceho ohňa, a pritom hrešíš?

Vyznania a modlitby

Ó, Bože mojej duše, čo by zo mňa bolo v tejto chvíli, keby si mi neustále nepreukazoval toľké milosrdenstvo? Bol by som v pekle, na mieste bláznov. Veď aj ja som takým bol. Ďakujem ti, Pane, a prosím, neopúšťaj ma v mojej slepote. Zasluhoval som si ostať bez tvojho svetla, ale cítim, že tvoja milosť ma neopustila. Vnímam a počúvam tvoje nežné volanie a pozvanie, aby som u teba hľadal odpustenie a očakával od teba veľké veci napriek mnohým mojim hriechom, ktorý*11 som ťa urazil. Áno, môj Spasiteľ, dúfam, že ma prijmeš späť za svojho syna. Nie som ani hoden, aby sort1 sa nazýval tvojím synom, pretože som ťa toľkokrát otvo- rene urazil. „Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem xnU^ Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe" (Lk 15, Ale vidím, že ty putuješ, hľadáš stratené ovečky a teSls sa, až ich zas budeš môcť objať. Drahý môj Otče, l'utu" jem, že som ťa urazil, vrhám sa k tvojim nohám, mam ich a nevzdialim sa od nich, kým mi

neodpíš

a nepožehnáš ma. „Nepustím ťa, kým ma nepožehnaS (Gn 32, 27). Požehnaj ma, môj Otče, a ovocím tvoj*1požehnanie nech je moja ľútosť nad hriechmi i veľká láska k tebe. Milujem ťa, môj Otče, milujem ťa z ho srdca. Nedopusť, aby som ťa ešte niekedy Zbav ma všetkého, len mi neodním svoju lásku.

Ó, Mária, ak je Boh mojím Otcom, ty si m°)ou Matkou. Požehnaj ma aj ty. Nezasluhujem si byt ^ jím synom, prijmi ma preto za svojho služobníka. Ucm však, aby som bol takým služobníkom, ktorý ťa ^ bude nežne milovať a nikdy neprestane dÔvef°vat tvojej ochrane.

ktorú si tým spôsobujú. Tak sa veru nespráva človek, iba zviera. Svätý Ján Zlatoústy hovorí: „Človekom nazývame toho, kto v sebe uchováva čistý obraz človeka. A čím sa taký obraz vyznačuje? Rozumnosťou." Byť človekom znamená byť rozumný, konať podľa rozumu, nie podľa chuti zmyslov.

Keby Boh dal zvieraťu možnosť užívať rozum a ono by si podľa neho počínalo, mohli by sme povedať, že koná ako človek. A naopak, keď ľudské konanie určujú zmysly, koná človek proti rozumu. Počína si teda ako obyčajné zviera.

Keby boli múdri, chápali by to, spoznali by, aký ich čaká koniec" (Dŕ 32, 29). Kto koná múdro v súlade s rozumom, predvída budúcnosť. Teda to, s čím sa má na konci života stretnúť - smrť, súd a po súde peklo alebo nebo. O koľko je múdrejší prostý človek, ktorý bude spasený, než navždy zatratený vladár! „Lepšie je na tom chudobný, ale pritom múdry mladík, ako starší a nemúdry kráľ, ktorý sa už nedá nikomu poučiť" (Kaz 4, 13). Ó, Bože, nepokladali by všetci za blázna človeka, ktorý by sa pre jeden halier vystavil nebezpečenstvu, že stratí všetky svoje majetky? A kto stráca dušu pre krátke uspokojenie, alebo sa vydáva do nebezpečenstva, že ju navždy stratí, nemá byť pokladaný za blázna? Práve v tom tkvie záhuba toľkých duší, ktoré dbajú len o prítomné dobro a zlo, a nedbajú na večné dobro a zlo.

Boh nás zaiste neposlal na túto zem preto, aby sme sa stali bohatými, získali pocty alebo uspo­kojovali svoje zmysly. Ale poslal nás sem získať večný život. „A nakoniec večný život" (Rim 6, 22). A nám má záležať jedine na tom, aby sme tento cieľ dosiahli. „A potrebné je len jedno" (Lk 10, 42). Práve koncom ľudského života hriešnici pohŕdajú. Myslia len na prítomnosť, kráčajú v ústrety smrti, chystajú sa vstúpiť do večnosti, a nevedia, kam idú. Čo by si povedal o kormidelníkovi, hovorí svätý Augustín, ktorý by na otázku, kam ide, odpovedal „neviem"?! Povedali by sme, že vedie loď do záhuby. Takým je teda aj človek, uzatvára svätec, bežiaci mimo cesty. Takými sú múdri tohto sveta, ktorí vedia získavať peniaze, zabávať sa, dostať sa na významné miesta, ale nevedia si zachrániť dušu. Bohatý hodovník bol dostatočne múdry na to, aby zbohatol, zomrel však a pochovali ho v pekle (pozri Lk 16, 22). Múdry bol aj Alexander Veľký. Vedel, ako si podmaniť mnohé krajiny, ale po niekoľkých rokoch zomrel a pravdepodobne je naveky zatratený. Múdry bol Henrich VIII., ktorý sa vedel udržať na tróne, hoci sa vzbúril proti Cirkvi, ale nakoniec, keď videl, že stráca svoju dušu, vyznal: „Stratili sme všetko." Koľko úbožiakov narieka v tejto chvíli v pekle: „Čo nám pomohla namyslenosť? Čo nám osožilo imanie s vystatovaním? Toto všetko pominulo ako tieň" (Múd 5, 8 - 9). Ach, volajú, pre nás sa sťa tieň pominulo všetko dobro sveta a ostáva nám len plač a večné muky.

Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo: dostane to, čo sa mu ľúbi" (Sir 15, 18). Drahý môj kresťan, tu na zemi sa ti predkladá život a smrť, totiž odriekať si nedovolené záľuby a získať tak pre seba večný život, alebo sa im oddávať a naveky zomrieť. Čo na to povieš? Čo si vyberieš? Vyberaj ako človek, nie ako zviera. Voľ si ako kresťan, ktorý má vieru a hovorí: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!" (Mŕ 16, 26).

Vyznania a modlitby

Ó, môj Bože, dal si mi rozum a svetlo viery, a ja som konal ako zviera. Stratil som tvoju milosť pre uspokojenie svojich zmyslov, ktoré sa pominulo ako vietor. Nič mi po ňom neostalo... len výčitky svedomia a otvorené účty pred tvojou božskou spravodlivosťou. „A služobníka svojho na súd nevolaj, lebo nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou" (Ž 143, 2). Ach, Pane, nesúď ma podľa mojich zásluh, ale nalož so mnou podľa svojho milosrdenstva. Daruj mi svetlo a ľútosť nad urážkami, ktorých som sa dopustil, a odpusť mi. „Blúdim ako ovca, čo sa stratila; hľadaj svojho sluhu" (Ž 119, 176). Ja som stratená ovečka. Ak ma nevyjdeš hľadať, zostanem navždy stratený. Pre krv, ktorú si vylial z lásky ku mne, maj so mnou zľutovanie. Bolí ma, ó, zvrchované Dobro, že som ťa opustil a dobrovoľne som sa zriekol tvojej milosti. Chcel by som zomrieť od bolesti, ktorá mi zviera srdce pre zločiny, ktoré som popáchal. Prikáž mi, aby som prišiel do neba a ospevoval v ňom tvoje milosrdenstvo.

Ó, Mária, moja Matka, ty si moje útočište; pros za mňa ukrižovaného Ježiša, aby odpustil kajúcemu synovi a daroval mu svätú vytrvalosť v dobrom.

 

Svätí sú skutočne múdri

Pochopme, že skutočne múdrymi sú tí, ktorí vedia získať Božiu milosť a nebo. Neprestajne teda prosme Pána, aby nás naučil múdrosti svätých, ktorú dáva tým, čo ju hľadajú. „Tí, čo sväto strážia sväté veci, budú uznaní za svätých" (Múd 6, 10). Ó, aká múd­rosť je vedieť milovať Boha a priviesť tak svoju dušu k spáse; múdrosť, ktorá závisí od toho, či sa vieme vydať cestou večnej spásy a využívať prostriedky, ktoré k nej vedú. Veda, ako priviesť svoju dušu k spáse, je najpotrebnejšou zo všetkých vied. Keby sme všetko vedeli, a nevedeli by sme prispieť k svojej spáse, nič by nám to nepomohlo a boli by sme navždy nešťastní. Ale naopak, budeme večne blažení, ak budeme vedieť milovať Boha, hoci by sme boli nevedomcami vo všetkých ostatných veciach.

Blažený je, kto pozná teba, hoci iné veci nepozná" hovorieval svätý Augustín. Jedného dňa brat Egídius povedal svätému Bonaventúrovi: „Ste šťastný, páter Bonaventúra, že viete toľké veci, a ja úbohý nevedomec, neviem nič. Vy budete iste svätejší ako ja." - „Počuj," odpovedal mu na to svätec, „ak niektorá nevedomá starenka miluje Boha viac ako ja, bude svätejšia ako ja." Na to začal brat Egídius volať: „Starenka, starenka, počuj, počuj: ak miluješ Boha, môžeš sa stať svätejšou ako páter Bonaventúra."

„Neučení povstávajú a uchvacujú nebo, hovoril svätý Augustín. Koľkí neuhladení nevzdelanci, čo ne­vedia čítať, ale nadovšetko milujú Boha, budú spase­ní! A koľkí učenci tohto sveta zas zatratení! Ale pra­vými mudrcmi sú tamtí, a nie títo. Akými múdrymi boli svätý Paškál, svätý Félix kapucín, svätý Ján z Bo­ha, hoci nerozumeli ľudským vedám! Akí múdri boli všetci, ktorí zanechali svet, zatvorili za sebou dvere kláštorov, či žili v samote, ako svätý Benedikt, svätý František z Assisi, svätý Ľudovít z Toulous, ktorý sa zriekol kráľovstva. Akými mudrcmi sa stali mučeníci a panny, ktoré sa zriekli sobáša s veľmožmi a zvolili si radšej smrť pre Ježiša Krista! Túto pravdu poznajú aj svetáci a často o niekom, kto sa zasvätí Bohu, hovoria: „Šťastný je, kto chápe a kto si zachráni dušu." Slo­vom, tí, ktorí opúšťajú dobro sveta, aby sa odovzdali Bohu, nazývajú sa ľuďmi oslobodenými od svetských ilúzií a klamov. Teda ako nazvať tých, čo opúšťajú Boha pre dobroty sveta? Oklamanými!

Braček môj, kam chceš patriť ty? Aby si si dobre vybral, svätý Ján Zlatoústy ti radí kráčať cintorínom. Aby sme poznali márnosť pozemských dobrôt a nau­čili sa múdrosti svätých, vnímajme krásu školy pohrebov.

„Povedz mi," hovorí svätý Ján Zlatoústy, „vieš na cintoríne rozoznať, kto bol knieža, šľachtic, kto bol vzdelanec? Ja vidím len hnilobu, kosti a červy. Všetko ostatné je bájka, sen, tieň." Veci pozemského sveta zmiznú ako fraška, sen či tieň. Ale, môj drahý kresťan, ak sa chceš stať múdrym, nestačí len poznať dôleži­tosť svojho konca. Je potrebné použiť aj prostriedky na dosiahnutie svojho cieľa. Všetci by chceli byť spa­senými, požívať svätosť, ale pretože nepoužívajú po­trebné prostriedky, nestanú sa takými, naveky budú zatratení. Treba zutekať pred príležitosťami k hrie­chu, často pristupovať k svätým sviatostiam, modliť sa, rozjímať a predovšetkým si treba vštepiť do srdca evanjeliové zásady. „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Kto miluje svoj život, stratí ho" (Mŕ 16, 26, Jn 12, 25). To znamená, že treba stratiť aj život, len aby duša mohla byť zachránená. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma" (Mt 16, 24). Aby sme nasledovali Ježiša Krista, treba sebaláske odopierať ukojenie, ktoré hľadá. „Len chvíľu trvá jeho hnev, ale celý život jeho láskavosť" (Ž 29, 6). Naša spása závisí od plnenia Božej vôle. Tieto a im podob­né zásady sú nevyhnutné.

Vyznania a modlitby

Ó, Otče milosrdenstva, zhliadni na moju úbohosť a maj so mnou zľutovanie. Daruj mi svoje svetlo a na­uč ma poznať moje bláznovstvá, aby som ich oplaká­val, poznal tvoju nekonečnú dobrotu a miloval ťa. Môj Ježiš, „nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, a neza­búdaj nikdy na svojich úbožiakov" (Ž 73, 19). Vylial si svoju krv pre moju spásu. Nedopusť teda, aby som sa stal znovu otrokom démonov. Ľutujem, ó, najvyššie Dobro, že som ťa opustil

Zlorečím všetkým okami- liom, v ktorých som dobrovoľne súhlasil s hriechom. Viniem sa k tvojej svätej vôli, ktorá túži po mojom blahu. Večný Otče, pre zásluhy Ježiša Krista ma na­plň silou, aby som vykonal všetko, čo sa ti páči. Dovoľ mi radšej zomrieť, než by som sa mal opäť sprotiviť tvojej vôli. Pomáhaj mi svojou milosťou milovať len teba a odlúčiť sa od všetkých náklonností, ktoré k te­be nesmerujú. Milujem ťa, ó, Bože mojej duše, nado­všetko ťa milujem a očakávam od teba každé dobro, odpustenie, vytrvalosť v tvojej láske a nebo, aby som ťa tam mohol naveky milovať.

Najhodnejší Bože. Jedine tebe sa chcem páčiť. Ty mi však neprestávaj pomáhať, lebo bez tvojej pomoci ne­zmôžem nič. Z celého srdca ťa milujem, môj Ježišu, a dôverujem v tvoju presvätú krv.

Panna Mária, moja nádej, pomáhaj mi svojimi modlitba­mi. Som hrdý na to, že som tvojím služobníkom. A ty môžeš byť hrdá na to, že zachraňuješ hriešnikov, ktorí sa k tebe utiekajú. Príď mi na pomoc a zachráň ma!

Ó, Mária, vypros mi tieto milosti. Tvoj Syn ti nič neodoprie. Moja nebeská nádej, tebe dôverujem!

 

...................................................................................................................................................

Útrapy pre stratený čas

 

Áno, pravdy viery sa poznávajú vo chvíli smrti ove­ľa zreteľnejšie, no to len zväčší trýzeň umierajúceho, ktorý žil zle. A najmä ak ide o osobu zasvätenú Bohu, ktorá mala väčšiu možnosť slúžiť iným, viac času, viac dobrých príkladov a dobrých vnuknutí. Bože m A), aká to bude muka pomyslieť si a povedať: „Druhých som napomínal, a sám som konal horšie ako oni! Zanechal som svet, no potom som žil rozkošiam, mai nostiam a láske k svetu !

Aké výčitky budú pricha dzať pri pomyslení na to, že s osvieteniami, ktoré taky človek od Boha dostal, by sa bol stal svätým aj pohan! Aká muka pri spomienke, že pohŕdal druhými pre icli zbožnosť, akoby to bola slabomyseľnosť.

Vychvaľoval sa istou svetáckosťou. O vlastnej cti vravieval so seba- láskou. I o tom, aby si človek nedal rozkazovať, aby si nedal spôsobovať utrpenie, aby si doprial dostatok zábavy, ktorá sa ponúka kedykoľvek a kdekoľvek.

Želanie hriešnikov vyjde nazmar" (Ž 112, 10). V hodine smrti budeme túžiť po čase, ktorý teraz márnime.

 

 

 

Dajte mi čas, dajte mi čas len do zajtra !

 

Svätý Gregor Veľký vo svojich Dialógoch rozpráva, že istý bohatý človek Chryzantius, ktorý viedol zlý život, volal v hodine smrti na démonov, ktorí si poňho prišli vo viditeľnej podobe.

No diabli oni odpovedali: „Blázon, teraz hľadáš čas? Toľko si ho mal! Premárnil si ho na hriech, a teraz ho hľadáš! Teraz už niet času !

Úbohý zomierajúci reval a hľadal pomoc. Bol pri tom jeho syn, rehoľník, menom Maximus. A tu mu umie­rajúci povedal: „Syn môj, pomôž mi! Maximko môj, pomôž mi!" A s rozpálenou tvárou sa na posteli zúri­vo prehadzoval z boka na bok. V takýchto výkrikoch a zmietaní sa v zúfalstve vydýchol svoju nešťastnú dušu.

Žiaľ, takíto blázni milujú v živote svoje bláznov­stvo, no vo chvíli smrti sa im otvoria oči a priznávajú, že boli blázni. To však len zväčšuje ich nedôveru, či by nemohli ešte napraviť spáchané zlo. A keď takto Zomierajú, zanechávajú v pozostalých pocit veľkej neisloty o svojej večnej spáse.

Braček môj, ty, čo čítaš tieto riadky, myslím, že si hovoríš: „Áno, tak je to." Ale ak je to tak, bolo by tvoje bláznovstvo a nešťastie ešte oveľa väčšie, keď uznávaš v živote tieto pravdy, no neužívaš zavčasu lieky k náprave. To, čo si teraz čítal, by bolo pre teba v hodine ;;inrti mečom bolesti.

Nuž, hor sa teda, keďže ti je ešte dopriaty čas vy­hnúť sa takej hroznej smrti! Rýchlo konaj nápravu! Nečakaj na chvíľu, keď už nebude čas. Nečakaj na ďal­ší mesiac, ani na ďalší týždeň. Ktovie, či toto svetlo, ktoré ti teraz Boh vo svojom milosrdenstve dáva, nie je pre teba posledným osvietením a volaním. Je pocha­bé nechcieť myslieť na smrť, ktorá je istá a závisí od nej večnosť.

No ešte väčšou pochabosťou je myslieť na smrť, a nepripraviť sa na ňu. Uvažuj a rozhodni sa tak, ako by si urobil potom. Teraz to urobíš s úžit­kom, potom bez úžitku. Teraz s dôverou v spásu, po­tom s veľkou nedôverou v spasenie. Keď sa istý šľach­tic lúčil s dvorom Karola V., aby zasvätil svoj život Bohu, cisár sa ho pýtal, prečo opúšťa dvor. Odpovedal: „Pre spásu je nevyhnutné, aby sa medzi neusporiada­ným životom a smrťou našiel priestor na pokánie."

 

Vyznania a modlitby

Nie, môj Bože, už nechcem zneužívať tvoje milosr­denstvo. Ďakujem ti za osvietenie, ktoré mi teraz dá­vaš, a sľubujem, že zmením svoj život. Alebo mám azda čakať, až ma pošleš do pekla? Alebo až ma ponecháš životu zatratenca, čo by bolo pre mňa väčším trestom ako smrť sama? Hľa, vrhám sa k tvojim nohám, zľutu| sa nado mnou. Nezasluhujem si to, ale ty si povc dal: „Bezbožný sa nezrúti pre svoju bezbožnosť v deň, keď sa odvráti od svojej bezbožnosti" (Ez 33, 12).

Ak som teda v minulosti, môj Ježišu, urazil tvoju nekonečnú dobrotu, teraz to z celého srdca ľutujem a dúfam v tvoje odpustenie. So svätým Anzelmom pro­sím: „Ach, nedopusť, aby moja duša zahynula pre svoje hriechy, pretože si ju vykúpil svojou krvou. Nehľaď na môj nevďak, ale pohliadni na lásku, ktorá ťa hnala za mňa zomrieť. Ak som ja stratil tvoju milosť, ty si nestratil moc mi ju vrátiť. Maj teda so mnou, ó, dra­hý môj Vykupiteľ zľutovanie. Odpusť mi a naplň ma milosťou lásky k tebe. Dnes ti sľubujem, že odteraz budem milovať len teba. Vyvolil si si ma medzi mno­hými tvormi, aby som ťa miloval. Volím si teba, zvrchované Dobro, aby som ťa miloval nad všetko ostat­né na zemi. Predchádzaš ma svojím krížom, nuž ja ťa nemôžem nenasledovať krížom, ktorý mi dávaš niesť. Objímam všetky umŕtvenia a útrapy, ktoré mi pošleš. Stačí mi tvoja milosť a budem spokojný."

Mária, moja nádej, vypros mi od Boha vytrvalosť a milosť, aby som ho miloval. Nič iné si od teba nežiadam.

 

O dobrej a zlej spovedi - sv. Ján Vianney

 


Útrapy pre premárnené milosti

 

Umierajúcemu, ktorý sa v živote nestaral o blaho svojej duše, bude prameňom pichľavých bolestí všet­ko, čo sa mu v mysli vynorí: spomienka na uplynu­lé zábavy, na víťaznú márnomyseľnosť a na slávnu okázalosť. Bodajúcimi tŕňmi budú priatelia, ktorí ho prídu navštíviť a obnovia mu spomienky. Tŕňom sa stanú duchovní otcovia, ktorí sa uňho začnú striedať.

Na tŕň sa premenia sväté sviatosti, ktoré bude treba prijímať: svätú spoveď, sväté prijímanie a pomazanie chorých. Bodať bude kríž s Ukrižovaným, ktorý mu podajú... bude v ňom čítať svoju nezodpovednosť voči láske Boha, ktorý zomrel, aby ho spasil.

„Ach, aký som bol blázon!" povie si vtedy úbohý chorý. „Pri toľkých osvieteniach a možnostiach, ktoré mi Boh dal, mohol som sa stať svätým! Mohol som žiť šťastne v Božej milosti. A teraz, keď som starý, čo iné ini ostáva ako trápenie, nedôvera, obavy, výčitky sve­domia a povinnosť skladať účty pred Bohom? Len ťaž­ko budem môcť dosiahnuť spásu." A kedy to povie? Keď bude dohárať olej v jeho lampe, keď sa bude po­sledné dejstvo jeho divadelného výstupu na tomto svete blížiť k záveru. Na dohľad je večnosť: šťastná či nešťast­ná?

Chystá sa na posledné otvorenie úst, od ktorého závisí jeho večná blaženosť alebo večná zúfalosť, večná - kým bude Boh Bohom. Čo by dal v tej chvíli za rok, mesiac alebo aspoň týždeň času s čistou mysľou. Lebo pri takom vypätí myšlienok, s ťarchou v hrudi a nedo­statkom dychu nemôže robiť nič - nemôže uvažovať, nemôže sa sústrediť ani na jediný dobrý úkon. Je ako­by uzavretý v tmavej jame zmätku a cíti, že nastáva veľké zrútenie, ktorému nie je schopný čeliť.

Chcel by vlastniť ešte aspoň štipku času, ale povedia mu: „Pro- ficiscere - rýchlo sa poberaj, usporiadaj si v tejto chvíli účty ako najlepšie môžeš, a choď. Nevieš, že smrť ne­čaká a neberie na nikoho ohľad?" Ach, aká hrôza sa ho zmocní: „Ráno som nažive, no večer môžem byť mŕtvy! Dnes som tu, zajtra možno v hrobe!

A kde bude moja duša ? Aká hrôza, keď uvidí, že sa k nemu blížia so sviecou v ruke, keď pocíti studený pot smr­ti! Keď začne strácať zrak a jeho oči sa zahmlia! Aká hrôza napokon, keď zapália sviecu, pretože smrť sa blí­ži! Ó, hromnička, ó, hromnička, aké pravdy odhalíš?!

Osvetlíš, že veci sú iné, než sa javia teraz! Dáš poznať, že všetky hodnoty tohto sveta sú márnosť, bláznovstvu a klam! Ale čo osoží pochopiť tieto pravdy vo chvíli, keď už niet času a možnosti nápravy?

 

Vyznania a modlitby

O, môj Bože, ty nechceš moju smrť. Túžiš, aby som sa obrátil a žil. Ďakujem ti, že si na mňa doteraz ča kal, a ďakujem Ti aj za svetlo, ktoré mi dávaš. Uzná vam svoj omyl, keď som uprednostňoval nízke a úbo­hé veci pred tvojím priateľstvom. Z celého srdca ľu­tujem všetky svoje pády a bolí ma, že som ti spôsobil bolesť. Ach, neopúšťaj ma v dňoch života, ktorý mi ešte ostáva. A svojím svetlom a milosťou mi poma haj poznávať a konať, čo je správne, aby som zlepšil svoj pozemský život. Načo mi bude poznanie pravdy, keď už nebude čas na nápravu? „Nevydaj divej zve­ri tých, čo ťa oslavujú, a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov" (Ž 74, 19).

Keď ma bude diabol pokúšať k hriechu, ach, môj Ježiš, prosím ťa, pre zásluhy tvojho utrpenia, vystri svoju ruku a uchráň ma pred pádom, nech sa zo mňa opäť nestane otrok nepriateľov. Učiň, aby som sa vždy utiekal k tebe a neprestal sa ti odovzdávať, kým pre­trváva pokušenie. Tvoja krv je mojou nádejou a tvoja dobrota mojou láskou. Milujem ťa, môj Bože, hodný nekonečnej lásky. Daj, aby som ťa navždy miloval. Do­voľ mi spoznať, čo všetko mám opustiť, aby som bol celý tvoj, pretože to chcem urobiť. A ty mi daruj silu, aby som to aj uskutočnil.

O, Kráľovná nebies, ó, Božia Matka, pros za mňa - hriešnika. Učiň, aby som sa v pokušeniach nikdy nezabudol utiekať k Ježišovi a k tebe, lebo ty svojím orodovaním chrániš každého, kto sa k tebe úprimne obracia s prosbou o pomoc.

 

Z knihy: Vo svetle večnosti : príprava na smrť - Sv. Alfonz de Liguori viac...

 

 

home

 

 

............................................................................................................................................................................................................................................

Ospravedlňujete sa hriechom a podľa hriechu žijete

 

Ó, ako dlho už trpím za vás! Pri pohľade na vás mi srdce zviera bolesťou: Kam kráčate ? Vari sa už neviete zastaviť ?

 

Panna Mária v La Salette

 

 

 

 

 

Blahoslavená Mirjam z Ibelinu od ukrižovaného Ježiša (1846-1878)

Mimoriadná mystička, Stigmatička a obeť za spásu duší

Blahoslavená Mariam Baouardy, známa ako bl. Myriam Ježiša Ukrižovaného, Narodila sa v v roku 1846 v Ibelline, ktorý sa nachádza v pohorí hornej Galilei, Palestíny. Jej rodina pochádza z Damašku, Sýria.

Boli katolíci z Melkite grécko-katolíckého rítu, potomkovia Archeparchy Antioch, miesto, kde boli nasledovníci Ježiša. V roku 1867 vstúpila do karmelitánského kláštora v Pau vo Francúzsku, a žila v Magalore v Indii.

Bola obohatená o nadprirodzenými darmi od Boha. Mala veľkú oddanosť k Panne Márii a Duchu Svätému. Bola blahorečený pápežom Jánom Pavlom II 13. novembra 1983.

pokračovanie

 

Proroctvo sv Nila Myrotociveho - pre našu dobu

exorcizmus

rozlišovanie duchov

Svátý František z Paoly vyháňa démonov

O svätom príjmaní na ruku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Božie milosrdenstvo
Božie milosrdenstvo
Božie milosrdenstvo
stiahni v doc. Božie milosrdenstvo Bol som beznádejní prípad - neuveriteľné svedectvo obrátenia

 

Klamstvo aké svet ešte nezažil - Litmanová

Proroctvo Stefana Gobbiho - pre našu dobu

Proroctvo Panny Márie v La Salette

Zjavenia Panny Márie

Očistec

Svätá Veronika Giuliani hovorí kresťanom

O počte spasených kresťanov - svätý Leonard z Porto Maurizio