Blahoslavená Mirjam z Ibelinu od ukrižovaného Ježiša - Mimoriadná mystička, Stigmatička a obeť za spásu duš

Blahoslavená Mariam Baouardy, známa ako bl. Myriam Ježiša Ukrižovaného, Narodila sa v v roku 1846 v Ibelline, ktorý sa nachádza v pohorí hornej Galilei, Palestíny. Jej rodina pochádza z Damašku, Sýria. Boli katolíci z Melkite grécko-katolíckého rítu, potomkovia Archeparchy Antioch, miesto, kde boli nasledovníci Ježiša. V roku 1867 vstúpila do karmelitánského kláštora v Pau vo Francúzsku, a žila v Magalore v Indii. Bola obohatená o nadprirodzenými darmi od Boha. Mala veľkú oddanosť k Panne Márii a Duchu Svätému.

Bola blahorečený pápežom Jánom Pavlom II 13. novembra 1983. Napísala túto krásnu modlitbu k Duchu Svätému a vo svojich spisoch nájdeme nasledujúce vety"

Nech ma vedie po správnej ceste
Panna Mária, Matka moja, pomôž mi
s Ježišom od všetkého zlého ma osloboď, od všetkých ilúzií,
aby ma pred poškodením.

Malé dievčatko sa hrá v ovocnej záhrade svojho strýka. Ako darček dostala klietku s vtáčikmi.

A keďže sa neumývali, pokúsila sa ich okúpať a teraz sú mŕtve! Dieťa vzlyká a pochováva svojich miláčikov.

Vtom vo svojom vnútri počuje celkom jasne hlas: „Keď mi daruješ svoje srdce, ostanem stále pri tebe".Malá nikdy nezabudne na tento hlas. Celý jej život sa má stať do určitej miery často až dramatickým vyplnením týchto slov. Kto bolo toto dieťa a čo sa z neho malo stať?

Rodina dievčaťa pochádzala z Libanonu a z Damasku a patrila ku katolíkom grécko-melchítskeho rítu. Prenasledovanie ju prinútilo vydať sa na útek do galilejských hôr.

Matka, Mirjam Sahyn, pochádzala z osady TarŠíha a otec, Giries Bauardy,z osady Horfech. V obidvoch palestínskych dedinách bývali moslimskí a čiastočne i kresťanskí Arabi a Drusi. Ako to naznačuje meno. Bauardy znamená mlyn na múku - otec vyrábal múku. Bol to chudobný, ale pracovitý a čestný, trpezlivý a dobromyseľný človek. Jedného dňa bol Giries Bauardy obvinený z vraždy, ktorá sa udiala v okolí Tar-Šíhy. Otomanská polícia ho zaistila a uväznila vo väzení v Akke. Statočne a po kresťansky znášal túto skúšku. Keď po šesťmesačnom väzení spoznali jeho nevinu, pustili ho na slobodu.

Túto dobrú kresťanskú rodinu však mučila väčšia bolesť. Boh im daroval dvanásť chlapcov. Prišli na svet jeden za druhým, ale všetci umreli v najmladšom veku. Hlboko pokorená, ale dôveryplná matka sa nakoniec cítila priťahovaná prosiť svojho manžela: „Dovoľ, aby sme sa vybrali pešky do Betlehema a vyprosili si dievčatko od Panny Márie.

Dostávame sa k najtemnejšiemu úseku Márie. Je zároveň milosti plný i opovrhovania. Viackrát oznámili Arabke jej hlasy, že vstúpi do mora s divokými zvieratami, a že má obetovať bolesti za cirkev a spásu duší. S neobvilou rozhodnosťou bude tiež znova prežívať Ježišove pokúšania.

Ako jej Ženícha, aj ju povedie Duch Svätý na púšť, ostane tam 40 dní a bude ju pokúšať diabol." (Lk 4,

U sestry Márie pôjde dokonca o naozajstnú posadnutosť diablom, prvýkrát v Pau a neskôr v Karmeli v Mangalore. Pokúsme sa preniknúť do tohto tmavého labyrintu. Budeme sa pozorne držať výpovedí očitých svedkov, ktorí vypovedali pri beatifíkačnom procese. Dvakrát musela zostúpiť do pekla, dvakrát sa vydala do ríše temnoty - prorovnaj : sv. Filip Neri

Posadnutosť trvala presne 40 dní, a síce od obeda 26. júla až do obeda 4. septembra r. 1868. Malá predpovedala:

Ježiš dá diablovi moc, aby ma mučil 40 dní. Budem musieť veľa trpieť. Diabol bude mať moc iba nad mojím telom, moja duša bude ukrytá.

Ježiš mi prisľúbil, že ju uzavrie do púzdra bez toho, aby som hrešila: nebudem súhlasiť pritom so svojou vôľou. Budem ša podobať malým deťom, ktorých rozum spí a nie sú preto schopní žiadneho hriechu."

26. júla, presne na obed, padá na tvár novicky závoj smútku. Jej telo sa ľahko trasie. Satan sa jej zmocňuje. Nehanebnosti voči Bohu, sakrilégie, výkriky k neposlušnosti, hnev proti vlastnému telu, takže dokonca žiada nôž, aby si odstránila „zlé znaky" (rany), toto sú prvé príznaky posadnutosti. Počas celej doby trvania útokov ju knieža temnoty nenechá ani na okamih.

Diabolské legióny sa striedajú z týždňa na týždeň, aby ju mučili. Počas prvého týždňa vysvetľuje posádka: „My nie sme zlí, my sme iba malí, čo poškvrňujeme. Tí, čo po nás prídu, budú horší."

Posadnutú privádzajú na prednášku abbé Manaudasa, ale ona ( diabol ) prerušuje prednášajúceho a kričí: „Nie, nie, toto všetko nie je pravda, on klame, tento starý, ja ho rozmliaždím!"

Starý sa nedá vyviesť z miery. Po oslovení volá posadnutú v mene poslušnosti ku mrežiam a prikazuje diablovi, aby ju opustil. Na krátky okamih oslobodená, pustí sa sestra do plaču: „Môj otec, kde som? Môj otec, milý Boh ma opustil!" Kňaz ju ukľudňuje a ona pokračuje: „Môj otec, chcem vždy trpieť, ale nechcem Boha urážať.

Keby som ho mohla aspoň trocha milovať, bola by som šťastná ..." Po tom sa do nej diabol znova dostáva.

................................................................................................................................................................................................................................

Anneliese sa narodila 21. septembra 1952 v bavorskom Leiblfingu do katolíckej rodiny. Otec aj matka boli hlboko veriaci, dokonca tri Anneliesine tety boli rehoľnými sestričkami. Rovnako boli vychovávané aj tri mladšie Anneliesine sestry, štvrtá nevlastná, ktorú mala matka za slobodna, umrela na nádor ako osemročná

O slovo Ježiša nebola v rodine žiadna núdza, a čím staršia bola Anneliese, tým bola pobožnejšia, konala pokánie a do kostola chodila nielen v nedeľu, ale aj počas týždňa.

Jedného dňa je z výšky niekoľkých metrov hodená do nádrže s vodou. Vstáva však bez jediného škrabanca a Satan musí uznať, že Panna Mária ju ochránila.

V nedeľu je oslobodená, aby mohla prijímať. Vysvetľuje: „Bola som v nejakom čiernom mori, teraz môžem vyzdvihnúť hlavu, ale ešte vždy vidím pred sebou to isté more. Približuje sa, čoraz viac sa približuje." Večer po kompletóriu sa jej zmocňuje druhá, ešte krutejšia légia. Počas vzácnych páuz dychu ju počujú šepkať: „Môj Bože, chcem vždy trpieť, len aby si Ty bol spokojný. Cítim, že sa vy za mňa modlíte, že sa všetci za mňa modlia."

Iba čistotu musí, aj keď proti svojej vôli, Satan chrániť. Keď sa počas jedného prudkého útoku odhalili nohy, diabol kričí: „Prikryte Malú Arabku!

Pán nám zakázal, niečo podniknúť proti jej hanblivosti, pretože ona v tejto veci nikdy nezhrešila

Môžeme ju iba pokúšať, aby sme ju usmrtili." A ďalej: „Ty zlá Arabka, ja ťa dobijem. Najradšej by som ju bol zahrdúsil v materskom lone." Doškriabal jej telo akoby so železnými nechtami, trasie s ňou ako s trstinou vo vetre, takže vydáva strašné bolestné výkriky. Exorcisti, ktorým o nej abbé Manaudas vypráva, nemôžu na tom nič zmeniť.

Za každú cenu ju chcú démoni prinútiť, aby vyslovila slová: „ Pane, teraz je už dosť bolestí !

Keď jej podajú nejakú relikviu, štólu alebo štólu, v ktorej sa uchováva hostia, na krátku chvíľu sa upokojuje. Ale ihneď začína útok po novom: „Kde je Arabka? Keby som mohol bližšie k nej aká by to bola radosť! Potom by som nechal celé spoločenstvo na pokoji."

Snažia sa prinútiť Satana, aby hovoril latinsky. Ale on odporuje: „Pre túto prekliatu reč musím veľa trpieť, je namierená proti mne." Diabol nadáva aj na prítomné mníšky, zvlášť na priorku a na matku Elias. Snaží sa, aby svoju obeť mohol udusiť a tak ju núti, aby prehltla veľké špendlíky i črepiny zo skla.

Galilejčanka využíva aj najmenšiu pauzu, aby povedala: ..Som pripravená, môj Bože, až do konca sveta trpieť, keď je to Tvoja vôľa! Chcem sa iba Tebe páčiť! Ježiš, daj, aby som plnila Tvoju vôľu !

V nedeľu tretieho týždňa do nej preniká nová diabolská légia. Za každú cenu ju chcú démoni prinútiť, aby vyslovila slová: „Pane, teraz je už dosť bolestí!"

Aby od nej túto vetu vytiahol, týra karmelitánku. 40 - krát ju napadá. A ona vždy pri tom povie: „Vždy viac trpieť pre Teba, Ježiš!"

Ešte sedemkrát sa diabol pokúša o toto slovo: „Ja trpím!" z nej vymámiť. Zbytočne! Napriek všetkému utrpeniu vzdychá Malá: „Plačem, Ježišu, lebo netrpím dosť pre Teba !

Všetko toto je pre Satana neznesiteľné a nakoniec sa sťažuje Bohu, aby ho nechal odísť.

Ale Boh mu odpovedá, musí na svoju hanbu ostať až do konca 40 dní, ako si to žiadal.

Napriek štrnásťnásobným pokusom sa mu úbohú sestru nepodarí pohnúť k tomu, aby aspoň raz vyriekla prosbu: „Ježiš, osloboď ma od Satana!" Vždy povie: „ Iba pre Ježiša trpieť !

Abbé Saint-Guilly zastupuje abbé Manaudasa, ktorý sa vybral do Bayonne, aby podal správu o situácii biskupovi Lacroix. Tento píše „Malej" nádherný list, ktorý budeme neskôr citovať. Jedného dňa démoni kruto mučia telo nešťastnej. Znásobujú svoje útoky. Ona potom vraví iba toľko: „Darujem moje telo tomu, ktorý mi ho daroval." Potom dodáva vznešeným hlasom: „Môj Bože, buď zvelebený!"

Keď jej zdravotná sestra ponúka nejaký nápoj, odmieta ho so slovami: „Žiadne poľahčenie!"

Chceli by sme ešte uviesť niektoré z tých obdivuhodných slov, ktoré vytriskli z hĺbok priepasti jej utrpenia:

„Zjednocujem sa s Ježišom, ktorý niesol svoj kríž po uliciach Jeruzalema. Buď zvelebený, môj Bože!"

"Zjednocujem môj hlas s hlasom Ježiša v Olivovej záhrade. Buď zvelebený, môj Boh !"

„Zjednocujem svoje bolesti s bolesťami Ježiša pri zrade Judášovej. Buď zvelebený, môj Boh!"

„Zjednocujem sa s Ježišom, ktorý padol pod ťarchou kríža. Buď zvelebený, môj Boh!"

Na všetkých tridsať útokov odpovedá Mirjam s modlitbou, ktorou sa spája s nejakou časťou utrpenia Ježiša.

Raz opäť diabol vravel Bohu: „ Kto bude voči nám bojovať ?", pýta sa zlý nepriateľ.

Pán odpovedá: „Ani králi, ani mocnári: Ja ťa porazím skrze Malé Nič - „ Ale kto bude toto Malé Nič? Bola Malá Arabka toto Malé Nič ?"

3. septembra začína posledný boj. Sto útokov podniká Zlý voči sestre Márii od Ukrižovaného Ježiša. Už pri prvom chrlí obeť svoju krv. Ale Arabka vraví: „Ja obetujem Ježišovi svoje utrpenie a som pripravená na všetko, čo budem, s radosťou a z lásky znášať. Môj Bože, buď zvelebený!"

Útoky diabla sa množia. Pľuje na kríž, ktorý pred ním drží kňaz a vysvetľuje, že Arabku nasledujúci deň pochová. Ale kňaz mu odpovedá: „Ja si splním svoju povinnosť, keď umrie, pochovám ju. Ale nie ona umrie, ty si to, ktorý budeš skrze ňu zničený." Výkriky obete sú stále prenikavejšie. Skrúca sa v strašných pohyboch, stáva sa potom stuhnutá ako železná tyč a vydáva zo seba hrôzu naháňajúci rev.

Potom vzdychá: „Keď moje telo bude zničené a rozomleté na múku, nebudem môcť viac povedať, že Ježiša milujem. Boh nám toto telo daroval. Nech je obetované pre neho. Po každom útoku Zlého sa zjednocuje s Kristom v novom tajomstve utrpenia." Zoči voči takýmto bolestiam prítomní plačú.

Ja som pokušiteľ ! Ja som majster ! Vtraťte sa všetky!", reve Satan voči duchovným Saint-Guily a Manaudas a dodáva so satanskou iróniou: „Podajte o tom všetkom správu bielej sukni, aby tak bola Malá Arabka vyhlásená za svätú!" Strúha grimasy a dostáva sa do diabolského smiechu.

Ty ma pokúšaš voči viere", vraví karmelitánka, „ ale Boh je so mnou, ja nemám nijaký strach

Ty mi vravíš, že žiaden Boh neexistuje! Idem do záhrady a budem pozorovať stvorenie, uvidím ako rastú malé stromy a tento pohľad posilní moju vieru.

Ty ma pokúšaš voči cirkvi? Pôjdem opäť do záhrady, nájdem nejaké ovocie a rozpolím ho. Pôjdem pozorovať otvorený plod a budem hľadieť na semienka v ňom.

Vstúpim do kostola, otvorím svätostánok a nájdem v ňom Božie telo - Eucharistiu.

Ty ma budeš pokúšať, pokúšať voči Láske? Zostúpim do záhrady, budem pozorovať zvieratá, ako ovečky a kukučky sú všetky svorne pri sebe.

Ty ma budeš pokúšať voči sakrametnu pokánia? Keď sa spovedám, nepozerám na ľudí, vyznávam Ježišovi svoje hriechy."

Keď malá Galilejčanka prichádza opäť k sebe po päťdesiatejôsmej kríze vraví: „Česť a chvála buď Ježišovi! Česť buď všetkým!" Potom k nej prichádza sám Lucifer.

Jeden diabol vysvetľuje: „Náš vodca zriedka opúšťa peklo. Keď on vstupuje do tela Arabky, bude ju do takej miery trápiť, že sa nebudete môcť dotknúť ani končekov jej prstov, až kým sa tela celkom nezmocní majster, aby ho vyliečil."

Je 11 hod. 45 min. Nad šatami posadnutej sa šíri dymový mrak. S opatrnosťou, ktorá je svedectvom pre pravdivosť, kronikárka dodáva: „Niekoľkí svedkovia tvrdia, že v tejto chvíli pocítili zápach síry. Ale keďže to nebolo tak u všetkých prítomných, nemôžeme to potvrdiť." Abbé Manaudas prosí všetkých, aby odstúpili. Začína sa hrôzostrašná scéna. Zdá sa, že sa odpútali všetky diabolské sily. Počuť prenikavý výkrik ako pískanie lokomotívy. Napočítali sme ich najmenej devätnásť."

Obed. Zdá sa, že Malá Arabka prišla opäť k sebe, usmieva sa na prítomných, mení sa a žiari ako Kristus na hore Tábor. „Budí dojem, ako by sa jej tela zmocnil Duch Pána, ale iba na krátko, ako blesk, a ihneď padá späť do svojej postele." Potom začala posadnutosť (dobrým) anjelom, o ktorom už bola reč a trvala celé 4 dni.

Keď bol diabol so všetkým svojim pokúšaním na konci, na čas od nej odišiel." (Lk 4, 13). A tak odišiel diabol aj od nevesty. Prv než ju na oddelení pre chorých v Pau opustil, predpovedal, že on sa pre svoju porážku pomstí: „Malé Nič bude počas troch rokov tak tvrdo a strašne pokúšané, že nedokáže vôbec poslúchať."

Čoskoro uvidíme, za akých okolností sestra Mária od Ukrižovaného Ježiša opúšťa Pau so skupinou karmelitánok, aby založila karmel v Mangalore v Indii.

Až doteraz sa diabol nevzdal toho, aby ju neprenasledoval s trýznivými myšlienkami: zbabelosť, nevôľa voči svojmu povolaniu, pokušenia utiecť, ba dokonca o samovraždu.

Čakal však až do príchodu sestier, do ich nového karmelu, aby tu použil svoju šikovnú bojovú lesť. Scény z Pau sa opakovali s neuveriteľnou rafinovanou zlobou. V Pau sa Malá Arabka mohla spoľahnúť bez výhrad na podporu svojho biskupa, duchovných Manaudasa a Saint-Guilyho a všektých mníšok. V Mangalore sa všakSatanoví podarilo naliať biskupovi, niekoľkým kňazom a viacerým karmelitánkam, zvlášť priorke a novicmajsterke, nedôveru, ba dokonca nenávisť voči sestre Márii od Ukrižovaného Ježiša.

K týmto dramatickým udalostiam podrobne pristúpime, keď budeme hovoriť o založení karmelu v Mangalore. Teraz sa chceme zdržať iba pri podstatnom. Pre jedno nedorozumenie sa biskup, priorka a novicmajsterka postavili proti Malej Arabke. Jej duchovný vodca, karmelitán páter Lazarus, bol premiestnený. Celkom opustená, uprostred nepriateľsky naladeného prostredia, je opäť utláčaná pokušeniami. Nakoniec sa vzdáva tajomného vnútorného tlaku a dopúšťa sa pokarhania hodných chýb: výbuchy hnevu, pokusy preklínať, neposlušnosť.

Zjavne obral Satan karmelitánku o jej slobodu. Ona, ktorá predtým oplakávala svoje najmenšie nedokonalosti, nepociťuje ani najmenšiu ľútosť nad jej ťažkými previneniami. Neskôr o tomto čase povedala: „Cítila som neustále, ako ma niečo nútilo, aby som odišla. Bojovala som ako som len mohla pomocou násilia voči sebe a chcela som ostať, ale to bolo nemožné!"

Zjavným cieľom diabla bolo jej vyhostenie z karmelu v Mangalore alebo lepšie aj jej výstup z rádu a jej návrat do sveta. Všetko využíval na tento účel. V novom karmeli v Mangalore nechýbala možnosť opustiť klauzúru. So založením kláštora začínali a stavebné práce ešte neboli ukončené. Častejšie sa vychádzalo do vonkajšieho sveta, aj vchádzalo do kláštora. Robotníci chodili voľne sem a tam, do kláštora prichádzali Indky, aby predávali svoj tovar a sakristiánky opúšťali klauzúru, aby sa vybrali clo kaplnky…

Diabol vedel vyhľadať slabý bod. Jedného dňa nútil sestru Máriu od Ukrižovaného Ježiša, aby prekročila bránu klauzúry a šla do kaplnky. Inokedy, 3. augusta r. 1872 ju nútil, aby vyšla von a viedol ju až do kláštora karmelitániek Tretieho rádu, ktorý sa nachádzal vedľa pri karmeli. Neubezpečovalstále Malú Arabku, že jej sľuby nie sú platné?

Nakoniec sa nechal týmto presvedčiť. Keď sa vrátila do Pau, zdôverila sa priorke: „Keď si pomyslím na to, že som v Mangalore odišla z klauzúry, aby som utiekla, nemôžem pocítiť žiadnu ľútosť, naopak ďakujem Pánovi za to tisíckrát a nemôžem ináč. Bola som donútená túto chybu urobiť proti svojej vôli. Pred Bohom nemôžem ináč myslieť.

Len čo útoky alebo posadnutosť, ktoré napádajú slobodu, oslabli, znova sa vracala k zázračnému vzletu lásky:

„Pane, trpieť alebo byť opovrhovaná z lásky k Tebe." „Pane, zaslúžim si, aby som bola ešte hlbšie ponížená. Odpustenie! Odpustenie!"

„Pane, nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane!" „Proste Ježiša, aby ma od vnútornej radosti, ktorú pociťujem, oslobodil. Je taká silná, že nepociťujem bolesti."

„Mária, moja Matka, príď mi na pomoc! Volajte všetci so mnou: Ježiš, prebuď sa!

„Pane, ja všetko prijmem, čo chceš Ty!" „Láska, ó, Láska, človek ťa nepozná!

V auguste r. 1872 predstavení v Mangalore rozhodli, že pre sestru Máriu od Ukrižovaného Ježiša bude lepšie, keď pôjde do iného kláštora. Nakoniec bola poslaná späť do karmelu v Pau.

Počet, rôznorodosť, a krása chariziem, ktorými bola naplnená Malá Arabka, sú skutočne pozoruhodné. Páter Paillas, hlavný predstavený pátrov z Bétharram: „Keby sa všetky tieto zázračné udalosti neopierali o dôveryhodných svedkov a také presvedčivé dôkazy, človek by mohol byť časom pokúšaný veriť, že všetko je len oslepenie."

Ako sa dajú vysvetliť tieto výnimočné fenomény? Táto otázka nie je nová. Prebudila záujem historikov, teológov, exorcistov, psychológov a samozrejme psychiatrov. V nasledujúcich odsekoch ponúkame tri pokusy riešenia.

Kto sa chce pridržiavať výlučne prirodzeného vysvetlenia, musí sa utiekať k príčinám mechanickým, fyziologickým, psychickým alebo pa- rapsychologickým.

V prípade sestry Márie od Ukrižovaného Ježiša je táto mechanická príčina už vopred vylúčená, nikdy nepoužila nijaký trik. Akoby len dokázala také množstvo osôb, rozličných svojou mentalitou, svojim sociálnym postavením, svojou intelektuálnou úrovňou, po mnoho rokov klamať, a síce v Európe, Indii a Blízkom Východe?

Proti takémuto vysvetleniu svedčí aj úplná nevedomosť Malej Arabky, jej nedostatok skúseností, jej jednoduchosť, jej úprimnosť, jej náboženské povedomie, jej morálne cnosti, jej výkony. Svedok v informačnom procese vysvetľuje: „Vlastnila jednoduchosť dieťaťa a bola úplne nevedomá, pretože nevedela ani písať ani čítať."

Bolo by možné pripustiť, že kľúčom k problému je fyziologický stav Malej Arabky. Ako som už poznamenal, v jej živote sa vyskytli viaceré fyzické choroby, ale vo všeobecnosti z nich bola rýchlo uzdravená. Bola vôbec niekedy označená vedecká príčinná súvislosť medzi fyzickou chorobou a charizmatickými úkazmi? Podľa našej mienky to nie je ten prípad. A aj keby vplyvom Ducha Svätého nastúpili v duši psychosomatické zmeny, ktoré by sa dali porovnať s takým či onaký m symptómom fyzickej choroby, aký záver by sa dal z toho získať? Nie je všetko, čo sa dotýka tela a matérie, osudovo ambivalentné? Neprichádza človek často k úplne protirečivým vysvetleniam?

K jej bežným lektúram patria breviár, Nasledovanie Krista, pravidlá karmelu a v jej posledných rokoch veľkými písmenami vytlačená kniha: L'Ange conductor (Anjel strážny).

A predsa skladala sestra Mária od Ukrižovaného Ježiša počas svojich extáz improvizované paraboly, básne a duchovné piesne, ktoré mnohí vzdelanci obdivovali. Je pravou Palestínčankou z galilejských vrchov, ktoré sa každú jar obliekajú do nádherného rúcha sasaniek, cyklaménov, asfodílií a neuveriteľne rôznorodých konvaliniek. Mirjam z Abellinu napĺňa kláštor, v ktorom žije, vôňami a farbami biblickej zeme Až do svojho posledného rána v Betleheme neprestajne nachádza žalmy, hymny a alegórie a spieva ich, pripomínajúc tak najčistejšie texty inšpirovanej literatúry a skrze svoj mystický vzlet zvlášť vrelosť Veľpiesne. Myšlienková hĺbka, vznešenosť pocitov, lesk zvolaní a farby majú celkom tú lahodnosť, ktorá je vlastná orientálnej poézii. Básne, oblečené do zábavnej gramatickej slobody francúzskej reči, majú neopísateľné čaro. Sestra Mária myslí arabsky a vyjadruje sa francúzsky. Človek by mal počuť ako ich spieva malá Galilej- čanka! „Človek cítil v jej pohyboch, v pohľadoch a vo zvuku jej hlasu čosi neopísateľne nežné, detské, nebeské. To sú iba mŕtve slová, ktorými opisujeme to, čo nám predstavila, to živé a výrazné." Keď sestra Mária spievala, jej hlas nebol zlomený, ale jasný a teplý.

Podávame výber tejto poézie v peknom palestínskom, to znamená biblickom, šate:

K čomu sa mám pripodobniť? Malému vtáčikovi v jeho hniezde. Keď mu otec ani matka nedonesú potravu zahynie hladom.

Aj moja duša je taká bez Teba, ó, Pane: nemá žiadnu potravu a nemôže žiť.

Ale keď Ty mu daruješ rosu a Tvoje slnko, pešničné zrnko zvlhne a zohreje sa:

K čomu sa mám pripodobniť ? Holubici, ktorá kŕmi svoje mláďatá, nežnej matke, ktorá živí svoje dieťa.

Celú zem vyzývam, aby Ta chválila, aby Ti slúžila. Navždy a bez konca. Tvojou láskou je zjednotené moje srdce. Celé more vyzývam, aby Ťa chválilo, aby Ti slúžilo. Navždy a bez konca.

Malé vtáčiky vo vzduchu volám a vyzý\>am, aby Ťa chválili, aby Ti slúžili. Navždy a bez konca.

Môjho najmilovanejšieho, áno, ja počujem, je pri mne celkom blízko! Navždy a bez konca.

Vy, závoje, ktoré ho ukrývate, otvorte sa, chcem ho vidieť, môjho Mnohomilovaného a jemu sa klaňať a ho milovať. Navždy a bez konca. Jeho láskou je moje srdce zjednotené.

Ja som ho volala, pozývala, nevďačného človeka, aby Ta chválil, Tebe slúžil, Teba oslavoval a Teba miloval. Navždy a bez konca.

Jeden žalospev, ktorý pripomína najrozochvenejšie elégie a najbolestnejšie výkriky Jóba alebo Jeremiáša:

moje nohy ma nemôžu viac niesť, moje ruky sa viac nemôžu hýbať. Moje nervy sú kŕčovito stiahnuté,

Jedného dňa sestra Mária sedí na lavičke pred oknom, ktoré je otvorené smerom k ovocnej záhrade. Ticho prespevuje:

Všetko nech ho chváli, všetko nech ho chváli! Moja duša je bláznivá, už viac nevládze, pritiahni ju! Kto má Boha, má všetko!

aby som mohla zaletieť k môjmu Najmilovanejšiemu! Buď pozdravený, buď pozdravený, ó, strom života, ktorý nám daruješ ovocie života! Na tvojich listoch vidím slová napísané: Nebojte sa!

Tvoje lístie vraví: Majte nádej! Tvoje konáre volajú: Láska! A tvoj tieň: Pokora!

aby som mohla zaletieť k môjmu Najmilostivejšiemu! Buď pozdravený, buď pozdravený, strom plný požehnania! Lebo Ty nesieš plod života. V tvojom tieni chcem nariekať, pri tvojich nohách chcem umrieť.

Z početných žalmov a básní ku cti Matky Božej vyberáme nasledujúcu pieseň:

Pri nohách Márie, mojej milovanej Matky, som znova objasnia život. Ó, vy všetci, ktorí trpíte, príďte k Márii. Pri nohách Márie som znova našla život. O, vy všetci, ktorí v tomto kláštore pracujete, Mária počíta vaše kroky a kvapky vášho potu.

ale pri nohách Márie som znova našla život, Mária ma volá a v tomto kláštore ostanem navždy. Pri nohách Márie som znova našla život.

Kto by len mohol odolať takej jednoduchosti srdca a čistote, takému prekypujúcemu životu! Verše žalmov s ich striedajúcimi sa prirovnaniami a s ich bohatstvom obrazov nasledujú jeden za druhým. Viac ako logike mysle sa Palestínčanka oddáva logike srdce, vrúcnej láske.

Blessed Mariam Baouardy The Little Arab and Lily of Palestine

Blessed Mariam Baouardy -The Lily of Palestine
Extraordinary Mystic, Stigmatic and Victim Soul (1846-1878)

Blessed Mariam Baouardy, known in religion as Blessed Mariam of Jesus Crucified, was born in Ibillin, located in the hill country of upper Galilee, Palestine. Her family originated in Damascus, Syria. They were Catholics of the Melkite Greek-Catholic Rite, descendants of the Archeparchy of Antioch, the place where the followers of Jesus were first called Christians.
Her father, Giries (George) Baouardy, came from Horfesch, Palestine; her mother, Mariam Chahine, came from Tarshish, Palestine. pokračovanie

Svätá Krescencia Hossová

Nato ju vzal Ježiško so sebou do neba, kde stretla svätých v podobe detí. Iba nebeského Otca a Pannu Máriu videla ako dospelých.

Pokračovanie ...

Ó, ako dlho už trpím za vás! Pri pohľade na vás mi srdce zviera bolesťou: Kam kráčate ? Vari sa už neviete zastaviť ?