ODKIAL SÚ KLAMY A AKO ÍCH ODSTRÁNIŤ

Rôzne skúšky

Bez pokory je modlitba zbytočná !

 

 

Kázeň o svätej Angele

SVATÁ MARGARETA Z OAN - PAPEŽ BENEDIKT

Duchovné znechutenie - Ako to prežívali svätci ? - Enter

 

Zrazu som pocitila že nemám vo svojej hrudi srdce sv. Faustína

 

 

 

Napomenutia o modlitbe - svätá Angela z Foligna

 

Aby ma však množstvo zjavení a videní neurobilo ......namyslenou ...a aby ma tá slasť z toho nepovzniesla vysokom bol mi daný mnohonásbný skúšateľ.

Trpím na tele i na duši. Na tele a duši trpím muky od mnohých zlomyselných duchov. Som neustále slabá a biedna plná bolesti, nie bez bolesti bez choroby, som neustále slabá a biedna. A ani jesť nemôžem dostatočne.

Zlí duchovia mi takmer vždy spôsobujú aj duševné muky a suženia, a to také, ktorých horkosť a množstvo sa nedá ani porovnať s ničím.

Mám aj iné suženie, totiž že neresti vo mne znovu ožili. Nie že by si nastálo podmaňovali môj rozum, ale veľmi ma trápia. Ba aj neresti, ktoré ktoré v mojom tele nikdy neboli, vchádzajú do mňa

a ropzpaľujú a veľmi trápia.

Niekedy som v nesmiernej hroznej temnote zlých duchov, v temnote, kde sa zdá stratená všetká nádej na dobro. Je to temnota naozaj hrozná. A znovu sa v tele dvíhajú neresti, o ktorých viem že sú vo vnútri, v mojej duši, už mŕtvé. Ale zlí duchovia ich vzbudzujú mimo mojej duše.

Takéto trápenia som mala vyše dvoch rokov

Potom v mojej duši zápasila akási poníženosť a z akousi veľmi ošklivou pýchou. Je to falošná poníženosť, lebo som videla, že som odpadla od všetkého dobrého a bola som mimokaždej čnosti a milost, a videla som na sebe také množstvo hriechov a chýb, že som si nemohla ani len pomylie, že sa nado mnou ešte mohol Boh zmilovať.

Videla som, že som diablovým domom, že verím diablom a konám diablové skutky, videla som, že som dcérou pekla, že som daleko od pravdy a že som hodná najnižšej a poslednej pekelnej hlbiny.

Vnútri v duši sa mi zdá, že som obklúčená démonmi, vidím di chyby na duši i na tele. Boh mi je uzavretý a každy prístup k nemu a k milosti je mi skrytý, takže si nijako nemôžem obráteť myseľ na Boha, nemám ho ani v pamäti, lebo mi to ani ON sám nedovoľuje.

Bojujem aby som mohla zvítaziť, ale nemôžem nijako zvíaziť. A rozmýšlam ako hlboko som padla.

Tá poníženosť ma často vrhá akoby do pekelnej prieppasti a ukazuje mi moje hriechy, takže sa mi zdá, že nedokážem ich dostatočne vyniesť na svetlo.

Chcela by som preto d hanby obnažená putovať po mestách a uliciach, z odporným mäsom a rybami zavesenými na krku, a volať: Toto je tá naničhodná žena, plná pýchy a odporného hnisu.

Žena, plná zla a petvárky, rozsievačka všetkých nerestí a klamu. Konala som dobro len pre ľudskú chválu. Navonok som sa ukazovala, že som ako nábožná. Navonok že som chudobná, ale lôžko som si teplo popravovala: len ráno som si dávala odniesť prikrývky, aby sa o tom nik ráno nedozvedel.

Pozrite, akým diablom je moja duša a aké zlé je moje srdce ! Počúvajte, ako sa pretvarujem, aká som dcéra pýchy, ako klamem ľudí a aká som Bohu odporná.

Ukazovala som sa dcérou modlitby a bola som modlitby a bola som dcérou hnevu a pýchy a dérou diabla. Navonok som ukazovala že mám v duši Boha a že sa mi dostáva Božskej útechy – mala som však v duši i tele diabla.

Vedzte, že po celý svoj život som sa usilovala získať povesť svätosti, a tiež vedzte, že som zlomyselnosťou a pretvárkami, skrytými v srdci, sklamala naozaj mnoho ľudí a zavraždila som veľa duší, aj svoju vlastnú.

Už neverte ! Či nevidíte, že som posadnutá doablom ? Vy, čo sa voláte mojími bratmi. Už mi neverte ! Proste, aby Božiu spravodlivosť, aby zlí duchovia vyšli z mojej duše a aby zjavili svetu moje veľmi zlé skutky, aby už nebol Boh potupovaný. Či nevidíte, že všetko, čo som Vám povedala, je falošné ? Či nevidíte, že keby na svete nebolo ani trochu zla, ja by som sama svojou zlobou naplnila a otrávila celý svet ? Už mi neverte !

Už sa neklňajte tejto modle, lebo je v nej skrytý diabol a všetko, čo som vám hovorila, boli slová falošné, a diabolské.

Proste Božiu spravodlivosť, aby padla a sa rozlámala táto modla aby vyšli najavo jej vyzdobené a pozlátené slová, ktoré som hovorila. Proste , aby diabli vyšli z tejto modli, aby táto žena už neklamala svet.

Nech sa teda zem otvorí a prehltne ma, aby som sa stala výstražním znamením a aby ľudia mohli povedať: Ó, aká bola vyzdobená a pozlátená - ale vnútri a vonku samá faloš. A chcela by som si dať prikuť na hrdlo puto alebo nejaký kruh a tak sa dať vláčiť chlapcami pouliciach a aby ozmamovali: Toto je tá žena, ktorá sa po celý svoj život pretvarovala. Ó aký zázrak urobil Boh ! Priviedol ju k tom, že ona sama ukázala a orozsprávala ľudom všetký hriechy, zlosti a hnev ktoré skrývala po velý život.

Ani keď som toto všetko povedala, mojej duši sa veľmi neuľavilo. Vedzte že ma zavalilo také zúfalstvo, aké ma ešte nikdy nestrhlo,lebo som stratila všetkú dôveru v Boha i v jeho dobrá. Lebo svojími hriechmi som pretrhla všetky putá medzi sebou a Bohom.

Preto som si istá , že nieto na svete inej osoby, ktorá by by bola taká zlá ako ja, lebo mi ide hlava puknúť, telo chradne, oči sa mi zatemňujú pre množstvo sĺz a rozpadávajú sa mi všetky údy, pretože sa nemôžem vyznať pred svetom z klamstva svojej duše.

Ale sa teším, lebo už čosi začalo vychádzať najavo. Videla som, že toto všetko je číra pravda bez predstieraného pokorovania sa ! A ty ktorý si písal, vedz, že si málo napísal v porovnaní s mojou zlomyseľnostou.

Tieto veci som nútená hovoriť vtedy, keď som ponorená a stlačená so priepasti tejto pokory.

Potom nastáva pýcha. Akoby som sa celá premenila na hnev, na pýchu, ale zároveň na smútok, horkosť i nadutosť.Pochybujem o tom, či vôbec bola vo mne nejaká čnosť. A horšie je, že vôbec nevidím dôvod, prečo toto Boh na mňa dopustil.

V tejto skúške je mi ukrytý a zatvorený akýkoľvek prístup k dobru, lebo sa celá mením na hnev, pýchu, smútok, horkosť i nadutosť, na trápenie i na bolesť, že to neviem ani vypovedať.

Tento stav múk a skúšok u mňa trval vyše dvoch rokov. V tomto období som bola sužovaná a ani teraz nie som ešte úplne uzdravená. Teraz, keď som už prešla týmto stavom, poznávam, že v tej nesprávnej poníženosti a viere a pýche sa duša veľmi očistije.

Vtedy sa získava pravá poníženosť, bez ktorej nik nodosiahne Boha.

Čím vačšia poníženosť, tým väčšie je očistenie duše.

V tej poníženosťi sa duša očisťí od pýchy a oslobodí sa od zlých duchov.

Preto o čo je duša väčšmi zvalcovaná, zbedačená a hlbšie ponížená, o to lepší je stav.

Len toľko, koľko bola pred tým ponížená a v poníženosťi zbedačená, ale i utvrdená.

 

ODKIAL SÚ KLAMY A AKO ÍCH ODSTRÁNIŤ

Je viac možností, ako sa duchovné osoby dostávajú do klamu

závažnejší , je ten, ktorým sa dostáva do nástrah taká duša, v ktorej ešte nieje čistá láska. Má v sebe lásku k svetu a svojvôle.Takáto osoba sa dá vybičovať obdivom do horlivej zbožnosťi.

Začne roniť slzy, dostavia sa i útechy, chvenie i volanie, ale to všetko ešte nie je čisté

ba často krát falošné.

Toto všetko som sama zakúsila, ale ani ja by som to nevedela s istotou rozlíšiť.

Môžem povedať toľko, že keď ide o čistú lásku, duša dospieva k bespešnej pravde a po všetkých tých pocitoch bezpodmienečne považuje seba samú za mŕtvú, vidí, že je vlastne ničím, vracia seba samú mŕtvú a zapáchajúcu a prebúdza k v nej láska a pokora. Vidí aká je biedna a zlá, a že je niekedy presvedčená, že ju nebude môcť ani svätec oslobodiť, aby jej pomohol.

Len sám Boh. Ak ju niekto pochválim pokladá to za číry výsmech. Táto pravá a čista láska je vo vnútri duše a ukazuje jej chyby a Božiu dobrotu. V takejto láske nemôže byť primiešané nič.

Dávaj si pozor na svoju vlastnú horlivosť, aby si azda všetko nezničil. Všimni si, ako sa prejavuje na začiatku, ako v strede a aký je jeho koniec.

Dávaj pozor na tých, čo hovoria na sladké slová. Robia sa tichými hovoria o zjaveniach: lebo sú to zlomyselné osídla, ktoré druchých sťahujú do zatratenia.

Vystríhaj sa tých čo hovoria že majú slobodného duchu a videnia, lebo sú otvorene proti Kristovej ceste.

Iný spôsob, ktorým sa duch. Osoby dostávajú do klamu, je tento:

zbožná osoba sa cíti veľmi Bohom milovaná, vykonáva dobé skutky a hovorí o nich. Predsa však, prtože má veľkú istotu a prestupuje hranice dovoleného, dopúšta na ňu Boh klam, aby dobre spoznala aj Boha aj seba.Je vždy potrebné, aby duša vedela nechať len to čo je potrbné, a aby vracala Bohu to, čo j eBožie. Ak sa to nestane, Boh na ňu dopustí nejaký klam, aby ju zachránil.

Všetky osvietenia, povznesenia, čo mám neviem o tom už nič povedať, ba ja to čo hovorím, je skôr zlorečením, pustošením, rúhaním alebo prinajmenšom chybným vyjadrovaním sa. Ja som zaslepená a zatemnená a bez pravdy, prto na všetky slová, ktoré máte odo mňa, hlľadte ako na slová podozrivé, pochádzajúce od zlomyselnej. Všetko dobre posúdťe a z mojích slov verte len tým, ktoré sa podobajú šlapajám Ježiša Krista a vyzývajú k láske a pokore.

 

Napomenutia o pokore

bez pokory je modlitba zbytočná, preto hneď na druhom mieste po modlitbe je potrebná práve ona. Pozrite teda, synovia požehnaného Boha, na príklad pokory, ktorý nám dáva umučený Bohočlovek, a berte si od neho príklad všetkej dokonalosti.

Hľaďte na jeho život a pozorne si všímajte toto učenie, ktoré sa nepodáva len slovom, ale ho dokazujú sku­točné činy a podporujú obdivuhodné čnosti. Bežte leda za ním so všetkou vrúcnosťou svojej duše, za tým, ktorý keďže bol Boh, nepokladal za krádež, že je rovný Bohu, ale zriekol sa seba samého, keď si zobral podobu sluhu, ponížil sa a bol poslušný až na na smrť, a to až na smrť na kríži. Veď aj on sa nám vrúcnosťou svojej duše dal príklad poníženosti. Povzbudzuje nás, aby sme usilovne hľadeli na svetlo, keď hovorí: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a po­korný srdcom!"

Synovia moji, hľaďte pozorne, hlboko uvažujte n usilujte sa vychutnať hĺbku a užitočnosť tohto uče­nia i vznešenosť a hodnotu tejto náuky, snažte sa dobre porozumieť tomu, kde je to všetko zakorenené, kde to má základy! Hovorí: Učte sa odo mňa, nie

 

Napomenutia o modlitbe

Syn môj, ak ťa teda niekedy Božia vrúcnosť nabáda a núti bdieť a namáhať sa, usiluj sa tak konať, kým máš oheň! Keď sa však Bohu zapáči odňať ti horlivosť, či už pre tvoju chybu (ako je to vo väčšine prípadov), alebo preto, aby v tebe zväčšil a zdokonalil svoju milosť, nesmieš sa menej modliť, menej bdieť ani ochabnúť v konaní iných skutkov.

Podobne aj vtedy, keď doľahnú na teba pokušenia a súženia, ktorými Boh trestá a očisťuje svoje de ti, a bude ti odňatá milosť horlivosti, aj vtedy sa usiluj nepopustiť zo svojej modlitby ani z bdenia, ani z konania dobrých skutkov, ani zo svojho bojového vzopretia sa pokušeniam, lebo len tak môžeš zvítaziť, len tak, vrúcnou a vytrvalou modlitbou, bdením do noci, slzami a vôbec všemožným nátlakom na seba preukážeš vrcholnú vládu nad sebou a Boh ti potom zasa láskavo vráti svoju milosť vrúcnej horlivosti.

Ty konaj, čo je tvoje, syn môj, a Boh zaiste urobí to, čo prináleží jemu. Totiž modlitba, do ktorej sa musíš premáhať, siliť a nútiť, je Bohu skutočne najmilšia. Vytrvaj teda v nej !

Od chvíle, keď začneš Boha plnšie vnímať ako predtým, nenapĺňaj si dušu inými záujmami, lebo sl sa stal súcim zakúšať Boha viac ako predtým a do stal si nové, veľmi veľké svetlo, aby si mohol vidieť Boha i seba.

Napomenutia o modlitbe

A daj si pozor, aby si sa nikomu neoddal skôr, ako sa naučíš od kohokoľvek sa odtrhnúť. Podobne si dávaj pozor na svoju vlastnú horlivosť, teda na du­cha, ktorý sa pripája k horlivosti, aby si si azda všet­ko nezničil; všimni si, ako sa prejavuje na začiatku, ako v strede a aký je koniec. Len natoľko sa riad svojou horlivosťou, nakoľko je pripodobnená knihe života, a nie viac!

Dávaj si pozor aj na tých, čo hovoria sladké slová a hovoria o zjaveniach

Dávaj si pozor aj na tých, čo hovoria sladké slová, robia sa veľmi tichými a hovoria o zjaveniach: lebo sú to zlomyseľné osídla, ktoré druhých sťahujú za sebou do záhuby. Napokon sa maj na pozore i pred tými, čo sa svä­tými len zdajú a len zdanlivo konajú dobré skutky, aby ťa azda nestiahli na svoju cestu. Pozeraj, pozoruj a skúšaj, ale nasleduj len potiaľ, pokiaľ je tu podobnosť s cestou života, ďalej nie!

Vystríhaj sa aj tých, čo hovoria, že majú slobodného ducha, lebo sú otvorene proti Kristovej ceste

Vystríhaj sa aj tých, čo hovoria, že majú slobodného ducha, lebo sú otvorene proti Kristovej ceste. Veď Kristus sám sa podrobil zákonu, hoci zákon bol ustanovený z jeho vôle, sám sa stal otrokom, hoci bol slobodný. Preto aj tí, čo chcú nasledovať Krista, musia sa pripodobniť jeho životu.

Nesmú teda tak, ako to robia mnohí, rušiť Boží zákon a príkazy a tak hľadať slobodu, ale naopak, majú sa slobodne podrobiť zákonu, Božím príkazom, dokonca i radám. Majú si vytvoriť akýsi kruh, ktorý im určí poriadok, totiž sám Duch Svätý im určí poriadok života, ktorý bude pre nich záväzný. Bude potom mnoho vecí ktoré smú robiť, lebo nie sú v rozpore s Bohom, ale Duch Svätý im dáva takú disciplínu, že si nedovolia ani také veci.

Pán Ježiš povedal Valtorte ( mystička, podľa nej a Emmerichovej bol natočený film umučenie): Priatelia, veru hovorím Vám, že i Izraeli sú všetky hriechy a diabli si tu urobili prýbytok. Nie sú len tie posadnútia, ktoré spôsobujú nemoci pier a nútia žiť ako zvieratá a jesť odpadky.

( uzdravenie posadnutého v Geraze (Mt 8,30) -

Ale najozajstnejšie a najpočetnejšie sú tie posadnutia, ktoré robia srdcia chladné a nemé voči cti a láske k človeku a robia zo sŕdc skrýšu nečistých nerestí....

 

Ó, Otče môj ! Ježiš si unavene sadá.Často ma zrania smrteľne, vtedy ma už nikto nepoteší. Nepočujú moje volanie ale idú do večnej priepasti viac......

O SPOVEDI A HRIECHU

O HRIEHU...