Zjavené učenie o anjeloch - angelológia


František Dancák

 

„Apoštolské vyznanie viery vyznáva, že Boh je «Stvoriteľ neba i zeme», a Nicejsko- carihradské vyznanie viery vysvetľuje: «...sveta viditeľného i neviditeľného». ' Pod neviditeľným svetom sa myslia duchovné bytosti, ktoré „obklopujúBoha ".

O anjeloch

O anjeloch strážnych

Pád anjelov - Vízie mystičky, ctihodnej Márie Ježišovej z Agredy

Odpustky = poklady katolíckej cirkvi


Sväté písmo sa zmieňuje o anjeloch v spojení s dejinami človeka a jeho spásy. Hovorí skôr o pôsobení týchto duchov ako o ich prirodzenosti.
Vzťah teológov k problému existencie anjelov, ich prirodzenosti a úlohy v oblasti dobra alebo zla, podliehal v dejinách zmenám. V kresťanskom staroveku sa verilo v existenciu dobrých a zlých anjelov. Hovorilo sa o ich hierarchiách. Až stredovekí teológovia tvorili systematické a prenikavé traktáty, v ktorých sa hovorilo o činnosti rozumu a vôle anjelov.


Zmienky o anjeloch vyvolávajú dnes mnohé námietky. Je nesporné, že Sväté písmo často používa mytologické rečové prostriedky a predstavy tej-ktorej epochy, kedykoľvek o nich hovorí. A nesporné je aj to, že predstavy o anjeloch sa v priebehu storočí vyvíjali. Kresťanská ľudová zbožnosť a často i umelecká tvorba urobila z nich figúrky pre deti.

Zaoberať sa anjelmi vážne je i preto ťažké, lebo sa dostávame na hranice výrazových možností. Uvedomovali si to už veľkí cirkevní učitelia. Preto treba byť opatrní so špekuláciami o počte, druhu, rozdieloch a usporiadaní (chórov) anjelov.

Dnes prevláda sklon opierať sa viacej o Sväté písmo a vyhýbať sa čisto špekulatívnym riešeniam. Zjavené učenie o anjeloch takto slúži k objasneniu pravdy, že „anjeli sú duchovné stvorenia neprestajne oslavujúce Boha a slúžiace jeho spasiteľným plánom, ktoré má s inými stvoreniami: «Anjeli spolupracujú na všetkom, čo je pre nás dobré». "

 


Existencia, pôvod a počet anjelov

Skôr, než boli stvorení ľudia, Boh stvoril krásny a rozmanitý svet, ktorý ich mal prijať. Preto pokiaľ ide o stvorenie anjelov, všetky dôvody, ktoré uvádza Sväté písmo, nasvedčujú, že ešte pred stvorením hmotného sveta tu bol rozsiahly svet duchovných bytostí. Nevieme však, kedy boli stvorené. Veríme, že existovali skôr, než bolo stvorené všetko, čo vidíme, a že existujú aj dnes. Vidieť to zo slov, ktoré Boh povedal Jóbovi: „Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu máš!

Vieš ty kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom ? Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali?" (Jób 38, 4-7).

Aj keď je pravda, že nám Sväté písmo nehovorí všetko, čo by sme radi vedeli, pôvod a funkcia duchovného sveta je zahalená tajomstvom. Napriek tomu nám hovorí to, čo o nich potrebujeme vedieť. Anjeli existujú - a to je dôvod, aby sme sa touto témou zaoberali

Meno „anjel" (gr. angelos - posol) „je názov služby, nie prirodzenosti. Ak sa pýtaš na meno tejto prirodzenosti, je to duch; ak sa pýtaš na službu, je to anjel: podľa toho, čim je, je duch; podľa toho, čo koná, je anjel. " „Pretože sú čisto duchovné stvorenia, majú rozum a vôľu: sú to osobné a nesmrteľné stvorenia. Dokonalosťou, prevyšujú všetky viditeľné stvorenia. Dosviedča to jas ich slávy. "

Jestvovanie duchovných, beztelesných bytostí, ktoré Sväté písmo nazýva anjelmi, „je pravda viery. " Štvrtý lateránsky koncil (1215) tvrdí, že Boh ,,na počiatku času stvoril z ničoho zároveň obidve stvorenia, duchovné i telesné, totiž anjelské a pozemské "
Prvý vatikánsky koncil (1870) takto: „ Tento jedine pravý Boh stvoril zo svojej dobroty a všemohúcou silou... na začiatku času rovnakým spôsobom obidva poriadky stvorenia, duchovný a hmotný, t. j. anjelský a pozemský... "

Z dogmy o stvorení vysvitá, že anjeli boli stvorení „na začiatku času", teda majú začiatok, počítaný od okamihu, v ktorom - z Božej stvoriteľskej vôle - dostali jestvovanie. Svedectvo Písma je také jasné, aká jasná je jednomyseľnosť Tradície.
Stvorenie anjelov dosvedčuje Sväté písmo n e p r i a m o slovami: „Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich... " (Ex 20, 11).


P r i a m o:


„ V ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatsvá aj mocnosti. " (Kol 1, 16).
Anjeli sú prítomní už od stvorenia (Jób 38, 7) a v priebehu celých dejín spásy, zďaleka i zblízka zvestujú a slúžia Božiemu plánu pri jej uskutočňovaní: zatvárajú pozemský raj (Gn 3, 24); chránia Lóta, keď ho s jeho rodinou vyvádzajú zo Sodomy (Gn 19, 1-23); zachraňujú Agar a jej dieťa (Gn 21, 17); zadŕžajú Abrahámovi ruku (Gn 22, 11); svojou službou sprostredkúvajú Zákon (Sk 7, 53); vedú Boží ľud (Ex 23, 20-23); zvestujú narodenia (Sdc 13) a povolania (Sdc 6, 11-24; Iz 6, 6); pomáhajú prorokom (l Kr 19, 5).


rozprávaní o Tobiášovi hrá hlavnú úlohu anjel, ktorý o sebe hovorí: „Ja som Rafael, jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu. " (Tob 12,
15).
Novom zákone od vtelenia až po nanebovstúpenie je život vteleného Slova obklopený službou anjelov. „Slúžia mu najmä pri plnení jeho poslania spasiť ľudí. "


Keď Boh „uvádza prvorodeného na svet, hovorí: «Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli.» " (Hebr 1, 6). V opise Kristovho narodenia sa spomínajú nebeské zástupy, ktoré velebia Boha (Lk 2, 13-14). Anjeli ochraňujú Ježišovo detstvo (Mt 1, 20; 2, 13; 19); posluhujú Ježišovi na púšti (Mk 1, 13; Mt 4, 11); posilňujú ho v smrteľnej úzkosti (Lk 22, 43), hoci by ho mohli vyslobodiť z rúk nepriateľov (Mt 26, 53), ako kedysi vyslobodili Izrael (2 Mal 10, 29-30; 11, 8).


Anjeli aj evanjelizujú (Lk 2, 10), keď oznamujú dobrú zvesť o Kristovom vtelení (Lk 2, 8-14) a zmŕtvychvstaní (Mk 16, 5-7). Budú pri Kristovom návrate, ktorý oznamujú (Sk 1, 10-11) a budú mu posluhovať pri súde (Mt 13, 41; 24, 31; Lk 12 12, 8-9). „Dovtedy, čiže do Kristovho návratu, celý život Cirkvi má úžitok z tajomnej a účinnej pomoci anjelov. "
Ich chválospev pri Kristovom narodení (Lk 2, 14) neprestáva zaznievať v oslavnom speve Cirkvi. Vo svojej liturgii sa pripája k anjelom, aby sa klaňala trojsvätému Bohu, alebo aj v „Hymne cherubínov". Osobitne slávi spomienku niektorých anjelov.
Tradícia je od počiatku jednomyseľná v tom, že jestvujú anjeli, ktorí boli stvorení Bohom.


Starokresťanskí apologéti pripomínajú pri obhajobách na námietky ateizmu aj vieru v existenciu anjelov. Bol to najmä sv. Justín a Atenagoras.
Prvú monografiu o anjeloch napísal v roku 500 Dionýz Areopagita s názvom O nebeskej hierarchii, kde vymenúvavá a opisuje anjelov vo svojich zboroch, ktorí zapĺňajú priestor medzi Bohom a Cirkvou. Začína s podstatou a vlastnosťami anjelov a potom prechádza k ich rozdeleniu na trikrát tri chóry.
Medzi latinskými Otcami sa sv. Augustín pomerne najviac zaoberal životom, službou a prirodzenosťou anjelov. Tiež sv. Gregor Veľký. Od neho pochádza známa veta: „Jestvovanie anjelov a archanjelov dosvedčuje takmer každá stránka Svätého písma. "


Počet anjelov


Počet anjelov sa vo Svätom písme uvádza veľmi všeobecne, a preto v tejto otázke nevieme nič presného.
Podľa výpovedí Svätého písma ich počet je veľmi veľký. V Liste Hebrejom sa hovorí o myriadách (Hebr 12, 22); v Knihe proroka Daniela o tisícoch a tisícoch (Dan 7, 10; porov. Zjv 5, 11); Matúšovo evanjelium hovorí o légiách (Mt 26, 53).
Rôzne biblické mená naznačujú odstupňovanie a poriadok medzi anjelmi.
Na základe Svätého písma bolo možné prijať, že sú určité rozdiely medzi anjelmi v dokonalosti ich bytia (Kol 1, 16; Ef 1, 21).
Na základe biblických pomenovaní teológovia od Pseudo-Dionýza rozlišujú tri hierarchie anjelov a v každej z nich sú tri chóry alebo rady anjelov. Treba však povedať, že Božie zjavenie sa nezaujíma o detailné predstavy (mená, počet, hierarchia anjelov a pod.). Rozdelenie anjelského sveta do deviatich chórov nie je pravdou viery, ale slobodnou teologickou mienkou. Najnovší Katechizmus katolíckej cirkvi sa o tomto rozdelení anjelov vôbec nezmieňuje.
Prirodzenosť a vlastnosti anjelov
Duchovnosť anjelskej prirodzenosti

„Prirodzenosť anjelovje duchovná. " Je to pravda viery (dogma).
Tak to deklaroval Štvrtý lateránsky koncil (1215) a Prvý vatikánsky koncil (1870).Obidva koncily rozlišujú stvorenie duchovných a telesných bytostí a stvorenie duchovných, teda netelesných bytostí, považujú za stvorenie anjelov.
Prirodzenosť anjelov je čisto duchovná, t. j. slobodná od akejkoľvek hmotnosti. Podľa svojej podstaty sú teda anjeli bytosti číro duchovné, celkom nehmotné, fyzicky jednoduché. Svojou prirodzenosťou prevyšujú prirodzenosť ľudí (ľudská prirodzenosť je zložená z ducha a tela). V nadprirodzenom poriadku však človek môže prevyšovať anjela. Tak Kristus - človek - nekonečne prevyšuje všetkých anjelov a Panna Mária - hoci je len ľudskou osobou - je kráľovnou aj anjelov.
Každý anjel je kompletná, jedinečná, rozumná a svojprávna podstata, t. j. bytosť osobná. Ako osoba je každý anjel nositeľom svojej podstaty, svojich vlastností a svojej činnosti.
Sväté písmo výslovne označuje anjelov ako duchov. Zjavenie sa anjelov možno vysvetliť nejakým prechodným, zdanlivým telom alebo víziami obraznosti a podobami vo sne.
prorockej knihe Daniel traja mládenci v ohnivej peci chvália Pána:
„Dobrorečte Pánovi, duchovia a duše spravodlivých... " (Dan 3, 86).
Knihe Múdrosti keď kráľ Šalamún hovorí o Božej múdrosti, hovorí aj o Bohu, ktorý je „prenikajúci všetkých duchov"(Múd 7, 23).
Keď v Druhej knihe Makabejskej sa Boh vhodne označuje ako „Pán duchov", t. j. anjelov, lebo on spôsobil anjelské zjavenie (porov. 2 Mak 3, 24).
Novom zákone hovorí sv. Matúš, že k Ježišovi prinášali „mnohých posadnutých zlými duchmi ". (Mt 8, 16).
Podľa sv. Lukáša Ježiš uzdravil všetkých, „ktorých trápili nečistí duchovia " (Lk 6,
18).
Tu treba dodať, že aj padlí anjeli, teda zlí duchovia, sú myslení ako nehmotné bytosti.
Ťažkosť proti nehmotnému chápaniu anjelských bytostí prináša miesto z Listu sv. apoštola Júdu (verš 6-7), ak sa vzťahuje na anjelov v predchádzajúcom verši a nie na obyvateľov Sodomy a Gomory. Ak je prvý význam správny, podobne ako v deviatom verši, potom v ňom vidíme narážku na rozšírené podanie v neskorom židovstve a prvých
27
kresťanských storočiach, podľa ktorého sa anjeli dopustili hriechu s ľudskými ženami a boli za to potrestaní Bohom. Spisovateľ pripomína čitateľom im známe podanie, aby im podal názorný príklad Božej spravodlivosti. Bez toho, žeby chcel niečo záväzné povedať o prirodzenosti anjelov.
Z dokonalosti anjelskej podstaty vyplývajú primerané prirodzené vlohy a vlastnosti anjelov. Tieto (keďže patria k prirodzenosti každého anjela), zostávajú aj v zlých anjeloch, ale ich použitie môže byť rôznymi činiteľmi hatené. Prirodzené vlastnosti anjelov sú:
nesmrteľnosť
rozum a dokonalé prirodzené poznanie
slobodná vôľa a moc.
Niektorí Otcovia - medzi nimi i sv. Augustín - mali nemalé ťažkosti s pojmom stvoreného ducha (porov. Gn 6, 2). A stvorená bytosť bez akejkoľvek hmoty sa im zdala nemožnou. Iní, ako napr. Euzébius Cezarejský, Gregor Nazianzský, Gregor Veľký a i., uznávali čistú duchovnosť anjelov.
Sv. Gregor veľký napríklad hovorí:
28
„ Anjelje len duch, kým človekje duch a telo. "

Prirodzená nesmrteľnosť anjelov

Anjeli sú svojou prirodzenosťou nesmrteľní.
Táto ich prirodzená nesmrteľnosť vyplýva z ich čírej duchovnosti anjelskej prirodzenosti. Sú nehmotní, nepozostávajú z fyzických čiastok, a tak nepodliehajú podstatnej zmene, ktorá znamená stratu života.
O vzkriesení pre večnosť Ježiš hovorí:
„ Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli. " (Lk 20, 36).
Blaženosť dobrých anjelov a zavrhnutie zlých má podľa svedectva Svätého písma trvať večne
„Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach. " (Mt 18, 10).
„ Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! " (Mt 25, 41).

Rozum, vôľa a moc anjelov

Anjeli ako duchovné bytosti majú rozum a slobodnú vôľu.
V dôsledku čírej duchovnosti ich prirodzenosti rozumom poznávajú a vôľou chcú dokonalejšie ako ľudia, ale podstatne nedokonalejšie ako je konečné Božie poznanie a jeho vôľa.
Toto dokonalé poznanie je im vrodené.
Každý anjel podľa stupňa svojej bytostnej dokonalosti bez učenia prirodzene poznáva Boha, seba, iné tvory a zákony prírody. Avšak toto prirodzené anjelské poznanie Boha nie je videním Boha, lebo nijaký tvor nemôže svojimi prirodzenými silami vidieť Boha priamo. Teda prirodzene poznáva anjel jestvovanie Boha a jeho vlastnosti prostredníctvom svojej podstaty, totiž zo svojho jestvovania a zo svojich vlastností.

Svojím prirodzeným rozumom však anjel nepozná:

Nadprirodzené Božie tajomstvá:

„ Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorýje v ňom? Tak ani čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch. " (1 Kor 2, 11).

Nemá poznanie sŕdc a jeho tajomstiev, ktoré človek - alebo iný anjel - navonok nijako neprezradí. Poznáme to zo Šalamúnovej modlitby, v ktorej hovorí Bohu:
„Zasiahni a daj každému podľa jeho cesty, veď poznáš jeho srdce. Lebo len ty poznáš srdce synov človeka. " (l Kr 8, 39).

Nedokáže s istotou predvídať slobodné budúce skutky tvorov:
„Lebo ja som Boh a iného niet; Boh, a niet mi podobného. Od začiatku oznamujem budúcnosť a odpradávna, čo sa ešte nestalo... " (Iz 46, 9n).

Nevie predvídať deň a hodinu súdu:

„Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec. " (Mt. 24, 36).

Spôsob poznania anjelov je podľa ich duchovnej prirodzenosti čisto duchovný. Získavajú duchovné pojmy nie ako človek abstrakciou z poznania zmyslového, ale prijímajú ich hneď pri svojom stvorení zároveň s prirodzenou poznávacou schopnosťou.
Anjeli poznávajú Boha prirodzeným spôsobom len nepriamo z pozorovania dokonalosti stvorení a zvlášť svojou vlastnou dokonalosťou.

Anjeli majú. vynikajúcu slobodnú vôľu

Slobodná vôľa anjelov je dôsledkom ich rozumnosti a zodpovednosti. Je primeraná spôsobu ich veľkého poznania.

Podľa Svätého písma niektorí anjeli zhrešili. To by bolo bez vnútornej slobody nemožné. Teda slobodná vôľa zapríčinila pád zlých anjelov a ich večné zavrhnutie: „ Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili... (2 Pt 2, 4).
Vôľa anjelov je silnejšia ako ľudská a môže ovplyvňovať hmotu spôsobom pre človeka užitočným alebo škodlivým. Napr. vyslobodenie sv. Petra z väzenia (porov. Sk 12,
7).
Anjeli sa môžu zhovárať, svoje pojmy si môžu vzájomne prejaviť. To sa však deje samozrejme len duchovne. Keď jeden anjel chce druhému prejaviť svoju myšlienku, ten druhý ju už zbadá a on zasa podobne odpovie. Teda svojou vôľou dáva najavo svoje myšlienky.
Moc anjelovje veľká.
Anjeli nemôžu vykonať všetko, čo chcú, pretože by to znamenalo ich všemohúcnosť. Sú viazaní riadením Božej prozreteľnosti.
Avšak anjeli svojou prirodzenosťou sú povýšení nad všetko stvorenie a sú aj dokonalejší vo svojej moci. Nad ľuďmi majú prevahu svojou silou a mocou:
„Kým ani anjeli, hoci sú väčší čo do sily a moci... " (2 Pt 2, 11).
Napriek tomu nemajú moc stvoriť, ktorá prináleží jedine Bohu a moc konať zázraky v užšom zmysle slova.
Podľa zákonov, ktoré Boh určil pre poriadok prirodzený a nadprirodzený, anjeli môžu pôsobiť tak na svet hmotný, ako aj na ľudí. Ale bez Božieho rozkazu a dovolenia nemôžu ľubovoľne zasahovať do zákonov.
Môžu pôsobiť na ľudského ducha - ako to u sv. Jozefa urobil anjel vo sne (porov. Mt 1, 20; 2, 13). Alebo ako diabol vnukol Judášovi myšlienku, aby zradil Ježiša (porov. Jn 13, 2; Lk 22, 3).

Anjeli nemajú, ani priestorovosť ani rozmery

Anjeli nie sú nesmierni a ani všadeprítomní. To znamená, že anjel je prítomný v tom priestore, kde účinkuje. Podobne ako duša v tele.

Anjel je celý v celom určitom priestore a celý zároveň vo všetkých častiach toho istého priestoru. Anjel je prítomný celou svojou podstatou v každom bode toho priestoru a miesta, kde účinkuje, lebo anjel nemá priestorové rozmery, ako ich majú hmotné bytosti.

O tom, či anjel môže byť súčasne na viacerých miestach, či môže prejsť priestorom - keď chce prejsť z jedného miesta na druhé - nám Božie zjavenie nehovorí nič. Je to otázka filozofického charakteru - a teológovia na to odpovedajú rôzne.

Nadprirodzené povýšenie a skúška anjelov


Povýšenie do stavu milosti


Všetci anjeli dostali posväcujúcu milosť. Tým boli povýšení do nadprirodzeného poriadku. Boli povolaní k tomu, aby dosiahli nebeskú blaženosť, ktorá pozostáva vo videní Boha.
Táto pravda síce nie je výslovne definovaná ako článok viery, ale je jasne obsiahnutá vo Svätom písme. O dobrých anjeloch hovorí, že sú „Boží synovia" (Jób 38, 7); „svätec", ktorý „zostúpil z neba " (Dan 4, 10; 8, 13); „anjel svetla " (2 Kor 11, 14). Takto môžeme pochopiť, prečo sa stali ideálom mníchov. Na kresťanskom Východe sa dodnes nazýva rehoľný stav „anjelskýživot", teda život tých, ktorí sa usilujú žiť podľa ducha, a nie podľa tela.
Absolútne nutnou podmienkou k dosiahnutiu videnia Boha je mať posväcujúcu milosť. Posväcujúca milosť, ktorou sa stvorená osoba stáva Božím dieťaťom a dedičom nebeskej blaženosti, je aj pre anjela nadprirodzený, nezaslúžený dar, teda milosť.
30
Pápež Pius V. zavrhol tento omyl, ktorý hlásal Michal de Bay (Baius) v súvislosti s učením o viere, že večná blaženosť pre dobrých anjelov je odmena za ich prirodzené dobré skutky a nie milosť.
Povýšenie anjelov do stavu milosti potvrdzujú aj Svätí Otcovia. Bol to napr. sv. Augustín, sv. Tomáš Akvinský a i.

Sv. Ján Damascénsky učí:
„Skrze Logos boli všetci anjeli stvorení a Svätým Duchom vo svätosti zdokonalení;
33
stali sa účastnými milosti osvietenia, ako to zodpovedá ich hodnosti a postaveniu. "
Kedy ju dostali, teda pokiaľ ide o časový okamih, všeobecná mienka medzi Otcami je tá, že ju dostali hneď pri stvorení (sv. Peter Lombardský). Stredoveká františkánska škola učila, že anjeli boli stvorení bez nadprirodzeného charakteru a že sa pomocou pomáhajúcej milosti mali pripraviť na prijatie posväcujúcej milosti. Prijatie tejto milosti sa dostalo len dobrým anjelom. Podľa sv. Tomáša Akvinského anjeli boli stvorení v stave posväcujúcej milosti. Pre tento názor svedčí skutočnosť, že padnutí anjeli hriechom stratili posväcujúcu milosť, ktorú si dobrí anjeli uchovali. Najmä preto, že ak anjeli boli stvorení k nadprirodzenému cieľu, potom museli mať posväcujúcu milosť, lebo bez nej je absolútne nemožné tento cieľ dosiahnuť.
Skúška anjelov

Anjeli boli najprv v stave putovania (in statu viae), v ktorom si svojou spoluprácou s milosťou mali zaslúžiť blažené videnie Boha vo svojom konečnom stave. Boli teda podrobení skúške.

Toto učenie vyplýva:
z náuky Otcov, že dobrí anjeli si zaslúžili blaženosť;
zo skutočnosti hriešneho pádu jednej časti anjelov;
z porovnania s podobnou skúškou prarodičov.

Dobrí anjeli, ktorí v skúške obstáli, za odmenu vstúpili do nebeskej blaženosti. Dostali tzv. „svetlo slávy", ktorým „ustavične hľadia na tvár" Boha Otca (Mt 18, 10). Sú účastní na večnej blaženosti (porov. Tob 12, 15; Hebr 5, 11; 7, 11).
Na druhej strane zlí anjeli, ktorí v skúške neobstáli, nielenže nedostali svetlo slávy, ale svojím ťažkým hriechom stratili posväcujúcu milosť a upadli do večného zatratenia. Podľa prirodzenosti boli stvorení dobrí, „ale oni sami sa stali zlými ".

Vyplýva to aj zo slov sv. Petra:
„Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale zvrhol ich do tmavých priepastí podsvetia a dal ich strážiť až do súdu. " (2 Pt 2, 4).

Mienka mnohých Otcov, že anjeli boli stvorení v stave slávy, je nezlučiteľná so skutočnosťou pádu zlých anjelov. Podľa sv. Tomáša Akvinského zlí anjeli nikdy nevideli Boha. Je to samozrejmé, lebo keby boli videli Boha, neboli by zhrešili. V okamihu stvorenia boli síce aj oni šťastní v láske k Bohu, podobne ako prví ľudia v raji.

Táto láska totiž vyplýva z posväcujúcej milosti, ktorú všetci anjeli dostali pri stvorení. To však ešte nebola definitívna nadprirodzená blaženosť, ktorá vyplýva z videnia Boha.

Pád do hriechu a zavrhnutie zlých anjelov


Pád do hriechu


Podľa Svätého písma existuje množstvo padlých anjelov, ktorí sa pod vládou satana usilujú klásť odpor Božej vláde a škodiť veriacim. Disponujú veľkou a ničivou silou. Vidíme to z uzdravenia posadnutého v Gergeze, z ktorého Ježiš vyhnal mnoho zlých duchov, ktorí si hovorili: Pluk (porov. Lk 8, 30). Keď ich Sväté písmo takto opisuje, aký je ich zámer, keď hovorí o týchto obrovských zástupoch ?

„Za rozhodnutím našich prarodičov neposlúchnuť je hlas zvodcu, ktorý odporuje Bohu a zo závisti spôsobuje ich pád do smrti. Písmo a Tradícia Cirkvi vidia v tejto bytosti padlého anjela, ktorý sa volá satan alebo diabol. Cirkev učí, že spočiatku to bol dobrý anjel, stvorený Bohom. «Boh síce stvoril diabla a ostatných duchov podľa prirodzenosti dobrých, ale oni sami sa stali zlými.» "

Učenie o ťažkom hriechu určitého počtu anjelov a o ich dobrovoľnom odvrátení sa od Boha je teda článkom viery. Toto bolo slávnostne vyhlásené Cirkvou za pravdu viery na Štvrtom lateránskom koncile v roku 1215:
„Diabol a iní démoni boli podľa svojej prirodzenosti stvorení Bohom ako dobrí, ale
zlými sa stali sami od seba. "
V každom hriechu, a takým bol určite hriech zlých anjelov, je vždy túžba ísť za vlastným zákonom, nie za tým, ktorý má človek od svojej prirodzenosti a z Božej vôle.

Bola to predovšetkým pýcha, ktorá je počiatkom každého hriechu.

Je ťažké pochopiť bližšie dôvody tejto skutočnosti. V každom prípade jej možnosť je obsiahnutá už v ich slobode. „Ich «pád» spočíva v slobodnej voľbe týchto stvorených duchov, ktorí zásadne a neodvolateľne odmietli Boha a jeho kráľovstvo. Ozvenu ich vzbury nachádzame v slovách, ktorými sa Pokušiteľ obracia na našich prarodičov: «Budete ako Boh» (Gn 3, 5)

Určitý počet anjelov sa teda vedome a dobrovoľne rozišiel s Bohom. Ich hriech je preto veľký a nemôže im byť odpustený. Učenie Cirkvi je jasné: „Anjelom nemôže byt' ich hriech odpustený pre neodvolateľnú povahu ich voľby, a nie pre nedostatok nekonečného Božieho milosrdenstva. «Po páde nejestvuje pre nich možnosť pokánia, podobne ako ani pre ľudí po smrti.» "

S v ä t é p í s m o hovorí o hriechu padlých anjelov veľmi jasne.

Sv. Peter: „Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale zvrhol ich do tmavých priepastí podsvetia a dal ich strážiť až do súdu. " (2 Pt 2, 4)

Sv. Júda:
„Anjelov zasa, ktorí si nezachovali svoju dôstojnosť a opustili svoj príbytok, drží vo večných putách v temnote pre súd veľkého dňa. " (Júd 1, 6).
Sväté písmo dosvedčuje neblahý vplyv toho, ktorého Ježiš volá „vrah od počiatku "(Jn 8, 44) a ktorý sa dokonca pokúšal odvrátiť Ježiša od poslania, ktoré mu zveril Otec. Najvážnejším jeho skutkom bolo klamné zvádzanie, ktorým diabol naviedol človeka, aby neposlúchol Boha.

„Satanova moc však nie je nekonečná. On je iba tvor, ktorý je síce mocný, pretože je čistý duch, ale vždy je iba tvor: nemôže prekaziť budovanie Božieho kráľovstva. Hoci satan pôsobí vo svete z nenávisti voči Bohu a jeho kráľovstvu v Ježišovi Kristovi a hoci jeho pôsobenie zapríčiňuje každému človekovi i spoločnosti veľké škody duchovnej a nepriamo aj fyzickej povahy, toto pôsobenie dopúšťa Božia prozreteľnosť, ktorá mocne a láskavo riadi dejiny človeka a sveta. To, že Boh dopúšťa diablovo pôsobenie, je veľké tajomstvo, ale my «vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré» "

Podľa sv. Tomáša Akvinského hriešni anjeli odmietli nadprirodzenú blaženosť, ku ktorej boli povolaní.
Všeobecná mienka teológov je, že doba skúšky u anjelov bola veľmi krátka. Svätí Otcovia vzťahujú na pád anjelov ako typické slová, ktoré odpadnutý Izrael povedal svojmu ľudu: „Nebudem otročiť! " (Jer 2, 20).


Podľa sv. Jána Damascénskeho ich hriech nemôže byť odpustený:


„Po páde nejestvuje pre nich možnosť pokánia, podobne ako ani pre ľudí po smrti. "
Večné zavrhnutie

Ako blaženosť dobrých anjelov má večné trvanie, tak aj trest zlých duchov je bez konca. Podľ a sv. Júdu budú stále vo večných okovách (porov. Júd 6). Podľa sv. Jána tam budú mučení dňom i nocou na veky vekov (porov. Zjv. 20, 10).
Ako už bolo povedané, zlí duchovia sa nemôžu obrátiť a nemôžu konať pokánie, lebo nemajú k tomu ani milosti ani času, sú zatvrdnutí v zlom.


Neodvolateľné zavrhnutie zlých duchov odôvodňujú Otcovia a teológovia rozlične. Podľa sv. Augustína si hriech anjelov zaslúžil tým väčší trest, čím vzácnejšie dostali Bohom udelené dary.
Učenie Origenovo a niektorých jeho prívržencov o znovuobnovení všetkých vecí, po ktorom zavrhnutí anjeli a zlí ľudia po dlhom čase očisťovania znovu budú omilostení, aby sa mohli vrátiť k Bohu, bolo na Synode Konstantinopolskej cirkevnej provincie (543) zavrhnuté ako heretické:


„Kto hovorí alebo verí, že trest zlých duchov a bezbožných ľudí je iba dočasný a že sa po určitom čase raz skončí a nastane návrat do pôvodného stavu a obnova (apokatasis) zlých duchov a bezbožných ľudí, nech je exkomunikovaný (čl. 9). "
Podľa toho vnútorný stav zlých duchov je hrozný a zúfalý. Nemajú nič, čo by ich nabádalo k dobrému. Nemôžu očakávať odmenu ani úžitok ani útechu, niet v nich lásky k Bohu. Naopak, vedia, že sú naveky zavrhnutí a u Boha v nenávisti, že si ho nemôžu ničím nakloniť, a preto ich všetko ženie k nenávisti a zúfalstvu: hrozné muky, ktoré potrvajú naveky a ktorým nemožno nijako uniknúť.


Pôsobenie dobrých anjelov


Vzťah k Bohu


H l a v n o u úlohou dobrých anjelov je oslava a služba Bohu


Anjeli, ktorí zostali verní Bohu, dosiahli a požívajú večnú blaženosť, ktorú nemôžu nikdy stratiť. Všetka ich činnosť má len jeden cieľ: oslavovať Boha a slúžiť mu. Službou Bohu plnia jeho vôľu, pomáhajú a chránia ľudí, aby tiež dosiahli večnú slávu v blaženom videní Boha. Takto anjeli uskutočňujú najdôležitejší cieľ stvorenia: oslava Boha.
Sväté písmo potvrdzuje, že anjeli oslavovali Boha. Vidíme to najmä zo slov sv. Jána z Knihy Zjavenia:
„ Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: «Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.» " (Zjv 7, 11-12).
Písmo povzbudzuje anjelov k chvále Boha a dosvedčuje, že anjeli oslavujú Boha spevom slávy:
„Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli... " (Ž 102, 20; porov. Ž 148, 2; Dan 3, 58).


K oslave Boha patrí služba Bohu. Ako Boží poslovia, prinášajú zjavenia a príkazy ľuďom. Sú služobníkmi Božej prozreteľnosti.
Anjel zvestuje narodenie sv. Jána Krstiteľa (Lk 1, 11); zvestuje narodenie Ježiša Krista (Lk 1, 26); zjavuje sa Jozefovi v sne (Mt 1, 20; 2, 13; 19); vyslobodzuje apoštolov z väzenia (Sk 5, 19); upozorňuje Filipa (Sk 8, 26); zjavuje sa Kornéliovi (Sk 10, 3).
Ich povinnosťou je služba Ježišovi Kristovi aj ako človekovi (Flp 2, 10).

„V Písme vystupuje Boh v zástupe anjelov (porov.. Dan 7, 10). Preto i Božie Slovo, keď sa vtelilo, priviedlo podľa Origena so sebou na zem anjelov, ktorí ho všade sprevádzajú. " Podľa Katechizmu katolíckej cirkvi „anjeli obklopujú. Ježiša Krista, svojho Pána. Slúžia mu najmä pri plnení jeho poslania spasiť ľudí.


Vzťah k ľuďom

a/ S e k u n d á r n o u úlohou dobrých anjelov je ochrana ľudí a starosť o ich spásu.
Z Božieho poverenia dobrí anjeli majú účasť na spravovaní sveta. Konajú rozličné posolstvá, ochraňujú ľudí a pomáhajú im dosiahnuť večnú spásu. Tešia sa z toho, keď ľudia získajú nebeskú blaženosť. Preto „Cirkev si uctieva anjelov, ktorí jej pomáhajú, na pozemskej púti a ochraňujú každého človeka " Sväté písmo dosvedčuje, že všetci anjeli stoja v službách ľudí:
„Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú. dostať do dedičstva spásu?"(Hebr 1, 14). Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. " (Ž 90, 11).


Starostlivosť anjelov o spravodlivých vidieť aj z ďalších miest Svätého písma (porov. Gn 24, 7; Ex 23, 20-23; Jud 13, 20; Tob 5, 27, Dan 3, 49; 6, 22 a i.).


Podľa Origena je to trvalá súčasť cirkevného učiteľského hlásania, že Boží anjel slúži človeku, aby mu pomohol dokonať spásu. Podľa neho zachytáva anjel strely zlých myšlienok, ktoré by sa ináč zaryli do srdca.

Každý človek má od svojho krstu svojho osobitného anjela strážcu.


Podľa všeobecného učenia teológov má nielen každý pokrstený, ale každý človek, aj neveriaci, od narodenia cez celý svoj pozemský život svojho anjela strážcu. Cirkev na tomto učení trvá dodnes. „Ľudský život je od detstva až po smrť' obklopený ich ochranou a orodovaním", hovorí Katechizmus katolíckej cirkvi. 4 Biblicky je to zdôvodnené slovami Ježiša Krista:
„Ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach. " (Mt 18, 10).


Podľa sv. Hieronyma treba v tom vidieť veľkú dôstojnosť duší, keďže každá má k svojej ochrane určeného anjela. Preto si máme anjela strážcu ctiť, milovať, prosiť ho o pomoc a jeho vnuknutia nasledovať.
Zo Svätého písma vieme, že dobrí anjeli vykonávajú medzi ľuďmi a na ich úžitok úlohy, ktoré im zveril Boh. Toto učenie treba považovať za článok viery, ktorý vyznáva Cirkev.

Vo Svätom písme však nenachádzame tvrdenie, že každý z ľudí alebo aspoň kresťan má svojho anjela strážcu. Cirkev nevyhlásila toto učenie za definované a v riadnom a všeobecnom hlásaní evanjelia sa nepodáva ako článok viery. Katolícki teológovia však usudzujú, že učenie o individuálnom anjelovi strážcovi je isté a dá sa vyvodiť z textu Mt 18, 10, ktorý hovorí o anjeloch strážcoch strážiacich dietky, „maličkých", ktorí však najpravdepodobnejšie označujú veriacich v Krista.


Sv. Bazil Veľký so zreteľom na Mt 18, 10 tvrdí:


„Nik nebude popierať, že každý veriaci má pri sebe anjela akoby ochrancu a pastiera, ktorý ho vedie životom. "
Kresťanský život má už na tomto svete účasť na blaženom spoločenstve anjelov a úžitok z ich tajomnej a účinnej pomoci.
Ochrana anjelov sa týka predovšetkým záležitosti spásy a len nepriamo časných vecí a trvá po celý život. Anjeli strážcovia sprevádzajú svojich zverencov od kolísky až po hrob. Niekedy sa anjel na čas vzdiali od svojho zverenca tak, že podľa Božieho rozhodnutia nezabráni fyzickému alebo mravnému zlu. Tak treba rozumieť aj slovám sv. Bazila Veľkého, ktorý hovorí: „Ako dym odháňa včely a zápach holuby, tak odpudzuje anjela strážcu nášho života žalostný hriech. "


Keď má človek ako jednotlivec svojho anjela strážcu, potom je veľmi pravdepodobné, že takúto ochranu majú aj jednotlivé zložky a spoločenstvá, predovšetkým svätá Cirkev.

Tiež krajiny, národy, významnejšie ustanovizne. Svätí Otcovia preto často hovoria o „anjeloch národov". „Sv. Gregor Nazianzský krásne oslovuje anjelov mesta Carihradu v homílii na rozlúčku s hlavným mestom, keď opúšťa biskupský stolec. Blahoslavený Peter Faber sa modlieval k anjelom strážnym toho mesta, do ktorého prichádzal. "
Sväté písmo to naznačuje už v Starom zákone, kde sa spomína sv. Michal ako knieža Izraelitov a popri ňom i knieža perzského kráľovstva a knieža grécke (Dan 10, 13-21).


Úcta anjelov

Zo vzťahu anjelov k Bohu a k ľuďom vyplýva aj opodstatnenosť úcty anjelov. Dobrým anjelom patrí náboženská úcta. Cirkev im túto úctu vzdáva od najstarších čias. Výslovne o tejto úcte hovorí Druhý nicejský koncil (787) a Tridentský koncil (1563).

Kult dobrých anjelov je v katolíckej cirkvi od dávnych čias a opiera sa o ich spojenie s Bohom. Zasväcuje im dni, sviatky, kostoly a v úcte má ich obrazy. Kresťanské umenie dokazuje, že úcta k anjelom bola všeobecne rozšírená. Svedkom cirkevného kultu anjelov je už sv. Justín, najdôležitejší apologéta 2. storočia.

V ranom stredoveku sa veľmi rozšírila úcta k sv. Michalovi, ktorého ctilo ako svojho hlavného patróna mesto Carihrad. V novších časoch vzniká úcta k sv. Gabrielovi ako patrónovi oznamovacích prostriedkov (telefónu, rozhlasu, televízie).

„O úcte k anjelom máme správy už z prvých kresťanských čias. Origenes sa bráni Celzovej námietke, že by anjeli boli to isté, čo grécki bohovia: «Kresťania sa anjelom neklaňajú ako židia, ale smú im preukazovať úctu, ak rozumieme tomu slovu dobre.» "
Treba pripomenúť, že absolútnu úctu vo vlastnom zmysle vzdávame len Bohu. Prejav našej úcty k Božej Matke, anjelom a svätým závisí na ich účasti na Božej dobrote a vedie ku kultu samého Boha.
Pôsobenie zlých anjelov - Diablova vláda nad ľuďmi

Zlí duchovia stroja ľuďom úklady, aby ich priviedli k hriechu a tak do zatratenia.

Štvrtý lateránsky koncil (1215) v 1. hlave O katolíckej viere vyhlásil: „Človek zhrešil na našepkávanie diabla. " Tridentský koncil (1547) vymenúva medzi následkami Adamovho hriechu aj upadnutie do diablovho otroctva.

Je to článok viery:

„Diabol má na základe Adamovho hriechu určitú vládu nad ľuďmi. "Liturgicky je táto viera Cirkvi vyjadrená v krstných obradoch (zrieknutie sa diabla, zlého ducha).


Sväté písmo tak Starého ako aj Nového zákona výslovne spomína pôsobenie diablov na ľudí, počnúc od pokúšania prvých ľudí v rajskej záhrade až do konca sveta, keď bude satan pôsobiť „so všetkou mocou, znameniami a klamnými zázrakmi ". (2 Sol 2, 9).
Ježiš Kristus označuje diabla ako „knieža tohto sveta " (Jn 12, 31; 14, 30). Sv. Pavol bohom tohto veku (porov. 2 Kor 4, 4).

Vykupiteľským dielom diablova moc však bola premožená (porov. Jn 12, 31). Veď Boží Syn sa zjavil preto, „aby zmaril diablove skutky". (1 Jn 3, 8). Pri Poslednom súde bude diablova moc zlomená úplne, dokonale a s konečnou platnosťou. Vidieť to zo slov sv. Petra a sv. Júdu.

Podľa sv. Tomáša Akvinskéhoprirodzenosti človeka je primerané, aby mu iné tvory pomáhali alebo robili prekážky. Dobrí anjeli mu pomáhajú, zlí duchovia zasa prekážajú. Boh pripustí nástrahy zlých duchov, aby človek tým jasnejšie poznával, že je slabý a odkázaný na Božiu pomoc, a tak sa udržal v poníženosti. Sväté písmo však zdôrazňuje, že Boh nedopustí pokúšať človeka nad jeho sily, ale so skúškou mu dá aj milosť, aby mohol vydržať.

 

Spôsoby, ktorými diabol uplatňuje svoju moc

Zlí duchovia sa usilujú človeku morálne škodiť zvádzaním na hriech

Biblické zdôvodnenie vidíme v slovách sv. Petra:
„Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. " (1 Pt 5, 8).

Vidieť to aj z podobenstvá o kúkoli medzi pšenicou, v ktorom sám Ježiš označuje za nepriateľa človeka toho, kto rozsieva kúkoľ:
„Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. " (Mt 13, 39; porov. Mt 13, 25)

 

Biblické príklady pôsobenia diabla sú

 

pád prarodičov (Gn 3, 1; Múd 2, 24; Jn 8, 44);
Kainova bratovražda (Gn 4, 1; Jn 3, 12);
Judášova zrada: „Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi..., aby ho zradil. " (Jn 13, 2; 27);


Petrovo zapretie: Ježiš hovorí: „Simon, Simon, hľa satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. " (Lk 22,31);
Ananiášova lož: Peter hovorí: „ Ananiáš, prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal...? (Sk 5, 3)

Ľudská vôľa nie je diablovým pokúšaním donútená k zlu, ale zachováva si svoju prirodzenú slobodu. Zlý nepriateľ môže človeka len natoľko pokúšať, nakoľko to dovolí Boh: „On vás nedovolí skúšať nad vaše sily. " (1 Kor 10, 3).

Zlý duch môže pôsobiť na rozum človeka iba nepriamo, totiž skrze pamäť a obrazotvornosť (fantáziu) a na vôľu človeka tiež iba nepriamo skrze zmyslovú žiadostivosť.

Netreba sa však domnievať, že každé pokušenie je od zlého ducha. Aj bez jeho vplyvu môže človek spáchať hriech.


Človek nosí v sebe náklonnosť k hriechu. Sväté písmo hovorí, že „každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza ". (Jak 1, 14).

Podľa sv. Jána je to žiadostivosť tela a očí (porov. 1 Jn 2, 16). Okrem toho môže byť človek pokúšaný aj vplyvom iných ľudí. Zlí duchovia používajú rôzne okolnosti, aby zvádzali ľudí, cez pýchu a žiadostivosť, ľudí a prostredie kde človek žije.

Zlí duchovia sa snažia škodiť ľuďom aj fyzicky, zapríčinením fyzického zla

V Tobiášovej knihe čítame výčitky od istej otrokyne svojho otca pre to, lebo už sa vydala za siedmich mužov, „ale zlý duch, menom Asmodej, ich zahubil hneď, ako vošli do nej". (Tob 3, 8). Asmodej je semitské slovo (šamad - zničiť, zahubiť) a znamená: Ničiteľ. Teda Boh dovoľuje istý vplyv aj zlým duchom, aby skúšal, alebo aj trestal ľudí prostredníctvom zlého ducha.


Vidieť to najmä u spravodlivého Jóba, na ktorého Boh dopustil skúšku. Boh hovorí satanovi: „Hľa, všetko, čo má, je v tvojich rukách, iba jeho samého sa nedotkni! " (Jób 1, 12).


Táto nebeská scéna - rozhovor medzi Bohom a satanom - (Jób 1, 6-12) je básnickým znázornením Božieho rozhodnutia, ktorým Boh satanovi dovolí aj spravodlivých ľudí trápiť. Celý obraz treba náznačne chápať.

Znázorňuje skutočnosť, že iba zlý duch, ako nepriateľ spravodlivosti, si žiada prenasledovať dobrých ľudí.

Ale potrebuje na to súhlas od Boha. Zlo teda nepochádza bezprostredne od Boha. On iba dopustí zlo. V tomto citovanom prípade zlo je utrpenie, zoslané ako skúška na zbožného človeka.

 

No zlosť diabla nemôže prekaziť Božie úmysly, ktorý svojou mocou aj zo zla vie dosiahnuť dobro !

 

**==***==**

Panna Mária najmocnejší exorcista - Postrach zlích duchov

 

Naši kněží měli jednu posedlou dívku, která přišla ke zpovědi. Zpovídal ji kněz, který se právě vrátil ze studií v Římě. A když vyslovoval formuli rozhřešení ta osoba ho tak silně udeřila, nebo spíše satan skrze ni, že se zhroutil. Padl. Potom ta osoba jakýmsi hlasem volala druhého kněze. Ten se vylekal a volal mně: Otče Leonine, přijď sem rychle. Máme tu neobyčejnou situaci

Po tom rozhovoru ta dívka přišla, kde jsem byl já. Když jsem zahájil obřad exorcizmu, hned jsem stanovil diagnózu. Pochopil jsem, že je posedlá, že satan přes ní velmi silně působí. Požádal jsem dokonce pět zbožných farníků, aby se modlili během mého obřadu exorcizmu nad tou osobou. A zatímco jsem četl ty obvyklé, tradiční modlitby exorcizmu, satan se vysmíval. Mluvil anglicky. Ponižoval mně, posmíval se mi. A pak jsem začal modlitbu k Panně Marii.

Byl jsem vyčerpaný. Začal jsem být nervózní. Cítil jsem, že musím ukončit modlitbu, a on stále neodchází. Byl to duch sebevraždy. Začal jsem celým srdcem vzývat Pannu Marii. Tak, jak dítě volá matku. A tehdy teprve začalo pravé vřískání: ,Já nemohu dál, protože přišla Panna Maria. Já už to nevydržím, protože přišla Panna Maria. Já musím ven!

To byl jenom jeden případ a mám mnoho podobných. Za těch pět roků ve kterých je mi svěřena služba vykonávání exorcizmu, mám veliká pokušení. Měl jsem je i dříve, vím, že je budu mít i nadále, ale Bohorodička mne chrání ve svém srdci. Já už nemohu žít bez Medžugorje a bez Jeruzaléma. Každým rokem potřebuji být v Medžugorji a v Jeruzalémě. Protože to je pro mne víra. Tady mám víru, požehnání a milost.“

Svedectvo kňaza - exorcistu - Medžugorje

 

 

Zvláštny druh diabolskej škodiacej činnosti je posadnutie

Z Božieho dopustenia môže diabol škodiť človeku i na tele vonkajším pôsobením alebo i vnútorným posadnutím. Zvláštnym druhom fyzického napadnutia je posadnutosť (obsessio, possessio), pri ktorom sa zlý duch násilím zmocní ľudského tela, takže telesné orgány a nižšie duchovné sily, ale nie vyššie sily duše, sú ním ovládané. Možnosť a skutočnosť posadnutosti je jasná z výslovného Kristovho svedectva, ktorý sám vyháňal zlých duchov:

uzdravenie posadnutého v Kafarnaume (Mk 1, 21-28);
uzdravenie posadnutých v Gadare (Mt 8, 28-34);
uzdravenie nemého, posadnutého zlým duchom (9, 32-34; porov. Mt 12, 22; Mt 17, 14-20; Mt 8, 16 a i.)

Svojím učeníkom udelil moc nad zlými duchmi:
„Dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú, chorobu. " (Mt 10, 1). Podobne píše aj sv. Marek (16, 17) a sv. Lukáš (10, 17). Porov.

Exorcizmy Cirkvi

V jednotlivých prípadoch nemožno síce ľahkoverne predpokladať diabolské posadnutie, ale ho ani nemožno všeobecne popierať, keďže Sväté písmo ho často spomína. Ježiš Kristus vyháňaním diablov znázorňoval, že prišiel zlomiť diablovu moc. My máme diablovi a vôbec každému pokušeniu odporovať zachovávaním Kristovho napomenutia: „Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia." (Mt 26, 41)

Z okolnosti, ktoré sprevádzajú nezvyčajné zjavy možno rozoznať, či tu pôsobí Boh alebo anjeli, alebo démoni. Treba postupovať s najväčšou obozretnosťou, lebo vo veciach, ktoré nemožno postrehnúť zmyslami, sa človek veľmi ľahko môže mýliť.

Pre dogmatiku stačí konštatovať, že styk zlého ducha s ľuďmi je možný. Posúdiť, či v konkrétnom prípade ide o taký styk, prislúcha cirkevnej autorite.

Mienky, zastavané viacerými starokresťanskými spisovateľmi, napr. Origenes, Gregor Nyssenský, Ján Kassián - a scholastikmi (Peter Lombardský) a niektorými teológmi novšej doby, že každému človeku bol daný po boku jeden dobrý a jeden zlý anjel (aby ho tento podnecoval k zlu ako protiklad k anjelovi dobrému, strážcovi), nemajú svoje opodstatnenie v prameňoch viery a sú ťažko zlučiteľné s Božou dobrotou. Aj keď to niektoré miesta Svätého písma uvádzajú (Jn 13, 3; Zach 3, 1; 1 Kor 12, 7 a i.), nie sú však presvedčujúce.

Vplyv zlého ducha nemožno popierať, ani podceňovať a ani preceňovať. Predovšetkým nesmieme sa sústrediť na satana do tej miery, aby sme sa prestali pozerať na Boha. Boh je vždy našou silou a hradom.
On satana obmedzuje. Ježiš Kristus zničil diablovu moc nad ľuďmi (Jn 12, 21; Jn 3, 3) tým, že vyliatím svojej krvi zaplatil za ľudí výkupné Bohu a vrátil im slobodu Božích detí a zároveň založil Cirkev, aby veriacich zbavovala hriechov a chránila proti diabolským vplyvom.


Ako ten, kto pácha hriech, je služobníkom hriechu (Jn 8, 34), tak ten, kto je ospravedlnený Kristovou milosťou, je vyslobodený z diablovho otroctva a stáva sa Boží dieťaťom a dedičom Božieho kráľovstva.
Keď Boh dopustí, aby diabol nabádal ľudí k hriechu alebo aby ináč škodil, potom majú v Cirkvi Bohom pripravené účinné prostriedky, aby tieto vplyvy Kristovou silou mohli prekonať. napr. sv. Anton paustovník, sv. Benedikt atď.


Záver angelológie


Hriechom anjelov bola po prvý raz uvedená do stvorenia najťažšia trhlina a otvorená priepasť pekelnej zloby. Tam mala svoj počiatok najúbohejšia história nenávisti temnosti podsvetia, ktorá vždy znova povstáva a požiera svojimi plameňmi stvorený svet. Hriechom
70 Exorcizmus - (zaprisahanie) je v mene Boha (Ježiša) na zlého ducha zameraný rozkaz opustiť človeka alebo predmety, príp. zamedziť škodlivý vplyv. Exorcizmus nad posadnutým človekom smie vykonať kňaz s povolením biskupa.

anjelov v skutočnosti začalo svoju činnosť „tajomstvo neprávosti ", ako to nazval sv. Pavol (2 Sol 2, 7).
Hriech anjelov je najťažším už preto, že je to hriech číreho ducha s najjasnejším poznaním a vykonaný s najslobodnejšou vôľou, a preto skrýva v sebe novú, rozumom nepochopiteľnú zlobu. To preto, že ho spáchal ten, ktorému samotná jeho hodnosť, prevyšujúca každú prirodzenosť, dala príčinu pýchy a závisti a rebélie proti najdobrotivejšiemu Bohu Otcovi.
Čím menej je stvorenému rozumu prístupná vznešenosť Božej milosti, tým menej možno pochopiť aj intímnu zlobu hriechu anjelov. Zaiste toto mal pred očami sv. Pavol, ak napísal vyššie uvedené slová.

Sú teológovia, ktorí nie bezdôvodne sa domnievajú, že diabol svojím hriechom povstal proti samotnému Bohočloveku, ktorého poznal zo zjavenia a ktorého vláde sa pyšným popieraním sprotivil. Isté je však toto: Diabol závidí hodnosť Božích synov, ktorú stratil a usiluje sa ju u všetkých, u ktorých môže, všetkými silami vyrvať.


Resumé The author of the paper presents a part of Special dogmatics - Confirming, teaching about angels (angelology). It gives complete view on the teaching of the Church about the existence, origin and number of angels, aplifting the good and fall of the bad angels, and works of good abd bad angels. This teaching confirms the witnesship of the Holy Scripture and Tradition referring to the new Catechism of the Catholic Church.
(Theologos. Teologická revue GkBF PU v Prešove. Prešov : Petra, 2001, roč. 3, č. 1, s. 28-48. ISSN 1335-5570).
2 DS 15. Porov. KKC 325.
27 „Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si z nich za ženy, koľko len chceli. " (Gn 6, 2).
28 Moralia IV. 3, 8.
30 MICHAL de BAY (1513-1589), leuvenský profesor. V roku 1567 bolo pápežom Piom V. odsúdených jeho 79 viet, ktoré boli silne ovplyvnené protestantským učením.
33 De fide orth. II. 3.
35 Summa theologiae I 64, 1 ad 4.
37 DS 800.
38 „Počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha, lebo sa jeho srdce odvráti od Stvoriteľa; keďže počiatkom každého hriechu je pýcha. " (Sir 10, 14-15).
53 Contra Celsum VIII 34.
54 KKC 336.

 

-------------

Náš anjel strážny

Keď som bol ešte dieťa, stretol som jednu starenku, ktorá už teraz nie je medzi nami. Bývala v úbohom domčeku poni­že starého mesta Gascogne, medzi stromami, ktorých lístie rozjasňovalo všetky veci zvláštnym zeleným svitom. Žila so somárikom a čiernym psom, čo sa volal Bailli. Hluk z ulice do domčeka prenikal iba tlmene, takže bolo počuť spev vtákov a kostolné zvony. Toto ticho a odlúčenosť sa mnohým zdali smutné. Jeden príbuzný sa jej raz súcitne opýtal: Jeanette, ako tu môžete žiť taká sama?"

„Nie som sama. Mám svojho anjela strážcu," odpovedala jednoducho.

Už viac ako päťdesiat rokov znie v mojej duši celkom jed­noduchá starenkina veta. Chcel by som snívať o prítomnosti svojho anjela s takou intenzívnou vierou, ako táto dedinčan­ka, ktorá v duchu umŕtvovania odriekala svoje modlitby kľa­čiac na tvrdej podložke z kukuričných zŕn. Každý večer pred spaním sa s úctou obracala k soške Panny Márie, žiariacej na začmudenom krbe belobou.

Bolo by dobré a príjemné napodobňovať taký príklad dôvery k nášmu dobrému anjelovi, lebo on je vždy pri nás. Nikdy nás nestráca z dohľadu.

Keď si lepšie všímame krásy Božieho stvorenia, anjel še|* ká v našej duši: „Pozri, ľalia kvitne. Ľalia je znak, že Boh niu miluje. Počúvaj, spieva červienka. Jej hlas stúpa a klesá v mol lodiekýeh trilkoch vo vyschnutých lesoch. To je posolstvo, zima končí a Boh nás ochraňuje. Pozoruj hviezdy. Vnekn nečnom priestore naznačujú cestičky svetla. Ich jas naznač u je cesty raja: Boh nás čaká."

Áno, náš anjel je vždy pri nás. Je to najvernejší brat, ii;i| obetavejší a najviac milujúci, ktorého nám dal Boh. Ako málo na neho myslíme. Mali by sme oľutovať takúto nedluJ losť! Predstav si, že pri najveľkodušnejšom priateľovi hv niekto zostal ľahostajný, necitlivý, nepozrel by sa na nelm, nevenoval by mu ani slovo, ani myšlienku. A predsa, my vi takto k svojmu anjelovi často správame. Naša duša mu bol i

i n lá pri našom narodení a on nás chce priviesť do neba. K i zvláštnym poslaním je brániť nás proti diablovi a jeho (javom, čo sú úzkosť, smútok bez príčiny, znechutenie idlítbe a v dokončení našich povinností. Vo všetkých |hto pokušeniach, ktoré by nás rýchlo priviedli k vážnym 11' >m, nám náš anjel pomáha odolávať. Pomáha nám tiež ii.ď dobro. Vnuká nám dobrú myšlienku, pohýna nás k od- ;iuisti, odvahe, dobročinnosti. Dáva nám silu vytrvať.

k tiež poverený predkladať naše modlitby Pánovi, ako to >|nl archanjel Rafael v prípade Sáry a Tobiáša.

Svätá Mechtilda, ktorá žila v 13. storočí, raz videla svojho l|cl.i, ako radostne predkladá Bohu jej modlitby v podobe i >\ ranka, čo spievajúc vystupoval do neba. Aký smútok mu- bivžívať náš anjel, keď predkladá Bohu naše, tak často len ■Irapkané" formálne modlitby!

I N a,š anjel tiež uchováva v pamäti naše dobré skutky, na- i 'bety, dokonca aj tie najmenšie. V životopise blahoslave- l Kmílie Bicchieri čítame, že istá rehoľníčka, ktorá jej bola kIriadená, pýtala povolenie vypiť pohár vody za horúceho Jlieho dňa.

„Sestra, zabúdate, že pravidlo v túto hodinu zakazuje piť?" „Viem, matka predstavená, ale mám taký smäd!" „Tak dobre, sestra, zverte tento pohár vody do úschovy Kinu anjelovi strážnemu." Rehoľníčka poslúchla. O niekoľko rokov neskôr zomre- A keďže nebola dosť dokonalá pre nebo, dostala sa do Islca. Tri dni na to sa zjavila blahoslavenej Emílii: „Už netrpím, matka predstavená. Pomohol mi ten pohár »ly, ktorý som podľa vášho príkazu zverila anjelovi strážne­mu Ten uhasil oheň, ktorý ma trápil." i Ak odovzdáme nášmu anjelovi veľa takýchto malých il >ii i, neskôr si nahromadíme veľký poklad!

Veľa svätých malo istotu a niekedy aj reálne videnie pr tomnosti anjelov po ich boku. Svätá Františka Rímska, ktou sme už spomenuli, mala skutočne od anjelov privilégia. \ I dela aj počula svojho anjela strážcu a ten bol niekedy veľin prísny, lebo chcel, aby Františka bola dokonalá. Raz sa zúčľ.l nila na stretnutí mladých, elegantných, avšak frivolných žien Počúvala ohováranie a malicherné reči a nedala najavo ncsii hlas, ani sa neodvážila zmeniť tému konverzácie alebo opusi I túto spoločnosť. Zrazu sa ozvalo zaucho. Všetky ženy sa ou n I- li k Františke, lebo ona tú facku dostala. Jej líce bolo červene,

A naopak, šľachetné skutky svätej boli zázračne odnitf nené. Raz, keď vo svojej izbe čítala modlitbu k Panne Maril, volali ju uprostred jedného verša. Bez reptania sa nechala vy rušiť a potom sa vrátila k modlitbe. Ale zdalo sa, že v ten do A ju veľmi potrebujú. Ešte trikrát uprostred toho istého verša ju zavolali a ona hneď pribehla a chopila sa práce, čo od nej ží.i dali. Štvrtýkrát našla vo svojej knihe ten verš napísaný zlatým písmom.

Všetky drobné skutky, ktoré sme vykonali, raz označia v nebi krásnymi farbami svätožiary. Na zemi nemajú veľa j;i su. Tu sa zdá, že sa neoplatí „nechať sa vyrušovať". Priznáv;i me, že sme podráždení, keď musíme opustiť zaujímavú čin nosť kvôli nejakej službe či úlohe bez veľkej odmeny. Ako by sme sa ponáhľali, keby to bol hrdinský čin, úžasná obeta! Alo v každodennom živote na to nenachádzame vhodnú príleži­tosť; a možno je viac odvahy a cnosti v tom, keď prejavujeme službu a ochotu v každom bežnom okamihu všedného dňa.

Svätá Františka nikdy nevidela svojho anjela v jase, aky má v raji, a predsa na ňom nemohla udržať pohľad, lebo žia­ril viac než slnko. Krátko pred svojou smrťou ho často videla tkať zlaté plátno. Napokon sa dozvedela, že to bol jej vlastný život; každá nitka predstavovala novú zásluhu.

I Ubezpečovala, že „keď duša zostúpi do očistca, anjel ju Bťvadza. Zostane vonku pred týmto väzením až do chvíle, Im i luša nie je celkom očistená." Mala tiež videnie o stvorení ■tl< iv. Ich veľký zástup sa rozšíril do celého sveta. Bolo ich Bi \ c ľa ako snehových vločiek a boli nesmierne čistí a žiariví. I V pustom údoli pri Gap, v Alpách, nazývanom tiež Údo­lí' Pecí (des Fours), žila na začiatku 17. storočia chudobná ■Mierka Benoite Rencurel. Niekoľkokrát mala neobyčajné ■iimíc vidieť Pannu Máriu. Bolo to v údolí alebo v osade du ni\ v malej kaplnke zasvätenej Panne Márii. Benoite žila B>|>ojení so svojím anjelom strážcom. Zverovala mu všetky Bi penia a vždy sa s ním radila. On na túto úplnú dôveru od- Äimlal všetkými druhmi služby. Vo svojej dokonalej jedno- llu hosti to Benoite vôbec neprekvapovalo. Anjel ju naučil ■spoznávať liečivé účinky rastlín, dokonca jej pomáhal upra- ■v.iť kaplnku. Keď si v lese na konári zabudla svoj biedny bi.i .i - čo vlastne bol len taký zdrap, ale aj tak by jej bol za stu- wiých nocí veľmi chýbal - anjel jej ho priniesol. \ Zobral jej nástroj pokánia, povrazy ktorými sa bičovala aj ■pások vybíjaný klincami, keď ho zle používala. Ale raz jej ■al aj ruženec, keď sa naň príliš naviazala a vrátil jej ho až po fcrťitom čase.

Démon sa na zbožnú pastierku rozzúril. Pokúsil sa pomý­lili' ju, keď sa neskoro večer vracala z kaplnky. Benoite zišla ■cesty, motala sa v tme, naďabila vždy na tie isté cestičky, až n.i| iokon zavolala na pomoc svojho anjela. Ten jej prekliesnil i i'stu uprostred ostružín, pomohol jej prebrodiť sa cez potô- flkv, podopieral ju, keď bola príliš unavená. V noci anjel žiaril n ko zornička, aby osvetlil údolie. Niekedy priviedol aj iných linjelov a Benoite ich videla v podobe malých žiarivých vtá- i íLov, niekedy bielych, inokedy červených. Krásne spievali ,i vo vzduchu sa zoskupovali do kŕdlika v tvare venca.

A máme tu ešte jeden príbeh, ktorý nie je vylepšený žla< nymi legendovými ornamentmi. Odohral sa v Paríži na n!l< du Bac.

V noci z 18. na 19. júla 1830, keď všetky rehoľnice v klášiu re Dcér milosrdnej lásky spali, najmladšia z nich, sestra Kai.i rína de Labouré, sa strhla zo spánku.

Odhrnula biele závesy, ktoré obklopovali jej lôžko a za­zrela asi štvorročné dieťa v bielom odeve. Zdalo sa, že jelit tvár, vlasy aj šaty žiaria.

„Poďte do kaplnky," povedal, „Panna Mária vás čaká."

Hlas dieťaťa bol veľmi jemný, ale výrazný. Sestra Katarína, vstala, obliekla sa a išla za dieťaťom. Chlapček kráčal pred ňou cez tmavé a prázdne chodby. Dieťa osvetlilo všetko, ka­diaľ prechádzali, a tak sestre Kataríne ani na um nezišlo brat si lampu či sviečku. Sotva sa chlapček dotkol dverí na kapln ke, tie sa otvorili arehoľnica uvidela loď kaplnky tak silno osvetlenú ako počas polnočnej omše.

I Záhadné dieťa zastalo pred oltárom a Katarína de Labou- i m zatiaľ kľakla. Vôbec nepochybovala, bola si istá, že Panna I.ii u sa zjaví. A napokon zostúpila nesmierne krásna v mod­lil n I ilášti a bielych šatách s ružovým leskom „sfarbeným ako ■rnic ka". Žiariace dieťa, čo sestru Katarínu doviedlo do ka- lnkv neskôr známych slávnych zjavení zázračnej Medaily, Bli > jej anjelom strážnym.

I Poslaním nášho anjela je viesť nás k Ježišovi, k Márii, ale ■y lio neposlúchame. Zostávame bez svetla, keď máme zavŕ- jllí i leisté putovanie.

Keby sme stále mysleli na neviditeľného spoločníka prí- ■nmého pri všetkých našich činoch, iste by sme tak ľahko hc klzli k maškrtnosti, k zlému slovu, k hnevu, nečistote. Ak I) lajomstvo našich myšlienok môže čítať len sám Boh, anje- kvi sa môžu zjaviť. Jeho priateľstvo k nám ho inšpiruje, aby

Už by sme sa boli popálili, utopili, roztrieštili, zlomili si k< 'nčatiny pri páde - ale náš anjel bol tam! Dvaja dlho odlúče- |l sa mohli stretnúť, ťažké podujatie sa vydarilo a možno prá­ve anjeli strážni dosiahli toto stretnutie. Isto stoja pri vytvára­li i v šetkých dobrých vzťahov medzi ľuďmi.

Abbé Lany, ktorý veľmi miloval anjelov, často hovorieval: '„k anjelom sa neutiekame dostatočne intenzívne. Sú však tu. |i li dobrota voči nám je nesmierna."

15. júna 1894 sa stratilo štvorročné dieťa, Eugéne Loup. V detskej nevedomosti išiel za Rómami. O štyri roky neskôr / maringotky ušiel. Netrvalo dlho a zatkli ho ako tuláka.

O svojej rodine nevedel povedať nič, dokonca zabudol svoje priezvisko. Ale predsa si spomenul na jednu modli bu k anjelovi strážnemu, čo sa s ním každý večer modlie\ la jeho mama. Tú modlitbu zvykol opakovať v maringolki Správa o chlapcovi a modlitbe sa objavila v novinách, ki< n sa dostali do rúk aj úbohej matke. Tá na adresu redakcie | >• slala prvých pár riadkov modlitby. Ale chlapec ju vedel celí a často sa modlieval. A tak mu modlitba k dobrému anjeli >\ napokon pomohla nájsť príbuzných.

Sviatok anjelov strážnych existuje len od 16. storoOli Dlho sa uctievali 29. septembra spolu so svätým Michalom Preto evanjelium z tejto omše obsahuje slová Ježiša apo,stu lom, keď obraňuje deti a vyhlasuje, že ich anjeli sú stále pin| Božou tvárou.

V roku 1523 Mons. Frangois d'Estaing, biskup de Rode/ dosiahol, aby sa tento sviatok slávil. Už od detstva mal tenli i svätý biskup anjelov vo veľkej úcte. Hovorilo sa, že anjeli In > za to odmenili tak, že obilie sa pre dobro chudobných v klu soch rozmnožilo.

Raz sa Mons. d'Estaing zľutoval nad vyhladovanýn mi, keď ich istý roľník vyhnal zo svojho bobového po*

„Nechajte, nech sa pokojne najedia. Nič nestratíte, v vám vrátim."

Muž poslúchol a úroda bola ohromná.

Ľudia tiež verili, že anjeli pracujú v noci na zvonici de Rt > dez a zázračne pomáhajú robotníkom napredovať v práci.

Na hrobe blahoslaveného Frangoisa d'Estaing sa udiali mnohé zázračné uzdravenia. Vo Francúzsku, v Španielsku ale aj inde je zvykom sláviť 2. október ako sviatok Anjelov strážnych.

T . , V ..... á.

ľo/.náme viacero modlitieb k anjelovi strážnemu. Táto thádza z 9. storočia. Napísala ju jedna rehoľníčka z Win- ■■iru v Anglicku.

I crím, že ty si svätý anjel, ktorého všemohúci Boh po- i il, aby ma strážil. Preto ťa prosím a pokorne vzývam rxe toho, ktorý ťa poveril touto úlohou, aby si ma všade nížil, aby si mňa, krehkú a nehodnú vždy ochraňoval h nnto živote od všetkého zla, aby si ma bránil a nedovo- ' < iby mal diabol nad mojou dušou akúkoľvek moc, keď lioli prikáže opustiť zem. Tak ju nežne prijmi a veď ju ■ k mocnému Stvoriteľovi a Spasiteľovi, nášmu Bohu, iný nám je ochotný pomôcť a je požehnaný po všetky hy vekov. Amen."

 

 

 

 

O anjeloch

stiahni v doc.

 

zdroj : http://www.magnificat.sk/old/mrosa/1104/monitor.htm

Vzkriesený moslim Pannou Máriou

Svätý Filip Neri

 

Home : http://jezismaria.ic.cz

rozlišovanie duchov

exorcizmus

 

 

Božie milosrdenstvo
Božie milosrdenstvo
Božie milosrdenstvo
stiahni v doc. Božie milosrdenstvo Bol som beznádejní prípad - neuveriteľné svedectvo obrátenia

 

 

 

 

 

 

 

p

g