Ohováram, ohováraš, ohovárame

Jedna pani povedala

Stretnú sa dve kamarátky a okrem toho, že si vymenia novinky z vlastných životov, pospomínajú aj spoločných známych. I keď si jedna z nich, nie je stopercentne istá týmito informáciami, zahmlieva to tým, že o tom kdesi počula. Možno to ani nie je pravda, ale aspoň majú vzrušujúcu tému, o ktorej sa môžu porozprávať. Veď lepšie, ako vlastné omyly a neúspechy, sa preberajú prešľapy tých druhých.

Čo na tom, že sme porobili oveľa horšie veci, než dotyčný človek, podstatné je, že sa na to v prúde týchto správ zabudne. Trošku to ešte prikrášlime a ohováranie je v plnom prúde. Týmto systémom JPP alias „jedna pani povedala“ vzniká potom množstvo falošných klebiet, ktoré sú na míle vzdialené od pravdy. Neoverené fakty posúvame svižne ďalej pomedzi ostatných ľudí a či už vedome alebo nevedome sa nechávame pohltiť mašinériou tohto zlozvyku.

 

 

 

 

 

Aspoň niekedy sa však dokážeme pozastaviť a pochopiť, aký nezmysel to všetko je. Tipujete správne, ak si myslíte, že táto situácie nastane práve vtedy, keď sa hlavným predmetom ohovárania stane váš život. Skúste sa aspoň v týchto momentoch poučiť o tom, aké nepríjemné je počúvať o sebe klamstvá či polopravdy a nabudúce sa podobným skracovaniam voľného času vyhnite. Aj tu totiž platí ono múdre: „Nerob ostatným to, čo by ti bolo nepríjemné, keby ti to spravili oni sami.“

 

 

 

Práca a dedina

Tieto dve oblasti sú takpovediac semeniskom ohovárania. Možno teraz všetci dedinčania nervózne poklepkávajú prstami po stole, no keď si vezmú v úvahu jeden logický argument, určite tomu dajú za pravdu. V menších obciach sa ľudia totiž vzájomne lepšie poznajú, a preto sa aj informácie o najväčších „kvietkoch“ šíria podstatne rýchlejšie.

Pokiaľ v meste fungujú vzťahy viac-menej na oficiálnej rovine, tu panuje atmosféra veľkej rodiny. Anetu z druhého konca obce poznáte minimálne podľa priezviska a takisto k nej viete priradiť jej najbližších. Oproti tomu elegantnú dámu, ktorá býva tri vchody od vás len hmlisto tipujete na podnikateľku alebo manažérku a to je všetko čo o nej viete povedať.

 

V mestách sa skôr sústreďujete na úzky okruh ľudí. V dedinách sa častejšie stretávate, častejšie prehodíte spolu nejaké slovko a častejšie sa vytvoria aj klebety, lebo obyčajne nezastane reč len pri vás. Práca, ku ktorej môžeme priradiť aj školu, funguje na veľmi podobnom princípe. Ste spolu v dennom kontakte a s niekým sa máte radšej ako s iným.

Automaticky si lepšie rozumiete a poza chrbát svojho kolegu prehodíte aj nejakú pikantériu z jeho súkromia. Možno v tom zohráva úlohu aj kús žiarlivosti, že tomu druhému sa darí o čosi viac alebo je u šéfa na vyššej pozícii v rebríčku obľúbenosti. Lenže popri tom všetkom by ste si mali uvedomiť, že práve v pracovnom prostredí dokáže ohováranie najhoršie podkopať nohy a spraviť zlú atmosféru v kolektíve, ktorá sa potom odráža aj na vašom prístupe. Určite najúspešnejšia cesta ako sa vyhnúť celému tomuto kolotoču.

 

Spraviť si odstup od všetkých klebiet však neznamená byť imúnnou len voči informáciám týkajúcim sa vašej osoby. Rovnako ignorantsky sa musíte postaviť aj k prílivu príliš súkromných noviniek ostatných ľudí. Uvedomte si, že tým v podstate zaťažujete aj vlastný život.

Sústreďte sa radšej na to pozitívne čo je v iných ľuďoch a ich chyby si nechávajte pre seba a snažte sa ich tolerovať. Ak vás niekto začne zaťažovať podobnými správami, opätujte mu to akoukoľvek pozitívnou drobnosťou o ohováranom človeku. Nezmeníte tým síce celý svet, ale aspoň prostredie okolo vás bude čistejšie.

 

 

 

Tou najpodstatnejšou výhodou bude vaše pokojné svedomie, vďaka ktorému sa budeme môcť každému pozrieť čestne do očí.

Ohovánie - Sv. Ján Mária Vianney

• Chráň sa neúprimného priateľa!
• Klamstvo
• Lakomstvo
• Bol som beznádejní prípad - neuveriteľné svedectvo obrátenia
• home
• Svätý Antonius Baldinucci
• rozlišovanie duchov