Svätý Ján Mária Vianney : (1786-1859) - patrón farárov, všetkých kňazov a spovedníkov
Viete prečo ľudia tak dlho zostávajú v hriechoch a boja sa spovedať ? Dôvodom toho je pýcha.
Keby sme mali pokoru, nezos-távali by sme v hriechu, nestrácali by sme toľko času odkladaním spovede. Nech Boh dá, aby sme pohŕdali sebou a ihneď sa vyspovedali zo svojich hriechov!
Viete, že budeme súdení dvakrát: na konci sveta pred všetkými ľuďmi a hneď, priamo po smrti.
Ľudský život možno vyjadriť troma slovami: žiť, zomierať a stáť na súde.
Tomuto nemeniteľnému zákonu neunikne nikto. Rodíme sa, aby sme zomierali; zomierame, aby sme sa postavili pred súd, ktorý rozhodne o našom večnom šťastí alebo nešťastí. Po-sledný súd, ktorého sa zúčastníme všetci, bude iba vyhlásením rozsudku, ktorý bude vyne-sený v hodinu smrti.
Moji drahí, Boh spočítal naše roky a určil, ktorý rok má byť posled-ným rokom v našom živote. V tomto poslednom roku On pozná posledný mesiac, a v poslednom mesiaci posledný deň, a v poslednom dni poslednú hodinu, v ktorej vlastne prestaneme žiť.
Nie je nič také sladké v živote a pri smrti, ako slzy a bolesť srdca na
d spáchanými hriechmi. Iba pokánie môže zadosťučiniť Božej spravodlivosti. Sv.
Augustín hovorí, že ak sa nebudeme sami trestať za naše viny, tak nás potrestá Ten, proti ktorému sme hrešili. Ak chceme uniknúť trestu od Boha, trestajme sa sami.
Pán Ježiš hovorí, že bez pokánia všetci zahynieme (por. Lk 13, 3-5).. Po hriechu sa zmysly búria proti rozumu. Ak teda chceme, aby telo podliehalo duši, musíme ho držať na uzde. Ak a chceme zjednotiť s Bohom, musíme sa umŕtvovať aj duchovne.
( Poznámka: Výpoveď diabla pri exorcizme:
„Keď človek zomiera, obklúči ho ako svorka vlkov aj sto diablov.
Jeden ho pokúša pýchou 
O pýche
druhý vo viere
tretí proti čistote O čistote
štvrtý ho ženie dozúfalstva : predstaví mu množstvo a veľkosť jeho hriechov, zle využitý čas, prísnosť Najvyššieho, atď. Takto ho jeden v jednom, druhý v druhom pokúša
Tak ho spletieme a zastrašíme, že sa už eodváži spovedať ...
Tak ho spletieme a zastrašíme hovoria diabli: že sa už neodváži spovedať. Potom urobíme taký hluk, že nepočuje nič, čo mu hovoria.
Keď sa však dostaví Veľká Pani ( Panna Mária ), zaraz musíme zmiznúť !
Ona ho opatruje ako nežná matka svoje dieťa.
S takým človekom je dobre, hej, s takým človekom je dobre.
Práve tak, ako keď my odnášame nejakú dušu do pekla, všetci diabli sa radujú. Odovzdáme ju Luciferovi a ideme znovu na lov. V tej chvíli, keď duša z tela vyjde, už je súdená.
Neverili by ste, ako rýchlo sa to deje. Boh predstaví človeku celý jeho život a tak povediac v jednej chvíli sú aj milióny ľudí, ktorí v tom čase zomierajú, súdení. Vy to nemôžete pochopiť, ale my to vieme. Pre vás je to nepochopiteľné.“
svätý Leonard z porrto Maurizio - kto bude spasený ?
CHLAPEC KTORÍ SA DOBRE NEVYSPOVEDAL
O veľkonočnej spovedi - sv. Vianney
Svätý Ján Vianney pokračuje: Písmo sväté jasne ukazuje, že po páde treba robiť pokánie a ľutovať. Príkladom takéhoto postoja je Dávid, ktorý sa tak prísne postil, že od slabosti ledva stál na nohách (pozri Ž 58, 24).
Hoci mu bolo oznámené, že Boh mu hriech odpustil, tak napriek všetkému, do konca života neprestal oplakávať svoje previnenie – slzami máčal svoje lôžku. Tak isto robil pokánie sv. Peter.
A prečo my cítime odpor k pokániu ? Prečo neľutujeme hriechy, ktoré sme spáchali? – Lebo sa nepozastavujeme nad tým, akú ťažkú krivdu sme spôsobili Bohu, ani nad tým, aké veľké nešťastie budeme zakusovať po celú večnosť.
Beda kresťanovi, ktorý nevyužil tieto poklady! Keď sa svätý Augustín nad tým zamyslel, prenikol ho strach: „Čo sa stane so mnou – hovoril – keď som dostal toľko milostí?
Viac sa bojím kvôli premárneným milostiam, ako kvôli spáchaným hriechom! Bože, čo ma čaká?!“
Hovoria, že dokonca svätá Terézia počas svojej poslednej choroby upadala do zdesenia, keď porovnávala svoj život so životom Spasiteľa.
V ten deň spravodlivý Sudca nám položí správnu výčitku, že sme zneužívali Jeho najsvätejšiu Krv a že sme nevyužili Jeho poklady. Nazve nás nevďačnými, neúrodnými stromami a viničom, ktorý aj napriek toľkej starostlivosti a úsiliu, nepriniesol ovocie. Aké strašné výčitky budeme počuť!
Svätý Ján Klimak hovorí, ako po prísnom živote zomieral v pokročilom veku pustovník Štefan. Deň pred smrťou mal oči naširoko otvorené a obzeral sa vpravo i vľavo, akoby videl kohosi, kto žiadal od neho vyúčtovanie. Prítomní počuli, že mu akási osoba kládla otázky, na ktoré chorý odpovedal. – „Áno, spá-chal som ten hriech, ale postil som sa zaň toľko a toľko rokov“.
A znovu bolo počuť odpoveď: - „Nie je pravda, toho hriechu som sa nedopustil“. – Alebo: „Zavinil som to, ale milo-srdný Boh mi to odpustil“.
Tento neviditeľný súd – ako hovorí spomínaný svätý – vydesil všetkých prítomných, tým viac, že Štefan bol na ňom obviňovaný z akýchsi hriechov, ktoré nespáchal. Ak teda svätí pustovníci, ktorí strávili život v slzách a pokání, sa tak báli pri vyúčtovaní, tak čo bude s hriešnikom, ktorý uvidí okolo seba iba samé hriechy a ktorý nebude mať do čoho vkladať svoju nádej ?
Tento sú sa bude konať pred Bohom ako aj pred anjelom strážcom, ktorý pri-pomenie naše dobré skutky, i pred diablom, ktorý vyjaví naše hriechy. Ďalej Boh vyhlási rozsudok na celú večnosť. Svätý opát Anton, keď zomieral, pozeral bez pohy-bu do neba. Jeden z rehoľníkov sa ho spýtal, kde sa díva? – „Som pred tvárou Boha – znela odpoveď – a čakám na súd.
Zdá sa mi, že som verne plnil prikázania, ale aj na-priek tomu nie som oslobodený od strachu, lebo Boží súd je iný ako ľudské súdy“.Ak vyúčtovanie z premárnených milostí je také strašné, tak čo povedať o súde z hriechov, ktoré sme spáchali?! Najskôr z hriechov spáchaných myšlienkami: z nečistých túžob, z nenávisti, závisti, pýchy, klamstva.
Zlý duch predloží knihu, do ktorej zapísal všetky nehanebné činy, nečisté pohľadyy, cudzoložstvá, všetky svätokrádežné spovede a sväté prijímania. Lepšie by bolo, keby Boh zhodil bezbožníka do pekla bez tohto súdu – akej úžasnej hanbe by vtedy unikol!
Tento súd sa bude najpravdepodobnejšie konať v izbe pri lôžku zomierajúceho. Hriešnici pozbavení hanby uvidia ako bezbožný Baltazár – na stenách napísaný strašný rozsudok odsúdenia.
Nebudú môcť nič popierať, lebo Ježiš Kristus otvorí knihu a ukáže im miesto a hodinu spáchania hriechu. Vtedy už nebude čas na pokánie – Spasiteľ vtedy pre-kľaje nehanebného hriešnika naveky.
Pod vplyvom svetla Božieho budú pred očami zomierajúceho vtedy v celej svojej hrôzy
všetky nečistoty, tela, duše, slov a myšlienok proti blížnemu. Znesväcovanie sviatkov a nedieľ, opilstvo, krčmové výstupy, hanebné zábavy a tance, hriechy zvrátených detí, ktoré nemali rodičov za nič a zle s nimi zaobchádzali; povstanú pred očami, ako živé, všetky krivdy, zdieranie a nespravodlivosti. Na svete človek vždy nájde čosi na svoju obranu – tu to tak nebude.
Niekedy sa priznávame, že treba robiť pokánie, ale vo svojej zaslepenosti odkladáme pokánie na neskôr, akoby sme boli pánmi času a Božej milosti.
Zatiaľ čo každý sa musí báť o seba, lebo nevie, kedy zomrie, a okrem toho – Pán Boh udeľuje milosť iba do istej miery.
Milosrdenstvo Božie voči hriešnikovi má isté hranice. Keď sa človek zúfalo topí vo svojich hriechoch a naplní mieru neprávosti,
A čo sa stane s hriešnikom, ktorý si sľubuje dlhý život? Preráta sa, lebo sa nečakane objaví jeho posledná hodina, v ktorej pre neho nebude už žiadnej nádeje ani zá-chrany.Okamžite po smrti nasleduje súd.
Poviete mi: „My to dobre vieme“. – Hoci viete, ale neveríte, lebo keby ste verili, ani chvíľku by ste dlhšie nezostávali v stave hriechu, pričom sa neustále vystavujete pekelné-mu zatrateniu. Nadíde chvíľa, v ktorej Boh vytlačí pečať nesmrteľnosti na vaše dlhy – vy-tlačí pečať a znamenie, ktoré nikto neroztrhne! Bude to strašná chvíľa! Prichádza tak rých-lo, pričom prináša so sebou strašný rad vekov!
Tak je to – Neraz Pán Boh, aby uchránil blúdiaceho človeka a naklonil ho k náprave, privádza túto chvíľu ešte za jeho života.
Istý zvrátený človek, dopustil sa počas dňa mnohých hriechov, po čom mal v noci videnie – zdalo sa mu, že stojí pred trónom Božím. Možno si predstaviť, aká hanba ho prenikla, akú trpkosť cítil v duši!Keď sa prebudil, bolo vidno, že bol celý spotený, vlasy mu celkom ošediveli, a ľuďom hovoril so slzami: „Nechajte ma samého, videl som strašného Sudcu! Odpustenie, Bože môj, odpustenie!“ – Jeho kolegovia, s ktorými sa spolu oddával hriechom, dozvedeli sa, že je chorý, teda ho prišli navštíviť. Začali ho utešovať, a on im povedal: „Choďte preč! Už nie ste mojimi priateľmi, nechcem vás poznať! Videl som sudcu v sláve a majestáte. Obvinili ma a položili mi otázky, na ktoré som musel odpovedať. Všetky moje priestupky sú dôkladne spísané. Čítal som ich, poznal som ich zlo i počet. Banda zlých duchov už iba čakala, aby ma strhla do pekla. Odíďte, odporní priatelia, nechcem vás viac vidieť! Budem považovať za veľké šťastie, ak sa mi podarí prísnym pokáním uzmieriť hnev Sudcu. Táto posledná chvíľa môže pre mňa nadísť i dnes! Bože, odpusť mi! Bože, zmiluj sa nado mnou!“ – A skutočne celý zvyšok svojho života strávil v slzách a pokání.
Sudca sa nás vteda spýta ...
Na osobnom súde budeme najprv účtovať zo všetkých darov, ktoré sme dostali od Boha. A ako prvé sme dostali od Neho prirodzené dobrá tela i duše.
Sudca sa nás teda spýta, načo sme využívali svoje fyzické sily?Či sme preukazovali službu blížnym? Či sme svedomito pracovali? Či sme robili pokánie a či sme putovali na sväté miesta? Alebo naopak – zneužívali sme zdravie na zábavy, na chodenie po šenkoch, na okrádanie blížneho, na prácu v nedeľu, na nepotrebné cesty vo sviatočné dni, keď sa máme modliť a využívať čas na dobré skutky?
Ďalej sa nás bude Sudca pýtať, či sme nezneužívali za zlé ciele dary rozumu: na čítanie zlých kníh, na stretávanie so zvrátenými ľuďmi, na klamanie pri kupovaní a predávaní, na falošné prísahy, na súdne procesy, na pomstu, na rúhanie proti Bohu a náboženstvu a vymýšľanie proti kňazom?
Ešte nás bude skúmať Sudca, či sme nespievali, alebo neskladali blížnemu nemravné piesne, či sme neučili iných čosi zlé? A znovu budeme účtovať, či sme patrične používali svoj majetok. Vtedy beda otcom i matkám, ak kupovali svojím deťom oblečenie na záhubu ich vlastných i cudzích duší!
Budú im tiež pripomenuté peniaze na hry, obžerstvá, opilstvá, tance a iné nepotrebné výdavky kým iní trpeli hladom núdzou. Či sme to nemohli lepšie využiť na podporu chudobných? Vtedy to všetko uvidíme a bude už neskoro.
Potom budeme účtovať z milostí nadprirodzeného poriadku. Narodili sme sa v lone katolíckej Cirkvi, zatiaľ čo toľko iných ľudí žije a zomiera v pohanských bludoch. Boh nám pripomenie, koľko rokov, mesiacov, týždňov a dní nás udržiaval pri živote, hoci nás dávno mohol potrestať smrťou, lebo sme Ho ťažko urazili.
Pripomenie nám všetky dobré myšlienky a vnuknutia, ktorými nás tak štedro obdaroval. Bohužiaľ, koľko z týchto milostí sme premárnili! Pripomenie, ako sme boli povzbudzovaní k čnostiam, ako nás učili katechizmus, čo sme vyčítali v textoch, ktoré sa týkali viery; pripomenie nám spovede, sväté prijímania. Mnoho kresťanov nedostalo dokonca stotinu z tých milostí, čo my, a predsa sa posvätili!
Beda kresťanovi, ktorý nevyužil tieto poklady ! Keď sa svätý Augustín nad tým zamyslel, prenikol ho strach: „Čo sa stane so mnou – hovoril – keď som dostal toľko milostí? Viac sa bojím kvôli premárneným milostiam, ako kvôli spáchaným hriechom! Bože, čo ma čaká ?! Hovoria, že dokonca svätá Terézia počas svojej poslednej choroby upadala do zdesenia, keď porovnávala svoj život so životom Spasiteľa.
Zneužívanie najsvätejšieho tela a krvi
V ten deň spravodlivý Sudca nám položí správnu výčitku, že sme zneužívali Jeho najsvätejšiu Krv a že sme nevyužili Jeho poklady. Nazve nás nevďačnými, neúrodnými stromami a viničom, ktorý aj napriek toľkej starostlivosti a úsiliu, nepriniesol ovocie. Aké strašné výčitky budeme počuť!
Svätý Ján Klimak hovorí, ako po prísnom živote zomieral v pokročilom veku pustovník Štefan. Deň pred smrťou mal oči naširoko otvorené a obzeral sa vpravo i vľavo, akoby videl kohosi, kto žiadal od neho vyúčtovanie. Prítomní počuli, že mu akási osoba kládla otázky, na ktoré chorý odpovedal. – „Áno, spá-chal som ten hriech, ale postil som sa zaň toľko a toľko rokov“.
A znovu bolo počuť odpoveď: - „Nie je pravda, toho hriechu som sa nedopustil“. – Alebo: „Zavinil som to, ale milo-srdný Boh mi to odpustil“. Tento neviditeľný súd – ako hovorí spomínaný svätý – vydesil všetkých prítomných, tým viac, že Štefan bol na ňom obviňovaný z akýchsi hriechov, ktoré nespáchal. Ak teda svätí pustovníci, ktorí strávili život v slzách a pokání, sa tak báli pri vyúčtovaní, tak čo bude s hriešnikom, ktorý uvidí okolo seba iba samé hriechy a ktorý ne-bude mať do čoho vkladať svoju nádej?
Tento súd sa bude konať pred Bohom ako aj pred anjelom strážcom, ktorý pri-pomenie naše dobré skutky, i pred diablom, ktorý vyjaví naše hriechy. Ďalej Boh vyhlási rozsudok na celú večnosť. Svätý opát Anton, keď zomieral, pozeral bez pohy-bu do neba. Jeden z rehoľníkov sa ho spýtal, kde sa díva? – „Som pred tvárou Boha – znela odpoveď – a čakám na súd. Zdá sa mi, že som verne plnil prikázania, ale aj na-priek tomu nie som oslobodený od strachu, lebo Boží súd je iný ako ľudské súdy“.Ak vyúčtovanie z premárnených milostí je také strašné, tak čo povedať o súde z hriechov, ktoré sme spáchali?! Najskôr z hriechov spáchaných myšlienkami: z nečistých túžob, z nenávisti, závisti, pýchy, klamstva.
Zlý duch predloží knihu, do ktorej zapísal všetky nehanebné činy, nečisté pohľadyy, cudzoložstvá, všetky svätokrádežné spovede a sväté prijímania. Lepšie by bolo, keby Boh zhodil bezbožníka do pekla bez tohto súdu – akej úžasnej hanbe by vtedy unikol!
Tento súd sa bude najpravdepodobnejšie konať v izbe pri lôžku zomierajúceho.
Hriešnici pozbavení hanby uvidia – ako bezbožný Baltazár – na stenách napísaný strašný rozsudok odsúdenia. Nebudú môcť nič popierať, lebo Ježiš Kristus otvorí knihu a ukáže im miesto a hodinu spáchania hriechu.
Vtedy už nebude čas na pokánie – Spasiteľ vtedy pre-kľaje nehanebného hriešnika naveky.
Pod vplyvom svetla Božieho budú pred očami zomierajúceho vtedy v celej svojej hrôzy
všetky nečistoty, tela, duše, slov a myšlienok proti blížnemu. Znesväcovanie sviatkov a nedieľ, opilstvo, krčmové výstupy, hanebné zábavy a tance, hriechy zvrátených detí, ktoré nemali rodičov za nič a zle s nimi zaobchádzali; povstanú pred očami, ako živé, všetky krivdy, zdieranie a nespravodlivosti. Na svete človek vždy nájde čosi na svoju obranu – tu to tak nebude.
Zamestnávatelia uvidia, ako znemožnili pracovníkom ísť na nedeľnú svätú omšu
Zlý duch nebude meškať, aby pred naše oči postavil hriechy, ktoré z našej viny spáchali iní ľudia.
Vtedy zlí rodičia uvidia, koľkokrát deti z ich viny vynechali ranné a večerné modlitby.
Zamestnávatelia uvidia, koľkokrát znemožnili pracovníkom ísť na nedeľnú svätú omšu, a tiež na katechizáciu.
Opilcom živo postaví pred oči,
Opilcom živo postaví pred oči, koľko ľudí pokúšali k tomu, aby chodili do krčiem, a nemravným, koľkokrát zviedli iné osoby.
A čo bude s krčmármi, ktorí u seba dovoľovali všetky orgie a hanebnosti?
Čo sa bude diať so synmi, ktorí potajomky okrádali svojich rodičov ?
Čo sa bude diať so synmi, ktorí potajomky okrádali svojich rodičov, a ich peniaze vynakladali na hriechy? Budú sa vtedy báť všetci osočovatelia, ktorí kvôli vine jedného človeka, osočovali celý kňazský stav.
Budú nás súdiť aj z toho, čo sme robili, aby sme sa pripodobnili svetu
Budú nás vtedy súdiť aj z toho, čo sme robili, aby sme sa pripodobnili svetu: iba pre ľudské oko, vedení klamstvom a farizejstvom každého druhu. Nemusím dodávať, že nás bude Kristus súdiť aj z toho, že sme zanedbávali konanie dobrých skutkov, aj napriek tomu, že sme často mali k tomu príležitosť.
Koľkokrát sme mohli navštíviť Najsvätejšiu Sviatosť, vyspovedať sa, prijať Najsvätejšiu Sviatosť, vykonať milosrdný skutok, umŕtvovať sa v jedení – koľkokrát sme mali takú príležitosť, a nevyužili sme ju?
Boh za života dáva kresťanovi všetky milosti, ktoré sú mu potrebné k spáse. Keď sa teda človek odsúdi, tak vinu za to pripíše sám sebe – lebo nechcel spolupracovať s milosťou Božou, lebo zneužil slobodnú vôľu.
Čo má robiť hriešnik, aby v tej chvíli bol bezpečný ? Nech hneď vstúpi do seba!
Nech sa vážne zamýšľa nad stavom svojej duše; nech si stále pripomína hodinu smrti a osobný súd. To mu naplní srdce svätou bázňou – bázňou, ktorá je začiatkom múdrosti! Nech tak, ako Zachej vráti všetko, čo mu nepatrí. Keby to neurobil, neunikol by peklu. Nech spolu s Dávidom horko plače za hriechy, ktoré spáchal, a nových nech sa nedopúšťa.
Nech sa hlboko poníži pred Bohom a nech s radosťou – prinajmenšom odovzdane – prijme z Jeho ruky všetky utrpenia. Lebo lepšie je plakať a robiť pokánie na zemi, ako po smrti, kde slzy a utrpenia sú bez zásluh.
Najmilší bratia! Žijeme v strachu pred duchovnou slepotou ! Pamätajme si, že vo chvíli, v ktorej to budeme najmenej očakávať.
O sv. spovedi. Zo spovede si máme odnášať dvojaký úžitok:
O veľkonočnej spovedi
Komplet kázne : svätý Vianney - 
Dáma so zlatým náramkom - A PEKLO PREDSA JESTVUJE
Zjavenie Svätej Brigity švedskej
Pán Ježiš zaklope a pozve nás na strašný súd. Blahoslavený človek, ktorý na to pamätá a v každej chvíli je pripravený vyúčtovať spra-vodlivému Sudcovi zo svojho správcovstva. Amen.
Božie milosrdenstvo
Keď sa ku Mne duša priblíži s dôverou, naplním ju ohromnou milosťou. Duše, ktoré budú rozširovať slávu môjho milosrdenstva, budem po celý život chrániť tak, ako chráni nežná matka svoje dojča. V hodine smrti im nebudem sudcom, ale milosrdným Vykupiteľom. V tejto poslednej hodine nemá duša nič na svoju ochranu, iba moje milosrdenstvo... Čím väčší je hriešnik, o to väčšie právo má na moje milosrdenstvo... Nemôžem potrestať ani toho najväčšieho hriešnika, keď sa odvoláva na moje milosrdenstvo.
Nesúďte a nebude súdení ...
Svätý František Saleský : z knihy - Filotea
Včerajší deň nemôže rozhodovať o dnešnom, ani dnešní o včerajšom. jedine súdny deň buude súdiť nad všetkými dňami nášho života.
O nikom nemôžeme s istotou povedať, že je zlý, lebo vždy môžme mýliť. Keď už musíme rozprávať o blížnom, môžeme nanjýš povedať, že ten alebo onen vykonal zlý skutok, že žil v hriechu, ba ešte i dnes vedie hriešní život: z včerajšieho dňa nesmieme uzatvárať na dnešný deň, ani z dnešného na včerajší, tým menej na zajtrajší.
Musíme dať veľký pozor aby sme neoohovárali blížného: tiež musíme davať pozor aby sme neupadli do opačnej krajnosti, ktorí schvaľujú a vychvaľujú chyby a hriechy blížného. Keď vieš o ohováranom niečo dobrého, povedz to !
Keď vieš, že je dakto zlomyselným ohováračom. Nehovor že je úprimným, priamym človekom. nebespečné dôverné známosti a návštevy nevolaj nevinnosťou. Bezočivosť slobodou, ani hriešnú lásku priatelstvom.
Nikdy nesmieš Filotea chváliť iných hriech. Zlé musíme vždy, a nemilosrdne pomenovať zlým, čo je karhania hodné karhať, lebo zaiste to bude slúžiť sláve Božej.
Aby sme mohli karhať chyby blížnich dobre a spasitelne, je potrebné, aby to vyžadovalo dobro toho koho karháme a toho pred kým karháme.
Ak takéto veci rázne a ortvorene nepokarhám, ale ích budem azda zastávať, pohorším slabé duše a ľahko sa môže stať, že ony sa budú spraávaťpodobne. Spása ích duše žiadá, aby som túto vec hneď na mieste.
O verejných , všeobecne známych hriešnikoch a falošních veriacich môžme voľne rozprávať, ale i to nech sa deje vždy duchu lásky, nie škodoradostne. Výnimkou sú len zaťatí nepriatelia Cirkvi, rozkolníci a ich zástancovia. Týchto treba čo najostrejšie pranierovať, aby ich každý poznal.
Je príkazom lásky i krikom zaplašiť a odohnať vlka, keď prepadol ovce. Keď posudzujú blížneho, pochybuj o jeho vine ! Filotea 358
Ako si najať zabijáka ?
zlorečenie, škodoradosť, závisť
JAK SI NAJMOUT ZABIJÁKA ? - z knihy mocnejší než zlo: Gabriele Amorth ( Roberto Italo Zanini )
Druhý způsob, jak zlý duch přímo působí na člověka, který lze definovat jako „nepřičitatelný" kdo takovéto trápení musí snášet, je zlořečení nebo prokletí.
Duchovný zápas v spiritualite kresťanského Východu
Sv. Ján Vianney sv. spoveď
