Srdce neobráteného čioveka, v ktorom sa hriech úplne vyvinul

Hľa, takýto je stav neobráteného človeka. Správne stojí napísané o nom, že je „mŕtvy vo vinách a v hriechoch." Ef. 2, 1.

V takom srdci má diabol svoj trón; okolo neho je plno rozličných hriechov, znázornených zvieratmi. Snáď sa môj čitateľ zhrozí pri pohľade na tento obraz a pomyslí si: „to nie je možné, aby vo mne boly niektoré z týchto hriechov." Áno, ony sú tam všetky! Snáď neprišly k tak úplnému vyvinutiu, ale v zárodku ich má v sebe každý neobrátený človek. Jako mohutný dub bol kedysi v žaludi, i tieto hriechy môžu driemať ne-postriehnuté v srdci. Svojím časom však vzrastú, potom už žiadon obraz nie je príliš čierny k ich opísaniu.

Tak páv s jeho rozprestreným chvostom je obrazom pýchy, hriechu to, ktorý sa každého človeka pridŕža. Koľké duše obdarené duchovnými alebo telesnými prednosťami, alebo postavením, na miesto, aby ďakovali Bohu, povyšujú sa vo svojej pýche i nad svojho Stvoriteľa. Nevedia úbohí, že sa „Bôh pyšným protiví, ale pokorným dáva milost." I. Petra 5, 5. Práve preto, že Bôh len „pokorným" dáva milosť, zostávajú títo bez milosti, bez spasenia a bez Boha na svete. Tak dlho, kým ich pýcha nebude zlomená, niet ani pomyslenia, aby dosiahli milosti a spasenia.

Preto Pán hovorí „Blahoslavení sú chudí duchom, a blahoslavení sú plačúci."
Cap je obrazom nečistoty, telesnosti, ne-cudnosti, smilstva a všetkých podobných hriechov. Pán hovorí: „Blahoslavení sú čistí srdcom, lebo oni budú vidieť Boha." Mat. 5, 8. Zase v Zjavení Jánovom svedčí: „Anc vníde do neho (nebeského Jeruzalema) nič poškvrňujúceho a čo robí ohavnosť." Zjav. Jána 21,27. Jakým spôsobom dosiahne hriešnik toho očistenia? „Jestli vyznávame svoje hriechy, verný je a spravedlivý, aby nám odpustil a očistil nás od každej neprávosti." I. Jána 1. 9.

Jakým prostriedkom sa to stane? „...a krv Ježiša Krista, Jeho Syna, oči' sťuje nás od každého hriechu." I. Jána 1. 7.
Ošípaná (sviňa) predstavuje pažravosť, obžerstvo, opilstvo a z toho pochádzajúcu bujnosť. II. Petra 2. 22. Poneváč je symbolom nečistého zvieraťa, zakázal Bôh ľudu izraelskému jiesť z jej mäsa. Písmo hovorí, že opilci nedôjdu kráľovstva Božieho.

Preto potrebujú obmytia, ospravedlnenia a posvätenia, ktorého sa im dostane skrze Pána Jezukrista. I. Kor. 6. 11. Jak, boľastným to sa „Bôh pyšným protiví, ale pokorným dáva milost." I. Petra 5, 5. Práve preto, že Bôh len „pokorným" dáva milosť, zostávajú títo bez milosti, bez spasenia a bez Boha na svete. Tak dlho, kým ich pýcha nebude zlomená, niet ani pomyslenia, aby dosiahli milosti a spasenia. Preto Pán hovorí „Blahoslavení sú chudí duchom, a blahoslavení sú plačúci."
Cap je obrazom nečistoty, telesnosti, ne-cudnosti, smilstva a všetkých podobných hriechov. Pán hovorí: „Blahoslavení sú čistí srdcom, lebo oni budú vidieť Boha." Mat. 5, 8. Zase v Zjavení Jánovom svedčí: „Anc vníde do neho (nebeského Jeruzalema) nič poškvrňujúceho a čo robí ohavnosť." Zjav. Jána 21,27. Jakým spôsobom dosiahne hriešnik toho očistenia? „Jestli vyznávame svoje hriechy, verný je a spravedlivý, aby nám odpustil a očistil nás od každej neprávosti." I. Jána 1. 9. Jakým prostriedkom sa to stane? „...a krv Ježiša Krista, Jeho Syna, oči' sťuje nás od každého hriechu." I. Jána 1. 7.

Ošípaná (sviňa) predstavuje pažravosť, obžerstvo, opilstvo a z toho pochádzajúcu bujnosť. II. Petra 2. 22. Poneváč je symbolom nečistého zvieraťa, zakázal Bôh ľudu izraelskému jiesť z jej mäsa. Písmo hovorí, že opilci nedôjdu kráľovstva Božieho. Preto potrebujú obmytia, ospravedlnenia a posvätenia, ktorého sa im dostane skrze Pána Jezukrista. I. Kor. 6. 11. Jak, boľastným to bude pre mnohých, ked ostanu vonku za bránou, iebo sa nikdy nedali vyslobodiť a obmyť od toho hriechu.
Ropucha, ktorá sa plazí po zemi a žije v bahnivých kalužiach, predstavuje lakomstvo, ktoré je koreňom všetkého zlého. Zj. 16. 13; I. Tim. 6. 10. O lakomcoch je tiež napísané, že dedictva kráľovstva Božieho nedosiahnu.

Had, ktorý sviedol našich prarodičov, závidiac im ich nevinnosť a blaho, je pravým obrazom závisti a podvodu. Pavel písal „Ale sa bojím, aby sa, jako čo had sviedol Evu svojou chytrosťou, neporušily tiež vaše mysle od prostoty a čistoty, ktorá je v Kristu." II. Kor. 11. 3. On i dnes ponúka dušiam to čo nemá. Nášmu Pánovi tiež ponúkal všetko, len aby sa mu poklonil. No, Pán zvíťazil a toho víťazstva on dá každej veriacej duši.
Tyger, najdravejšie a najkrvežížnivejšie zviera, je obrazom hnevu a pomsty chtivosti. Človek až žasne, ked pozoruje, kde sa vzal ten hnev v srdciach ľudských naproti Synovi Božiemu. Nadarmo, totiž bez príčiny ho nenávideli. On sám im povedal „mnohé dobré skutky som medzi vami učinil, pre ktorý z nich ma chcete zabiť"? Srdce ľudské je nie o nič lepšie ani dnes. V prvom rade nenávidí Boha a Božieho Syna. Žalm 2.

Korytnačka je obrazom lenivosti a vlažnosti, tieto veci pozbavujú človeka každej chuti k dobrému a sú počiatkom neprávosti.Hriešnik sa má učiť od mravenca, ktorý pracuje v lete pre zimu. Má sa pričiňovať o svoju budúcnosť. Hľadať, klopať, prosiť. Má byť striezlivý a príčinlivý vo veciach týkajúcich sa jeho duše a večnosti.
Duch Svätý, ktorého zobrazuje holubica, nenachádza miesta v srdci. Preto obletuje zvonku, hcejúc pôsobiť na jeho svedomie a ukázať mu jak ho Bôh miluje. Zjavuje mu, že Bôh z lásky k nemu dal svojho vlastného Syna, aby každý kto v neho verí. nezahynul, ale mal život večný. No jeho účinkovanie bolo bez úspechu až dosiaľ, lebo je srdce úplne v moci satanovej.
Anjel, posol Boží, výprava mu o Božej milosti. Prebúdza ho slovom Božím zo spánku hriecha. Znázorňuje nám poslov Božích, vyslaných ku hriešnikom, aby im zvestovali o spáse, ktorá je v Kristu Ježišovi.

Zo zraku človeka ale vidíme, že na slovo Božie úplne nič nedbá, ba ani ho nepočúva, hľadí len pred seba, do sveta, súc omámený svetom a klamom.
Takýto hrozný a poľutovania hodný je stav hriešnika, ktorý žije podľa spôsobu tohoto sveta a valí sa tak širokou cestou do zahynutia. Smutné pritom je, že mnohí žijú v tomto biednom stave bezpečne, jako by im ani žiadne nebezpečenstvo nehrozilo. Menujú sa kresťanmi, v skutočnostsú však otrokmi hriecha, služobníkmi diabla; majú meno, že žijú, a sú mŕtvi. Zj. 3. 1.

Obraz 2.

Srdce človeka, ktorý začal činiť pokánie a uteká od hriechu

Hľadajúca milosť Božia — ktorá predstavuje hriešnikovi hriech a jeho následky. Ukazuje mu, že odplata za hriech je smrť, ale milosť Božia je život večný. Chcejúc ho odviesť od cesty zahynutia na cestu života. Presvedčuje ho slovom Božím, že ,,ani smilníci, ani modláři, ani cudzoložníci, ani mäkkí, ani samcoložníci, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani ruhači, ani dráči, ani nič nečistého, do kráľovstva Božieho vnísť nemôže, ani nevníde" (I. Kor. 6. 9-10.); že „Bôh odplatí prchlivosťou každej duši človeka, ktorý činí zlé" (Rim. 2. 9.).

Hriešnik, prebudený súc zo spánku hriecha, so strachom zkúma svoje srdce a k svojej väčšej boľasti nachádza v ňom iba samý hriech a ohavnosť. Hľadiac naň v inom, vyššom vsvetle, vidí ho ošklivým a zkázy plným. Žiali nad tým, nenávidí ho a rád by sa ho zbaviť. Rád by sa zpod neho vymaniť, ale cíti jeho moc nad sebou, vidí, že je slabý, nespôsobný k tak nerovnému boju. Preto v boľastiach svojej duše volá: „Čo mám činiť, aby som bol spasený?" (Skut. 16. 30). Na túto jeho prosbu Duch Svätý odpovedá: „Ver v Pána Ježiša Krista, a budeš spasený" (Skut. 16. 31).

Ked toto svedectvo prijme, dosahuje radosť z odpustenia hriechov a vymanenia zpod jeho moci. V tej miere, v akej Svetlo Ducha Svätého vniká do jeho srdca, satan i so svojou háveťou sa z neho musí pratať. Škaredé postavy, špinavé zvieratá, obrazy to hriecha, utekajú. Deň prichádza a noc prchá. Súc přemožený láskou Božou, žasne nad podávanou mu milosťou. S radosťou čerpá zo studnice spasenia. Láska Kristova zaujíma celé jeho srdce. O ňom platia slová: „Boli ste kedysi temnosťou, ale teraz ste svetlom v Pánu." Ef. 5. 8.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vnútorný stav človeka, ktorý uveril v Krista, prijal jeho Spasenie a Ducha Svätého

Obraz 3.

Keď úbohý hriešnik, stenajúci pod ťarchou svojich hriechov počuje laskavé pozvanie Spasiteľovo: „Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a obtiažení ste a ja vám od-počinutie dám," Mat. 11. 28, prijíma ho radostne a dochádza spasenia. Láska Kristova sa mu zdá byť väčšou od jeho hriešnosti. (Rim. 5.20).

Pohľad Spasiteľov viac účinkuje naň ako všetky rozkazy zákona. Jeho srdce je mäkšie a poddanejšie ako prv.
Zármutok Boží, ktorý naplňuje jeho srdce nad predošlým životom, privádza ho ku krížu; zanecháva svet jako Peter súdnu sieň. Milosť Božia zobrazená anjelom, prichádza k nemu, nesúc v jednej ruke kríž Kristov a v druhej posolstvo o odpustení, slovo života. Jeho srdce plesá nad slovami, že „Kristus Ježiš prišiel na svet, aby hriešnych spasil." I, Tim. 1. 15. Verí tomu, prijíma ho a lúči sa so svetom, chcejúc znať len Krista a to toho ukrižovaného.

Týmto jeho rozhodnutím je satan přemožený a prinútený vysťahovať sa zo srdca. Na jeho miesto príde do srdca Duch Svätý, ktorý tam prebýva skrze vieru, ktorá je preň takou hviezdou. Ona mu predstaví pred dušu tie najdrahšie zasľúbenia evanjelia a on si ich privlastní jako dieťa. Áno, jemu náležia dary Kristom vydobyté, jako: odpustenie hriechov, pokoj a radosť v Duchu Svätom, synovstvo a de-dictvo života večného. Slzy, ktoré teraz vylieva, sú slzami nevýslovnej vďaky a iásky. Duša našla Krista, svojho Spasiteľa a volá s Azafom: „Koho by som mal na nebi (okrem Teba) a mimo Teba nemám v nikom zaľúbenie na zemi." Žalm 73. 25.
Jaké šťastie, jaká blaženosť plnia teraz srdce takého omilosteného hriešnika! Ale popri všetkej tejto blaženosti a istote, musí zostať vo svätej bázni a neubezpečiť sa. Lebo hriechy, ktoré z neho vyšly, sú blízko pri ňom. Satan ztratil na neho svoju moc, ale predsa neodchádza ďaleko, dňom i nocou čihá, aby sa mohol vrátiť ta, odkiaľ vyšiel. Buďte teda na stráži a modlite sa.

Mne dostalo sa smilovania bez všetkých zásluh, hodností: bárs pyšné srdce nežiadalo, mne dostalo sa milosti. Znám to a plesám radosťou, nad nevídanou milosťou.
Ja som si iné nezaslúžil, od Boha. iba samý hnev. a hla. smierenie vyzískala mne Syna Jeho vzácna krev. Jak k tomu prídem? Čo to je? Milosrdenstvo, iné nie!

 

 

Srdce človeka, ktorý smierený súc s Bohom zásluhou Krista, nezná nič viac, ako Ježiša Krista a to toho ukrižovaného.

Obraz 4.

V srdci omilosteného hriešnika neni ničoho videť, len Ježiša Krista a Jeho kríž. Kríž a mučiace nástroje mu pripomínajú, koľko to stálo Syna Božieho, keď niesol hriechy jeho a celého sveta na kríž. Co musel podstúpiť, aby mu vydobyl spasenie.

Duch Svätý, ktorý ho teraz vedie a riadi, mu stále predstavuje Ježiša Krista a Jeho kríž, roznecujúc tak v jeho srdci lásku naproti svojmu Spasiteľovi. Ukazuje mu akú veľkú výkupnú cenu musel Spasiteľ zaň zaplatiť. Jaký div, že potom volá s Pavlom: „a tak už nič neznám, len Ježiša ukrižovaného." Odstúp to, aby sa niečim iným chlubil, j edine krížom Pána našeho Ježiša Krista, skrze ktorého je mne svet ukrižovaný a ja svetu. Gal. 6. 14. Zdá sa mu, jako by stále toho Ježiša ukrižovaného videl a hovoriť počul: „Toto učinil som pre teba; čo ty činíš pre mňa?" A zase „Ak chce kto za mnou prísť, zapri seba samého a vezmúc kríž svoj nasleduj mňa."

Tiež si spomenie na slová Petrove „Lebo i k tomu povolaní ste, ako i Kristus trpel za nás a nám zanechal príklad, aby ste nasledovali šlapaje jeho, ktorý hriechu neučinil, ani nebola nájdená lož v ústach jeho, ktorý ked mu zlorečili, nezlořečil zase; trpiac nehrozil, ale porúčal tomu, ktorý spravodlivé súdi; ktorý hriechy naše na tele svojom sám vniesol na drevo, aby sme hriechom zomrúc, spravedlnosti živí boli; ktorého modrinami uzdravení ste. Lebo ste boli jako blúdiace ovce, ale teraz obrátení ste ku Pastierovi a Biskupovi duší vašich." (I. Petra 2. 21—25).

Áno, navrátiť sa k nemu, ktorý nás zamiloval a obmyl svojou krvou. Chodiť v j šľapajach toho, ktorý ked bol tu na zemi povedal, že jeho pokrmom bolo činiť vôľu toho, ktorý ho poslal, to je horúca žiadosť srdca ku Kristu obráteného. Trpeťpre Krista hanu a posmech, je pre neho rozkošou. On volá spolu s Pavlom apoštolom „Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Snád hlad, či nahota? Snád nebezpečenstvo, či meč? Áko je písané: Pre teba mrtvení bývame celý deň, považovaní sme za ovce oddané k zabitiu; ale v tom vo všetkom údatne víťazíme, skrze toho, ktorý nás zamiloval. Lebo som istý, že ani smrť, ani život, ani anjelia, ani knieža-ctvo, ani mocnosti, ani nastávajúce veci, ani budúce, ani vysokost', ani hlbokosť, ani ktoré koľvek iné stvorenie, nebude môcť nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi Pánu našom."

 

 

 

 

Srdce človeka, čo chrám Boha živého, čo svätyňa Božia.

Obraz 5.

V srdci omilosteného hriešnika prebýva teraz Otec, Syn a Duch Svätý. Ako aj Kristus hovorí: „Ak ma kto miluje, bude ostrihať slova môjho, a Otec môj bude ho milovať, a k nemu prídeme, a príbytok u neho učiníme." Jána 14. 23. Takejto pocty sa dostane, tomu, kto prijal Božieho Syna za svojho Spasiteľa. Ten teraz z vďačnosti naproti Kristu miluje ho a ostrihá jeho prikázania. Sám večný Bôh si učiní v ňom príbytok. Otec miluje ho pre Syna svojho a ubytuje sa u neho. Otec, Syn a Duch Svätý zostávajú v ňom. Preto i Pavel píše: „Ci neviete, že chrámom Božím ste a Duch Boží vo vás prebýva?" I. Kor. 3,16—17. A zase „Lebo vy ste chrámom Boha živého, ako povedal Bôh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni budú mojím ľudom."
Popri Trojici Svätej je tam stále ešte kríž Kristov. Na tento kresťan nikdy zabudnúť nemôže. Nikdy ho nespustí z mysle. Uírpe-nie a smrť Ježiša, toho ukrižovaného, zostanú vždy základom, na ktorom On stavia, na ktorý opiera sa jeho viera a nádeja. Tie odznaky zostanú vždyprameňorn jeho lásky. I ked vidí v sebe Otca, Syna a Ducha Svätého, a je tak úzko s Bohom spojený, predsa ide v rozpomienkach nazpäť a pýta sa seba samého: ako prídem ja hriešnik k tejto nezaslúženej milosti? Odpoved: „Skrze Krista, toho ukrižovaného, ktorý ma smrťou svojou s Bohom smieril. On odvrátil odo mňa hriech, zlorečenstvo a večnú smrť. On skrze svoj kríž vydobyl a daroval mi milosť,spásu a život; z milosti jeho som, čo som."
Miesto oných sedem, hlavných hriechov, ktoré bez Krista srdce jeho zaujímaly, vidíme jim zodpovedajúce cnosti jako: pilnosť, miernosť, čistotu, pokoru, štedrosť, lásku a trpělivost. Predtým v ňom bolo ovocie tela, teraz je ovocie Ducha. Predtým chutnal to. čo bolo podľa tela, teraz to, čo je podľa Ducha,
Kto by nechcel v Kristav veriť a potom jeho prikázania zachovávať? Či je to malá odmena, ked za túto vieru a poslušnosť príde do takého srdca sám Bôh, aby v ňom prebýval? „My Jeho milujeme preto, lebo On nás prvý miloval." I. Jána 4. 19. vraví Ján, ktorý na prsiach jeho spočíval. Bôh láska je a kto v láske prebýva, v Bohu prebýva a Bôh v ňom. I. Jána 4. 16. Jaká to milosť, ked už tu môžeme sa tak priblížiť k Bohu, už tu sa Bôh tak hlboko skloní k nám, že prebýva v nás! Ô, vážme si toho, a stojme v dôvernom obcovaní s naším vzácnym hosťom. Snažme sa chodiť v Jeho blízkosti a prítomnosti. Odovzdajme mu v živú obeť všetko čo sme a máme. Zostaňme v ňom a On v nás.
Všetko čo je vôkol nás, je pominuteľné. Celý svet i so všetkou jeho slávou zahynie. V nás ale zostáva Bôh a Kristus až na veky. On, ktorý nezná zmeny ani konca; a kto sa jeho pridŕža, je jedon duch s n ím. I. Kor. 6. 17. On nám dal tie najdrahšie najvzácnejšie zasľúbenia, aby sme sa tým božskej prirodzenosti účastní stáli, ujdúc porušenia toho, ktoré je na svete v žiadostiach (II Petr. 1.4.)
Verme teda v neho a držme sa ho jako by sme ho videli! Lebo On hovorí: Ameň, ameň vravím vám, že kto slovo moje počuje verí tomu, ktorý ma poslal, má život večný. Jána 5. 24.)

Nádherné slovo, blažená zvesť: Spasený večné! Buď Bonu česť! Blesk svätej radosti dostať už v časnosti i raz vo večnosti, "ô, jaká slasť!
Večitá voľnosť! Poklade môj, V tebe je blaha nádherný zdroj. Navždy uvoľnený, z hriecha vymaněný, Smieť Bohu bez zmeny žiť, aká slasť.

 

Na tomto obrázku vidíš tvár, ktorá jedným okom drze vôkol pozerá, a druhé je ospalé

V jeho srdci sa zmenšil počeí znakov utrpenia Kristovho, plamienky mi'osti tiež miznú a hviezda viery zatemněla a ztratila svoj jas.

Obraz 6

To znamená, že keď človek obráteAý zanedbá modlitbu a čítanie slova Božieho,, stane sa vlažným a začne škúliť po márno-sťach sveta. Dovoľuje si vždy viac a viac poli.. ' radosti a zábav sveta a tela. Rozumie sa, že pritom vždy menej a menej myslí na Pána a jeho ukrižovanie. Čo raz menej pozerá na svojho ukrižovaného Vodcu a Ďo-konavateľa viery, tým ho pomaly zo srdca ztráca. Tak zhasne jeho horlivosť a láska k Pánovi ochladne. Milosť ustupuje, viera sa kláti a odumiera; jeho srdce sa stáva tmavším a chladnejším. Zlenivie, zmalomyseľnie a potom?
Svet, ktorý je zobrazený mužom s dýkou, vnikne násilne do jeho srdca, pretože nemá moci k odporu a nepoužíva panciera viery. Nemá jasného svetla, lásky a bojí sa hrozieb sveta. Bol oklamaný pochlebenstvom a lískáním sveta a zase si ho obľúbil.
V takomto stave prichádza aj satan a vnáša so sebou staré zvieratá opäť do srdca, čo sa mu tým ľahšie darí, poneváč nenachádza stráže a odporu. Človek stál sa vlažným a lenivým k modlitbe a čítaniu slova Božieho.

Nevystríha sa príležitosti k hriechu, ba čo viacej, sám vydáva sa v nebezpečenstvo.
Anjel, zobrazujúci milosť Kristovu hladí síce satana odháňať, ale poneváč mu človek skrze hriech sám otvára dvere do srdca, vniká doň a takého človeka posledné veci stávajú sa horšími od prvých.
Tu platí, čo Kristus vraví: „Bdite a modlite sa, aby ste nevpadli v pokušenie! "A inde: „Bez prestania sa modlite!" Modlitba je dychom kresťanského života.
Kde zanedbávaná je modlitba a čítanie slova Božieho, tam prestáva kresťanský život. V modlitbe kresťan vydychuje k Bohu sveje potreby, túžby a prianie; v slove Božom toto dochádza naplnenia.
Nestřežené a neobrnené srdce je otvorené všetkým nepriateľom — svetu asatanu. Nech tedy svätá stráž — modlitba a spojenie s Pánom Ježišom Kristom skrze čítanie písma, neodchádzajú od teba nikdy ani na chvíľu. Nedovoľ oku svojmu zdriemať, aby sa do chrámu srdca tvojho nedostala žiadna nečistota. „Triezvi budte, bdite; lebo protivník váš, diabol, obchádza jako revúci lev, hľadajúc, koho by sožral." (I. Petra 5. 8.) A zase, „Kto sa domnieva, že stojí, hľaď, aby si nepadol." Nesmieme nikdy odložiť obrnenie, o ktorom je reč v Ef. 6.13-19. Poneváč „boj náš není proti telu a krvi, ale proti kniežatám, proti pánom sveta, temnosti tohoto veku, proti duchovným zlostiam vysoko."Tieto nás prenasledujú ohnivými šípami, litoré môžeme uhasiť len štítom viery. .

Preto viera musí zostať stálou a živou a láska vrúcnou, to sa stane len tak, ked nespustíme so zreteľu Pána Ježiša a Jeho utrpenie; ked zrak náš od sveta a jeho lákadiel odvrátíme a na Neho samého hľadíme. Len úzkym a stálym obecenstvom s Bohom, zabezpečíme si srdce pred vlivom sveta a jeho vecmi. Vtedy nás Duch Svätý vedie, zmocňuje v boji a milosť Božia vyučuje. Ináče ztratí viera celú svoju moc, svetlo, život a láska ochladne. Akoby aj nie, keď základ, na ktorom celý ten nový život stojí, totiž Ježiš ukrižovaný, ustupuje zo srdca. Hrozný stav! Bárs by žiadon čitateľ tejto knižočky do neho neprišiel.

 

 

Srdce človeka, ktorý po obrátení svojom zase všetečné hreší a nechá sa ovládaf hriechom a satanom.

Obraz 7.

Obraz tento nám predstavuje vnútorný stav hriešnika, ktorého Kristus opisuje nasledovne : „Ked vyjde duch nečistý z človeka, chodí po miestach suchých, hľadá pokoja; no nenajdúc ho, rečie: vrátim sa do domu svojho, z ktorého som vyšiel. A prijdúc, najde ho vyčistený a ozdobený; tedy odijdúc vezme so sebou sedem duchov horších než je sám a vnídúc, prebývajú tam; a stanú sa posledné veci toho človeka horšími než prvé". Luk. 11. 24—26.
Jak strašný to pohľad: satan zase prebýva a vládne v srdci, ktoré bolo predtým príbytkom Božím, chrámom Ducha Svätého. Staré hriechy a ohavnosti sú zase tu, ošklivé zvery sa tu zase rozťahujú ako vo svojej peleši. A jako k tomu prišlo? Človek nevážil si tej milosti, ktorú bol obsiahol, zabudnul na očistenie svojich predošlých hriechov; slovom, necvičil sa v pobožnosti. Zabudnul, že teraz má svoje spasenie konať s bázňou a s trasením. Zabudnul na slová Pánove znejúce: „choď a nehreš viacej, aby sa ti nepřihodilo niečo horšieho." V duchovnom živote nemožno stáť, kto nenapreduj e musí isťzpäť. Kto nesnaží sa vchádzať tesnou bránou a nepridŕža sa na úzkej ceste, tomu diabol skoro osládi hriech a rozkoš sveta. Pritom sa skoro naplní príslovie: „Pes navrátil sa k vývratku svojmu, a sviňa umytá do kali-šťa blata". II. Petra 2. 22.Áno,každý nebdelý a ľahkomyselný človek upadne zpäť do svojich starých hriechov a oddá sa svojim žiadostiam a náruživostiam. Duch Svätý sa vzdiaľu je, lebo nemôže prebývať v srdci spolu s duchom nečistým, nemôže byť to isté srdce odrazu chrámom Božím a peíešou satanovou. Nemôžete dvom pánom slúžiť. Kto je nie s námi, proti nám je.
Anjel milosť Božia (ktorou človek pohŕda) vzdiaľuje sa, však zostáva v blízkosti,

majúc súcit s úbohým hriešnikom a jakoby prosiac, privoláva mu: „O by si raz poznal, čo slúžilo by ti k pokoju! Náruč otcova, srdce Sľutovníka tvojho ešte je pre teba otvorené; vráť sa, poblúdilče,ešte raz chcem sa nad tebou smilovat!"
Ale on už nepočúva. Hľadí drze do sveta, neostýcha sa či v skrytosti, či verejne páchať hriech a neprávosť. Nevidí priepasť, do ktorej sa rúti, nepozná zkazu, ktorá je v jeho srdci. Jeho viera je mŕtva, hviezda nádeje zatemnělá, a on je satanom úplne oslepený.
O, vystríhaj sa zpiatočníctva v duchovnom živote, aby si neupadnul do starých hriechov a obyčajov! Ak si raz obsiahnul milosť, bol si vyslobodený z moci diabla a hriecha, preto nenávid teraz aj to rúcho hriechom poškvrnené. Buď v stálom boji proti pýche, lakomstvu, nečistote, závisti, nemiernosti, hnevu a lenivosti; nedaj im v srdci miesta, utekaj pred nimi, kde a jako môžeš. Dôveruj v Boha, ktorý je dosť mocný, aby ti pomohol a dal víťazstvo nad tvojimi nepriateľmi. Kedby si i padnul, povstaň zase a bojuj ďalej; nikdy neuzavri pokoj s hriechom! Chyť sa vždy znovu všemožnej ruky svojho Spasiteľa a On ti pomôže. Jeho ruka je nie ukrátená. On i môže i chce ti pomôcť. On môže toho silného odenca, tvojho nepriateľa sviazať a odstrániť. On mu môže vziať jeho korisť a oslobodiť teba. Ako by si zase mohol dopustiť, aby sa srdce tvoje stálo príbytkom satanovým, keď môže byť chrámom Ducha Svätého.

O nech ťa nesvodí pokušenia hlas! Hriech sklame; kým zbadáš, si v okovách zas. Tak nepovoT hriechu, moc jeho zlú zlom! Ver, pomôže Ježiš, bo spása je v Ňom!

 

 

Nekajúci hriešnik na smrteľnej posteli, uprostred telesných boľastí a duševných úzkostí. J

Obraz 8.

Tak tu leží nekajúci hriešnik na smrteľnej posteli, uprostred telesných boľastí a duševných úzkostí. Je plný strachu pred smrťou, plný hrôzy pred súdom. Opustený, úplne bez pomoci a potešenia. Lebo neuveril a nechcel prijať Krista za svojho Spasiteľa. Smrť stojí mu pred očima a hrozí mu pozbaviť ho všetkého; rozkoší, pocty, majetkov — vôbec všetkého. Satan predkladá mu jeho hriechy, ktorými ho prv bol svádzal. Teraz ho nimi straší, ženie ho do úzkostí, ukazujúc mu odplatu hriecha, ktorá na neho čaká, to jest večné odsúdenie a večné utrpenie v pekle. Ô jak hrozné je umreť s neodpustenými hriechami.
Zúfale obzerá sa vôkol; no nevidí nikde ničoho, len samé hrozné postavy. V jeho vnútri žerie ho svedomie, ktoré sa posiaľ snažil uspávať a ktoré sa teraz tisícnásobnou mocou prebudilo a hrozivé sa ozýva, napl-ňujúc ho hroznou úzkosťou. Vidí pred sebou zejúcu priepasť pekla, hotovú pohltiť ho na veky. Áno, i od milosti sa odvracia,lebo keď dlho ňou pohŕdal, jej hlasu si nevšímal, nemôže teraz nič dobrého počuť. Preto aj odchádza anjel od neho, prenechávajúc ho zúfalstvu, ktorému sa dobrovoľne v náruč uvrhnul. Tak vypúšťa ducha a odchádza do miesta trápenia a večného zúfalstva. Do miesta to, kde očakávať bude so všetkými bezbožnými súd, po ktorom „každý, čije meno nebolo nájdené v knihy života, bude uvrhnutý do jazera ohnivého a to je smrť druhá". Zj. 21. 14.
O, jak mnoho duší pospiecha v ústrety tejto večnej zkaze! Jak mnohí kresťania dľa mena, žijú hriechu, vôbec telesnému a svetáckemu životu. Odbavujú snáď ešte niektoré cirkevné obrady, alebo zachovávajú niektoré nariadenia písma, pritom však hrešia a ich život zostáva starý a nezmenený. Myslia si, že vyspovedaním sa zase napravia všetko. Takpokračujúaždokonca, beztoho, aby sa obrátili k Bohu skrze Pána Ježiša; bez toho, aby obsiahli milosť, odpustenie a nový život. Zostanú pri svojom spovedaní sa, prijímaní, chodení do kostola a iných zvykoch. Priiorn sú otrokmi hriecha, služobníkmi sveta a satana. Čím viacej zachovávajú cirkevné obrady, tým viacej sú spokojní so sebou; na obrátenie a nový život ani nepomyslia. V tom príde smrť a vytne ich a poneváč síali len telu, tak žňú z tela len porušenie, lebo „čokoľvek rozsieval by človek, to bude aj žať".

Zvláště hrozný je koniec tých, ktorí raz vstúpili na úzku cestu, ale zase s nej sišli, okúsili dobrého Božieho slova a zase odpadli, zamilujúc si svet a hriech.
Preto nespoliehaj sa nikdy jak mnoho už znáš o milosti, ale upevňuj v nej svoje srdce. Neodpočívaj ako by si už bol dosia-hnul, ale bdi a bojuj ten dobrý boj až do konca. Kto sa domnieva, že stojí, hlad, aby si nepadnul. Kto sotrvá do konca, ten spasený bude. Ved, že tvoje spasenie nezáleží v niečom čo ty si vykonal, ale čo vykonal Kristus. Preto opieraj sa vždy len na jeho dielo a zásluhy, nespoliehaj sa na svoje city, zkušenosti, skutky atd., lebo ak tak činiť budeš, istotne padneš. Konaj tedy svoje spasenie s bázňou a s trasením, lebo to je Bôh, ktorý pôsobí v tebe i chtenie i činenie. Ak od neho nebudeš toto deň odo dňa brať, tvoje vlastné zkušenosti ťa ľahko opustia a ty padneš ešte hlbšie ako si bol prv.
O, vy, ktorí milujete hriech a v ňom si bezstarostne hoviete, či viete čo obľubujete? Milujete smrť a zahynutie! Múdrosť Božia vraví: „Všetci, ktorí mňa nenávidia, milujú smrť". A vy ju nenávidíte, ked nebojíte sa Boha, lebo počiatok múdrosti je bázeň Božia. Kedby ste sa ho báli, hľadali by ste cestu k smiereniu sa s ním a tou je: „Nech opustí bezbožný cestu svoju a muž nešľachetný svoje myšlienky a nech sa navráti k Pánovi a smiluje sa nad ním a k Bohu nášmu; lebo je ochotnýodpustiť".Izaiáš.55.7 O, počujte priateľský hlas toho dobrého Pastiera, ktorý privoláva vám, „Podte ku mne, — moja krv vás očistí od všetkých hriechov, odpustím vám, zachránim vás — ja život večný dávam ovciam svojim". Ne-zatvrdte srdcia svoje oproti tomuto hlasu dobrého pastiera, aby ste zas nemuseli počuť hromový hlas sudcu „odídite, zlorečení, do ohňa večného!" Hrozné je upadnúť vruky Boha živého. Lebo Bôh náš je oheň spaľujúci. Žid. 10. 31; 12. 29.

Daj, Pane, bych bol uveden, kde tisíc liet jak jeden deň, kde láska Tvoja dobrota rozdáva vence života.
No pred tým miestom, Pane môj, zavaruj, ochráň, pri mne stoj, až povoláš ma v tamten svet, kde jeden deň jak tisíc liet. O. Ježišu, len u Teba je istá cesta do neba. Žiaden k Otcovi nevchádza, kto milosť Tvoju obchádza.

 

 

Obraz kresťana, ktorý zotrvá v poznanej milosti až do konca

Obraz 9.

Tu vidíš, ako je srdce kresťana so všetkých strán obklopené nepriateľmi. Satan a hriech číhajú ustavične na nás, chcejúczase zavládnuť v srdci našom. Dolu stoja dvaja mužovia, predstavujúci svet. Jeden ponúka čašu pôžitkov a druhý vyhráža sa dýkou pr nasledovania, pomlúvania a iných násilných prostriedkov, aby tak odstrašil od cesty Božej a sviedol k hriešnemu životu.
S týmito nepriateľmi, s telom, svetom a satanom má kresťan stále boj. Keď je srdce jeho utvrdené v milostí, oni nemôžu nad-ním zvíťaziť.
Hore vznáša sa anjel — milosť Božia — ktorá ho posmeľuje ustavične k boju, privolávajúc mu: „Žiadon nebýva korunovaný, len ak riadne bojuje". (II. Tim. 2.5), a „Kto sotrvá až do konca, ten spasený bude." Mat. 10. 22.
V srdci jeho skvie sa hviezda jasne a žiarivo; to znamená, že je v ňom viera živá, a to je „víťazstvo, ktoré premáha svet, viera naša." (I. Jána 5. 4.) Je plný čistoty, plný dôvery v Boha, preto stojí v srdci jeho na jednej strane napísané. „Kto je jako Bôh?" Bôh je so mnou, sním a skrze neho môžem všetko. Dosť mám na jeho milosti. Na druhej strane stojí: „Kto ma odlúči od lásky Kristovej ?" Cí zarmútenie alebo úzkosť, či protivenstvo, či hlad alebo nahota, či nebezpečenstvo alebo meč? — Lebo som istý. že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vrchnosti, ani moci, ani prítomné ani budúce veci ani vysokost ani hlbokosť, ani ktorékoľvek iné stvorenie nebyde môcť nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi.Viera a láska sú tedy na vrchu v srdci jeho a utvrdzujú ho v dobrom.
Uprostred srdca je baránok s nadpisom: Ježiš moja žiadosť. To upomína na toho Baránka Božieho, ktorý pre svoju nevestu cirkev, vylial svoju krv. On tiež súc údom toho tela, cirkve, nosí ho vo svojom srdci a zaoberá sa s ním.
Pod tým videť v srdci Krista, toho ukrižovaného, a otvorenú knihu — Evanjelium, Písmo Sväté. Lebo čítanie Slova Božieho a hlavne uvažovanie o smrti Pána Ježiša Krista, zostane vždy jeho najmilším zamestnaním. Vtom nachádza občerstvenie pre svoju znavenú dušu a zmocnenie k boju proti telu, svetu a satanu. Kto Ježiša ukrižovaného v srdci nemá, ten je mŕtvy vo vinách a hriechoch. Kto slovo Božie nemiluje nad všetky ostatné knihy, ten je vystavený nebezpečiu, o ktorom ani netuší.
Konečne tu vidíme kostol, otvorený mešec, chlieb a rybu. Kostol označuje jeho zbožnosť, ktorú on prejavuje v modlení a v chodení do shromaždenia veriacich. O ňom môže byť povedané to, čo hovoril Dávid: „Radšej by som strávil v chráme tvojom jeden deň, ako inde tisíc". Nielen v shromáždění, ale všade kde chodí a stojí, zamestnáva sa jeho srdce s Bohom a s ním obcuje. S ním sa teší a zostáva v ňom. Bez modlitby nikto nemôže zostávať a tým menej napredovať v duchovnom živote.Otvorený mešec ukazuje na jeho dobročinnosť, na jeho lásku k blížnym: On pracuje oproti lakomstvu, lebo rád udeľuje núdznemu z toho, čo má. Rád pomáha svojim bratom nakoľko len môže, aby tak odťahoval svoje srdce od toho, čo je zemské. On vie, že tie duše, ktoré unikly na jednej strane nemiernosti a rozkošiam, môžu na druhej strane upadnúť nepozorovane do lakomstva. To je jedno z hrozných osídiel satanových, do ktorého už tak mnohých dostal.
Chlieb a ryba predstavujú jeho miernosť, zdržanlivosť a striezlivosť. On hľadí vo všetkom udržať pravú mieru. Nechceneriadnym požívaním jedlaanápoja,živiťv sebe žiadosti tela; nechce otupovať ducha, aby nebol neschopným dokazovať pobožnosť.
Touto zbraňou bojuje rozhodný kresťan, toto brnenie nikdy so seba neskladá. Preto zostáva vždy víťazom v boji nad všetkými nepriateľmi svojimi: nad svetom, diablom a telom.

 

 

Smrť pobožného a spravodlivého

.
Obraz 10.

Človek, ktorý vo viere a v cvičení sa v pobožnosti až do konca sotrvá, smelé a radostne očakáva svojho Pána kedykoľvek by tento prišiel, či večer, či ráno. A ked dostane sa mu isť aj údolím tieňu smrti, nebojí sa zlého, lebo jeho dobrý Pastier sprevádza ho ajjtam. Smrti a súdu sa nebojí, lebo tieto na neho nemajú práva, lebo je písané: „Kto verí v Syna Božieho nebude odsúdený", a „kto slovo moje počúva" a verí tomu, ktorý ma poslal, má život večný a na súd nepríde, ale prešiel zo smrti do života". (Jána 5. 24).
A tak tu leží spravodlivý pokojne, obmyté majúc svedomie od skutkov zlých. Preto nemôže ho ono viac strašiť a výčitky mu robiť, jeho hriechy sú odpustené, dlhy splatené a on ospravedlnený. Ježiša toho ukrižovaného, má v srdci svojom a k tomu sa sústredňuje všetka jeho láska a dôvera. On bol jeho útechou po celý život od jeho obrátenia a on je jeho útechou i pri smrti. Z jeho radostnej, príjemnej tváre žiari vnútorný pokoj a Božia útecha. Zrak jeho upretý je k nebu a celý jeho obličaj vyslovuje to čo srdce myslí, „Žiadam si umreť a byť s Kristom". Anjel Boží čaká na dušu jeho, aby ju oslobodil od tela a zaniesol do lona Božieho. Keď konečne vyproštěný je z pút tela, pospíecha duša jeho v ústrety Tomu, v ktorého verila a ktorého nevidiac mijovala. Má sa teraz ukázať pred tvárou Jeho. Kristus jej prichádza v ústrety a vystiera náruč svoju po nej, privolávajúc: „Slúžobníku dobrý a verný, nad malom bol si verný, nad mnohým teba ustanovím, vnídi v radosť Pána svojho,, Mat. 25. 21.
Satan musí s hanbou odtiahnuť. Nemá práva nad ním.
0, jaká to bude radosť, aká blaženosť, videť Pána Ježiša Krista tvárou v tvár, tak ako j e a byť Jemu podobnými v sláve a blaženosti! Kto to môže opísať?
Tak umiera spravodlivý, v Krista veriaci, až do konca víťaziaci kresťan. Tak krásny je koniec jeho víťazného boja! O,bárs by to povzbudilo i čitateľa i pisateľa k ďalšiemu boju a k šťastnému dokonaniu uloženého boja! Veď len tam, na konci čaká slávna koruna, nevädnúce,nepoškvrnené a slávne de-dictvo. V pravde nevyrovná sa terajšie ľahké trápenie tej budúcej sláve, ktorá sa má zjaviť.

 

Preto len trpme s radosťou;
Skoro spievať budeme tam,
„Hodný zástupca hriešnikov,
Aby korunu vzal On sám".
Milý môj priateľu, pýtam sa ťa slovami básnika:
Bol si u Ježiša pre očistenie? Bol si obmytý v Jeho krvi? Složil'li si v ňom už svoje dúfanie, Si'li čistý už v Jeho krvi?
Chodíš'li každý deň so Spasiteľom, Si'li čistý už v jeho krvi? Odpočívaš-li už v Ukrižovanom? Si'li čistý už v jeho krvi?
Keď príde ženích, či budeš mať rúcho: Nad sňah sbielené v krvi Jeho? Či vnídeš do domu Jeho slávneho? Si'li čistý už v krvi Jeho?
Odlož to rúcho hriechom poškvrnené, A buď obmytý v krvi Jeho. Tam je zdroj pre duše hriechom zkalené. O, buď obmytý v krvi Jeho.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Blahoslaveni sú čisti srdcom, lebo oni budú vidct Boha. Matúša 5. 8.
Srdce čisté stvor mi, Ó, Bože! Ž. 51. 12.
Daj mi, synu môj, srdce svoje, a oči tvoje nech ostrihajú ciest mojich. Prisl. 23. 26.
A dám Vám SRDCE NOVÉ a ducha nového dám do vnútornosti vašich, a odnímuc SRDCE KAMENNÉ z tela vášho, dám vám SRDCE MÄSITÉ. Ducha svojho vravím, dám do vnútornosti vašich, a učinim, aby ste v ustanoveniach mojich chodili, a súdov mojich ostrihali a činili ich. Ezech. 36. 26—27.

Sotva uzrelo svetlo toto prvé jeho vydanie, urobilo zvláště medzi katolíckym ľudom v Bavorsku veľký pohyb a to nielen medzi pospolitým ľudom, ale aj vo vyšších kruhoch. Až známy zkúmateľ prírody a kresťan Heinrich Schubert ju rozširoval.
Keď Grossner pozdejšie prišiel do Petrohradu, rozšírila sa knižočka i tam. Učený metropolita Michal preložil ju do ruštiny pod názvom:,. Bla-hoslavenstvo človeka, v ktorého srdci Ježiš prebýva/* poneváč aj na neho bola knižočka urobila mocný dojem. A tak vyšlo viac vydaní len v Rusku, tlačených v tlačiarni Departementu pre Osvetu Ľudu. Aj sám cár Alexander I., ktorý dal knižočku do ruštiny preložiť, nosil na svojich cestách vždy svoj výtisk so sebou, takpo-dobne aj cárevr.a.
Tak rozšírila sa knižočka vždy viac a v novších časoch preložená bola misionármi do rozličných jazykov a dosiaľ ju ešte prekladajú. Aj známemu misionárovi Hebichovi vo východnej Indii, slúžila knižočka k názornému vyučovaniu právd evanjelia. A nielen medzi pohanmi, ale aj v kresťanských zemiach koná ona posolstvo svoje medzi mnohými národami. Poneváč posledné vydanie v slovenskej reči bolo už dávno vypredané a poptávky po knižočke prichádzajú so všetkých strán, rozhodli sme sa vydať ju znovu s malými zmenami. Našou túžbou je, aby poslúžila mnohému zatemnělému srdcu k sebapoznaniu a k roztúženíu sa po vyslobodení z moci a následkov hriechu. Pán (pre ktorého česť ju púšťame do sveta) nech ju sprevádza s požehnaním v našom milom národe.
VYDAVATEĽ druhého vydania.

 

Drahý Čitatelů!
Knižočka táto pochádza pôvodne z franzúzskeho. Roku 1732. vydal ju v nemeckom preklade meďorytec univerzity vircburgskej (Bavorsko) pod názvom „Duchovné zrcadlo, v ktorom sa každý po spáse túžiaci človek zhliadnuť, svoj duševný stav poznať a svoj život dra neho užitočne zariadiť môže''. Venovaná bola táto knižočka vtedy biskupovi vircburgskému a bamber-skému Fridrichovi Karlovi „v tej istej nádeji, že aj Jeho Dôstojnosť v nej zaľúbenie najde."

Misionár dr. Bultmann preložil ju neskoršie do angličtiny. Najviac rozšírená bola potom skrze známeho muža Božieho, berlínského farára Jána Gossnera, ktorý sa s ňou v roku 1812. v Mníchove soznámil. Istý Teodor Pôschel, jeho priateľ, poslal mu ju s prosbou, aby ju dal znovu vytlačiť. On nechal obrazy stáť a text prepracoval čo najsvedomitejšie, pripojac k jednotlivým záhlaviam krátke modlitby (ktoré sú z prítomného vydania znovu vynechané). On sám píše o tom: „Nechal som obrázky a diabla v jeho starej podobe, jako ho oddávna maľujú, mysliac si, že sotva sa stál krásnějším alebo vkusnějším. Veď nejedná sa mi o diabla, ale o Krista a Jeho kráľovstvo.
Bol za to obžalovaný, ale osvedčil sa, že knižočka neobsahuje nič pohoršujúceho, len tie najjasnejšie a najpotrebnejšie pravdy. Vkus sa síce s módou mení, ale pravda zostáva.

home