Svätý Alfonz de Liguori - biskup a učiteľ cirkvi
Predslov k dielu - ktorí treba čítať
Pius XII. v rozhlasovom prejave roku 1946 vyhlásil, že „azda najväčším hriechom sveta je, že ľudia začali strácať pocit hriechu.
Táto kniha sa všetkým páčila až tak, že mu ju trhali z rúk.
DETOM Z FATIMI PANNA MARIA UKÁZALA VÍZIU PEKLA
Pri treťom zjavení - 13. júla 1917, deti videli niečo ako veľké ohnivé more, v ňom ponorené čierne spálené bytosti, zlých duchov a duše v ľudských podobách, ktoré vyzerali ako priesvitné žeravé uhlie. Tie boli plameňmi vyhadzované do výšky a zo všetkých strán padali zasa dolu ako plamienky pri veľkom požiari, akoby bez váhy a zároveň možnosti vznášať sa. Pritom zo seba vydávali výkriky zúfalstva a bolesti. Zlí duchovia mali hrozné, odporné postavy, podobné neznámym zverom. (Keď Lucia po päťdesiatich rokoch rozprávala túto víziu biskupovi Hnilicovi, ešte stále mala pritom strach.)
Panna Mária povedala:
"Videli ste peklo, do ktorého sa dostávajú úbohé duše. Aby sa duše zachránili, Boh chce vo svete zaviesť pobožnosť k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Ak sa urobí to, čo vám kážem, budú mnohé duše zachránené a svet sa dočká mieru. Vojna sa blíži ku koncu, ale ak neprestanú urážať Pána, neuplynie dlhý čas a začne sa nová vojna, ešte strašnejšia ako táto. To sa stane za pontifikátu pápeža Pia XI. Ak raz v
noci uvidíte neznáme svetlo, vedzte, že je to znamenie Božie a že potrestanie sveta za mnohé zločiny sa blíži
Varovné svedectvo farára ....
Farár Steven Scheier z Kansasu (USA) bol pri autonehode 18. októbra 1985 smrteľne zranený. Prežil svoj rozsudok večného zatratenia, ktorý na príhovor Matky Božej, Pán Ježiš zrušil „Rozsudok znie: Peklo na veky!“ Nebolo to prekvapenie. Povedal som: „Áno, Pane, viem. To si zaslúžim!“
Krátko nato som počul ženský hlas ( Panna Mária ). Nevidel som osobu, len som ju počul. Hlas povedal: „Syn môj, nechceš zachrániť jeho život a jeho nesmrteľnú dušu?“
Nato povedal Ježiš Kristus: „Matka, bol dvanásť rokov[1] kňazom len sám pre seba a nie pre Mňa. Nech má trest, ktorý si zaslúži.Pokračovanie
Svatá Veronika Giuliani hovori ku kňazom
Vyznanie počtu hriechov - Generálna spoveď
PEKELNE TRESTY - SV. ALFONZ DE LIGUORI - UČITEľ CIRKVI A BISKUP
Smrť je pre hriešnikov najobávanejšou vecou tohto sveta, ale v pekle sa zmení na najtúžobnejšiu vec. „V tých dňoch ľudia budú hľadať smrť, a nenájdu ju, budú si žiadať zomrieť, a smrť od nich utečie" (Zju 9, 6). Preto napísal svätý Hieronym: „Ó, smrť. aká sladká by si bola tým. ktorým si bola doposiaľ horká!" Dávid hovorí: „Ako ovce sa ženu do priepasti a smrť je ich pastierom" (Ž 49, 15).
Svätý Bernard Sienský podáva výklad, že ovca, ktorá sa pasie na tráve, spása stebla, no korene necháva. Rovnako sa pasie na zatratencoch smrť. Ubíja ich každým okamihom, ale ponecháva im život, aby ich mohla po celú večnosť bolestne ubíjať.
Preto svätý Gregor Veľký hovorí, že zatratenec umiera každú chvíľu preto, aby nikdy nezomrel Keď človek umiera od bolesti, všetci naokolo ho ľutujú. Kiež by mal zatratenec niekoho, kto by ho ľutoval.
Ale nie, úbožiak umiera bolesťou v každom okamihu, ale nemá nikoho, ani nikdy mať nebude, kto by s ním spoluci-til. Cisár Zenon kričal zavretý v hrobe: „Otvorte mi, pre milosrdenstvo!" Nikto mu však nerozumel, a tak sa stalo, že od zúfalstva zomrel. Neskoršie ho našli s ohlodanými rukami. Zatratenej volajú z hrobu pekla, hovorí svätý Cyril Alexandrijský, ale nik im neprichádza na pomoc, nik s nimi nesúcití.
A ako dlho potrvá ich nešťastie? Navždy! Navždy! V Duchovných cvičeniach pátra Sejíncriho mladšieho sa hovorí: Démon, ktorý v Ríme posadol istého osobnosť, na otázku, ako dlho musí ostať v pekle, zúrivo odpovedal: „Navždy, navždy."
Prítomných to naplnilo takou hrôzou, že mnohí mladíci z rímskeho seminára, ktorí tam boli, vykonali si generálnu spoveď a zmenili prostredníctvom tej veľkej kázne skladajúcej sa z dvoch slov svoj život: „Navždy,navždy
." Úbohý Judáš Uplynulo už tisícsedemsto rokov, do je v pekle, a jeho peklo sa ešte len začína. Úbohý Kain! V ohni je už viac ako šesťtisíc rokov a jeho peklo ešte len začína! Jedného diabla sa opýtali, odkedy je uvrhnulý do pekla.
Odpovedal: „Odvčera." „Akože," povedali mu, „veď ty si zatratený už viac ako päťtisíc rokov," A on nato: „Ó, keby ste vedeli, čo znamená večnosť, pochopili by ste, že päťtisíc rokov je v porovnaní s ňou len okamih.
" Keby anjel povedal zatratencovi: Dostaneš sa z pekla, až uplynie toľko stáročí, koľko je kvapiek vody na svete, koľko je listov na stromoch a piesku v mori, zatratenec by sa potešil viac ako žobrák, ktorý dostal správu, že sa stal kráľom.
Áno, pretože všetky tie stáročia pominú, i keby sa opakovali nespočetnekrát. ale peklo sa vždy bude iba začínať. Každý zatratenec by urobil s Bohom zmluvu: „Pane. rozmnož moje muky, ako chceš.
Predĺž ich, ako sa ti páči. len pre noc raz ustanov koniec a budem spokojný." Ale nie, taký koniec nikdy nenastane. Poľnica Božej spravodlivosti bude hlásať jediné: „Vždy. vždy - nikdy, nikdy..."
Zatratená sa budú pýtať diablov: „Strážca, kedy sa skonči noc? Strážca, kedy sa skonči noc?" (/z 21, 11). Kedy skončí? Kedy skonči temnota, zápas, plamene... všetky muky? Dostanú len jedinú odpoveď: „Nikdy, nikdy."
A ako dlho potrvajú? „Vždy, vždy." Ach, Pane, daj svetlo slepým, ktorí na prosby, aby sa vyhli zatrateniu, odpovedajú: „Veď ak pôjdem do pekla, bude mi teplo, budem trpezlivý!" Ó. Bože, nemajú trpezlivosť ani s trochou zimy alebo väčšou horúčosťou, či úderom, ktorý dostanú. A potom budú mať trpezlivosť stáť v ohnivom morí, Šliapaní diablami a opustení Bohom a všetkými drahými po celú večnosť?!
Vyznania a modlitby
Ó, Otče milosrdenstva, ty neopúšťaš človeka, ktorý ťa hľadá. „IV Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú" (Ž 9. 11). V minulosti som sa od teba toľkokrát odvrátil a ukázal ti chrbát. Ale ty si ma neopustil. Neopúšťaj ma ani teraz, keď ťa hľadám.
Ľutujem, ó. zvrchované Dobro, že som si tak málo vážil tvoju milosť, že som ju spreneveril pre nič za nič.
Pohliadni na rany svojho Syna, počuj jeho hlas, ktorým ťa prosí, aby si mi odpustil. A odpusť mi, prosím. A ty, môj Vykupiteľ, neustále mi pripomínaj muky, ktoré si pre mnu vytrpel, lásku, ktorou si ma miloval, a môj nevďak, ktorým som si toľkokrát zaslúžil peklo. Daj, aby som navždy oplakával krivdu, ktorú som ti spôsobil, a žil vždy viac zapálený tvojou láskou. Ach, môj Ježiš, musím horieť tvojou láskou, keď si pomyslím, že som mal už toľké roky horieť v pekle - horieť tam po celú večnosť.
Tý si sa zmiloval preto, aby si ma pred tým zachránil a vyslobodil! Ak by som bol teraz v pekle, nenávidel by som ťa a tak by to zostalo navždy. Ale ja ťa milujem a chcem ťa milovať, naveky. S nádejou to očakávam pre vyliatie tvojej presvätej krvi. Ty ma miluješ a aj ja ťa milujem. Sľubuješ mi svoju lásku navždy, ak ťa neopustím. Ach. môj Spasiteľ, zachráň ma pred pohromou, nedovoľ, aby som ťa niekedy opustil. A potom so mnou urob, čo sa ti páči. Zasluhujem si tvoj trest a prijímam ho, len ma osloboď od trestu žiť bez tvojej lásky.
Pius IX. pápež o pekle ....
Dané v Ríme, u svätého Petra, 2. marca 1876, v tridsiatom roku nášho pontifikátu.
Pius IX, pápež
Bolo to v roku 1837. Dvaja mladí podporučíci práve opúšťali dôstojnícku školu Saint Cyr. Pred odchodom z Paríža si ešte chceli poprezerať niektoré jeho pamätihodnosti. V blízkosti Tuileries vkročili do chrámu Nanebovstúpenia, kde začali obdivovať obrazy, maľby a ostatné umelecké pamiatky tohto krásneho kostola. Modliť sa ich ani nenapadlo, to v úmysle nemali.Jeden z nich spozoroval v blízkosti spovednice mladého kňaza, ktorý sa v bielej rochete modlil pred svätostánkom.„Všimni si toho kňaza," upozornil kamaráta. „Zdá sa, že niekoho čaká."„Možno teba," odpovedal druhý s úsmevom. „Mňa? A načo?"„Ktovie, snáď ťa chce vyspovedať."
„Mňa? A stavíš sa, že pôjdem?!"„TY a spovedať sa?" Začali sa smiať. ykonal si svätú spoveď. So slzami v očiach, no s radosťou v srdci opustil chrám. Od tej doby je dobrým veriacim kresťanom.
O veľkonočnej spovedi ...Svätý Ján Mária Vianney
------------------------------------------------------------------------------------
SKUTOČNÁ UDALOSŤ
Catalina Rivas_- Panna_Maria_povedala
Ó, Panna Mária, útočište moje, koľko ráz som sa svojimi skutkami odsúdil do pekla, a ty si ma z neho vyslobodila?! Ach, osloboď ma aj teraz od hriechu, ktorý jediný ma môže pozbaviť Božej milosti a priviesť do pekla! MOC RÚŽENCA
3. NEHYBNOST VEČNOSTl
Smrť je pre hriešnikov najobávanejšou vecou tohto sveta, ale v pekle sa zmení na najtúžobnejšiu vec. „V tých dňoch ľudia budú hľadať smrť, a nenájdu ju, budú si žiadať zomrieť, a smrť od nich utečie" (Zju 9,6). Preto napísal svätý Hieronym: „Ó, smrť. aká sladká by si bola tým. ktorým si bola doposiaľ horká!" Dávid hovorí: „Ako ovce sa ženu do priepasti a smrť je ich pastierom" (Ž 49, 15). Svätý Bernard Sienský podáva výklad, že ovca, ktorá sa pasie na tráve, spása stebla, no korene necháva. Rovnako sa pasie na zatratencoch smrť. Ubíja ich každým okamihom, ale ponecháva im život, aby ich mohla po celú večnosť bolestne ubíjať.
Preto svätý Gregor Veľký hovorí, že zatratenec umiera každú chvíľu preto, aby nikdy nezomrel. Keď človek umiera od bolesti, všetci naokolo ho ľutujú. Kiež by mal zatratenec niekoho, kto by ho ľutoval. Ale nie, úbožiak umiera bolesťou v každom okamihu, ale nemá nikoho, ani nikdy mať nebude, kto by s ním spoluci-til. Cisár Zenon kričal zavretý v hrobe: „Otvorte mi, pre milosrdenstvo!" Nikto mu však nerozumel, a tak sa stalo, že od zúfalstva zomrel. Neskoršie ho našli s ohlodanými rukami. Zatratenej volajú z hrobu pekla, hovorí svätý Cyril Alexandrijský, ale nik im neprichádza na pomoc, nik s nimi nesúcití.
A ako dlho potrvá ich nešťastie? Navždy! Navždy! V Duchovných cvičeniach pátra Sejíncriho mladšieho sa hovorí: Démon, ktorý v Ríme posadol istého osobnosť, na otázku, ako dlho musí ostať v pekle, zúrivo odpovedal: „Navždy, navždy." Prítomných to naplnilo takou hrôzou, že mnohí mladíci z rímskeho seminára, ktorí tam boli, vykonali si generálnu spoveď a zmenili prostredníctvom tej veľkej kázne skladajúcej sa z dvoch slov svoj život: „Navždy, navždy." Úbohý Judaš
PEKELNE TRESTY - Trest zmyslov
,A pôjdu títo do večného trápenia-" (Mt 25, 46)
Keď človek hreší, dopúšťa sa dvojakého zla: Opúšťa Boha, najvyššie dobro, a obracia sa k tvorom:
„Lebo môj ľud urobil dve chyby- opustili mňa, prameň živej vody, a vykopali si cisterny" (Jer 2. 13). Pretože sa hriešnik obracia k tvorom s urážkami Boha na perách, bude v pekle spravodlivo trýznený tými istými tvormi, ohňom a démonmi; tak bude vyzerať trest zmyslov. Keďže jeho hlavný hriech spočíva v odlúčení sa od Boha, jeho najväčším trestom bude trest straty - trest straty Boha.
Uvažujme najprv o treste zmyslov, ktorým budú trpieť zatratení v pekle. Svätá viera učí. že peklo naozaj jestvuje. Doprostred zeme umiestnil Boh žalár, ktorý je vyhradený vzbúrencom voči Bohu. Čo je to peklo? Je to miesto múk. „Miestom múk" nazval peklo zatratený boháč {Lk 16, 28) a hodovník. Miestom múk, kde budú mať všetky zmysly a schopnosti odsúdenca svoju zvláštnu trýzeň, čím viac niekto niektorým zmyslom urazil Boha, tým väčšmi bude týmto zmyslom trýznený. „Čím kto hreší, tým aj potrestaný býva" (Múd 11,17). „Koľko sa on oslavoval a hýri!, toľko mu dajte útrap a smútku" (Zjv 18, 7). Zrak bude trápený temnotami. „Zem je plná tmy a temravy" (Jód 10, 21). Aký súcit v nás vzbudzuje človek nadosmrti uzavretý do tmy na štyridsať - päťdesiat rokov života!
Milujem ťa moja Kráľovná, a dôverujem ti
Peklo je priepasť uzavretá zo všetkých strán
.JPG)
Peklo je priepasť uzavretá zo všetkých strán. Dnu nikdy neprenikne žiaden lúč slnka ani iné svetlo. ,11 ui nikdy svetlo neuzrú" (Ž 49. 20). Ohcn, ktorý na zemi osvetľuje, bude v pekle celkom tmavý. „Mas Pánov metá blesky ohnivé" (Ž 29. 7). Svity Bazil vykladá: .ľan oddelí svetlo od ohna. takie ohcn bude iba páliť, ale nie osvetľovať." A ešte kratšie to vyjadruje svätý Albert Veľký: .Oddelí žiaru od páľavy." Dym vychádzajúci z tohto ohna bude vytvárať mrákoty vecne) tmy, o ktorých hovorí svätý Júda (pórov. Júd 13). Svätý Tomáš vraví, že zatratencom je vyhradeného len toľko svetla, koľko postačí na ich trápenie. V tom šere budú vidieť ošklivosť ostatných zavrhnutých a diablov, ktorí budu nadobúdať hrôzostrašne podoby, aby ich desili.
Trápenia sa dostane i čuchu. Akým trestom by bolo ostať zavretý v izbe s rozkladajúcou sa mŕtvolou! .Ich zabití budú pohodení i pôjde zápach z ich mŕtvol, vrchy rozmoknú od ich krvi. Kniha proroka Izaiáša - kapitola 34, 3. Zatratenec musí ostať uprostred toľkých miliónov iných zatratencov, ktorí sotva žijú a sú oko zapáchajúce mŕtvoly.
Svätý Bonaventúra hovorí, že keby bolo telo jedného zatratenca vyvrhnuté z pekla, dokázalo by svojim zápachom usmrtiť všetkých ľudí. A potom sú na zemi ešte blázni, čo hovoria: Ak pôjdem do pekla, nebudem tam sám."
Úbožiaci! Čim viac ich je v pekle, tým väčšmi sa trpia. ..Tam spoločenstvo s úbožiakmi úbohosť nezmenšuje, ale zväčšuje." hovon svätý Tomáš. Viac trpia, hovorím, pre zápach, krik a stiesnenosť, lebo v pekle budú na usnutí jeden na druhom ako ovce v zime: .Ako ovce sa ženú do priepasti" (Ž 48, 15). Ba este viac, budú ako hrozno stláčané listom Božieho hnevu. .Sám bude šliapať lis vína rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha" (Z/p 19, 15). Potom bude nasledovať trest nehybnosti .Pre silu tvojho ramena stuhli na kameň" (Ex 15, 16). Kam padne v pekle zatratený v den posledného súdu, tam ostane nehybnýa nebude môcť zmeniť polohu. Nepohne nohou ani rukou, kým bude Boh Bohom.
Sluch bude trápený ustavičným vytím a nárekmi zúfalých úbožiakov. Démoni budú jednostaj lomoziť. .V ušiach mu znejú desivé hlasy" (Jób 15, 21). Ako veľmi je nepríjemné, keď chce človek spať, a musí počúvať nariekajúceho chorého, alebo zavýjajúceho psa, či plačúce dieťa! Ubohi zatratenci, ktorí budú po celú večnosť počúvať výkriky mučených!
Chuť bude trápená hladom. Zatratenec bude hladný ako vlk: .Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy a pobehujú okolo mesta. Túlajú sa za pokrmom a ak sa nenasýtia, skuviňajú" (Ž 58, 15 - 16). Na mieste večného náreku nebude ani odrobinky chleba. Budú mať taký- smäd, že by ho neuhasili ani všetky vody mora. Ale na jeho uhasenie nebude ani kvapky. Len jednu kvapku si žiadal bohatý hodovnik, ale nedostalo sa mu jej. A nedostane ju nikdy, nikdy...
Vyznania a modlitby
Ach, môj Pane, zhliadni na človeka pokorne kľačiaceho pri tvojich nohách. Tak málo som si vážil tvoju milosť, tak málo dbal na tvoje napomínania. Ja úbožiak! Keby si sa ty, môj Ježiš, nado mnou nezľutoval, už toľko rokov by som bol pohodený v tej zapáchajúcej peci, kde horia toľkí mne podobní! O, môj Vykupiteľ, akože pri myšlienke na to všetko nehorím tvojou láskou? Ach. nech sa nikdy nestane, že by som sa ešte niekedy vrátil k urážaniu tvojho mena, môj Pane Ježi* šu. Daj mi radšej tisíckrát zomrieť. Keďže si už začal, dokonaj svoje dielo, ly si ma vyrval zo zápachu mojich hriechov a nekonečnou láskou si ma povolal, aby som ťa miloval. Ach, urob, aby som čas, ktorý mi ešte dávaš, využil celkom pre teba. Ó, ako by túžili zatratenci mať jeden deň, jednu hodinu z času, ktorý dávaš mne.
Gn 45. 3 - 4). Nuž, čo odpovie Ježišovi Kristovi hriešnik? Bude mať azda odvahu prosiť ho o zmilovanie, keď predtým bude musieť vyúčtovať za pohŕdanie, ktorým počas života zasypával ieho milosrdenstvo? .S akou tvárou," pýta sa Eusebius z Emessy, .sa budeš dovolávať milosrdcnslva, keď maí byť súdený za pohŕdanie milosrdenstvom?" čo teda urobi, pýta sa svarý' Augustín? Kde nájde útočište, keď nad sebou uzne rozhnevaného Sudcu, pod sebou otvorené peklo, z jednej strany hriechy, ktoré sú |eho obžalobou, i druhej strany diablov pripravených vykonať nad ním trest, a v sebe nosí hryzúce svedomie?
ô. môj Ježia, chcem neustále vzývať tvoje meno. Ono ma potešuje a dodáva ml odvahu, lebo mi pripomína, že si mojím Spasiteľom, ktorý zomrel pre moju záchranu. Hľa, som tu pri tvojich nohách a vyznávam, ie som si zaslúžil toľkí pekelných múk. koľko ráz som ťa urazil ťažkým hriechom. Nezaslúžim si odpustenie. No ty si zomrel preto, aby si mi odpustil. Dobrý Jeáié, nezabudni, zc si pre m na niesol ťažký kríž. Nut, rýchlo mi, moj Ježisu. rýchlo ml odpusť. Skôr, ako ma prídeš súdiť. V tej chvíli sa už nebudem môcť dovolávať tvojho zľutovania. Teraz ťa oň môžem prosiť s a nádejou ho od teba aj očakávam Potom ml budú tvoje rany naháňať hrôzu, ale teraz mi vlievajú dôveru. Môj drahý i \ it ■: ľutujem. Že som urazil tvoju nekonečnú dobrotu. Umieňujem si. ie radšej prijmem akýkoľvek trest Či stratu, než by som mal stratiť tvoju milosť. Milujem ťa z celého svojho srdca. Zľutuj sa, Otec, nado mnou. „Zmiluj sa. Bože. nado mnou pre svoje milosrdenstvo.''
ó, Moja Matka milosrdenstva, obhájkyňa hriešnikov, vypros mi ľútosť nad mojimi hriechmi, odpustenie a zotrvanie v Božej láske.
Milujem ťa. moja Kráľovná, a dôverujem ti.
Ako v Spovedi zvíťaziť nad hanbou
ktoré hriechy budú odpustené ?
Milujem ťa moja Kráľovná, a dôverujem ti
Obžaloba a výsluch ....
.JPG)
Uvažuj o obžalobe a výsluchu. „Zasadol k súdu a knihy sa otvorili" (Kniha proroka Daniela − 7, 9-10. 13-14). Budú to dve knihy: Písmo a svedomie. V Písme sa prečíta, čo mal vinník robiť, a to svedomí, čo urobil: Každý uvidí čo urobil, hovorí svätý Hieronym.
Zasadol k súdu a knihy sa otvorili
Budú to dve knihy: Písmo a svedomie. (Kniha proroka Daniela − 7, 9-10. 13-14). V Písme sa prečíta, čo mal vinník robiť, a to svedomí, čo urobil: Každý uvidí čo urobil, hovorí svätý Hieronym.
Na vážkach Božej spravodlivosti sa nebudú vážiť bohatstvá, hodnosti a vznešenosť osôb. Budú vážené jedine skutky. Odvážili ťa na váhe a zistili, že si ľahký." povedal Daniel kráľovi Baltazárovi (Don 5, 27).
Páter Alvarez vykladá: Neváži sa zlato, ani bohatstvá sa nekladú na váhu. Vážili jedine kráľa." Vtedy sa objavia žalobcovia, na prvom mieste diabol. Každý uvidi. Čo urobil," hovorí svätý Hieronym. Pokračovanie
Milujem ťa moja Kráľovná, a dôverujem ti
Pred Kristovou súdnou stolicou sa pohotovo objaví diabol a bude opakovať slová tvojich sľubov
.JPG)
Sv. Augustín hovorí: „Pred Kristovou súdnou stolicou sa pohotovo objaví diabol a bude opakovať slová tvojich sľubov. Vmetienám do tváre všetko, čo sme urobili, ktorého dna a v ktorú hodinu sme zhrešili.
To znamená, že nám pripomenie všetky sľuby, ktoré sme porušili, a uvedie všetky viny s udaním dna a hodiny, kedy sme sa ich dopustili. Potom povie Sudcovi, ako pífic svätý Cyprián: Ja som za nich nebol ani zauikovaný. ani bičovaný." Pane, ja som za loho vinníka nič nevytrpel, ale on ťa opustil - teba. ktorý si zomrel pre jeho spásu - a stal sa mojim otrokom.
Preto mi právom patrí. Žalobcami budú aj anjeli strážni, ako hovorí Origenes. _Na súde sa objaví každý z anjelov a privedie so sebou tých, ktorých viedol, ktorým pomáhal, ktorých poučoval, pre ktorých neustále hľadel na tvár Otca, ktorý je na nebesiach." A vtedy .všetci »ei priatelia nou pohrdii a stali sa jej nepriateľmi" (Nár 1, 2).
Žalobcami budu múry. medzi ktorými vinník zhreid . Kameň bude kričať zo steny a z nim i krovu mu odpovie" {Hab 2. 11).
.JPG)
Žalobcom bude samo svedomie: .Tým ukazujúc, majú požiadavky zákona vpísané vo tvojich srdciach, čo dosvedčuje aj ich svedomie, i myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo i bránia. keď Boh bude podlá môjho evanjelia skrze Krista súdiť, co je skryté v ľuďoch" (Rím 2, 15 - 16).
.JPG)
Samé hriechy, hovorí svátý Bernard, budú volať : Ty si nás vykonal, sme tvojim dielom. Neopustime ťa, naveky budeme s tebou." Napokon, ako hovorí tvatý Ján Zlatoústy, žalovať budú rany Jeziia Krista .Klince ti budú vyťítať. jazvy budú proti tebe hovoriť. Kristov kríž sa proti tebe pozdvihne." A potom nastane výsluch.
Pán hovorí: Prekutám Jeruzalem lampami" Sof. 12). Osvetlí všetky kúty domu. Kormelius hovorí, pri výklade týchto slov povie. že Boh ukáže vinníkovi príklady svätých i všetky osvietenia a vnuknutia, ktoré mu za života udelil. Súčasne aj všetky roky, ktoré mu doprial, aby konal dobro. V tej chvíli budeš musieť vydať počet z každého pohľadu, hovorí sväty Anzelm .
Zruti synov Leviho a zušľachtí ich ako zlato a striebru" (Mať 1. 3). Ako sa premyva zlalo a oddeľuje sa piesok, tak sa budú skúmať dobré skutky, nehodné spovede, prijímania atď. Ja sám vykonám spravodlivý sud" (Ž 74, 3). Ako pise svaty Peter, vo chvíli sudu sa ledva zachráni spravodlivý: .Ak sa spravodlivý ťažko zachráni, kofe sa poder bexbotný a hriešnik?- (/ pf 4, 18).Ak sa bude treba zodpovedať z každého márneho slova, aký účet vydáme z toľkých zlých myšlienok, s ktorými sme súhlasili?
Z toľkých nespočetných slov pýta sa sväty, Gregor Pán hovorí oaobítne o tých. ktorí pohoršenim zviedli nevinné duše: .Napadnem ich ako medveď pozbavený mláďat a roztrhám obal ich (chladného) srdca, pohltím ich tam ako levica, poľná zver ich roztrhá. " (Ozeáš 13,8) Bilblia
Keď bude hovoriť o skutkoch, verný Sudca povie; „Dajte jej z ovocia jéj nik" (/Mi 31. 31) Potrestajte |u podľa skutkov, ktoré vykonala.
ó, môj Ježšu. keby si sa mi chcel odplatiť podľa skutkov, ktoré tom vykonal, pripadlo by mi jedme -peklo. Koľko raz som si sám podpísal odsúdenie na to miesto trápenuť Dakwem ti ta trpezlivosť, a ktorou si ma doteraz trpel ó. môj Bojim sa, keby som sa mal v tejto chvíli objavit pred tvojou súdnou stolicou, aký účet by som vydal zo svojho života? svojho služobníka na sud nevolaj" {Ž 143, 2). Ach. Pane, pozhovej este trochu, nesud ma v túto chvilu. Ak by si ma chcel súdiť teraz co by so mnou bolo?
Pozhovel mi Keďte ti mi doteraz preukázal toTko milosrdenstva, preukaz mi ho aj v tejto chvíli a naplň ma veľkou ľutotťou nad mojimi hriechmi. Ľutujem. 6. najvyššie Dobro, že som tebou tofko ráz pohrdol Nadovšetko ťa milujem Vecný Otce, odpusť mi pre lásku Jeziia Krista a pre jeho záluhy mi udel vytrvalosť Mój Jezis. vo všetko dúfam pre zásluhy tvojej vyliatej svätej krvi.
O, presvätá Matka Mária, dôverujem ti . Preto teda Orodovnica naša, obráť k nám tie svoje premilosrdne oči" Pozri na moju biedu a zlutuj ta nado mnou
Slovom, aby duša dosiahla vecnú spásu, musí byť vo chvíli súdu dokázaná zhoda medu jej životom a životom Ježiša Krista .1.1-. ktorých predpoznal,tých aj predurčil, ze sa stanu podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medu mnohými bratmi* (rím 8, 29). A prive prelo sa triasol Job: .Čo urobím, ak povstane súdiť Boh? A keď bude vyšetrovať, co mu odpoviem?- {Jób 51.14). Filip 11. raz dohováral jednému zo svojich sluhov. ktorý mu : Keď sa ten ubožiak vratil domov, od bolesti umrd Co urobí hnešnik a ako odpovie Sudcovi Ježišovi Kristovi človek i evanjelia, ktorý prišiel na svadobnú hostinu bez svadobného rúcha .Od oncmeľ (Ml 22. 12) H nech mu zapchá ústx Svity BazU hovorí, te hneánik sa bude trápiť varím, pre hanbu ako pre samotný pekelný ohen.
A hla. nakoniec Sudca vynesie rozsudok: .Odíďte odo mňa. zlorečení, do vecného ohňa." {Ml 25, 41). Ó. ako hrozne zaznie toto slovo, hovorí Dionýz Kartuzián. Svity Anzelm piae: .Kto sa nechveje pn rachote takéhoto hromu, len nespi, je ut mŕtvy." A Eusebius dodáva, te zdesenie hriešnikov pri vynesení rozsudku bude také veľkí, te ak by mohli zomrieť, radšej by zomreli. .Vtedy." hovorí svätý Tomáš z Villanovy. Už nebude miesta pre prosby, nebude orodovníkov, na ktorých by u dalo obrátiť nebude priateľa, nebude otca."- .Ku komu sa teda budeme utiekať" Azda k Bohu. ktorým sme tak pohŕdali?" pýta sa svltý Razil Azda k svátým. k ľan ne Mini? Nie, pretože .slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať t neba a nebeské mocnosti sa zacfaverú* (Mt 24. 29) Svltý Augustín dodáva: .Od brány ma utečie Mária.
.0, Bôle," volá svltý Tomáš z Villanovy, z akou ľahostajnosťou počúvame rozprávanie o sude. Ako by sa nás to nemohlo týkať rozsudok zatratenia: Ako by sme nemali byť sudeni Akým bláznovstvom (je pokladať svoj život za bezpečný v takej nebezpečnej veci! Nehovor, braček môj. napomína ťa svätý Augustín. .Ech,
fote. zeby práv? mňa chcel Boh poslať do pekla?" Nehovor to, píše svätec, vrrf a| Židio nevenli, te by raz mohli byť vyhubení, a mnoho zatratených nechcelo uveriť. te by mohli byt uvrhnutl do pekla. Ako? napokon na nich pride trest .
Koniec prichádza, prichádza koniec, prebudil sa proti tebe, hľa. pnehádza! Dovršuje sa tvoja skaza, obyvateľ krajny prichádza Cas.. posúdim ta podľa tvojich ciest a uvalim na teba dietky tvojej ohavnosti* (Ez 7, 6 • 8). Svatý Augustín hovori. te sa to prihodi aj tebe . Pride den sudu a stane ta pravdou všetko, cim hrozil Boh "
Každý den zaletí na nás, aký rozsudok si vyberieme Je v nasej moci ako budeme súdení." hovorí svity Hipus A co márne robiť? Pripraviť si úcty prv. nci príde sud: .Prv, ako by ta súdili, rob si zásluhu, a tak so uť prv, ako by si mal hovoriť" (Sír 18, 19). Svätý Bonnventúra piše. opátrmi obchodníci si často kontrolujú úcty, aby neskrachovali. Na pozemskom súde |nemožno uchlácholiť sudcu, pri poslednom sude nie," hovorí svatý Augustín. Povedzme teda Pánovi, ako hovorieval svaty Bernard: Chcem sa objaviť pred posledným súdom uz ako za života súdený, a nie ako ten. co ešte len má byť súdený." Ó, môj Božsky Sudca, chcem, aby si ma už teraz za živou súdil a trestal .
Ved je teraz je cas milosrdenstva a mózes mi este odpustiť čas po smrti bude uz len časom spravodlivosti !
Moj Bože. ak ťa teraz teraz neuzmierim, (zmier sa z blížnim pokiaľ žijete obaja ) v hodine sudu už nebude čas na uzmierenie. Ale ako ťa uzmieriť, ked som pre úbohí ľudskí rozkole toľkokrát pohrdol tvojim priateľstvom? Tvoju nesmiernu lásku som splácal nevďakom. Aké dôstojne zadosťučinenie rnôte dať tvor za urážky spôsobené svojmu Stvontcľovt? ó, moj lane. ďakujem ti za milosrdenstvo.
Z knihy vo svetle večnosťi
sv. Alfonz- BISKUP A UČITEľ CIRKVI
Varovné svedectvo....
Náhle som si spomenul na udalosť, ktorá sa udiala krátko po mojej nehode: Bol som pred súdnou stolicou Všemohúceho Boha a Jeho Syna Ježiša Krista. Pán veľmi rýchlo prešiel celým mojim životom. Zvlášť ma obžaloval z ťažkých smrteľných hriechov, z ktorých som sa už nemal čas vyspovedať, alebo ich ľutovať. Myslel som, že by som na to mohol mať čas ešte teraz. On však zmýšľal inak. Keď skončil svoju obžalobu, povedal: „Rozsudok znie: Peklo na veky!“ Nebolo to prekvapenie. Povedal som: „Áno, Pane, viem. To si zaslúžim!“ Keď hovoríte s Večnou Pravdou, nemáte ospravedlnenie, alebo výhovorku. Všetko, čo povedal som poznával ako správne a pravdivé. Nebolo nič, čo by sa dalo ospravedlniť.
Krátko nato som počul ženský hlas ( Panna Mária ). Nevidel som osobu, len som ju počul. Hlas povedal: „Syn môj, nechceš zachrániť jeho život a jeho nesmrteľnú dušu?“
Nato povedal Ježiš Kristus: „Matka, bol dvanásť rokov[1] kňazom len sám pre seba a nie pre Mňa. Nech má trest, ktorý si zaslúži.Pokračovanie
PÁN JEŽIŠ SV. FAUSTINE - Keď sa ku Mne duša priblíži s dôverou, naplním ju ohromnou milosťou. Duše, ktoré budú rozširovať slávu môjho milosrdenstva, budem po celý život chrániť tak, ako chráni nežná matka svoje dojča. V hodine smrti im nebudem sudcom, ale milosrdným Vykupiteľom. V tejto poslednej hodine nemá duša nič na svoju ochranu, iba moje milosrdenstvo... Čím väčší je hriešnik, o to väčšie právo má na moje milosrdenstvo... Nemôžem potrestať ani toho najväčšieho hriešnika, keď sa odvoláva na moje milosrdenstvo." Viac....
Stiahni si vo worde- sv. Ján Mária Wianney - kázne
Predslov k dielu - ktorí treba čítať
Niektorí žiadali odo mňa knihu úvah o večných pravdách a zásadách pre duše, ktoré túžia utvrdiť mi a rásť v duchovnom živote. Iní zasa chceli zbierku praktických materiálov pre misie a duchovné cvičenia Aby som nerozmnožoval knihy a nepridával námahu a výdavky, pokladal som za vhodné vydať toto dielo také, aké je, aby mohlo slúžiť obom účelom. Napísal som tieto zamyslenia, aby poslúžili na rozjímanie aj ľu dom vo svete. Každé zamyslenie delím na tri časti.
Každá časť slúži na jedno rozjímanie, preto som za každou pripojil zbožné vyznania a modlitby. A prosím čitateľov, aby sa neznechucovali, keď sa v spomínaných modlitbách vždy objaví prosba za milosť vytrvalosti a dar Božej lásky, pretože tieto milosti pokladám za nevyhnutné na dosiahnutie večnej spásy.
Milosť Božej lásky je milosť, hovorí svätý František Saleský, ktorá obsahuje v sebe všetky milosti, lebo čnosť lásky k Bohu prináša so sebou, podľa slov Písma (Múd 7, 11), všetky ostatné čnosti. Kto miluje Boha je pokorný, čistý, poslušný, umŕtvený, teda má všetky čnosti. Svätý Augustín hovorieval: „Miluj Boha a rob, čo chceš." Áno, pretože kto miluje Boha, bude sa snažiť vyhnúť každému znepáčeniu sa mu a bude hľadať len to, aby sa mu vo všetkom zapáčil.
Druhou je milosť vytrvalosti, ktorá nám umožňuje dosiahnuť večnú korunu. Svätý Bernard hovorí, že nebo je prisľúbené tým, ktorí začínajú dobrý život, ale dáva sa len tým, ktorí vytrvajú. Ale táto vytrvalosť, ako učia cirkevní otcovia, dostáva sa výlučne tomu, kto o ňu žiada. Preto svätý Tomáš napísal, že ak sa chceme dostať do neba, potrebujeme sa stále modliť. A už predtým to povedal náš Spasiteľ: „Treba sa stále modliť a neochabovať" (Lk 18, 1).
To je tiež dôvod prečo mnohí úbohí hriešnici, hoci dostali milosť odpustenia, nezotrvajú v Božej milosti. Dostáva sa im odpustenia ale pretože potom - najmä v čase pokušenia zanedbávajú prosiť Boha o vytrvalosť, znovu upadajú.
Na druhej strane, hoci milosť vytrvalosti je celkom darovaná a svojimi skutkami si ju nemôžeme zaslúžiť, predsa, píše páter Suarez, neomylne sa dosiahne modlitbou. To isté už predtým povedal (y Augustín: dar vytrvalosti si možno zaslúžiť modlitbou.
Túto nevyhnutnos modlitby zoširoka zo široka dokážeme na inom osobitnom dielku, ktoré čoskoro vyjde tlačou a má názov Veľký prostriedok spásy – modlitba.
Dialko hoci krátke a lacné, stálo ma mnoho námahy a pokladám ho za nanajvýš užitočné pre ľudí každého postavenia.
A no, hovorím a s istotou tvrdím, že medzi duchovnými dielami nemôže byť užitočnejšie a potrebnejšie dielo ako spis o modlitbe, ktorá nám pomôže dosiahnuť večnú spásu.
Aby však tieto naše úvahy mohli slúžiť aj kňazom pri príprave kázní, vložil som do nich texty sv. písma a úryvky z cirkevných otcov, ktoré, hoci sú krátke sú plné ducha.
Pritom upozorňujem, že každé zamyslenie so svojimi troma časťami tvorí jednu veľkú kázeň. S týmto cieľom som sa usiloval vybrať myšlienky mnohých autorov, ktoré sa mi javili ako veľmi vhodné pre vzbudenie pozornosti.
Niektoré z nich som podal skrátene, aby si čitateľ mohol vybrať tie, ktoré sa mu páčia viac a mohol ich rozšíriť podľa svojej záľuby.
Všetko nech je na Božiu slávu.
Prosím svojho čitateľa, aby ma, až bude čítať túto knihu dporučil Ježišovi Kristovi, či už budem živý alebo mrtvý. A ja mu sľubujem, že urobím to isté za tých, čo mi preukážu túto lásku.
Nech žije Ježiš, naša láska, a prečistá Panna Mária, naša nádej !
Nepoškvrnenej a vždy panne, Márii,
milostiplnej, požehnanej medzi všetkými Adamovými deťmi,
Holubici, Hrdličke, Bohom milovanej,
Sláve ľudského rodu, Potešeniu Najsvätejšej Trojice,
Príbytku lásky, Príkladu pokory, Zrkadlu všetkých čností,
Matke nevýslovnej lásky, Matke svätej nádeje a Matke milosrdenstva,
Advokátke úbohých, Ochrane slabých, Svetlu nevidomých a Lekárke chorých,
Kotve nádeje, Miestu útočišťa, Bráne raja,
Arche života, Dúhe pokoja, Bráne spásy,
Hviezde morskej a Moru sladkosti,
Zmieriteľke hriešnikov, Nádeji zúfajúcich, Pomocníci opustených,
ľotešiteľke zarmútených, Posile zomierajúcich a Radosti sveta
toto dielo pokorne venuje jej úbohý a nehodný, no veľmi oddaný a milujúci sluha.
(svätý Alfonz Mária de Liguori)
Úvod prekladateľa ...
„Skutočnými svätými sú tí, v srdci ktorých sa horlivosť za ich pozemské poslanie živí len zo zdrojov večného života.
Toho, ktorý je už tu na zemi prežívaný, a predsa odďaľovaný." To napísal jeden z najväčších žijúcich teológov, Švajčiar Hans Urs von Balthasar v životopise svätej Terézie z Lisieux (1873-1897)
Mladá Svätica s ružami (zomrela dvadsaťštyriročná) bola naozaj svätou. Jej pozemský život presiakla večnosť. Za jednu z najväčších milostí svojho života, ktorú jej Pán udelil, pokladala duchovnú stravu z knihy Ch. Aminjona Koniec prítomného sveta a tajomstvá budúceho života práve v čase svojho „obrátenia" - vo veku štrnástich rokov. Táto kniha ju uviedla hlboko do atmosféry večnosti a naplnila ju nadprirodzenou radosťou.
Skutočným svätým bol aj cirkevný učiteľ svätý Alfonz de' Liguori, ktorý zomrel deväťdesiatjedenročný. „Učiteľ najhorlivejší", „učiteľ spásy". Kráčal pozemským životom tak, akoby sa jednou rukou neustále držal brehu večnosti. Posledných tridsať rokov života bol neustále chorý, žil v každodennom očakávaní odchodu do večnosti. Pritom ale pracoval, zápasil a horlil za Božiu česť a blaho blížnych!
Ľudské pochopenie večnosti je základným kresťanským poznaním, ktoré človek denne nadobúda. „Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme si budúce" (Hebr 13, 14). „Naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista" (Flp 3, 20). Na zemi sme „ako cudzinci a pútnici" (1 Pt 2, 11). „Sme stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána" (2 Kor 5, 6). Právom teda Druhý vatikánsky koncil zdôrazňoval toto „eschatologické" zameranie ľudského života i celej putujúcej Cirkvi.
Bolo a stále je potrebné na to upozorňovať! Veď márnosť sveta opantáva aj prostú myseľ. Naše psycho- fyzické vlastnosti a sklony sa dajú tak ľahko zmámiť a sputnať pozemskými situáciami a zážitkami (porov. Múd 4, 12), že vzniká nebezpečenstvo nielen zanedbať, ale aj pošliapať ono hlavné prikázanie, ktoré dáva správny smer i hodnotu životu: „Milovať budeš Pána, svojho Boha z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily ... svojho blížneho ako seba samého!" (Mk 12, 30 - 31, Dt 6, 4 - 5).
A práve duše, pre ktoré je toto vrcholné prikázanie zmyslom a smernicou života, vedia, že absolútna norma mravnosti sa dá uskutočniť len v atmosfére večnosti.Náš Spasiteľ Ježiš Kristus, večný Boh, ktorý v čase prijal ľudskú prirodzenosť, je dokonalý Pán nad časom i večnosťou. A len naše spojenie s ním, spojenie nášho života s jeho životom dokáže dokonale stmeliť čas i večnosť, zem i nebo, dokáže „využívať čas" (Ef 5, 16) a zachrániť pominuteľné pre večnosť. „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky!" (Hebr 13, 8).
A z Božej vôle má pre naše spojenie s Pánom nielen v dejinách spásy ako takých, ale i v dejinách nášho osobného spasenia jedinečné postavenie a nenahraditeľný význam práve Panna Mária. Svätý Alfonz je majstrom v ovládaní perspektívy času i večnosti z ohniska Božského Srdca. Vie sa prenikavo pozrieť na pozemskú márnosť i pominuteľnosť, ale napriek tomu upierať zrak na večnosť. A vie /. toho jednoznačne vyvodiť aj dôsledky pre život: vecne, nevyhnutné, radikálne.
„Nie som priateľom slov," písal roku 1757 svojmu vydavateľovi Remondinimu do Benátok. A istý námorný dôstojník, ktorý si uňho urobil exercície, sa o svätcovi vyjadril: „Ten človek nerobí nijaké ceremónie.
Svätý Alfonz však dokáže prijať spomenuté dôsled ky lojálne pre seba - a takisto ich odovzdať aj iným. Jeho „vyznania a modlitby" sa môžu zdať po každej časti zamyslenia monotónne, ale majú v sebe očisťujúcu, uchvacujúcu a premieňajúcu silu. „Božie kráľovstvo nespočíva v reči, ale v moci" (1 Kor 4, 20).
Tri roky po vysviacke vydal ako mladý kňaz jednu zo svojich prvých publikácií: Rozjímania o večných pravdách na každý deň v týždni (Massime eterne, 1728).
O tridsať rokov neskôr, roku 1758, nadiktoval svoju obsiahlu knihu Príprava na smrť, ktorú teraz vydávame v slovenskom preklade pod názvom Vo svetle večnosti. Obsahuje životné pohľady a postoje duchovne zmýšľajúceho človeka. Kniha vyšla počas autorovho života v taliančine v štrnástich vydaniach, do roku 1965 v stotridsiatich. Spolu s prekladmi dosiahla tri- stopäťdesiat vydaní.
V treťom neapolskom vydaní roku 1762 sa počet zamyslení ustálil na 36. Každé je rozdelené na tri časti, po každej časti nasledujú „vyznania a modlitby". Každá časť obsahuje dostatok látky na jedno rozjímanie.
Pre obrátenie a vnútornú obrodu čitateľa sú „vyznania a modlitby" veľmi podstatné a dôležité.
Svätec v nich strhuje duše autentickými úkonmi „zmúdrenia", ľútosti, zrieknutia sa hriechu, ale aj úkonmi dôvery, vďačnosti, lásky a prosieb „za jedno potrebné" - za lásku a vytrvalosť v láske i v modlitbe. A nikdy nezabúda s láskou a dôverou obrátiť svoj pohľad i srdce na najsvätejšiu Pannu. Účinok knihy bol v meste Neapol i v celej krajine neuveriteľný.
Kniha sa všetkým páčila až tak, že mu ju trhali z rúk ...
Sám svätec píše, že kniha sa všetkým páčila až tak, že mu ju trhali z rúk.
Podľa svedectva pátra Jána Alasiu, spovedníka na kráľovskom dvore, vzbudzovala obrátenia, ktoré vyvolali veľký ohlas. Známy redemptorista Paskal Lacerra (1742 – 180
Neskoršie priznal, že keď ju ako osemnásťročný mladík čítal v prírode, dostalo sa mu náhleho osvietenia, takže sa rozhodol stať sa misionárom.
Svätcov súčasný i životopisec páter Tannoia (I, 285) prirovnáva prorovnáva účínk tejto knihy k účinku ľudových misií v celom kráľovstve i inde.
Aj po svätcovej smrti malo dielo svoj blahodárny Vplyv írsky politik Daniel O'Connell (1775 - 1845) ho nosil pri sebe ako „príručku".
Pápež Pius IX. 1844 - 1878) si ho veľmi vážil a ustavične ho odporúčal svojím spolubratom. 11 seminaristom na čítanie. (Svätý Alfonz radil spolubratom čerpať z neho najmä pri večernom rozjímaní
Svätý Don Bosco (1815 - 1888) ho používal pri svojich prácach a s radosťou ho ponúkal mladíkom.
A on naozaj vedel, čo mládež potrebuje!
Mesačná obnova v reholi svätého Don Bosca sa priam nazýva „príprava na smrť".
Ako v živote svätej Terézie Ježiškovej stálo v poznávaní duchovnej hĺbky života hneď za sv. múdrosťou evanjelií Nasledovanie Krista, tak našla, i svätá Gemma Galgani.
svätá Gemma Galgani obrovské duchovné bohatsvo v Príprave na smrť od svätého Alfonza. Dielo jej bolo posilou v predsmrtnom období bezútešnosti.
Allbnzovo dielo Vo svetle večnosti možno prirovnať k duchovnému dezinfekčnému prostriedku, ktorý nás zbavuje choroboplodných zárodkov, čo tlmia alebo priam zabíjajú zlí duchovný život.
Pre ne sa potom nemôžeme nehatene rozvíjať radostný život milostí a Božej lásky.
Dielo je aj istou duchovnou prevenciou proti hriechu ako najväčšiemu nepriateľovi jediného šťastia a pravej lásky.
Pius XII. v rozhlasovom prejave roku 1946 vyhlásil, že „azda najväčším hriechom sveta je, že ľudia začali strácať pocit hriechu.
Aj Duch Svätý nás napomína: „Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec a nikdy nezhrešíš" (.S'/r 7, 40). Presvedčte sa o tom sami!
A posledné upozornenie! Všimnite si, že svätý Alfonz neostáva pri otrase, spôsobenom úvahou o Božích trestoch. Ten je len východiskom pre bezvýhradnú lás ku k Bohu. Tak to vyžaduje pravda, ale tak to vyžadu jú aj praktické skúsenosti: „ Duše, ktoré zanechávaju hriech iba zo strachu pred Božími trestami,... potom, keď strach opadne, ľahko sa vracajú do starých nerestí.
Ale duše, ktoré sú viazané k Bohu láskou, ľahko vytrvajú." Tieto slová kládol svätec na papier práve v čase, keď vychádzala tlačou jeho Príprava na smrť.
A už roku 1744 písal svojim misionárom: „Nech sa otcovia pri všetkých kázniach zmieňujú o láske k Ježišovi Kristovi a o hľadaní útočišťa u Panny Márie, pretože v tom je spása všetkých - v skutočnej a úprimnej láske k Ježišovi Kristovi a v neustálom utiekaní sa k najsvätejšej Matke Márii.
„Keď ľud vidí obraz Ukrižovaného, ktorý za neho zomrel, nemôže ostať bez pohnutia srdca k láske. A slzy, ktoré roní pri pohľade na Ukrižovaného, musia vychádzať zo srdca raneného láskou k jeho umučeniu. Obrátenie toho, kto sa s láskou upriami na ukrižovaného Spasiteľa, bude silnejšie a trvalejšie. Čo neurobí láska, to strach nedokáže.
A ak niekto zahorí láskou k ukrižovanému Spasiteľovi, už sa nebojí." Tento výrok svätého Alfonza citoval v kanonizačnom procese páter Lorenzo Negri (1736 - 1799), ktorý písal svätcov diktát knihy Príprava na smrť.
Na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie 1975
ThDr. Ján Mastiliak CSsR prekladateľ
Hore na začiatok 