Svätá M. Faustyna
Pán Ježiš sa Láskavo na mňa sa pozrel a povedal mi, že ho „deti ťažko urážajú, ty ich chráň od zlého"
V istej chvíli som uvidela kláštor tej novej spoločnosti. Keď som chodila a navštevovala všetko, odrazu som videla hŕbu detí, ktoré nemali viac ako päť až jedenásť rokov. Keď ma zbadali, obstali ma dokola a začali hlasno volať: Chráň nás od zlého!
Deti ma ťažko urážajú, ty ich chráň od zlého.
Zaviedli ma do kaplnky, ktorá bola v tom kláštore. Keď som vošla dnu, uvidela som umučeného Pána Ježiša.
Pán Ježiš sa Láskavo na mňa sa pozrel a povedal mi, že ho „deti ťažko urážajú, ty ich chráň od zlého".
Od tej chvíle sa modlím za deti, ale cítim, že samotná modlitba nestačí.
Ó, Ježišu môj, Ty vieš, koľko námahy to vyžaduje, aby sme dokázali úprimne a s jednoduchosťou prebývať s tými, od ktorých naša prirodzenosť uteká. Alebo s tými, ktorí nám vedome, alebo aj nevedomky spôsobili bolesť.
V tom som uzrela istú dušu, ktorá sa odlučovala od tela v strašných mukách. Ó, Ježišu, keď mám o tom písať, celá sa trasiem pri pohľade na hrôzy, ktoré svedčia proti nemu.
Videla som, ako vychádzali z nejakej priepasti plnej blata duše malých detí i starších, asi deväťročných: boli odporné, protivné.
Podobali sa najstrašnejším netvorom a rozkladajúcim sa mŕtvolám
Ale tie mŕtvoly boli živé a hlasno svedčili proti duši, ktorú vidím umierať. A duša, ktorú vidím umierať, je duša, ktorá vo svete požívala poctu a prijímala potlesky, ktorých koncom je prázdnota a hriech. Nakoniec vyšla žena, ktorá akoby držala v zástere slzy, a veľmi svedčila proti nemu.
Ó, strašná hodina, v ktorej treba vidieť všetky svoje skutky v celej nahote a biede. Nestratí sa ani jeden z nich. Budú nás verne sprevádzať pred Boží súd.
Nemám slov ani prirovnania na vypovedanie týchto strašných vecí. Hoci sa mi zdá, že tá duša nie je zatratená, jej múky sa nijako neodlišujú od pekelných múk.
Po ľudsky je to nemožné. V takých chvíľach sa snažím viac než inokedy uvidieť v danej osobe Pána Ježiša a kvôli tomuto Ježišovi robím pre tie osoby všetko. V takých skutkoch je čistá láska. Také cvičenie v láske dáva duši odolnosť a silu.
Neočakávam od stvorení nič, preto neprežívam žiadne sklamania. Viem, že stvorenie je samo zo seba biedne, tak čo od neho čakať. Boh mi je všetkým. Všetko túžim hodnotiť podľa Boha.
Škodoradosť detí a ích žalostní koniec
2. kniha kráľov 2, 1- 25 - Svátý Eliáš išiel hore do Betelu. Ako šiel hore cestou, vyšli z mesta malí chlapci a posmievali sa mu: „Hore sa, plešivec, hore sa, plešivec!“ 24 Nato sa obrátil a keď ich uvidel, preklial ich v Pánovom mene. Vtom vyšli z hory dve medvedice a roztrhali z nich štyridsaťdva chlapcov. 25 Odtiaľ išiel na vrch Karmel a stadiaľ sa vrátil do Samárie 
svaté pismo
Skrátená kazeň Kuffa - 10 Božích prikázaní ( 14 ročné dievča v pekle pre 1. nemravnú knižku )
Celá kázeň Kuffa - 10 Božích prikázaní -
Porovnaj - Ohrozenie zo strany diabla je zvlášť nasmerované na deti Cirkvi - Vízie mystičky ctihodnej Márie Ježišovej z Agredy
Kvetná nedeľa
V túto nedeľu som prežívala zvláštnym spôsobom pocity najsladšieho srdca Ježišovho. Môj duch bol tam, kde Ježiš. Videla som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom rozradostené, s ratolesťami v rukách.
Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vetvičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti.
Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách.Neustále vykrikovali od radosti aj malé deti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal srdce presýtené nevďačnosťou.
Prišlo ku mne malé dieťa a zobudilo ma - a mi hovorilo, že skutočná veľkosť je v milovaní Boha a v pokore
Večer, len čo som sa uložila spať, hneď som zaspala. Ale ako rýchlo som zaspala, ešte rýchlejšie som sa zobudila. Prišlo ku mne malé dieťa a zobudilo ma.
To dieťa mohlo mať asi rôčik a prekvapilo ma, že tak pekne hovorí, veď deti v tomto veku nehovoria vôbec, alebo hovoria veľmi nezrozumiteľne. Bolo nevýslovné krásne, podobalo sa Ježiškovi.
Povedalo mi tieto slová: „Pozri na nebo." Keď som pozrela na nebo, videla som svietiť hviezdy a mesiac.
Vtom sa ma dieťa opýtalo: „Vidíš mesiac a hviezdy?" Odpovedala som, že vidím. Ono mi povedalo: „Tie hviezdy sú duše verných kresťanov. A mesiac, to sú Bohu zasvätené duše.
Vidíš, aký veľký rozdiel je medzi svetlom mesiaca a svetlom hviezd? Taký veľký rozdiel je v nebi medzi dušou zasvätenou a dušou verného kresťana. "A ďalej mi hovorilo, že skutočná veľkosť je v milovaní Boha a v pokore.
Rozdiel je len v tom, že raz sa skončia.
Po chvíli som videla opäť to isté dieťa, ktoré ma zobudilo. Bolo veľ mi pekné a zopakovalo mi tieto slová: „Skutočná veľkosť duše je v milovaní Boha a v pokore." Opýtala som sa dieťaťa: „Odkiaľ vieš, že skutočná veľkosť duše je v milovaní Boha a v pokore? Veď túto vec môžu vedieť len teológovia a ty si sa predsa ani katechizmus neučilo - ako je možné, že to vieš?" A ono mi na to povedalo: „Viem, všetko viem," a v tej chvíli zmizlo.
Ach, ako ma bolí, že duše sa vo sv. prijímaní tak málo spájajú so mnou
Čakám na ne, a ony sú voči mne ľahostajné. Milujem ich tak nežne a úprimne, a ony mi nedôverujú.
Chcem ich zasypať milosťami - ony ich nechcú prijať. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym, a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva. Aby si poznala aspoň trochu moju bolesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti, avšak tieto deti pohŕdajú matkinou láskou.
Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a podobenstvo o mojej láske."
Píš, hovor o mojom milosrdenstve. Povedz dušiam, kde majú hľadať
potechy v tribunáli milosrdenstva, tam sú najväčšie zázraky, ktoré sa
ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak nadobudli, netreba ísť na ďalekú
púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady.
Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu, povedať mu o svojej biede a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola a aj keby po ľudsky už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha.
Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nevyužívate tento zázrak Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, ale už bude neskoro." 1447+
Dobre mi je pri tvojom srdci
Dnes počas sv. omše som uzrela pri mojom kláčadle malého Ježiška. Mal asi rok a prosil ma, aby som ho zobrala na ruky. Keď som ho vzala, pritúlil sa k môjmu srdcu a povedal:
„Dobre mi je pri tvojom srdci." „Aj keď si taký malý, predsa viem, že si Boh. Prečo si berieš podobu takého maličkého, aby si prebýval so mnou?" „Lebo ťa chcem naučiť duchovnej detinskosti.
Chcem, aby si bola veľmi maličká, lebo keď si maličká, nosím ťa pri svojom srdci tak, ako ty mňa v tejto chvíli držíš pri svojom srdci."
V tej chvíli som zostala sama, ale nikto nepochopí pocity mojej duše. Bola som celá ponorená v Bohu - ako špongia hodená do mora..
Svatá Faustína strana 601 - odst. 1524
Jedného dňa prišla ku mne istá sestra a prosila ma o modlitbu
Ježišu môj, aký si Ty dobrý a trpezlivý, neraz sa pozeráš na nás ako na malé deti. Prosíme Ťa neraz, a sami nevieme o čo, lebo na konci modlitby, keď nám dávaš, o čo sme Ťa prosili, nechceme to prijať.
Spoznala som, že Boh jej tú milosť dá, ale keď ju dostane, opäť bude nespokojná
Jedného dňa prišla ku mne istá sestra a prosila ma o modlitbu. Povedala mi, že už dlhšie to nevydrží, ak by tak malo byť. Nech sa modlím. Odpovedala som, že dobre a začala som novénu k Božiemu milosrdenstvu.
Modlila som sa však ďalej, ako ma prosila. Na druhý deň prichádza tá istá sestra. Keď sa začal rozhovor znovu o tom istom, povedala som jej: „Vieš, sestra, nesmieme Pána Boha v modlitbe nútiť, aby nám dal to, čo my chceme, ale radšej sa poddávať jeho sv. vôli." Ale jej sa zdalo, že to, o čo prosí, je potrebné.
Ku koncu novény opäť prichádza ku mne tá istá sestra a hovorí mi: „Ach, sestra, Pán Ježiš mi dal tú milosť, ale, ale teraz už rozmýšľam inakšie. Modli sa, sestra, aby to zase bolo nejako inakšie."
Odpovedala som jej: „Áno, budem sa modliť, aby sa v tebe splnila Božia vôľa a nie to, čo ty chceš...
Najmilosrdnejšie srdce Ježišovo, ochráň nás pred spravodlivým Božím hnevom.
+ Jedna sestra ma neustále prenasleduje len preto, že Boh so mnou tak blízko prebýva. Zdá sa jej, že to všetko len predstieram. Keď sa jej zdá, že som urobila nejakú chybu, vtedy hovorí: „Zjavenia majú a také chyby páchajú."
Porozprávala o tom aj iným sestrám, ale vždy v hanlivom význame, skôr to podáva ako prejav nejakej čudácky. Jedného dňa ma to zabolelo, že tá kvapka ľudského rozumu dokáže takto pretriasať Božie dary.
Po sv. prijímaní som sa modlila, aby ju Boh osvietil, ale poznala som, že ak táto duša nezmení svoj vnútorný charakter, nedôjde k dokonalosti.
Svatá Faustína strana 601 - odst. 1524
a 601 - odst. 1524
+ Ó, Spasiteľu sveta, spájam sa s Tvojím milosrdenstvom. Ježišu môj, 740 spájam všetky moje utrpenia s Tvojimi a ukladám do pokladnice Cirkvi na úžitok duší.
Dnes som bola v priepastiach pekla. Viedol ma anjel. Je to miesto veľkých múk. Jeho územie je veľké. Druhy múk, ktoré som videla:
prvé utrpenie - ktoré vytvára peklo, je strata Boha,
druhé utrpenie - ustavičné výčitky svedomia,
tretie utrpenie - tento osud sa už nikdy nezmení,
štvrtá múka - je oheň, ktorý bude prenikať dušou, ale ju nezničí. Je to strašná múka. Je to oheň čisto duchovný, zapálený Božím hnevom.
Piata múka - je ustavičná tma a strašný dusivý zápach. Hoci je tma, satani a zatratené duše sa navzájom vidia a vidia všetko zlo iných aj svoje.
Šiesta múka - je ustavičná prítomnosť satana,
siedma múka - strašné zúfalstvo, nenávisť voči Bohu, zlorečenia, kliatby, rúhanie. Sú to múky, ktoré všetci odsúdení trpia spolu. Ale to nie je koniec trápenia.
Sú jednotlivé múky pre duše, a to sú múky zmyslov.
Čím ktorá duša hrešila, tým je mučená strašným spôsobom, ktorý sa nedá opísať.
Sú tam strašné jamy, priepasti múk, kde sa jedna múka odlišuje od druhej.
Zomrela by som pri pohlade na tie strašné múky, keby ma nepodopierala Božia všemohúcnosť.
Nech hriešnik vie, že akým zmyslom hreší, takým bude mučený po celú večnosť. Píšem o tom na Boží rozkaz, aby sa žiadna duša nevyhovárala, že pekla niet alebo že tam nikto nebol a nevie, ako tam je.
Ja, sestra Faustína, som bola na Boží príkaz v pekelných priepastiach, aby som mohla hovoriť a svedčiť dušiam, že peklo existuje !
Teraz nemôžem o tom hovoriť, mám príkaz od Boha, aby som to zanechala napísané. Satani prejavovali voči mne veľkú nenávisť, ale na Boží príkaz ma museli poslúchať.
To, čo som napísala, je len slabým tieňom toho, čo som videla. Všimla som si jednu vec: je tam najviac duší, ktoré neverili, že peklo jestvuje. Keď som prišla k sebe, nemohla som sa spamätať zo zdesenia, ako strašne tam duše trpia. Preto sa ešte vrúcnejšie modlím za obrátenie hriešnikov.
Ustavične vzývam Božie milosrdenstvo pre nich. Ó, môj Ježišu, radšej budem do konca sveta zomierať v najväčších mukách, než by som Ťa mala uraziť čo i len najmenším hriechom.
J. M. J.
„Dcéra moja, keď cez teba žiadam od ľudí úctu k môjmu milosrdenstvu, tak ty sa musíš prvá vyznačovať dôverou v moje milosrdenstvo. Žiadam od teba skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo svojim blížnym máš preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť.
Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé - skutkom, po druhé - slovom, po tretie - modlitbou. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je viditeľným dôkazom lásky ku mne. Takto duša oslavuje moje milosrdenstvo a vzdáva mu česť.
Áno, Druhá veľkonočná nedeľa je Sviatkom milosrdenstva. Ale musí byť aj skutok. Žiadam úctu k môjmu milosrdenstvu slávnostným oslavovaním tohoto sviatku aj vzdávaním úcty tomu obrazu, ktorý je namaľovaný. Cez tento obraz udelím dušiam veľa milostí, on má pripomínať požiadavky môjho miosrdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je márna." Ó, Ježišu môj, Ty sám mi pomáhaj vo všetkom, lebo vidíš, aká som maličká. Spolieham jedine na Tvoju dobrotivosť, Bože.
Čím väčšia je núdza, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo !
Väčšia núdza potrebuje väčšiu pomoc. Bezhraničná a detinská dôvera v Boha sa musí spájať s postojom činnej lásky k blížnemu, s pokorou a úprimným pokáním. Čím viac niekto dôveruje, tým viac dostane.
„ Ako si so mnou zjednotená v živote, tak budeš zjednotená aj vo chvíli smrti." Po týchto slovách sa v mojej duši vzbudila taká veľká dôvera v Božie milosrdenstvo, že aj keby som mala na svedomí hriechy celého sveta a hriechy všetkých zatratených duší, aj tak by som nepochybovala o Božej dobrote, ale bez rozmýšľania by som sa vrhla do priepasti Božieho milosrdenstva, ktorá je pre nás vždy otvorená. So zdrveným srdcom by som sa vrhla k jeho nohám a odovzdala sa úplne do jeho sv.vôle, ktorá je milosrdenstvo samo.
Ó, môj Ježišu, Život mojej duše, Život môj, Spasiteľ môj, môj najsladší Ženích a zároveň môj Sudca, Ty vieš, že v tej poslednej hodine sa nespolieham na nijaké svoje zásluhy, ale jedine na Tvoje milosrdenstvo. Hľa, už dnes sa celá ponáram do priepasti Tvojho milosrdenstva, ktorá je vždy otvorená pre každú dušu.
Ó, môj Ježišu, mám jednu úlohu v živote, smrti a v celej večnosti, a to je zvelebovať Tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo. Žiaden rozum.
životopis - /svata_Faustina_Kowalska
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Všetci v zásade sú v zásade dobrí a takmer každý pôjde do neba ?
Z knihy : Čomu veria skutočne katolíci ? Karl Keating
Je to tak ? Nečítali ste nikdy novinové titulky? Mnoho ľudíí sa správa tak, akoby boli od základu zlí, a to nerátam tých, čo sa do novín nikdy nedostanú. Je dobrý ten, čo robí potraty? A čo drogový díler? A notorický smilník? A čo tí, o ktorých sa zdá, že si svoj život vybudovali na konkrétnom hriechu?
Odovzdali srdce Kristovi, alebo svojej žiadostivosti? Pravda, všetko bolo stvorené ako dobré, vrátane každého človeka. Máme však slobodnú vôľu, ktorú máme môžeme využívať, ale aj zneužívať. Každý ju občas zneužiť a toto zneužitie sa volá hriech. „Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva," hovorí sv. Pavol (Rim 3, 23).
Niektorí ľudia neprestanú hrešiť až do konca života nastúpia na eskalátor smerom nadol. Iní svoje hriechy oľutujú a zomrú v stave milosti - nastúpia smerom nahor. Koľkí budú na jednom a koľký na druhom eskalátore? To jednoducho nevieme. Biblia nám nedáva nijaké čísla, ale zato nám ponúka nepríjemné náznaky: „Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života" (Mt 7, 14), „lebo mnoho je povolaných ale málo vyvolených" (Mt 22, 14).
Keď sa Ježiša poslucháči opýtali, či je málo tých, čo budú spasení,
odpovedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo h vorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebu môcť" (Lk 13, 24).
Bežná predstava, že väčšina ľudí pôjde do neba, i pravdepodobne svoj pôvod v tom, že si nedostatok uvedomujú závažnosť hriechu a spoliehajú sa na Božiu milosť na úkor ignorovania Božej spravodlivosti.
Okrem toho existuje aj názor, že spasí všetkých,dokonca aj tých, čo o to nestoja. Lenže Boh bude milosrdní ale len k tým, čo ho o to milosrdenstvo prosia.
Nebude svoju milosť a spásu nikomu vnucovať. Spása je a ako každý dar možno ju odmietnuť. Nemáme dôvod myslieť si, že ju odmietne iba pár ľudí. Ako |( sme si to aj mohli myslieť, keď žijeme v najkrvavejšom najkrutejšom storočí ľudských dejín?
Učenie o očistci nie je zásadného charakteru, je to len teória, presne ako predpeklie ?
Robíte hneď dve chyby. Prvou je dávať očistec a p peklie na jednu vieroučnú úroveň, druhou je vyhlásiť učenie o očistci za „dobrovoľne voliteľnú" teóriu, je to tak. Očistec je vyhláseným článkom katolíckej ry. Ako katolík v neho musíte veriť a ak študujete písmo a prax prvých kresťanov, mali by ste v neho veriť.
Predpeklie má úplne inú pozíciu. Vychádza z telogických dohadov, nie zo zjavenia. Ak sa vám zdajú tieto dohady presvedčivé, môžete v predpeklie veriť. l Ak sa vám presvedčivé nezdajú, máte možnosť v predpeklie neveriť. V dnešnej dobe už predpeklie v svoji prácach podporuje podstatne menej teológov, ako predd päťdesiatimi rokmi. Je pravda, že ich menej podporuje aj očistec - alebo o očistci už vôbec nehovoria ale to je ich chyba, a nie chyba učenia.
Prečo sa teda o očistci menej hovorí? Napadá mi niekoľko dôvodov: ústup od pravidelného modlenia za zosnulých, znížený cit pre hriech a aj cit našej nehodnosti pred Bohom, niektorými ľuďmi prehnané
zdôrazňovanie Božej milosti na úkor jeho spravodlivosti a možno aj rozpaky nad učením, ktoré počas reformácie priviedlo niektorých ľudí k odchodu z Cirkvi.
V.ičšina ľudí pod slovom predpeklie myslí predpeklie pre deti, miesto, kam sa podľa tejto teórie dostanú nepokrstené deti. Odlišuje sa od predpeklia otcov, čo je miestokdde čakali dobrí ľudia, ktorí zomreli pred Ježišových zmŕtvychvstaním, kým sa im otvorí nebo. Pretože predpeklie otcov je špecificky spomenuté v Písme („prišiel a kázal duchom čo boli vo väzení", 1 Pt 3, 19), katolík v neho musí veriť. Čo však s predpeklím detí? Nie je spomenuté v písme a Cirkev nikdy formálne nedefinovala jeho existenciu, ale mnoho teologických prác už od stredoveku tvrdí že takýto stav (miesto) je logicky nevyhnutné.*
Poznámka : 6, októbra 2006 sa skončilo výročné plenárne zasadnutie Medzinárodnej teologickej komisie pod predsedníctvom kardinála Wiliama Levadu, ktorá medzi preberanými témami venovala fcmbitnú pozornosť osudu detí, ktoré zomreli bez krstu.
To, že takéto deti idú do neba, je pravdepodobnejšie ako všeobecne známy koncept tzv. limba. Ako povedal člen teologickej komisie páter Paul McPartlan, profesor katolíckej univerziity vo Washingtone, „nemôžeme s istotou povedať, čo sa deje s nepokrstenými deťmi po smrti, ale máme dobré dôvody dúfať, že Boh s milosrdenstvom a láskou zhliada na tieto deti a spasí ich".
Ide o nový pohľad na starý problém. Ako však zdôraznil další člen komisie arcibiskup Bruno Forte z Chieti-Vasto, nový arcbiskup neprotirečí doterajšiemu učeniu ani náuke o dedičnom hriehu. Ten je stále zmazateľný iba krstom. „Ale v prípade detí nekrstených bez vlastného pričinenia sa zdá, že zachraňujúca moc Krista by mala prevážiť nad silou hriechu," konštatoval arcibiiskup Forte.
Tridentský koncil v súvislosti s prechodom do stavu ospravodlivenia vyhlásil: „Od zverejnenia evanjeli sa tento prechod nemôže uskutočniť bez vody znu vuzrodenia (krstu) alebo bez túžby po nej, pretože napísané: ,Ak sa niekto nenarodí z vody a z Dudu nemôže vojsť do Božieho kráľovstva' (Jn 3, 5)." Teológovia sa však pýtajú, čo sa stane s deťmi, ktoré zónu pred krstom vodou a ktoré po ňom nemôžu túžiť, pretotože sú ešte príliš malé ? Čo sa stane s niekým, takto zomrie v stave dedičného hriechu? Ako rozriešiťj problém, keď je dieťa nehodné vstúpiť do neba. ale na druhej strane sa nám zdá, že jeho večné zatratení v pekle je v protiklade s Božím milosrdenstvom? Odpoveď, s ktorou prišli stredovekí teológovia, je predpeklie. Väčšina moderných teológov už nevidí dôvod jeho existencie a hovorí, že Boh pravdepodobne nejaký iný spôsob, ktorým umožní nepokrsteným m deťom rozhodnúť sa byť s ním alebo proti nemu ilinf po smrti.
Uvedomte si, že Cirkev nevyhlásila existenciu predpeklia za článok viery, a tak niekto môže byť dobrým katolíkom a veriť v neho, alebo aj neveriť. Nemôžeme niekoho označiť za zlého katolíka len preto, že má iný názor ako my.
Každý okrem kanonizovaných svätých a mučeníkov musia stráviť aspoň nejaký čas v očistci predtým, než pôjde do neba ?
Nie je to pravda, hoci je pravdepodobné, že väčšína ľudí tam na ceste do neba skutočne strávi nejaký čas. Aby sme pochopili, prečo je to tak, musíme najprv pil chopiť, čo to vlastne je očistec.
Biblia nás učí, že nič nečisté nevojde do neba Hjr 21, 27). Tým sú zjavne vylúčení zatratení, ktorí
nečistí, pretože keď zomrú, nemajú v duši nijakú milosť. Sú absolútne nehodni ísť do neba. Co však s tými, ktorí zomrú v stave milosti, oľutujú svoje hriechy? pôjdo do neba, ale nie všetci priamo. Mnohí budú najprv očistení v očistci. O očistci je lepšie uvažovať ako o stave , a nie ako o mieste.
počas svojho života často uprednostňujeme svoju vôľu pred Božou („nie tvoja vôľa, Pane, ale moja nech sa stane ") a toto uprednostňovanie má svoj základ v pokrivenej| sebaláske. Pretože nás stvoril Boh, vo svojej podstate sme dobrí. V tomto zmysle by sme mali prejavovať pravú sebalásku. Keď však odmietneme Boží zákon a riadime sa iba svojou pomýlenou vôľou, prejavujeme pokrivenú sebalásku, iným slovom, hrešíme. Ak zomrieme a v duši máme pozostatky tejto pokrivenej sebalásky, nezomreli sme úplne očistení, aj sme svoje hriechy oľutovali. Nie sme úplne hodní neba, ale nepatríme ani do pekla, pretože nie sme zatratení. Namiesto toho budeme čakať v predsieni neba,až kým nebudeme očistení od zvyškov tejto pokrivenej sebeláisky. A túto predsieň nazývame očistcom. Keď
zomrie posledný človek na zemi a keď posledný človek v očstci i pôjde do neba (a každý, kto je v očistci, raz pôjde do neba), očistec prestane existovať.
Pravda, slovo „očistec" sa v Písme nevyskytuje, ale rovnako ako sa tam nevyskytuje ani „Trojica" či „vtelenie", napriek tomu sú oba tieto pojmy, rovnako ako očistec, súlade s Písmom. Spomína však Písmo očistec priamo, hoci aj pod iným menom? Možno. Pozrime sa na Petrov list 3, 19. Po smrti na kríži Ježiš „kázal aj dušiam, čo boli vo väzení". Kto boli títo ľudia? Nie tí, čo boli odsúdení do pekla, pretože tým už nemá zmysel kázať , nič im už nemôže pomôcť. Nie tí, čo boli v nebi, pretože nebolo až do vzkriesenia otvorené pre nikoho. Títo duchovia vo väzaní boli dobrí ťudi, ktorí zomreli predtým, než Vykupiteľ otvoril nebo.
Z knihy : Čomu veria skutočne katolíci ? Karl Keating
POROVNAJ
Sv. Leonard z Porto Maurizio - Je málo tých, čo sú a budú spasení ?
Svatá Veronika Giuliani hovorí ku kňazom a všetkým kresťanom + 7 stupňov pekla
