1. Čo sú skutočné škrupuly a ako sú škodlivé.
1. Skrupula nie je nic iné ako neodôvodneny strach zo zhresenia, ktory povstáva z falosného chápania, ktoré nemá rozumny základ.
Napriek tomu, skrupuly sú uzitocné na pociatku obrátenia, pretoze dusa, ktorá len pred krátkym casom vysla z hriechu, potrebuje sa viackrát nanovo ocistit. Skrupule spôsobujú tento úcinok. Ocistujú ju a zároven spôsobujú, ze sa starostlivo vyhyba skutocnym hriechom. Robia ju tiez pokornou, takze nedôverujúc svojej vlastnej mienke kladie sa poslusne do rúk svojho duchovného otca, aby ju viedol ako to sám uzná za vhodné.
Sv. Frantisek Salesky zvykol hovorit: Strach, ktory plodí skrupule u tych, co nedávno odisli z krajiny hriechu, je istym znamením budúcej cistoty svedomia.
Avsak, skrupule sú skodlivé tym ludom, co sa snazia o dokonalost a dávno sa uz odovzdali Bohu.
Sv. Terézia hovorí: U takychto osôb sú vyhonkami bláznovstva, lebo ich vydávajú do podrucia cudáckym dojmom, ktoré ich dovedú do takého stavu, ze nepostúpia v dokonalosti ani krok.
To isté zanechal napísané aj spomenuty sv. Frantisek Salesky: Bud usilovná, ale chrán sa nepokoja, lebo niet veci, ktorá by viac zabranovala napredovaniu v dokonalosti.
Opak skrupulozity nemá byt uvolnené svedomie
2. Predsa, musíme rozlisovat medzi skrupulóznymi svedomiami. Niektoré sestricky sa chvália, ze sú slobodné, a hanbia sa, ked ich povazujú za skrupulantky, a preto sa oddávajú vlaznému zivotu. Dávajú a prijímajú darceky podla svojej vôle.
Málo si vázia Regulu a hovoria, ze tá nemá velky vyznam.
Nechávajú slobodu ociam, jazyku a usiam, aby videli, hovorili a pocúvali co sa im zachce. Cervenajú sa, keby mali vyzerat umrtvené, a kritizujú tie, ktoré praktizujú umrtvovanie. Rozprávat ticho a mát sklopené oci nazyvajú predvádzaním a vyclenovaním sa. Nuz, lahko sú zvedené nedokonalymi, aby sa k nim pripojili v ich márnivych zábavkách. Takéto sestricky nech sa prestanú chvastat slobodou svedomia, lebo prinajmensom sú vlaznymi a nedokonalymi reholníckami. Dal by Pán Boh, aby boli skrupulózne, to znamená, aby mali, ako by mali mat, jemné svedomie. Ale nech sa takéto reholnícky majú na pozore, aby nepatrili k poctu tych, ktorí, ako Dávid hovorí, nasledujú ako ovce zly príklad inych a jedného dna sa nájdu s nimi uveznené v pekle. Ako ovce sa zenú do priepasti (Zalm 49:15). Odmietnút stratit cas v hovorni, alebo na terase, odmietnut hovorit na chóre, alebo v case mlcania, alebo vyhybat sa povedaniu lzi, akokolvek malej, sú známkami nie skrupulózneho, ale jemného svedomia, aké by mala mat kazdá reholnícka.
3. Známky skrupulózneho svedomia sú tieto:
1) Ak más vzdy strach, ze si v spovedi nemala opravdivú lútost alebo úprimnú vôlu polepsenia.
2) Ak más strach, na základe malicherností, ze hresís kazdym úkonom. Napríklad, ze vzdy dás súhlas unáhlenému posudzovaniu, alebo kazdej zlej myslienke, ktorá sa predstaví tvojej mysli.
3) Ak si nestála v pochybnostiach. Raz povazujes isty úkon ako dovoleny a inokedy ako nedovoleny. A zároven si znepokojená velkym strachom a zmätkom.
4) Ak sa neuspokojís rozhodnutím spovedníka, atd.
Rozhodnút, ci kajúcnicka je skrupulózna alebo nie, neprinálezí kajúcnicke, ale spovedníkovi. Lebo vsetky skrupulantky hovoria, ze ich skrupuly nie sú skrupulami, ale skutocnymi pochybnostami a hriechami. Keby vedeli, ze sú skrupulami, nebrali by na ne ohlad. Sú v temnote a preto nevidia stav svojho svedomia. Spovedník, ktory je slobodny od temnoty, v ktorej oni sú zahalené, to rozumie velmi dobre. Preto teda kajúcnícka má poslúchat jeho radu. Ak si to chce sama vyriesit, cím viac sa bude namáhat upokojit si svedomie svojimi vlastnymi domnienkami, tym väcsí bude jej zmätok a pobúrenie mysle. A ako to tu bude ukázané, mozno sa vystaví nebezpecenstvu zatratenia.
Mozné dôsledky skrupulozity
4. Ohladom tych, ktorí krácajú po ceste dokonalosti, diabol, aby sa ich zbavil, obycajne naplní ich mysle skrupulami a ustarostenostou, aby sa vzdali praktizovania cností, alebo sa prenechali zúfalstvu a sami si vzali zivot.
Ci sa to nestalo viacerym? Moderny, ale uceny autor otec Scaramelli poznamenáva, ze on sám poznal dvoch ludí, z ktorych jeden vedeny skrupulami si spôsobil na hrudi niekolko rán nozom a druhy sa namieste zastrelil. Poznám jednu osobu, ktorá pre podobné úzkosti svedomia vyskocila z okna, ale unikla smrti, a inokedy sa pokúsila skocit do studne, ale iní jej v tom zabránili. Cítali sme o niekolkych prípadoch skrupulóznych osôb, ktoré spáchali samovrazdu.
Diabol sa namáha, aby skrupulami aspon znepokojil reholnice, aby ich zneschopnil íst k sv. Prijímaniu, pomodlit sa breviár a ak by bolo mozné, aby sa pomiatli a zbláznili. Alebo aby im cestu dokonalosti urobil nenávidenou, a tak aby zanechali rozjímavú modlitbu, pristupovanie k sviatostiam, a tak, postupne, stratiac Boziu pomoc a lásku, oddali sa vlaznému zivotu a presli od skrupúl ku skutocnym hriechom. Preto mnohí teológovia hovoria, ze skrupulózna osoba, ked je vedená svojím spovedníkom konat slobodne, aby tak premohla skrupuly, nielenze môze, ale má poslúchat jeho usmernenia. A ak koná opacne, je vinná z hriechu, lebo si skodí tym, ze sa robí neschopnou napredovat po Bozej ceste a tiez preto, lebo sa vystavuje nebezpecenstvu straty zdravia, rozumu a duse tym, ze sa spustí.
2. Velkym, ak nie jedinym, liekom proti škrupuliam je poslušnosť duchovnému vodcovi ( spovedníkovi ) 5. Duchovní majstri predpisujú vela liekov proti skrupuliam, ale väcsina teológov ako aj askétov hovorí, ze základnym a jedinym liekom pre kajúcnika je polozit sa do rúk duchovného otca a slepo ho poslúchat, úplne nedôverujúc svojmu vlastnému úsudku.
Sv. Filip Neri zvykol hovorit, ze niet nic nebezpecnejsie ako riadit svoje vlastné svedomie.
Skrupulantka, ktorá nie je poslusná svojmu duchovnému vodcovi je stratená.
Sv. Ján od Kríza hovorí, ze nepodriadit sa úsudku spovedníka je pycha a nedostatok viery.
A oprávnene, lebo Jezis Kristus vyhlásil, ze tí, co poslúchajú jeho knazov, poslúchajú jeho samého a ze tí, co nimi pohrdajú, pohrdajú ním. Kto vás pocúva, mna pocúva, a kto vami pohrda, mnou pohrda. (Lk 10:16). Preto ten isty sv. Ján od Kríza hovoriac v mene násho Pána kajúcnicke, ktorá neposlúcha svojho duchovného vodcu, hovorí: Kedze si neposlusná svojim spovedníkom, si neposlusná aj mne, ktory som povedal: "Kto vás pocúva, mna pocúva," Ale na druhej strane tí, ktorí pocúvajú duchovného vodcu, nemôzu urobit chybu.
Sv. Bernard ucí: Cokolvek zástupca Bozí prikáze clovekovi, - ak nie je isté, ze sa to nepáci Bohu, - má sa prijat akoby to Boh prikazoval.
6. Preto blahoslaveny Henrich Suzo hovorieval, ze Boh neziada vyúctovanie z toho, co sa urobilo z poslusnosti.
Sv. Filip Neri ucil svojich penitentov to isté. Tí, zvykol povedat, co túzia napredovat na Bozej ceste, nech sa zveria ucenému spovedníkovi a nech ho poslúchajú akoby poslúchali Boha. Kto takto koná, môze si byt isty, ze nemusí Bohu vydat úcet zo svojho konania. Preto svätec povzbudzuje kajúcnikov, aby mali dôveru v svojho spovedníka, pretoze Pán mu nedovolí, aby sa pomylil.
Ak clovek oslepne, pytam sa, aké iné riesenie môze mat, ak nie verného sprievodcu, ktory ho bude viest po ceste, po ktorej má íst? A podobne dusa, ktorá sa ocitne v stave temnoty a zmätku pre svoje skrupuly, má sa nechat viest sprievodcom, ktorého jej dal Boh a má ho slepo poslúchat. Hovorím: sprievodcom, ktorého jej dal Boh, lebo kajúcnicka trápená skrupulami, vseobecne hovoriac, urobí dobre, ako o svojich skrupuliach bude hovorit iba spovedníkovi. Lebo iní, nech by boli aj svätí a ucení, v dôsledku nepoznania stavu jej svedomia, mohli by dat otázku alebo utrúsit slovo, ktoré by nebolo v súlade s náhladom jej vlastného vodcu. Hla, to slovo opät hodí jej svedomie do stavu zmätku, stratí svoju predoslú dôveru v spovedníka a bude naveky, alebo aspon dlhy cas, znepokojená a rozrusená.
7. Nuz, poslúchaj svojho duchovného vodcu, drahá sestricka, a neboj sa, ze by si mohla zblúdit, ak ho budes poslúchat. Takáto bola prax svätcov, ktorí boli casto obtazovaní komplikáciami a strachom svedomia, a tak dosiahli pokoj svedomia.
Sv. Katarína z Bologne bola napádaná škrupulami
ale vo vsetkom nasledovala rady svojho vodcu. Niekedy mala strach pristúpiť k sv. Prijímaniu, ale napriek vsetkému strachu poslúchala svojho duchovného vodcu a šla na sv. Prijímanie.
Jedného dna sa jej zjavil Pán Ježis, a aby ju este viac odusevnil k poslusnosti, povedal jej, aby sa drzala, lebo svojou poslusnostou mu spôsobila velkú radost.
Pán Jezis sa zjavil aj blahoslavenej Stefánii zo Soncina z rádu sv. Dominika a povedal jej: Pretoze si vlozila svoju vôlu do rúk svojho spovedníka, ktory predstavuje moju osobu, pytaj si odo mna akúkolvek milost a dám ti ju.
Takú istú radu dal sv. Augustín svojmu priatelovi sv. Paulínovi, ktory sa u neho radil v pochybnostiach svedomia. Povedal: Vyslov svoje pochybnosti duchovnému lekárovi a daj mi vediet, co ti Pán povie skrze neho. - Confer ea cum aliquo mansueto cordis medico: et quod per illum tibi loquentem Dominus aperuerit, scribe mihi.
Nuz, sv. Augustín mal za isté, ze ak sa Paulínus poradí s nejakym duchovnym otcom, Boh isto k nemu prehovorí skrze jeho vodcu a dá mu vediet Boziu vôlu.
St. Antonín sa zmienuje, ze istému reholníkovi z rádu sv. Dominika, ktorého obtazovali skrupule, sa zjavil isty zomrety reholník a dal mu nasledujúcu radu: Porad sa s múdrymi a prenechaj sa ich rade. Ten isty sväty arcibiskup spomína, ze jeden z uceníkov sv. Bernarda bol skrupulami privedeny do takého stavu, ze nemohol slúzit sv. Omsu. V tomto znepokojenom stave prosil o radu svojho svätého majstra a sv. Bernard, bez toho, aby mu nejako zdôvonil svoju radu, povedal mu: Chod a slúz sv. Omsu. Beriem to na svoje svedomie. Mních poslúchol a pocnúc odvtedy bol oslobodeny od vsetkych problémov svedomia.
8. Nepomôze povedat, ze keby som ja mal sv. Bernarda za spovedníka, aj ja by som ho slepo poslúchala, ale môj spovedník nie je sv. Bernard.
Nie je sv. Bernardom, ale je viac nez sv. Bernard, lebo je na mieste Bozom. Pocúvaj rade sv. Gersona: Ak hovorís tymto spôsobom, nech si ktokolvek, mylis sa. Lebo si nezveril svoju dusu do rúk cloveka preto, ze je uceny, atd., ale preto, lebo bol ustanoveny nad tebou. Preto ho poslúchaj nie ako cloveka, ale ako Boha. Ty, ktory takto hovorís, hovorí tento uceny autor, mylis sa. Lebo si sa nezveril do rúk cloveka pretoze je uceny alebo sväty, ale preto, lebo Boh ti ho dal za vodcu. Poslúchaj ho teda nie ako cloveka, ale ako Boha, a nikdy sa nezmylis.
Sv. Ignác z Loyoly bol na pociatku svojho obrátenia napádany takymi silnymi skrupulami, a tak zahaleny temnotou, ze nemohol nájst ziaden pokoj. Ale pretoze mal opravdivú vieru v Bozie slová, kto vás pocúva, mna pocúva, povedal s velkou dôverou: Pane, ukáz mi cestu po ktorej mám krácat, a hoci mi dás psa za vodcu, budem ho verne nasledovat. A pretoze svätec verne poslúchal svojho duchovného vodcu, nielenze sa oslobodil zo skrupúl, ale stal sa aj vybornym vodcom pre druhych.
Sv. Terézia dobre povedala
Nech si duša nájde spovedníka s úmyslom nehladat viac vyhovorky pre svojvôlu, ale nech dôveruje Pánovym slovám, kto vás pocúva, mna pocúva.
Nás Pán dáva tomuto podriadeniu sa takú velkú váhu, ze hoci by to bolo po tisícoch zápasoch, a s presvedcením, ze názor spovedníka je neprezieravy, ze hoci nasledovanie jeho rady by bolo s bolestou alebo bez bolesti, prispeje nám natolko, ze urcite nás zosúladí so svojou bozskou vôlou.
Drahá sestra, ak by Jezis Kristus pri súde ziadal vydat pocet z toho, co si urobila z poslusnosti svojmu duchovnému vodcovi, môzes dat takúto odpoved: Pane, urobila som to preto, aby som poslúchla tvojho sluzobníka, ktorého si mi nariadil poslúchat. Povedz mu to a neboj sa, ze ta odsúdi. Otec Jakub Alvarez napísal, ze ak by aj spovedník omylom urobil chybu, kajúcnik poslúchajúc ho je isty a nemyli sa. Ci je tvojou povinnostou, aby si sa zabezpecila pred omylom, skúmat, ci spovedník je dostatocne vzdelany? Ak bol právoplatne urceny biskupom, ako si to povinná predpokladat, ohladom teba je na mieste Bozom a ty sa nemôzes mylit, ak poslúchas jeho radu.
9. Ale, povies si, ja nie som skrupulózna. Moje úzkosti nie sú neoprávnené, ale dobre opodstatnené obavy. Odpovedám: Ziadny hlupák sa nepokladá za hlúpeho, ale jeho hlúpost pozostáva v tom, ze je hlúpy bez toho, aby o tom vedel. A podobnym spôsobom, hovorím ti, si skrupulózna, za akú ta povazuje tvoj duchovny vodca, lebo nevidís neopodstatnenost svojich skrupúl. Keby sa ti javili ako zbytocná domyslavost, nebrala by si na ne ohlad a nebola by si nimi viac znepokojovaná. Odhod teda svoje obavy a poslúchaj svojho spovedníka, ktory chápe stav tvojho svedomia.
Pocujem, ako odpovedás: Chyba nie je v spovedníkovi, ale vo mne, ktorá sa nedokázem vyjadrit, a preto nemôze pochopit úbohy stav mojej duse. Nuz ty si pripústas tolké hlúpe skrupule a nie si skrupulózna pre obvinenie svojho duchovného otca ci uz z nevedomosti alebo zo svätokrádeze. Ked sa vyznávas z pochybností, ako hovorís, tykajúcich sa smrtelnych hriechov, spovedník, aby si urobil správny úsudok o tvojich pochybnostiach, bol povinny dat ti potrebné otázky. Nuz, ak by ti bez dostatocného dôvodu, alebo bez toho, aby ta rozumel, ako si to ty predstavujes, prikázal povazovat tieto pochybnosti za zbytocné skrupuly, musel by konat z nevedomosti alebo zo zloby. Ked teda nedôverujes jeho rade zo strachu, ze ta dostatocne nerozumie, ako som to uz povedal, obvinujes ho bud z nevedomosti alebo svätokrádeze. Ci pre toto unáhlené posudzovanie necítis ziadne skrupule? Sestrickám, ktoré zacínajú kritizovat rozhodnutia svojich spovedníkov, treba povedat to, co napísal uceny Msgr. Sperelli istej reholnícke, ktorá obvinila svojho spovedníka z bludu, pretoze povedal, ze hriechy, z ktorych sa spovedala, neboli hriechy. Tento uceny biskup jej povedal: Povedzte mi, na ktorej univerzite ste studovali teológiu, ze viete lepsie rozhodnút co je hriech ako Vás spovedník? Ach, chodte a venujte sa svojej práci pradenia a nevsímajte si také hlúposti.
10. Nechcem ti povedat to isté, ale hovorím ti, upokoj sa tym, co ti hovorí tvoj duchovny otec. Ked potom, co si mu raz vysvetlila svoje pochybnosti, ti povie, ze si svoje hriechy dostatocne vyspovedala, ze ich viac nebude pocúvat, alebo ked ti povie, ze más byt poslusná, alebo íst k Sv. Prijímaniu, atd., poslúchni ho bez zdráhania a bud si istá, ze ta rozumel dostatocne. Nezahrávaj sa so ziadnou pochybnostou ohladom správnosti jeho rady, ale más ho poslúchat slepo a bez debaty, nepytajúc sa na dôvody jeho mienky, vo vsetkom sa podriadiac jeho riadeniu. Ak si budes ziadat poznat dôvod jeho rady, budes vzdy viac zmätená a znova upadnes do problémov svojho svedomia. Poslúchaj slepo, to znamená bez toho, aby si chcela dôvody. Dávaj si teda pozor, aby si nikdy neskúmala nariadenia svojho spovedníka. Skrupuly sú akoby isty druh smoly, ktorá, cím viac s nou narábame, tym viac sa nám lepí na ruky. Cím viac o nich rozmyslas, tym viac naplnujes svoju mysel temnostou. Maj pred ocami nasledujúce krásne zásady sv. Frantiska Saleského:
Najprv, dusa má byt spokojná, ked jej duchovny otec povie, ze napreduje dobre a ze nemá hladat ziadnu väcsiu istotu. Za druhé, je nám lepsie ak krácame slepo pod Bozou prozretelnostou uprostred temnoty a zlozitosti tohto zivota. Za tretie, poslusná dusa nebola nikdy zatratená. Táto posledná zásada by mala v kazdom prípade utísit tvoju mysel. Slovom, maj vzdy pred ocami toto velké pravidlo, ze ked poslúchas spovedníka, poslúchas Boha. Donút sa teda poslúchat ho napriek vsetkym svojim obavám. A bud si istá, ze ak mu nebudes poslusná, bude ti nemozné napredovat, ale ak budes poslúchat, si vzdy bezpecná. Ale, hovorís, ak budem zatratená v dôsledku poslúchania svojho spovedníka, kto ma vyslobodí z pekla? To, co hovorís je nemozné. Lebo nie je mozné, aby poslusnost, ktorá je bezpecnou cestou do neba, ti bola cestou do pekla.
3. Praktické aplikácie.
11. Ale podme do praxe! - Bezne hovoriac, jestvujú dva zdroje skrupúl, ktorymi sú skrupulanti väcsinou mucení. Prvy sa tyka minulosti, druhy sa tyka budúcnosti. Niektorí sa obávajú, ze sa nevyspovedali zo svojich hriechov tak, ako sa mali. Iní sa boja, ze v kazdom úkone spáchajú hriech.
Škrupulozita vzhľadom na minulosť - Generálne spovede
Ohladom minulosti, skrupulózne sestricky by chceli byt ustavicne zamestnané robením si generálnych spovedí v nádeji, ze tak odstránia svoje obavy a starosti. Ale aky je vysledok? Ich zmätenost este viac vzrastie. Lebo neprestajne povstávajú nové zdania a skrupuly, ze vynechali, alebo nedostatocne vysvetlili svoje hriechy. Nuz, cím viac znásobujú spovede, tym viac sa znásobuje ich nepokoj.
Niet pochybností, ze generálna spoved je velmi uzitocná tym, ktoré ju nikdy neurobili. Velmi prospieva uponízeniu duse, ked pred jej pohlad prinesie vsetku nevdacnost minulého zivota. Taktiez prispieva k zväcseniu lútosti pre nevdacnosti voci Bohu a aby si urobila sväté predsavzatia pre budúcnost. Taktiez dáva spovedníkovi lepsie poznanie stavu svedomia kajúcnicky, cností, ktoré potrebuje, a vásní, ktorym je najviac naklonená. Tak bude vediet lepsie urcit lieky a dat radu.
Ale pre tie, ktoré si raz uz urobili generálnu spoved, nie je uzitocné opakovat ju. Ak by potom povstala nejaká pochybnost, kajúcnicka, ktorá si nepamätá, ze by niekedy úmyselne vynechala nejaky hriech v spovedi, bezne hovoriac, nie je povinná vyznávat ziadny hriech, iba ak by si bola istá, ze je to tazky hriech a ze ho nikdy nespomenula v spovedi.
12. Ale, môzes povedat, ak ten hriech je naozaj smrtelnym hriechom a ak som sa z neho nevyspovedala, budem spasená? Áno, budes spasená, lebo teológovia, spolu so sv. Tomásom, ucia, ze ak sa po usilovnom hladaní vynechal nejaky smrtelny hriech zo zábudlivosti, je rozhresením nepriamo odpusteny. Je pravdou, ze ak ho kajúcnicka pamätá, alebo má spravodlivy dôvod pochybovat, ci ho niekedy vyznala, je viazaná povedat ho. Ale, ako to bolo povedané vyssie, ked môze rozumne usudzovat, ze bol povedany v niektorej minulej spovedi, nie je viazaná vyspovedat sa z neho. Povedal som, nie je povinná vyspovedat sa z neho, a to hovorí za vsetko. Ale dusa mucená skrupulami, podla teológov, nie je povinná vyznat sa z minulého hriechu, iba ak by mohla prisahat, ze to bol urcite smrtelny hriech a ze nikdy nebol povedany v ziadnej spovedi. Lebo opakovanie minulych hriechov by mohlo spôsobit skrupulóznej dusi tazkú skodu a mohlo by ju priviest k zúfalstvu. A ak sa kajúcnicka velmi rozrusí a dostane do zmätku, pri snahe rozhodnút, ci môze prisahat alebo nie o istote hriechu, v takomto prípade spovedník môze ju vynat z vyznania hriechov minulého zivota, lebo v prípade takého velkého nebezpecenstva a zla pre kajúcnicku povinnost zabezpecenia integrity [úplnosti] spovede prestáva, lebo teológovia spolocne ucia, ze mensia nepohodlnost ospravedlnuje od integrity spovede. Nuz, aby sme ukoncili tento bod, skrupulózne osoby nech chápu, ze generálna spoved je uzitocná pre inych, ale velmi nebezpecná a skodlivá pre nich. Dobrí duchovní vodcovia preto nedovolia skrupulantom hovorit o minulych hriechoch. Liekom pre nich nie je vysvetlovat, ale byt ticho a poslúchat. Nuz, ak chcú hovorit o minulych hriechoch, spovedník ich nesmie pocúvat, lebo ak im raz dovolí hovorit, budú vzdy znepokojené, ak nevysvetlia svoje pochybnosti.
Škrupulozita vzhľadom na minulosť - Bežné spovede
13. Toto je ohladom generálnych spovedí. Co sa tyka beznych spovedí, pre reholnícku, ktorá sa snazí o dokonalost a casto pristupuje k svätému Prijímaniu, nie je potrebné dostat rozhresenie pred kazdym Prijímaním. Stací, ak príjmu rozhresenie raz alebo dvakrát za tyzden a vtedy, ked upadnú do nejakého dobrovolného lahkého hriechu. Sv. Frantisek Salesky hovorí v jednom zo svojich listov, ze dokonca i osoby, ktoré krácajú po ceste dokonalosti, ak spáchajú dobrovolnú lahkú chybu, nemali by vynechat sväté Prijímanie z dôvodu, ze nemali prílezitost íst k spovedi. Lebo, ako to ucí Tridentsky snem, jestvujú aj iné prostriedky na dosiahnutie odpustenia lahkych hriechov, ako sú úkony lútosti a lásky.
Cítal som, ze sv. Mechtilda, ked nemala prílezitost vyspovedat sa z urcitych úkonov zanedbania, vzbudila si úkon lútosti a isla k Prijímaniu. Po prijímaní sa jej zjavil Jezis Kristus a povedal jej, ze správne konala.
Isty uceny knaz zvykol hovorit, ze niekedy je uzitocnejsie pre dusu íst k Prijímaniu po lahkom hriechu bez spovede, nez keby isla k spovedi a prijala rozhresenie pred Prijímaním. Lebo dusa potom pre chybu, ktorú spáchala, urobí tolké úkony lútosti, ze sväté Prijímanie príjme s väcsou horlivostou a pokorou.
Škrupulozita vzhľadom na budúcnost
14. Dalej, ked hovoríme o druhej skupine tych, co v kazdej veci majú skrupulu, ze hresia, prípadne sa boja, ze súhlasia s kazdou zlou myslienkou, ktorá im vyvstane v mysli, je potrebné vediet dve veci:
Najprv, ze cosi iné je cítenie a cosi iné súhlas. Vsetky zmyselné hnutia, ktoré prirodzene prichádzajú, nie sú nikdy hriechom, ak ich vôla odmieta. Ani si taká osoba nemá robit skrupule z toho, ze ich zaprícinila, ked tá prícina bola pre dobry ciel, t.j. pre úzitok duchovny alebo docasny.
Druhá vec, ktorú treba mat na mysli je to, ze na spáchanie smrtelného hriechu sa vyzaduje tak plné uvedomenie rozumu ako aj plny súhlas vôle. Ak chyba jedno alebo druhé, niet tu tazkej viny. A v pochybnosti, ako to bolo povedané vyssie (pri konci c. 13), osoby, ktoré sa boja Boha, a dalej najmä skrupulózne, musia si byt isté, ze nezhresili tazko, kedykolvek to nemôzu s istotou potvrdit.
Je preto dobre poznamenat, ze isté duse, ktoré sú velmi bojazlivé a vzdy pochybujú, ci nedali súhlas zlym myslienkam, neraz je lepsie, aby sa neobvinovali zvlást z istych pokusení, napríklad z nenávisti, nedostatku viery alebo pokusení proti cistote, lebo, ako to uz bolo povedané, rozmyslajúc o tom, ci dali alebo nedali dobrovolny súhlas a ako to majú vysvetlit, viac sa v ich mysli roznecuje obrazotvornost onych vecí a tym viac sa znepokoja zo strachu, ze im dali novy súhlas. Takymto treba povedat, aby sa z takych myslienok vyznávali iba vseobecne, povediac: „Obvinujem sa zo vsetkych zanedbaní spáchanych pri odhánaní zlych myslienok." - a nic viac.
Dve vyhody -privilégia dávané škrupulóznej duši
15. Ohladne práce so skrupulóznou dusou jestvujú teda dve privilégia (vyhody), ktoré jej ucenci vo vseobecnosti, ako sv. Antonín, Navarro, Suarez a mnohí iní, poskytujú:
Prvé privilégium
Po prvé, ze nehresí, ak koná zo skrupulózneho strachu, kedykolvek koná z poslusnosti. A nie je potrebné, aby zakazdym urobila prakticky a vyslovny úsudok, ze chce robit dobro s ohladom na poslusnost, ktorú práve prevádza. Aby sa vyhla akejkolvek vine, stací, ak uciní virtuálny úsudok, to znamená, stací ak koná silou úsudku, ktory si uz skôr urobila, ze nebude brat ohlad na také strachy. - Nemozno vsak povedat, ze toto je konanie s praktickou pochybnostou: Jedna vec je konat s praktickou pochybnostou, ze hresím, a druhá vec je konat zo strachu, ze hresím. Gerson múdro ucí, ze pochybnost je praktická a nie je dovolené konat vtedy, ked pochybnost povstane zo sformovaného svedomia, cize ked po zvázení okolností clovek usúdi, ze pokial trvá táto pochybnost, nemoze konat bez hriechu. Ale ked je mysel zmätená a kolíse vo svojich pochybnostiach a nevie k comu sa má priklonit, a k tomu dusa nechce prestat robit to, co sa páci Bohu, Gerson hovorí, ze vtedy sa nejedná o praktickú pochybnost, ale o zbytocny a skrupulózny strach, ktory [clovek] má, ak môze, odvrhnút a pohrdnút ním. Hla, tu sú jeho slová: Svedomie sa nazyva sformované, ked po predebatovaní a zvázení usúdi z konecného vyroku rozumu, ze nieco sa má urobit alebo niecomu sa treba vyvarovat. A konat proti [takémuto svedomiu] je hriech. Opravdivy alebo skrupulózny strach svedomia je vtedy, ked mysel váha medzi pochybnostami, nevediac, coho sa skôr drzat. Avsak nechce zanedbat to, o com vie, ze sa páci bozskej vôli. A takyto strach treba, nakolko je to mozné, zavrhnút a udusit. Nuz, ak je dusa pevne rozhodnutá neurazit Boha a koná z poslusnosti premôct skrupulozitu, nehresí, hoci koná zo strachom a hoci momentálne nemá na mysli príkaz, ktory jej dal jej duchovny vodca.
Druhé privilégium
16. Druhé privilégium skrupulóznych je, ze potom, co konali, musia predpokladat, ze nikdy nedali súhlas prípadnému pokuseniu, ak nie sú si istí, ze plne si boli vedomí a chceli zlobu hriechu. Nuz, ked pochybujú, samotné ich pochybovanie je istym znamením, ze im chybalo bud plné vedomie zloby hriechu alebo plny súhlas. Lebo, ak by sa stalo jedno i druhé, nepochybovali by o tom, ale boli by si istí o hriechu. A preto, ak im spovedník ulozí, aby sa nespovedali z takychto pochybností, musia ho kazdopádne pocúvnut. Nesmú nikdy mysliet na to, ze by ho zanechali, ak je pevny a nechce ich pocúvat. - Tu pripájam, ze v tomto robia velkú chybu tí duchovní otcovia, ktorí sú blahovolní nacúvat pochybnostiam skrupulóznych dusí. Lebo tym, ze sa hovorením hrabú vo svojich svedomiach, vzdy viac sú znepokojené a vzdy viac sa stávajú neschopnymi napredovat po ceste Bozej.
Co sa tu koniec koncov povedalo, netyka sa ani tak kajúcnikov (penitentov) ako skôr duchovnych vodcov, aby sa dobre orientovali pri riadení ich svedomí. Spovedajúcim sa neprinálezí nic iné, len podriadit svoj úsudok svojmu duchovnému otcovi a vo vsetkom ho poslúchnut. Nie je to vsak na závadu, ze toto vsetko sme tu uviedli, lebo aspon nejedna dusa pochopí, ze ked jej spovedník ulozí, aby sa neobvinovala z urcitych vecí a nehovorila o nich, ak nie si je istá, ze spáchala tazky hriech, alebo ju po vypocutí posle bez rozhresenia k svätému Prijímaniu, nemá protirecit svojmu duchovnému otcovi a robit sa múdrou, ako sa hovorí, ale má slepo poslúchat bez toho, aby vôbec mala v úmysle pátrat po dôvode toho, co jej bolo nariadené.
Chceš si byť istá, či nezarmucuješ Boha?
17. Ale niektorá môze povedat: Ja chcem konat s istotou, ze nespôsobujem Bohu zármutok. Ja ti odpovedám, ze väcsia istota, ktorú môzes mat ty, co si zvieraná vo svedomí, je poslúchat svojho duchovného vodcu, aby si premohla skrupulozitu i napriek momentálnym obavám, ktoré ta mucia. A vedz, ze i keby si zomierala, si povinná takto sa správat, aby ta diabol nemohol oklamat. A tu opakujem to, co som uz vyssie povedal (pri c. 4), ze si povinná mat skrupulu, ak sa nevynasnazís prekonat skrupuly tym, ze proti ním budes konat tak ako ti to nariadil duchovny otec, nakolko vtedy si nebudes môct byt istá, ze je to bezpredmetná skrupula. Lebo ak sa nechás riadit skrupulozitou, nebudes viac môct napredovat po Bozej ceste, a co viac, ako bolo povedané, dostanes sa do nebezpecenstva straty duse, alebo prinajmenej rozumu. A vystavit sa tomuto nebezpecenstvu je urcite hriech. Za tym úcelom diabol vytvára tolké strachy u skrupulóznych, aby sa bud spustili k volnému zivotu, alebo sa zbláznili, alebo aspon aby nenapredavali v dokonalosti a zili vzdy naplnené úzkostou a zmätkom, v ktorych peklo vzdy cosi získa. Sv. Alojz Gonzaga hovorieval: V mútnej vode diabol vzdy chytí nejakú rybu.
18. A preto ak chces krácat dobre a bezpecne, poslúchni presne vsetky príkazy a nariadenia, ktoré ti dá tvoj duchovny vodca. A popros ho, aby vzhladom na tvoje vedenie ti dal nielen partikulárne pravidlá [t.j. na jednotlivé prípady], ale aj vseobecné. Hovorím vseobecné, napríklad, aby si premáhala skrupuly s tym, ze nebudes brat na ne ohlad kedykolvek nevidís jasne, ze by to bol tazky hriech. Alebo, ze sa nebudes spovedat z nicoho, ak nemôzes prisahat, ze si urcite spáchala smrtelny hriech a k tomu prisahat, ze si ho nikdy nepovedala v spovedi. Alebo, ze pôjdes k svätému Prijímaniu zakazdym, ked nie si si istá, ze más na svedomí tazky hriech. Alebo, ze nikdy nebudes opakovat breviár alebo jeho cast ak nie si si istá, ze si ho vynechala, alebo iné podobné pravidlá, ktoré sa obycajne dávajú skrupulóznym. Pretoze ak osoba, ktorá trpí skrupulami, sa chce riadit iba partikulárnymi nariadeniami, ktoré jej dal spovedník na konkrétne prípady, ktoré sa stali, to ju nic alebo málo utesí. Pretoze skrupulantka vzdy povie, ze druhy prípad, kde má skrupuly, nie je taky isty ako prvy, a tak zostane vzdy zmätená a nepokojná.
Záverečné povzbudenia
19. Koncím, neprestajne opakujúc: Poslúchaj, poslúchaj. A pekne ta prosím, nepokladaj Boha za tyrana. Je pravda, ze nenávidí hriech, ale nemôze nenávidiet dusu, ktorá sa s bolestou hrozí svojho hriechu a je ochotná skôr tisíckrát zomriet nez upadnút do hriechu. Povedz mi, ak by si mala tú vôlu a lásku, ktorú teraz más k Bohu, k nejakému clovekovi, verila by si vôbec, ze by si ta aj on nezamiloval? A preco si myslís, ze tvoj Boh je menej dobry? Ach, aky dobry je Boh k dusi, ktorá má dobrú vôlu! Uistuje nás o tom královsky prorok: Aky dobry je Boh voci statocnym, Boh voci tym, co majú srdce cisté. (Zalm 73:1) Boh nemôze neprijat toho, kto ho hladá: Dobry je Pán… k dusi, ktorá ho hladá. (Nár 3:25) Jedného dna Pán povedal sv. Margaréte Kortonskej: Margaréta, ty ma hladás? Ale pochop, ze ja ta hladám este viac, nez ty mna. - Tu solum me postulas, sed ego attentius postulo te quam tu me. A predstav si, ze to isté Boh hovorí tebe, ak ho milujes a hladás. Vrhni sa teda do jeho nárucia, ako ta k tomu vyzyva Zalmista, a prenechaj mu starostlivost o svoju dusu. A on ta zachová a oslobodí od vsetkych úzkostí: Zloz svoju starost na Pána a on ta zachová; a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivy zmietany. (Zalm 55:23) Bud teda poslusná a zahod tolké obavy. Jezis hovorí prostredníctvom sv. Margaréty, ze jej mnohé strachy jej bránili napredovat v Bozej láske. Nemysli si, ze dokial ho zo srdca milujes, provokujes Boha k hnevu kazdou malou chybou, ktorú urobís. Sv. Terézia hovorí: Dcéry moje, budte si isté, ze Boh sa nediví tolkym malickostiam, ako si to myslíte. A nedovolte, aby sa vám zúzilo srdce, lebo tak by ste mohli stratit mnohé dobrá. Majte úprimny úmysel a vôlu rozhodnutú nikdy ho neurazit.
Opakujem teda a hovorím ti: Vo vsetkom poslúchaj svojho duchovného otca a maj vieru v poslusnost, pretoze ak poslúchas, krácas vzdy bezpecne. Maj vzdy pred ocami velkú lekciu, ktorú sv. Filip Neri vzdy opakoval svojim penitentom: Majte dôveru v spovedníka, lebo Pán ho nenechá pomylit sa. Niet istejsieho spôsobu na pretatie nástrah diabla ako konat vôlu druhého v dobrom. A naopak, hovorí, niet nic nebezpecnejsie ako chciet seba riadit vlastnou domnienkou. Preto vo svojich modlitbách vzdy ziadaj od Boha milost, aby ta urobil poslusnou. A nepochybuj, ze ak budes praktizovat poslusnost, urcite sa spasís a stanes sa svätou.
4. Modlitba
Môj Jezis, pretoze ta milujem, vsetka bolest, ktorá povstáva z úzkostí môjho svedomia, pozostáva zo strachu, ze sa ti znepácim a ze stratím teba, nekonecné Dobro. Bol cas, - a ach, kiez nikdy nebol, - ked som ta nemilovala a málo som sa starala, aby som bola tebou milovaná. Ale teraz netúzim po nicom, nez ta milovat a byt tebou milovaná, môj drahy Vykupitel. Nechcem sa ti viac znepácit. Ty chápes môju vôlu, ze ta chce milovat za kazdú cenu. Neopust ma. Ak som ta v minulosti urazila, teraz ma urázky, ktoré som ti spôsobila, viac bolia, ako keby som vsetko stratila, - majetok, príbuznych i zivot.
Ty si za mna zomrel, a tebe odovzdávam svoju dusu, porúcam ju do tvojich rúk. Do tvojich rúk, Pane, porúcam svojho ducha (Zalm 31:6). Ty ma milujes, preto sa ti celá odovzdávam a dúfam, ze nikdy nebudem zahanbená a v tvojej nemilosti. Pane, v teba som dúfal, nech nie som zahanbeny naveky. (Zalm 31:1)
Môj Jezis, milujem ta a chcem ta vzdy milovat. Opakujem to a dúfam, ze to budem opakovat v zivote i v smrti a po celú vecnost. Môj Jezis, milujem ta a chcem ta vzdy-vzdy milovat.
Mária, moja nádej, Matka Milosrdenstva, pomôz mi, zlutuj sa nado mnou.
O Božej vôli - svätý Alfonz de Liguori 
