Svätá Lidvína pater pio

Svätá Lidvína

* 18. III. 1380. u Nizozemsko ( Holansko )
+ 14. IV. 1433.

Lidvina zo Schiedamu (Lydwine van Schiedam) (Ludwina, Lidwigs, Li- dia) (1380-1433)
flámska mystička; stigmatizovaná, svätá

**==***==**

životopis : svätá Lidvina - 2

Narodila sa 18. marca 1380, na Veľký piatok, v meste Schiedam pri Rotterdame. Jej meno možno odvodiť od holandského lyndrn, čo značí trpieť. Lidvina bolo nábožné, meditatívne založené a neduživé dievča. Malo vo veľkej úcte Pannu Máriu.

Okrem spoločných modlitieb v rodine sa často uchyľovala do samoty a osobitým rozjímavým spôsobom sa modlila Zdravas Mária. Bola mimoriadne príťažlivá nielen navonok, ale aj srdcom. Keď mala pätnásť rokov, rozkvitla v krásavicu a mala veľa nápadníkov.

Odmietla ich a zložila súkromný sľub panenstva, v ktorom sa rozhodla navždy zotrvať. V tom istom roku spadla pri korčuľovaní s kamarátkami na ľad tak nešťastne, že si zlomila rebro. Zlomenina sa nedala napraviť a pristúpili ďalšie komplikácie.

Tridsaťosem rokov ležala sestra svätá Lidvína v ukrutných bolestiach na posteli. Tridsaťosem rokov sa nepostavila na nohy, lebo jej ochrnuli. Tridsaťosem rokov nepracovala, lebo pravá ruka jej zhnila až po kostí.

Desiatky rokov posypaná vredmi ako živá mŕtvola, bojovala slepá na jedno oko a druhým a druhým okom nemohla zniesť denné svetlo : zvíjala sa na lôžku vo veľkých bolestiach ako červ

Svätá Lidvína, kedysi nádejná krásavica, v tokomto stave povie návštevníkovi ohromujúcu pravdu:

Verte, keby mi stačilo na uzdravenie pomodliť sa len jeden Zdravas .... nepomodlila by som sa ho ! Bola normálna ? Nebol to pochabec, psychopat ? Nie, ani troška !

Bola to dcéra Panny Márie, obdarená prirodzenou krásou, vysokou inteligenciou z hora. Pekná Holanďanka, o ktorú začali viacerí prejavovať záujem ? Mladé, inteligentné dievča vedelo sa viackrát vytratiť zo spoločnosti priateliek.

Keď sa raz matka pýtala kam chodieva, úprimne odpovedala mamička, zabehávam sa jeden Zdravas k Panne Márii. A potom, mám jej vždy čo povedať. Napr. Dnes som jej povedala : Posyp mi radšej tvár ošklivými vredmi, než by som ťa mala zarmútiť poškvrnením svätej čistoty +

Keď sa raz matka pýtala kam chodieva, úprimne odpovedala mamička, zabehávam sa jeden Zdravas k Panne Márii. A potom, mám jej vždy čo povedať.

Napr. Dnes som jej povedala : Posyp mi radšej tvár ošklivými vredmi, než by som ťa mala zarmútiť poškvrnením svätej čistoty.

Radšej zomrieť ako zhrešiť ! - Sv. Dominik Savio )

Svätý Alfonz Mária de' Liguori - ČAS JE VZÁCNY *

Hrad v duši - svätá Terezia z Avily

Ctihodný Pavol Capelloni

Svätá Rúžena Limská

Sex v manželstve

Panenská Matka ujala sa tejto veľkej duše.

**==***==**

Podľa logiky Božej poslala jej kríž ...

Svätý Filip Neri

Panenská Matka ujala sa tejto veľkej duše. Podľa logiky Božej poslala jej kríž. Keď mala Lidvina pätnásť rokov, šla sa raz korčulovať padla na ľad. Iste to nebolo prvý raz.

Ale pri tomto páde sa už nemohla zdvihnúť, zlomila si rebro. Museli ju odniesť domov a uložiť na posteľ, na ktorú ostala pripútaná 38 rokov, a potom to už šlo ako bežiacom páse. Lekári robili, čo mohli, ale stav Lidvinin sa stále zhoršoval.

V jednom období sa jej už natískala myšlienka, že ju Boh opustil

Podľa mienky lekárov iní ľudia s takýmito príznakmi by už dávno zomreli

K všeobecnej ochrnutosti sa pripájali iné ťažké choroby, ako rakovina, mor, malomocenstvo. Podľa mienky lekárov iní ľudia s takýmito príznakmi by už dávno zomreli, ale ona akýmsi nevysvetliteťným spôsobom ostávala nažive, iba nevýslovne trpela.

V jednom období sa jej už natískala myšlienka, že ju Boh opustil. k novej dôvere v Božiu blízkosť ju povzbudila zvláštna príhoda.

Raz do jej izby vbehol zadychčaný muž. Utekal pred iným, ktorý ho chcel zabiť. Ale jeho nepriateľ mu bol v pätách, takže aj on pribehol do miestnosti, kde ležala chorá.

Avšak čudná vec: vypytoval sa na prenasledovaného, ktorý stál bledý pred ním. Lidvina neskrývala pravdu a povedala, že hľadaný muž je tam. No rozzúrený prenasledovateľ ho nevidel a odbehol preč. Zachránený muž si to nevedel vysvetliť, ale chorá v tom videla jasný Boží zásah. ( Boh ho pred nepriateľom urobil neviditeľním)

Bieda za biedou, choroba za chorobou sa na ňu valili za dlhých tridsaťosem rokov ! Bola ako živá mŕtvola, v ukrutných bolestiach, často v duševných tmách. Na tomto kríži vystretá, skúsila, čo je to duševná opustenosť, samota, opovrhnutie.

Ako to vydržala ?

**==***==**

Utrpenie nevinných je záchranou sveta !

Ako to vydržala ? Spočiatku ťažko. Nespadla ako hotová svätica na posteľ. Ťažko sa prebojovávala. Keď jej ťažký stav trval už štyri roky a pokúšalo ju zúfalstvo, istý kňaz jej poradil rozjímať o utrpení Pána.

Vravel jej: Tvoje poslanie je obetovať sa za iných, zadosťučiniť za hriechy, ktoré si nespáchala.

Takto budeš prejavovať najvyšším spôsobom lásku. Odvtedy sa svätá Lidvína veľkodušne ponúkla, že chce niesť bremeno ustavičného utrpenia.

Skúsila to. Zjednotená so Spasiťeľom na kríži, nadobudla vždy viac istoty, že ani v tomto stave nie je zbytočná na svete ! Niekto musí vykupovať svet. Utrpenie nevinných je záchranou sveta !

porovnaj TU

Takto prežívala zákon lásky k blížnym. Nemôže pre nich pracovať, bude teda v ích mene a za ních trpieť!

Ponorenie sa do Boha a láska k nemu dali jej ako odraz lásku k blížnym ! A to už je svätá Lidvina !

Boh odpovedal na jej veľkodušnosť mimoriadnymi omilostneniami

**==***==**

Boh odpovedal na jej veľkodušnosť mimoriadnymi omilostneniami:

zjavovali sa jej anjeli v ľudskej podobe, tiež Panna Mária ba aj Ježiš Kristus, ktorý jej vtlačil svoje stigmy, znaky rán na rukách, nohách a boku.

Na jej prosbu stigmy boli neviditeľné, ale ostala bolesť na ích miestach.

Svedkami boli jedného mimoriadného videnia boli aj jej príbuzní. V blízkosti jej hlavý sa objavila hostia položená na bielom plátne. Lidvina vyzvala prítomných, aby si kľakli z úcty k prítomnému Pánu Ježišovi. Ktosi z príbuzných zavolal miestného farára. Farár bez ďalšieho skúmania vyhlásil tento prípad za klam zlého ducha

Keď sa o tom dozvedel biskup, odvolal farára a na jeho miesto určil príkladného kňaza Jána Waltera z Leydenu. Odvtedy sa izba chorej stala cieľom púti z Flámska, Nemecka a Anglicka.

Na konci Veľkého týždňa 1433 sa Lidvina modlila : Pane, daj mi trpieť, koľko si zaslúžim, aby som mohla byť bez očistca pripustená k nazeraniu tvojej poklony hodnej tváre.

Dostala odpoveď: Tvoje túžby sú vyslyšané : o dva dni budeš spievať v raji, Aleluja so svojími sestrami - pannami.

Už vedela, že náplňou jej života je trpieť a utrpením zachraňovať duše. Nie z blúzneni, niečo stoického znášania bolestí, ale z veťkej lásky k Bohu a k blížnym dokázala sestra Lidvina povedať udivenému návštevníkovi veľkú pravdu: Keby mi na uzdravenie stačilo pomodliť sa jeden Zdravas, nepomodlila by som ho.

Dcéra Panny Márie to mohla povedať z presvedčenia. Práve od Panenskej Matky sa naučila stáť – čiže vytrvať pod krížom ako ona – Sedembolestná

Svätá Lidvina zomrela vo veľkonočný utorok 14. apríla 1433. Ľudia ju pokladali za sväticu a takto si ju uctievali aj po smrti. Cirkev sa dlhší čas správala zdržanlivo, až napokon pápež Lev XII. v.r. 1890 potvrdil jej úctu. Sv. Lidvinu najviac uctievajú v Belgicku a Rakusku.

....................................................................................................................................................................................................................

Svätá Lidvína - 2

* 18. III. 1380. u Nizozemsko ( Holansko )
+ 14. IV. 1433.

**==***==**

Lidvina zo Schiedamu (Lydwine van Schiedam) (Ludwina, Lidwigs, Li- dia) (1380-1433)
flámska mystička; stigmatizovaná, svätá

Narodila sa 18. marca 1380, na Veľký piatok, v meste Schiedam pri Rotterdame. Jej meno možno odvodiť od holandského lyndrn, čo značí trpieť. Lidvina bolo nábožné, meditatívne založené a neduživé dievča. Malo vo veľkej úcte Pannu Máriu. Okrem spoločných modlitieb v rodine sa často uchyľovala do samoty a osobitým rozjímavým spôsobom sa modlila Zdravas Mária. Bola mimoriadne príťažlivá nielen navonok, ale aj srdcom. Keď mala pätnásť rokov, rozkvitla v krásavicu a mala veľa nápadníkov. Odmietla ich a zložila súkromný sľub panenstva, v ktorom sa rozhodla navždy zotrvať. V tom istom roku spadla pri korčuľovaní s kamarátkami na ľad tak nešťastne, že si zlomila rebro. Zlomenina sa nedala napraviť a pristúpili ďalšie komplikácie.

Stala sa nevládnou a bola pripútaná na posteľ 38 rokov, až do svojej smrti. Jej zdravotný stav sa napriek úsiliu lekárov stále zhoršoval. Pripojili sa ďalšie ťažké choroby, ako rakovina, mor a malomocenstvo. Lidvina však napriek nim ďalej žila, no nevýslovné trpela. Ťažko znášala, že ju Boh opustil. Nevedela pochopiť zmysel svojho veľkého utrpenia. Revoltovala a upadla do beznádeje, ktorá trvala štyri roky. K novej dôvere v Božiu blízkosť ju povzbudila zvláštna príhoda: Raz do jej izby vnikol muž prenasledovaný iným mužom, ktorý ho chcel zabiť. Prenasledovateľ sa pýtal Lidviny na tohto muža. Ona mu síce naznačila, že je v jej izbe, no na počudovanie prenasledovateľ ho nezbadal. Lidvina v tom videla Boží zásah.

Na radu svojho spovedníka, kaplána svätého života, Jana Pota začala rozjímať o utrpení Ježiša Krista a veľkodušne sa ponúkla, že chce s láskou niesť ťarchu svojho utrpenia, a tak s trpiacim Ježišom sa obetovať za iných. S radosťou zistila, že hoci telesné utrpenie sa nezmenšuje, v duši jej zavládol pokoj.

Naučila sa hlboko rozjímať o Ježišovom umučení. Toto jej opravdivé kresťanské martýrium trvalo tridsaťosem rokov. Lidvina sa stala sa podobou trpiacej Cirkvi drvenou v mažiari Boha."

(J. K. Huysmans)."67 V tomto stave vznikli jej Hodinky utrpenia, ktoré sú dodnes rozšírenou modlitbou mnohých chorých. Do dvadsiateho ôsmeho roku žila spolu so svojimi chudobnými rodičmi. Po ich smrti predala svoj nábytok a rozdala peniaze chudobným. A ležala na dlážke ponechaná napospas všetkým.

Čoskoro sem začali chodiť ľudia a jej chudobná izbica sa stala „nemocnicou duší". Boh obdaril Lidvinu mimoriadnymi milosťami. Vyznačil ju mnohými fenoménmi, ako prorokováním, stigmami, víziami, biloká- ciami, videním na diaľku, zmnožením objektov, absénciou spánku, imunitou voči démonom a i. Zjavovali sa jej anjeli v ľudskej podobe, Panna Mária a Ježiš Kristus, ktorý jej vtlačil svoje stigmy, na rukách, nohách a boku. Vypočul jej prosbu a stigmy ostali neviditeľné, no bolesť na ich miestach ostala. Raz boli svedkami jedného jej mimoriadneho videnia príbuzní: Nad jej hlavou sa objavila svietiaca svätá hostia.

Sv. Lidvina vyzvala prítomných, aby si kľakli z úcty k prítomnému Pánu Ježišovi. Ktosi z príbuzných zavolal miestneho farára, ktorý bez ďalšieho skúmania vyhlásil tento prípad za klam zlého ducha. Keď sa o tom dozvedel Matthius, biskup v Utrechte, odvolal tohto farára a na jeho miesto určil príkladného kňaza Jana Waltera z Leydenu. Izba chorej sa stala miestom pútí z Flámska, Nemecka i z Anglicka. Na konci Velkého týždňa sa Lidvina modlila takto: „Pane, daj mi trpieť, koľko si zaslúžim, aby som mohla byť bez očistca pripustená k nazeraniu Tvorej tváre hodnej poklony." Dostala odpoveď: „Tvoje túžby sú vyslyšané; o dva dni budeš spievať v raji Aleluja so svojimi sestrami —pannami.""68 Lidvina zomrela 14. apríla 1433 v utorok po Veľkej noci. Jej telo přestálo azda všetky choroby okrem malomocenstva.

Niekoľko dní pred smrťou bolo neforemnou handrou, čímsi bizarným, odkiaľ vytekala krv a slzy a vychádzali bolestné výkriky. No po smrti jej spovedník Jan Walter našiel akoby spiacu tvár devy, sviežu a ružovú. Z hrozných rán ostali len niektoré jazvy. Jej zázračne pretvorené telo vydávalo jemnú vôňu. " Jej relikvie sa doteraz uctievajú v karmeli- tánskom kláštore v Bruseli. Za blahoslavenú ju vyhlásil Pavol V. roku I6l6 a za svätú Lev XIII. roku 1890.

Sv. Lidvina sa často zobrazuje ako mladá žena s ružovou vetvičkou. Tento obraz sa vzťahuje na videnie, v ktorom jej anjel predpovedal smrť na deň, keď na ratolesti rozkvitnú všetky puky. Veľký francúzsky spisovateľ, konvertita Joris Karl Huysmans napísal o Lidvine strhujúci biografický portrét a takto v ňom bilancoval Lidvinin heroický život: „Boh rozšíril toto úbohé telo, dal mu neobyčajnú schopnosť pohltiť všety zlá sveta a spáliť ich v zmierujúcej peci múk.

Sv.Lidvina nemala nijaký sklon ísť cestou svätosti. Revoltovala proti svojmu ťažkému osudu. Predsa Pán ju vyslobodil z ťažkej štvor ročnej depresie a zjavil sa jej ako spolutrpiaca a zmierujúca Láska.

Ako napísal Huysmans: „Uchvátiljej dušu, aby ju roztavil na nákove lásky a takúto tekutú ju vlial do svadobného kadlubu kríža. ""71 Lidvina sa postupne stotožnila s kresťanským princípom užitočnosti napravujúceho utrpenia, z ktorého milosť sa prenáša aj na nekajúcnych hriešnikov. Vďaka tomuto duchovnému poznaniu jej život sa vyjasňuje. Necíti sa už byť neužitočná. Vyslobodzuje sa z úzkeho kruhu svojho ego. Život tejto Kristovej nevesty vytrháva jej dušu mimo nej a stavia ju pred jej Ženícha. Jej fyzické muky sa ani potom nezmenšili, len ich dokázala integrovať do svojho nového života odohrávajúceho sa v dráme vyvolenkyne lásky.

Sv. Lidvina bola aj pozoruhodnou vizionárkou. Videla mjelov, Pannu Máriu, Ježiša ako dieťa, Ukrižovaného, čo možno vyvolalo na nej stigmy. Okolo nej krúžili sv. hostie. Jedna z nich, svietiaca, niesla znak ukrižovaného Ježiša-dieťaťa. Lidvina sa často premiestňovala bilokáciou. Bezvládne telo ležalo doma v posteli, no jej duch cestoval po susedných kláštoroch, ale aj do Svätej zeme, ba až do rajských záhrad alebo do bludísk očistca.

O očistci

Mávala aj hrozné vízie pekla

kde videla medzi iným aj zlých kňazov, ktorí boli veľkým pohoršením jej dekadentného storočia.

Sv. Lidvina uzdravovala chorých, rozmnožovala chlieb a víno a jej mešec s peniazmi, určený pre chudobných, sa neraz sám naplnil ...~12 Pozoruhodná je aj Lidvinina schopnosť vidieť na diaľku, čo jej umožňovalo, aby našla zatúlané deti. Predpovedala budúcnosť menovite požiar, ktorý zničil jej rodisko). Ohromovala svojich súčasníkov.

O pekle kňazov a všetkých kresťanov

Peklo existuje !

O pekle - svätý Alfonz

O očistci

Tak napríklad inak veľmi kritický Tomáš Kempenský o nej napísal: „Veľmi často, c deň alebo v noci, keď sa oddala kontemplácii božských vecí, jej sprievodkyne ju videli o klopenú takým veľkým božským jasom, že vidiac tento jas a zachvátené hlbokým zdes ním, neopovážili sa k nej priblížiť.

A hoci odpočívala vždy v tme a fyzické svet neznášali jej oči, božské svetlo bolo pre ňu príjemné. Jej izba bola niekedy zázračne z plavená nocou. No jej svedkyniam sa táto jej komôrka zdala byť zaplavená mnohý lampami alebo zapálenými ohníkmi. Na záver možno povedať, že Lidvina j živým príkladom pozitívneho vzťahu kresťana k utrpeniu.

Od utrpenia sa nemá unikať, ale — keď sa nedá odstrániť - treba ísť nebojácne oproti nemu vziať ho spolu s Ježišovým utrpením na seba a nachádzať v ňom hlbší zmyse duchovnej premeny trpiaceho i jeho blížnych. Utrpenie sa takto stane spoľahli vým a urýchľujúcim činiteľom uplatnenia kenotického momentu v duchovne premene človeka i veľkým duchovným kapitálom Božích milostí pre všetkých.

6. máj
Sv. Katarína Janovská

Vznešený janovský rod Fieschiovcov sa na začiatku 15. storočia mohol pýšiť, že dal Cirkvi dvoch pápežov: Inocenta IV. (1243- 1254) a Hadriána V. (1276), kardinálov, prelátov. Najžiarivejším drahokamom rodiny je veľká mystička Katarína, narodená v r. 1447 v Janove. Jej otec Jakub bol kedysi neapolským miesto- kráľom a matka Františka di Negro bola tiež zo vznešeného rodu. Katarína mala troch bratov a sestru Limbaniu. Dostala patričnú náboženskú i humanitnú výchovu.

Keď dospievala, prejavovala mimoriadnu zbožnosť, dojímalo ju najmä utrpenie Pána Ježiša, a preto aj ona konala skutky kajúcnosti, odopierala si pohodlie a blahobyt. Ako trinásťročná požiadala cez svojho spovedníka o prijatie do kláštora lateránských kanoničiek pri kostole S. Maria delle Grazie, v ktorom už žila jej sestra Limbania. Ale jej túžbe vtedy nemohli vyhovieť, keďže nemala potrebný vek. Keď mala šestnásť rokov, donútili ju vydať sa za šľachtica Giuliana Adorna: obetovali ju azda, aby zmierili rod Fieschiovcov s mocným rodom jej manžela, s ktorým boli kedysi viac ráz v spore.

Toto spojenie však nebolo šťastné, pretože manžel bol samo- pašný a márnotratný, a s Katarínou zaobchádzal surovo. Nevidel alebo nechcel vidieť jej vzácnu krásu a očarujúceho ducha; myslel na ňu iba vtedy, keď ju chcel potrápiť.
Katarína prežila prvých päť rokov manželstva v hlbokej bolesti. Schudla natoľko, že sa jej príbuzní zhrozili. Priateľky a príbuzní jej radili, aby si svoje utrpenie nebrala tak veľmi k srdcu, ale aby hľadala náhradu a útechu v svetských radovánkach. Katarína, otupená nešťastím, poslúchla. Prestala sa modliť, pre

stala prijíirĽ ' sväté sviatosti, zúčastňovala sa na hlučných zábavách a radov, \kach. Sama neskoršie o sebe napísala, že z takého tvrdého život sa natoľko vrhla do víru svetských rozkoší, že v krátkom čas mala na pleciach toľko hriechov a toľko nevďačnosti, že ne dela nijaký prostriedok, nijaké východisko na záchranu z úpadi \ A zašlo to až tak ďaleko, že sa nielen tešila z hriechu, ale sa ry n aj chvastala. Všetko jej zaľúbenie a láska, všetka jej príchylno, ' a radosť smerovali iba k pozemským veciam a duchovné vec\ ?jvtedy boli veľmi trpkým pokrmom. Tieto riadky by prezrádza '. že viedla požívačný a hriešny život, ale mnohí kritici sú tej miel\ ;y, že jej vlastný opis svojho vtedajšieho spôsobu života bol ovocď, 1 neskorších rozjímaní, keď považovala za najošklivejší čin už a všedný hriech. Isté je, že Katarína vo vysokej šľachtickej spoločn -ti mohla vyniknúť a žiariť jedinečnou krásou, vzdelaním a pi mnou konverzáciou. Predsa však v piatich rokoch svetáckeho ž 'Ota nenašla pokoj a vyrovnanosť a ešte aj po desiatich rokoch m iželstva zostával v jej duši pocit prázdnoty a trpkosti.

Zázračný zásah spôsobil rá\ 'kálnu zmenu jej zmýšľania a spôsobu života. V marci 1473 ž» 'la do kláštora S. Maria delle Grazie zveriť sa svojej sestre Limbí. ii so svojím trápením a problémami. Tá jej poradila, aby sa vy ">ovedala u ich kláštorného spovedníka. Prijala túto radu bez ve\ 4ho nadšenia a bez osobitnej prípravy šla na svätú spoveď. U čo si však v spovednici kľakla, jej dušu osvietil lúč Božej lásky\ torý jej umožnil jasne vidieť svoju duševnú biedu a hriechy. Ta\ hlboko ju to zasiahlo, že nemohla pokračovať v spovedi. Po náý te domov mala videnie Krista, nesúceho kríž na pleci, a zdalo \ jej, že celý dom je zaliaty jeho krvou. Vtedy sa rozhodla úpli zmeniť svoj život. „Ó, láska, už viac žiaden hriech! Keby bolo tj :>a, som ochotná verejne sa vyznať zo svojich hriechov." \

Tak sa začal obdivuhodný duchovný \ ist, vzostup Kataríny. Jej dušu štyri roky sužovali myšlienky ná .páchané hriechy. Bo-

6. májlo to obdobie „očistného života", ktorého prvky ľahko nájdeme v jej spise Traktát o očistci.
Veľmi chcela odpykať viny minulosti podrobením sa naj prísnejším kajúcim skutkom. Nosila kajúcnické rúcho pod vrch ným odevom, nejedávala mäso ani chutnejšie jedlá a najmä v adventnom a pôstnom čase sa postievala veľmi prísno. Spávala na slamníku, na ktorý si stlala tŕnie, modlievala sa dlho do noci. Pán ju však odmenil mimoriadnou nebeskou potěchou. Taká potecha pochádzala najmä z každodenného svätého prijímania, ktoré vtedy ešte nebolo veľmi zaužívané. Ba Eucharistia, čiže Božie telo, bolo pre ňu jediným pokrmom, pretože v advente a v pôste dvadsaťtri rokov neprijala nikdy nijaký iný pokrm než trochu vody so soľou. Keď ju z poslušnosti donútili prijať iné pokrmy, neudržala ich v sebe. Napriek týmto dlhotrvajúcim pôstom stále prejavovala väčšiu vitalitu.

Zo stavu „očistného života" prešla do stavu „života osvecujúceho" a „zjednocujúceho". Toto obdobie trvalo od r. 1477 do r. 1499 a bolo charakterizované nebeskými videniami, ktoré boli jediným duchovným vedením jej duše. Naozaj, iba po roku 1499 sa zverila duchovnému vedeniu Cattanea Marabotta. Mala od Boha milosť mnohonásobných mystických stavov, takže zľahostajnela voči veciam sveta. Veľmi často upadala do extázy: celé hodiny bola akoby mŕtva a vtedy prežívala dôverné tajomné radosti i slasti. Srdce jej často bilo tak silno, že si musela stískať hruď rukami. Jej mystiku charakterizovali aj iné mimoriadne javy: vnútorný oheň jej lásky k Pánu Ježišovi sa navonok prejavil natoľko, až jej telo vyžarovalo páľavu a vyzeralo ako zapálené skutočným ohňom. Čítanie jej Rozhovorov (Dialoghi) môže poskytnúť predstavu o týchto mystických milostiach, o ktorých sama vyznala, že ich nevie vyjadriť ľudskými slovami. Ale spolu s týmito milosťami dostala aj nevýslovné utrpenia, ktoré ochotne prijímala z lásky k Bohu.

Život Kataríny sa nevyčerpával iba v rozjímaní, ale rozvíjal sa aj navonok v charitatívnej činnosti. Jej manžel Giuliano Adorna

sa polepšil a vstúpil do tretieho rádu sv. Františka. Pomáhal jej pri ošetrovaní chorých, presťahoval sa s ňou do nemocnice Pam- matone, kde zomrel v r. 1497. V nemocnici sa nevyhýbala ani najnižším a odpor vzbudzujúcim službám: chorým čistila šaty, bielizeň i lôžka, a to aj v období (1490-1496), keď bola správkyňou nemocnice. Najmä v čase moru, ktorý ku koncu 15. storočia viac ráz sužoval Janov, ošetrovala chorých nielen v nemocnici, ale vyhľadávala ich aj po domoch. V r. 1493 sama ochorela na mor, ale premohla chorobu, hoci sa z nej dostávala veľmi pomaly So zúfajúcimi a netrpezlivými chorými vedela zaobchádzať veľmi jemne a taktne. Aj o chudobných sa starala: navštevovala ich po domoch, prinášala im pomoc a podporu, upratala im v dome, nech tam bola hocijaká špina. Je preto pochopiteľné, že podľa jej príkladu začali v tom čase prekvitať v Janove dobročinné diela: okrem Spoločnosti Božskej Lásky, ktorá sa potom rozšírila do viacerých talianskych miest, pod jej vplyvom začala účinkovať aj Nemocnica pre nevyliečiteľných (r. 1500).

V r. 1499 prestala s prísnymi postami, pretože jej telesný stav si to vyžadoval, ale od toho roku boli mystické úkazy častejšie a zvláštnejšie, a jej tela sa zmocňovali zvláštne a bolestivé choroby, čo trvalo deväť rokov. Lekári tých čias ich nevedeli rozpoznať a kvalifikovali ich ako nadprirodzené. Môže sa predpokladať, že rakovina žalúdka a súčasne napätie, ktorému ju vystavovali časté extázy, zhoršovali jej zdravotný stav. Deväť rokov trpela takými bolesťami, že nahlas nariekala. Ale aj v bolestiach hovorila o láske k Bohu s takým zápalom, že tí, čo ju počuli, sa čudovali; nazývali ju „anjelom v ľudskom tele". Zomrela strávená láskou k Bohu 15. septembra 1510.
Pochovali ju v kostole Nanebovzatia. V r. 1512 pri úprave hrobky našli jej telo neporušené, aké je napokon ešte aj dnes, a pri hrobe ju začali verejne uctievať. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Klement IX. (1668-1669) až 6. apríla 1657 a slávnostne ju svätorečil po riadnom procese Klement XII. (1730-1740) 16. mája

6. máj
1737. V r. 1684 Janovská republika vyhlásila Katarínu za patrónku mesta; Pius XII. (1939-1958) ju v r. 1944 vyhlásil za spolupat- rónku talianskych nemocníc.
Podľa učenia sv. Kataríny sa má duchovný život začať zničením sebalásky, pýchy a ctižiadostivosti. Na to je potrebné umŕt- vovanie a pokánie ako prvý krok k úplnému zrieknutiu sa vlastnej vôle. Aby sa dosiahlo ovládanie vlastnej vôle, treba sa poslušnosťou podriadiť predstaveným a duchovnému vodcovi. Takto sa duša pripraví ako úplný dar Bohu, aby pocítila čistú lásku.

7. máj
Sv. Andrej Hubert Fournet

„Táto knižka patrí Andrejovi Hubertovi Fournetovi, ktorý je síce dobrý chlapec, ale nechce ísť ani za mnícha, ani za kňaza." To si napísal na prvú stranu svojej školskej knihy Studentík pána Petra z Thoiré, šľachtica z Maillé, keď mu zbožná matka opisovala vznešenosť kňazského povolania a prejavovala želanie, aby sa aj on niekedy stal kňazom.
Narodil sa 6. decembra 1752. Ich rodina bola veľmi zbožná. Vlastný strýc a Andrejov krstiteľ don Anton Fournet bol farárom ich farnosti a z otcových štrnástich súrodencov piati bratia boli kňazi a dve sestry rehoľníčky, nuž prečo by nemohol aj malý Andrej ísť do seminára, myslievala si a vrúcne sa o to modlievala jeho matka. Sama ho naučila dobre čítať a vystrojila ho na štúdiá do kolégia v Chatelleraute a potom do ústavu Panny Márie v Po- itiers, kde sa v r. 1772 zapísal na univerzitu študovať filozofiu a právo, lebo k tomu cítil veľkú náklonnosť. Kňažstvo ho nevábilo, od malička chcel byť vojakom alebo právnikom. Prerušil štúdiá a šiel na vojnu.
Ako mladý dôstojník sa zúčastnil na exercíciách, ktoré dával Andrejov strýc, haimský farár. Chvíle samoty a mlčania nebývajú chvíľami nemoty. Vtedy sa k nám prihovára Boh i naša duša. Andrej pozorne počúval prednášky. Po duchovných cvičeniach sa zriekol veselého vojenského života a vo veku dvadsiatich dvoch rokov 26. marca 1774 vstúpil do seminára sv. Karola. Andrejov strýc sa z takéhoto výsledku exercícií zaiste radoval.
Po vysviacke za kňaza v r. 1776 kaplánoval najprv u svojho strýca v Haimse, potom v rodisku Maillé, kde sa po odchode neporušené telo preniesli do špeciálnej hrobky, ktorá sa zachovala dodnes. Na tomto mieste bol roku 1947 postavený moderný kostol vypínajúci sa nad mestečkom Cascia, ktorý hojne navštevujú pútnici.

Zachoval sa aj Ritin veršovaný Životopis so záznamami o jej raných zázrakoch, ako aj autentický portrét. Za svätú bola vyhlásená roku 1900 Levom XIII. Jej kult je rozšírený po celom svete. Je vyhľadávanou patrónkou nešťastných manželiek a manželov vo chvíľach zúfalstva. V Ríme bolo roku 1904 založené Bratstvo pod Ritiným menom. Rovnako aj charitné zariadenie Talleres de Sancta Rita pripomína sväticu. Rita sa znázorňuje ako staršia rehoľníčka alebo v mladom veku v rehoľných šatách. V ruke drží kríž alebo palmovú ratolesť s tromi korunami. Často vidieť na jej čele ranu, spôsobenú tŕňom z tŕňovej koruny. Ukrižovaný Ježiš, pred ktorým sa modlí, ako aj zázrak s ružou, sa často uplatňuje pri jej znázorňovaní. Najstaršie Ritino zobrazenie je malba na sarkofágu.""'

Koleta z Corbie (Colette de Corbie) (Nicolette Boyletová) (1381-1447)
francúzska mystička františkánskej spirituality; svätá274 .

Narodila sa 13- januára 1381 v Corbie (Picardia) ako jediná dcéra Roberta Bo- yleta a Margueritte, rod. Moynovej v čase, keď matka mala už šesťdesiat rokov. K počatiu došlo v takom neskorom veku na príhovor sv. Mikuláša; preto dcérka dostala meno Nicolette, t.j. Mikuláška. Keď mala osem rokov, zomreli jej rodičia, a dali ju do výchovy ku klariskám v Pont-Sainte-Maxence. Koleta bolo útle, krehké a veľmi nábožné dievča. Ako desaťročná mala víziu sv. Františka z Assisi, ktorá ju poznačila na celý život. Ako dvanásťročná dostala na základe desivej vízie Ukrižovania milosť rehoľného povolania.*75 Vyrástla v krásavicu a ako šestnásťročnú ju chcel vydať jej tútor, don Raoul, benediktinsky mních z Corbie. Sľúbila sa už Pánovi a prosila Ho, aby ju radšej zohyzdil a tak zabránil tomu, aby ju vydali pytačovi. Pán ju vyslyšal osobitým spôsobom. Náhle stratila prirodzenú farbu tela a stala sa bledá ako luna. Rozdala všetok svoj majetok chudobným a potom ako begyňa hľadala svoju životnú cestu, na- vštevujúc jeden kláštor za druhým. Roku 1402 stretla mnícha minoritu Johana Pineta, ktorý ju usmernil v jej duchovnom živote. Stala sa rekluzou v treťom ráde sv. Františka. Dala sa dobrovoľne zatvoriť v domčeku oproti kostolu.

273 Tamže, s. 262-263.
274 Tamže, s. 348-349.
275 Tamže, s. 186.

Svätá Rúžena Limská

Jej chudobní rodičia mali s krásnou dcé- rou svoje plány. Chceli ju vydať za boha tého mladíka, no Izabela mala iné plány, sktorými jej matka nesúhlasila, a preto sa k dcére správala skoro až nepriateľsky. Odmala vynikala v sebaovládaniu a sebaumrtvovaniu. Často prosievala Boha: „Pane, rozmnož moje utrpenie, ale aj moju lásku.

Túžila vstúpiť do kláštora, ale to sa jej podarilo až po prekonaní mnohých prekážok. Vr. 1606 sa stala terciárkou v dominikánskej reholi a v záhrade rodného domu si postavila drevený príbytok, kde sa od toho času venovala výlučne modlitbe.

Desať hodín denne tvrdo pracovala a druhých desať hodín sa venovala modlitbe. Pre každého, kto k nej prišiel, mala slovo útechy a účinnú pomoc. pokračovanie - Svätá Rúžena Limská