Katolícka cirkev nemôže akceptovať sobáše homosexuálov. Na návšteve rodného Nemecka to povedal pápež Benedikt XV
Biblia hovorí že homosexualita je hriech ! Veľa sa hovorilo o registrovaných partnerstvách, homosexuálnych manželstvách a právach homosexuálov a iných sexuálnych menšín. Ale my tu nie sme na nejakom filozofickom krúžku alebo v politickej relácii.
My sme tu v Božej prítomnosti kde Boh všetko vidí. Pre nás je najvyššia autorita Boh, ktorý hovorí cez Bibliu (Sväté písmo) a skrze kresťanskú tradíciu a učiteľský úrad Cirkvi pod vedením pápeža. Nás nemusí trápiť, či tieto argumenty obstoja v Európskej únii, pretože Boh je pre nás väčšia autorita ako celá Európska únia a „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.“ (Sk 5, 29b)
Cirkev: Homosexuálne cítenie nie je hriech, ale vzťah áno !
My ako veriaci kresťania katolíci si z presvedčenia, ktoré vyplýva zo Svätého písma, vieme, že homosexuálne správanie je proti večnému Božiemu zákonu.
A preto podľa vzoru Ježiša milujeme hriešnika, ale nenávidíme jeho hriech. Neslobodno po homosexuáloch ani hádzať kamene a častovať ich oplzlými slovami – čo je hriech proti 5. prikázaniu, ani neslobodno schvaľovať ich životný štýl a podporovať ich požiadavky – čo je hriech proti 6. prikázaniu.
Naši priatelia ateisti síce môžu povedať, že Biblia je pre nich zdrap papiera a ľudské výmysly, ale to isté sa dá povedať o Lisabonskej zmluve alebo o hociktorom hlasovaní Európskeho parlamentu. Naša zodpovednosť a záväzok pred Bohom je hájiť večný Boží zákon zjavený v Písme a potvrdený kresťanskou tradíciou. Nech nám Pán pomáha žiť čisto a dôstojne, ako sa na Božie deti patrí.
Katolícka cirkev rešpektuje dôstojnosť každej ľudskej osoby a odmieta akúkoľvek nespravodlivú diskrimánciu človeka.
Každý sexuálny styk mimo manželstva, ktoré je založené na trvalom vzťahu muža a ženy, je morálne nezriadený a hriešni, zvrátený !
Ježiš Kristus ma spasil po 27 rokoch života v homosexualite
Gabriele Kuby - Kresťanský pohlad na sexualitu
Gabriele Kuby - Kresťanský pohlad na "Homosexualita"
V souvislostech 042013 - Homosexualita HD Noe
CampFest 2013 Braňo Škripek Homosexualita
Otazníky - Exorcismus
Boh nestvoril človeka s homosexuálnymi túžbami !
Homosexuálne vzťahy n epochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať !
Podľa Katechizmu katolíckej cirkvi homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia.
Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, že "homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať."
Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Aj tieto osoby sú povolané plniť vo svojom živote Božiu vôľu a ak sú kresťanmi, spájať s Pánovou obetou na kríži ťažkosti, s ktorými sa môžu stretnúť v dôsledku svojho stavu.
Homosexuálne osoby sú podľa katechizmu povolané k čistote. Cnosťami ovládania sa, ktoré vychovávajú k vnútornej slobode, niekedy aj pomocou nezištného priateľstva, modlitbou a s pomocou sviatostnej milosti sa môžu a majú postupne a rozhodne približovať ku kresťanskej dokonalosti.
Otázka: Hovorí Biblia o homosexualite? Je homosexualita hriech?
Odpoveď: Biblia nám jednoznačne hovorí, že homosexualita je hriech (Genesis 19:1-13; Levitikus 18:22; Rímanom 1:26-27; 1 Korinťanom 6:9). Rím. 1:26-27 konkrétne učí, že homosexualita je výsledkom neposlušnosti a zaprenia Boha. Keď človek zotrváva v hriechu a nevere, Biblia hovorí, že Boh ho nechá “prepadnúť” ešte horším a ohavnejším hriechom, aby videli nezmyselnosť a beznádejnosť života bez Boha. 1 Kor. 6:9 hovorí, že homosexuálni “hriešnici” nezdedia kráľovstvo Božie.
Boh nestvoril človeka s homosexuálnymi túžbami. Biblia hovorí, že človek sa stáva homosexuálom v dôsledku hriechu a nevery (Rím. 1:24-27), a v konečnom dôsledku z vlastnej vôle.
Človek sa môže narodiť so sklonmi k homosexualite tak, ako sa môže narodiť s násilníckymi sklonmi a náchylnosťou k iným hriechom. Toto však neospravedlňuje človeka, keď si zvolí hriech tým, že sa poddá svojim hriešnym túžbam. Ak sa človek narodí so sklonmi k hnevu / zúrivosti, dáva mu to právo vzdať sa týmto sklonom ? Iste že nie ! Rovnako to platí aj v prípade homosexuality.
Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, že "homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať."
Avšak Boh v Biblii neopisuje homosexualitu ako väčší hriech ako sú ostatné hriechy napr. smilstvo, cudzoložstvo, závisť, zlomyselnosť, krádež atď.
Všetky hriechy urážajú Boha.Homosexualita je jednou z mnohých vecí vymenovaných v 1 Kor. 6:9-10, ktoré bránia človeku vstúpiť do Božieho kráľovstva. Podľa Biblie je Božie odpustenie dostupné rovnako homosexuálovi ako aj cudzoložníkovi, modlárovi, vrahovi, zlodejovi, atď.
Boh tiež zasľubuje silu zvíťaziť nad hriechom vrátane homosexuality všetkým, ktorí uveria v Ježiša Krista a chcú byť spasení (1 Kor. 6:11; 2 Kor. 5:17).
Homosexuálne osoby sú podľa katechizmu povolané k čistote. Cnosťami ovládania sa, ktoré vychovávajú k vnútornej slobode, niekedy aj pomocou nezištného priateľstva, modlitbou a s pomocou sviatostnej milosti sa môžu a majú postupne a rozhodne približovať ku kresťanskej dokonalosti.
Neskoršie skúmajú zlí duchovia prirodzené danosti rodičov, lebo tieto zákonite deti zdedia
Vízie mystičky ctihodnej Márie Ježišovej z Agredy Pád anjelov a prenasledovanie ľudstva satanom
Z týchto pozorovania z bohatej skúsenosti urobia diabli závery, ktoré sa týkajú prirodzenosti a náklonnosti, aké bude raz mať táto malá podstata a na tom zakladajú rôzne výpočty pre jej budúcnosť.
Keď sú tieto pre dieťa výhodné, tak DIABLI skúšajú matkám pripraviť rôzne nebezpe¬čenstvá a pokušenia, aby zabránili, aby dieťa uvidelo svetlo sveta a prijalo krst. Týmto spôsobom by dosiahli, že dieťa bude okradnuté o nazeranie na Boha.
Ohrozenie zo strany diabla je zvlášť nasmerované na deti Cirkvi
Cirkev: Homosexuálne cítenie nie je hriech, vzťah áno
Previnenia proti čistote
30. 5. 2010, Slávnosť Najsvätejšej Trojice – „C“
Bratia a sestry, pred dvoma týždňami sme si predstavili šieste Božie prikázanie ako Boží
plán ochrániť dôstojnosť a intimitu človeka. Hovorili sme, že telesná stránka človeka je úžasný
dar, len ho treba využívať v súlade s Božím poriadkom, že je to niečo bytostné a dôležité
(nielen nejaká podružná bezvýznamná záležitosť), a že k týmto otázkam treba pristupovať
s úctou a vážnosťou a zároveň netreba sa ich báť. Ešte sme si povedali, že všetci sme povolaní
k mravnej čistote, ktorá nám zabezpečí, že nebudeme na seba hľadieť len jednorozmerne (len
telesnými očami), akoby jediným zmyslom sexuality bola telesná rozkoš a uspokojenie svojich
telesných žiadostí. To je veľmi obmedzený a redukovaný pohľad na človeka, ktorý ho
v skutočnosti ponižuje a zotročuje. Predstavili sme si tiež cudnosť ako obranný mechanizmus,
ktorý nás chráni pred zneužitím zo strany iných, ktorým chránime našu intimitu. Dnes si chceme
povedať konkrétne hriechy proti čistote a proti cudnosti. Hriechy proti manželstvu si
necháme na predposlednú katechézu, keď budeme hovoriť o deviatom Božom prikázaní.
Ako vždy môžeme zhrešiť myšlienkami, slovami alebo skutkami. Pán Ježiš hovorí: „Počuli
ste, že bolo povedané: «Nescudzoložíš!» No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí
žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ (Mt 5, 27-28) Teda oddávať sa nečistým
túžbam a predstavám sa tiež protiví Božej vôli. Nie je hriech, keď nám napadne nejaká erotická
myšlienka, keď nám to nevdojak príde na myseľ. Hriech je, ak to rozvíjame, ak sa týmto
myšlienkam, túžbam a predstavám oddávame.
Podobne nečisté pohľady, vyhľadávanie nemravností v časopisoch, filmoch, na internetových
stránkach, v situáciách zo života sú ťažko hriešne. Síce sa nejedná o nečistý skutok, ale
kŕmime svoj zrak obrazmi, ktoré nám zatemňujú myseľ a skôr či neskôr privádzajú k nečistému
skutku. Pán Ježiš jasne hovorí: „Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé
tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme.“ (Mt 6, 22-23a)
A na inom mieste: „A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba: je pre
teba lepšie, keď vojdeš do života s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť
do ohnivého pekla.“ (Mt 18, 9) Nie je hriech, keď nechtiac zbadáme nejaký obraz alebo
scénu, ktoré zvádzajú na nečistotu. Hriech je, ak v tom pohľade zotrváme alebo ho vyhľadávame,
resp. ho ďalej rozvíjame vo svojej fantázii.
Ľudia, ktorí vystavujú svoje telá, a takto sa predávajú, ťažko hrešia proti cudnosti. Apoštol
Pavol píše: „Neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte
od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.“
(1 Kor 6, 19-20) Kto sa na to pozerá, vlastne schvaľuje a obdivuje toto zlo. Vzrušuje sa na
ľuďoch, ktorí padli pod obraz Boží v zmysle 6. prikázania. Že pornografia a exhibicionizmus
sú proti ľudskej dôstojnosti, si môžeme ľahko ukázať. Pozerali by sme sa na to alebo schvaľovali
by sme to, keby sme tam uvideli svoju matku, brata, manželku, snúbenca alebo vlastné
dieťa? Tí, čo predávajú svoje telá, sú predsa tiež deti, súrodenci alebo rodičia niekoho. Ale
predovšetkým všetci sme stvorení na obraz Boží. Oslavujme teda Boha vo svojom tele!
Slovami hrešíme proti „šestke“ vtedy, keď rozprávame alebo počúvame nemravné, sprosté
a dvojzmyselné reči a ešte k tomu sa na nich výborne zabávame. Ak sú pri tom malé deti, pridáva
sa aj pohoršenie. Apoštol Pavol píše: „Smilstvo a akákoľvek nečistota ... nech sa ani
len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých, ani mrzkosť ani hlúpe reči a neprístojné
žarty, lebo to sa nesluší; radšej vzdávajte vďaky.“ (Ef 5, 3-4) O sexualite treba hovoriť,
ale vždy primerane veku a postaveniu ľudí, s ktorými sa bavíme a vždy s úctou a vážnosťou;
dá sa aj vtipne a nemusí to byť hriech.
Nakoniec nám zostali hriechy proti čistote skutkami. Vo Svätom písme máme niekoľko
katalógov, kde sa vyslovene spomínajú konkrétne hriechy proti šiestemu prikázaniu. Napríklad
u Pavla: „Nemýľte sa: ani smilníci ani modloslužobníci ani cudzoložníci ani chlipníci
ani súložníci mužov ... nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ (1 Kor 6, 9b-10) „Skutky tela
sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť ... O tomto vám vopred hovorím, ako som už
povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo.“ (Gal 5, 19-21) „Umŕtvujte
teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť ... Pre takéto veci
prichádza Boží hnev na odbojných synov.“ (Kol 3, 5-6) „Žime počestne ako vo dne; nie
v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti ... ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo
sa nestarajte podľa jeho žiadostí.“ (Rim 13, 13-14) Minule sme si povedali, že podľa Svätého
písma, kresťanskej tradície a učenia Cirkvi len vtedy je sexuálny skutok morálne dovolený,
keď mám spoločníka, ktorý je ľudského druhu a rozdielneho pohlavia. Tento skutok má
byť vykonaný len medzi partnermi, ktorí sú spojení v platnom manželskom zväzku, a to
prirodzeným spôsobom až do konca. Boh dáva „návod“, ako používať sexualitu, aby to
bolo pre človeka požehnaním a skutočným šťastím. Tento návod má päť bodov. Porušením
hociktorého bodu človek koná proti Božiemu poriadku, schádza z bezpečnej cesty. Veľmi
trefne je to vyjadrené v žalme: „Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke jeho srdca; pred
jeho očami nieto bázne Božej. Sám sebe lichotí do vlastných očí, aby nemusel poznať svoju
neprávosť a zanevrieť na ňu. Na svojom lôžku premýšľa o neprávosti, dáva sa na cesty
nedobré.“ (Ž 36, 2-3.5)
Ak teda nemám spoločníka, jedná sa o masturbáciu (sebaukájanie). Ak nie je tento
spoločník ľudského druhu, ide o rôzne druhy úchylností, ako napríklad zoofília a ďalšie. Ak
nie je spoločník opačného pohlavia, je to hriech homosexuality. Je rozdiel medzi homosexuálnym
cítením, ktoré samo osebe nie je hriechom, a homosexuálnym skutkom, ktorý je vždy
ťažkým hriechom. Intímne objatie je dovolené len v platnom manželskom zväzku. Proti tomu
sú smilstvo, verejný konkubinát, cudzoložstvo, prostitúcia a znásilnenie. A napokon má byť
vykonané prirodzeným spôsobom až do konca, proti čomu je umelá antikoncepcia, rôzne
nedôstojné techniky a prerušovaný styk.
Posledné dva body sa týkajú manželstva, ide o hriechy proti manželstvu, preto ich podrobne
rozoberiem v deviatom prikázaní.
Dnes máme hriechy proti čistote, preto sa ešte zastavím pri homosexualite, lebo sa veľa hovorilo o registrovaných partnerstvách, homosexuálnych manželstvách a právach homosexuálov a iných sexuálnych menšín. Chcem zdôrazniť, že my tu nie sme na nejakom filozofickom krúžku alebo v politickej relácii. My sme tu v Božom chráme a hovoríme si veriaci kresťania katolíci. Pre nás je najvyššia autorita Boh, ktorý hovorí cez Bibliu (Sväté písmo) a skrze kresťanskú tradíciu a učiteľský úrad Cirkvi pod vedením pápeža.
Nás nemusí trápiť, či tieto argumenty obstoja v Európskej únii, pretože Boh je pre nás väčšia autorita ako celá Európska únia a „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.“ (Sk 5, 29b)
My ako veriaci kresťania katolíci si z presvedčenia, ktoré vyplýva zo Svätého písma, myslíme, že homosexuálne správanie je proti večnému Božiemu zákonu. A preto podľa vzoru Ježiša milujeme hriešnika, ale nenávidíme jeho hriech. Neslobodno po homosexuáloch ani hádzať
kamene a častovať ich oplzlými slovami – čo je hriech proti 5. prikázaniu, ani neslobodno schvaľovať ich životný štýl a podporovať ich požiadavky – čo je hriech proti 6. prikázaniu. Naši priatelia ateisti síce môžu povedať, že Biblia je pre nich zdrap papiera a ľudské výmysly, ale to isté sa dá povedať o Lisabonskej zmluve alebo o hociktorom hlasovaní Európskeho parlamentu. Naša zodpovednosť a záväzok pred Bohom je hájiť večný Boží zákon zjavený v Písme a potvrdený kresťanskou tradíciou. Nech nám Pán pomáha žiť čisto a dôstojne, ako sa na Božie deti patrí.
Čo hovorí Biblia o homosexualite
V dnešnej necenzurovanej dobe, ktorá odkrýva veľa nečistoty, zmyselnosti a predstavuje nám to pod rúškom romantiky, v dobe, v ktorej rôznymi “ľudskými právami” poškvrňujú tých, ktorí hovoria proti homosexualite sa stále viac kresťanov pýta, aký má byť postoj kresťana k homosexualite. Kým homosexuálov je len niekoľko málo percent, ich životný štýl a nároky sa čoraz viac medializujú. Poďme sa pozrieť čo hovorí Biblia o homosexualite.
Začnime s nejakými základmi. Niektorí ľudia, ktorí nie veľmi poznajú Písmo (Bibliu) majú mýlnu mienku, že podľa Biblie je každá forma sexuality hriešna. Kvôli tomuto nerešpektujú nič čo Biblia hovorí o sexualite, a ďalej živia svoje sexuálne chúťky. To, čomu nerozumejú je, že sa úplne mýlia. Sex je Božím stvorením a On svoje stvorenie prehlásil za dobré. Sexualita nie je hriešna. Je to nádherná časť Božieho plánu. Ale napriek tomu Boh vymedzil sexu hranicu. Áno, hranicu – jedinú. V nej sa už nediskutuje či áno či nie. Uspokojenie zo sexu môže byť zakúšané len v manželstve, nie mimo neho. Nanešťastie v tejto dobe musíme byť špecifickí.
Uspokojenie zo sexu môže byť zakúšané len v manželstve medzi mužom a ženou. A to je všetko! Toto je tá spomínaná hranica.
Genesis 2:24Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom. Židom 13:4Manželstvo všetci majte v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh.
Všetky sexuálne hriechy (napr.: sexuálna zvrátenosť, cudzoložstvo, smilstvo, homosexualita, prostitúcia, … ) sú hriechmi, pretože nespadajú do hranice sexu, ktorý je manželský. Toto jediné pravidlo bude pre nás merítkom ako rozlíšiť sexuálnu čistotu.
Muži Sodomy a Gomory boli prvými zaznamenanými v Biblii, ktorí boli potrestaní za svoju sexuálnu perverznosť. V 19. kapitole knihy Genesis si čítame o dvoch anjeloch ktorí prišli do Lótovho domu v Sodome. V 4. veršiod chlapca až po starca, všetok ľud až do posledného chlapa, obkolesili dom. Potom povedali Lótovi aby vyviedol svojich hosťov “aby s nimi mohli mať sex”. Tí ktorí sympatizujú s homosexuálmi argumentujú že hriešnosť Sodomy a Gomory bola v tom, že obyvatelia Sodomy a Gomory chceli znásilniť tých hostí. To, že to znásilnenie bolo homosexuálne, to nie je podstatné – podľa ich argumentov.
Ale, Júda 1:7 (… rovnako ako Sodoma a Gomora a okolité mestá, ktoré sa podobným spôsobom oddali smilstvu a chodili za iným telom, znášajú trest vo večnom ohni a sú nám výstrahou.) hovorí o tom, že trest Sodomy a Gomory bol kvôli ich sexuálnej zvrátenosti. Ich hriech nebol jednoducho jeden z druhov násilia (znásilnenie) ale z druhu sexuálnej nemorálnosti (homosexualite). Ďalej v Biblii je zaznamenaný dôkaz hriešnosti homosexuality: Leviticus 18:22S mužom nesmieš obcovať, ako sa obcuje so ženou; bola by to ohavnosť. Leviticus 20:13Ak niekto obcuje s mužom, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť; musia byť vydaní na smrť; za svoju krv sú sami zodpovední. - oba tieto texty opisujú homosexualitu ako ohavnosť.
Starý zákon nie je jediným miestom v Biblii ktorý zavrhuje homosexualitu. Pred chvíľou sme spomenuli Židom 13:4, kde nás Pavol vyzýval ctiť si manželstvo a manželské lôžko nepoškvrnené. V Rimanom 1:26-27 je Pavol veľmi špecifický: Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam, veď ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za protiprirodzený, a podobne aj mužovia zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa vášňou medzi sebou: mužovia s mužmi páchali hanebnosť a za svoje poblúdenie sami na sebe niesli odplatu, akú si zaslúžili.
V 1. Korinťanom 6:9 Pavol napísal: Alebo či neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi kráľovstva Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani muži súložiaci s mužmi … A ako už bolo spomínané, v Júdovi 1:7 bola Sodoma a Gomora odsúdená za homosexualitu.
Keď už vieme, že homosexualita je hriech, musíme teraz čeliť faktu, že žijeme v pro-homosexuálnych časoch. Média sa stávajú ústami pre homosexuálov. Stále väčší nátlak je aj na štát a cirkev. Homosexuáli sa snažia pod rúškom ľudských práv nárokovať si na práva, ktoré im nepatria a zväzky, ktoré nie sú prirodzené a nemôžu spĺňať funkcie, ktoré plnia plnohodnotné rodiny ako ustanovizne nie len štátu, ale hlavne Božie ustanovizne.
ÚSTAVNÝ ZÁKON z roku 2006 o ochrane manželstva
PREAMBULA:
Národná rada Slovenskej republiky, uznávajúc rodinu ako prirodzené, štát predchádzajúce spoločenstvo, založené na manželskom zväzku muža a ženy, obdarené neodňateľnými a nescudziteľnými právami, v presvedčení o jej nenahraditeľnom význame pri výchove a prenášaní morálnych hodnôt z pokolenia na pokolenie, a teda o jej nezastupiteľnom prínose pre slobodu, pokoj a blahobyt, rešpektujúc jej autoritu, dôstojnosť a integritu, a súčasne chrániac jej poslanie a autonómiu pred neodôvodneným zasahovaním štátu medzinárodných organizácií, s cieľom posilniť a upevniť zákonnú ochranu manželstva a rodiny a tým prispieť k prirodzenému a nerušenému rozvoju rodinného života, sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:
Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným Slovenskou republikou.
(1) Spôsobom, ktorým sa podľa zákona uzaviera manželstvo, nie je možné uzavrieť akýkoľvek iný zväzok.
(2) Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku, než je manželstvo.
Senát ČR schválil koncom januára 2008 zákon o registrovanom partnerstve
Musíme taktiež čeliť mnohým argumentum, ktoré zástancovia homosexuálov mýlne používajú.
Niektorí zástancovia homosexuálov tvrdia že človek za to nemôže, že je to geneticky dané.
Na druhej strane sám hovorca za práva gayov, Peter Tatchell, a zakladateľ Out Rage! (kampaň bojujúcu za práva lesbičiek, gayov a bisexuálov), odmietal výskum génov homosexuálov ako “mylnú teóriu, ktorá tvrdí, že homosexualita je zapríčinená geneticky”. V roku 1993 Dean Hamer z Národného inštitútu výskumu rakoviny tvrdil, že objavil genetickú spojitosť s homosexualitou. Avšak v roku 1999 bol výsledok intenzívneho výskumu na Univerzlite v Západnom Ontáriu ten, že Hamer sa mýlil. Fakt je ten, že po všetkých snahách dokázať genetickú príčinu homosexuality, žiadna takáto príčina neexistuje.
Jeden britský psychológ mal veľký úspech pri terapii “reorientácie” pre homosexuálov, ktorí sa chceli zmeniť. Toto nie je operácia ani medicínsky zákrok. Ako by to mohlo byť možné, ak príčina homosexuality je fyzická? No, nebolo by to možné.
Ďalším argumentum je to, že homosexualita je vraj prirodzená a budú ukazovať na homosexuálnu aktivitu medzi niektorými zvieracími druhmi ako na dôkaz.
Keď ale Boh stvoril ľudí – ako muža a ženu, stvoril ich jednak fyzicky aj emocionálne odlišných, ale stvoril ich tak, aby k sebe fyzicky, anatomicky sedeli. Naše časti jednoducho pasujú k sebe. Spomínate si na takú detskú hru, kde valec musíte umiestniť do kruhového otvoru, kocku do štvorcového otvoru, atď.? Homosexuáli sa snažia vtlačiť dve kocky do seba v bezohľadnosti k Božiemu prirodzenému dizajnu. Predchádzajúci argument padá na tom, že niektoré zvieracie druhy požierajú svoje mláďata. Nemyslím si, že by sme to mohli použiť v priateľnej miere pre ľudské bytosti.
Pravdepodobne celý rozsah faktorov prispieva k homosexuálnej aktivite. Napriek tomu Biblia ukazuje, že Boh nestvoril človeka s homosexuálnymi túžbami. Biblia hovorí, že človek sa sám stáva homosexuálom v dôsledku hriechu (Rimanom 1:24-27), a v konečnom dôsledku z vlastnej vôle. Človek sa môže narodiť so sklonmi k homosexualite tak, ako sa môže narodiť s násilníckymi sklonmi a náchylnosťou k iným túžbam. Ak sa človek narodí so sklonmi k hnevu/zúrivosti, dáva mu to právo vzdať sa týmto sklonom? Pravdaže nie! Rovnako to platí aj v prípade homosexuality.
Homosexualita je voľba, nie genetická predispozícia !
A aj napriek jasnému postoju Biblie k homosexualite si ju niektorí ľudia snažia ospravedlniť tým, že zjednodušujú alebo nesprávne vykladajú Biblické texty. Taktiež ukazujú na kresťanov a tých, ktorí s nimi morálne nesúhlasia, že sa dopúšťajú nenávisti, diskriminácie a fanatizmu. Zástancovia homosexuálov nás obviňujú z nelásky, pretože spôsobujeme, aby sa cítili zle kvôli ich správaniu.
Iste, ak nenávidíme homosexuálov, mali by sme vyznať tento hriech a začať ich milovať ako milujeme ostatných hriešnikov.
1. Korinťanom 6:9-10 menuje homosexualitu ako jeden z mnohých hriechov, pre ktorý ľudia nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva. Preto nikdy nemôžeme povedať, že milovať homosexuálov znamená že súhlasíme s homosexuálnym správaním ako s morálne chvályhodným a láskyplným. A mnohí ľudia v dnešnej dobe povedia, že nenávidíme homosexuálov keď povieme, že to, čo robia je nesprávne. Práve naopak, tí, čo warujú homosexuálov pred ich zlým správaním ich v skutočnosti milujú viac ako tí, ktorí si myslia, že na homosexualite nie je nič zlé, pretože my ich hovoríme o Božom pohľade na homosexualitu.
Keď hovoríme, že homosexuálne vzťahy sú hriešne, nepredstavujeme náš názor (pohľad) na druhých, ale zjavujeme čo si Boh myslí o homosexualite.
Trestajúca Božia spravodlivosť 1,18 - 3,20
Pohania sú predmetom Božieho hnevu - Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí.( homoseualoita - lezbismus,
smilstvo sex pred manželstvom, cudzoložštvo ) Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť.Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielen že to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.
Židom 13:4Manželstvo všetci majte v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh.
Všetky sexuálne hriechy (napr.: sexuálna zvrátenosť, cudzoložstvo, smilstvo, homosexualita, prostitúcia, masturbácia t.j. sebaukájanie … ) sú hriechmi, pretože nespadajú do hranice sexu, ktorý je manželský. Toto jediné pravidlo bude pre nás merítkom ako rozlíšiť sexuálnu čistotu.
Muži Sodomy a Gomory boli prvými zaznamenanými v Biblii, ktorí boli potrestaní za svoju sexuálnu perverznosť. V 19. kapitole knihy Genesis si čítame o dvoch anjeloch ktorí prišli do Lótovho domu v Sodome. V 4. veršiod chlapca až po starca, všetok ľud až do posledného chlapa, obkolesili dom. Potom povedali Lótovi aby vyviedol svojich hosťov “aby s nimi mohli mať sex”. Tí ktorí sympatizujú s homosexuálmi argumentujú že hriešnosť Sodomy a Gomory bola v tom, že obyvatelia Sodomy a Gomory chceli znásilniť tých hostí.( homosexuáli )
To, že to znásilnenie bolo homosexuálne, to nie je podstatné – podľa ich argumentov. Ale, Júda 1:7 (… rovnako ako Sodoma a Gomora a okolité mestá, ktoré sa podobným spôsobom oddali smilstvu a chodili za iným telom, znášajú trest vo večnom ohni a sú nám výstrahou.) hovorí o tom, že trest Sodomy a Gomory bol kvôli ich sexuálnej zvrátenosti. Ich hriech nebol jednoducho jeden z druhov násilia (znásilnenie) ale z druhu sexuálnej nemorálnosti (homosexualite). Ďalej v Biblii je zaznamenaný dôkaz hriešnosti homosexuality: Lev. 18:22S mužom nesmieš obcovať, ako sa obcuje so ženou; bola by to ohavnosť. Lev. 20:13Ak niekto obcuje s mužom, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť; musia byť vydaní na smrť; za svoju krv sú sami zodpovední. - oba tieto texty opisujú homosexualitu ako ohavnosť.
Príklad:
Predstavte si, keby mal niekto v rukách bombu, ktorá by mala explodovať o 10 minút a nevedel o tom, že je to bomba a páčilo by sa mu držať ju. By si to vychutnával. A vy by ste mu povedali:“Čo to robíš, človeče, veď to je bomba. Za 10 minút vybuchne.” A niekto iný by ho obraňoval:”Ako môžeš byť taký neláskavý a nenávidiaci, že mu hovoríš, že je to bomba. Nevidíš ako sa mu to páči a vychutnáva si to, že môže držať tú vec, keď je to úplne normálne? Hambi sa, chceš aby sa cítil zle?” Keď prejde 10 minút, vtedy sa ukáže, kto bol v skutočnosti viac milujúci.
Niekoľko “kresťanov” ublížilo otázke morálky, pretože sa správali násilne a/alebo nenávistne proti homosexuálom. Keď v roku 2004 zavraždili Matthewa Stepherda za to, že bol homosexual, zišlo sa Baptistické zhromaždenie pred súdom kde súdili jeho vraha počas pojednávania. Držali transparenty ktoré zobrazovali počet dní ktoré už Stepherd strávil v pekle a používali odporné prezývky na jeho opis. Zdalo sa, že sú šťastní, že bol brutálne zavraždený. Nenávisť nie je odpoveďou na NIČ.
* poznámka:Vyšetrovanie vraždy Matthewa Stepherda došlo k záveru, že motív nebol anti-homosexuálny ako sa najprv predpokladalo
Každý z nás je hriešny a tiež každý milovaný Bohom. Pán Ježiš neoslavoval smrť Matthewa Stepherda, ani my by sme nemali.
Nenáviďte hriech, milujte hriešnikov, tak sa to vraví, a to platí aj vo vzťahu k homosexuálom. V kontexte tohto sloganu sa nemusíme báť vystúpiť a obraňovať otázku čistoty. Niektorí nás nazvú fanatikmi a homofóbmi pre našu vieru, že homosexualita je hriech, ale prezývky nemôžu obmäkčiť našu vieru v Boží morálny kódex. Náš názor budú brať ako okrajový a nepodstatný len vtedy, ak ich necháme aby to urobili. Musíme preukazovať Božiu lásku voči homosexuálom bez prehliadania ich konania. Pán Ježiš zomrel za každého hriešnika, za každý hriech a miluje každého človeka. Nech Jeho láska žiari cez nás a nech sme všetci príkladom čistoty, ktorú Boh vyžaduje. Amen.
......................................
Príbeh uzdravujúceho sa homosexuála
Nasledujúci text je prevzatý z rozhovoru Normy Dearingovej s Máriinom Moorom, ktorý teraz vedie centrum pre uzdravenie z homosexuality v Jacksonville na Floride.
Norma: Máriin, chcem vás poprosiť, aby ste nám povedali o svojom pozadí a čo Boh dnes robi vo vašom živote.
Máriin: Som rád, že som tu a môžem poskytnúť akúkoľvek pomoc. Homosexualita je rozsiahly predmet, predmet na rozhraní, teraz v cirkvi i vo svete.
Co sa týka môjho rodinného pozadia, bol som bežný homosexuálny typ. Môj otec pracoval pre CIA a často cestoval a mama bola s nami doma. Takže, emocionálne, môj otec mi chýbal, hoci sa staral o naše telesné potreby.
Vo veľmi ranom veku som začal vyhľadávať iných mužov, aby sa mi dostalo pochvaly a uistenia, pretože môj oco jednoducho nebol doma. Potom, asi ako päť-šesťročný som si začal uvedomovať, že ma to viac priťahuje k mužom alebo chlapcom než k ženám či dievčatám. Vtedy som nevedel, že vyhľadávam pochvalu, ale začal som nesmierne túžiť po pozornosti zo strany iných ľudí.
Nikdy som nemal pocit, že patrím do školy. Hoci som veľmi túžil po pozornosti zo strany vrstovníkov, nedostávalo sa mi jej. Potom sa stalo, že sa objavili nejakí muži a skamarátili sa so mnou a to bol začiatok.
Túžil som po pozornosti, ktorej sa mi od otca nedostávalo. Začal som sexuálne aktivity vo veľmi mladom veku (myslím, že som mal deväť). Vo veku 15 rokov som pracoval ako pomocník v reštaurácii a vtedy som sa do toho dostal naplno. Starší muž sa stal mojím priateľom a pomaly ma zviedol a ja som si myslel: „Jéj, niekto ma má skutočne rád kvôli tomu aký som."
Ex-lesba Janet Boynesová svedčí o svojom obrátení
USA, Júl 2010 -Bývalá lesba Janet Boynesová otvorene priznáva, že jej homosexuálna orientácia bola len výsledkom sexuálneho a psychického zneužívania v detstve. Presne tak ako sa to deje aj v prípadoch mnohých iných žien.
Vychoval ju mamin partner – alkoholik, ktorý matku zneužíval. Janet sa tak dostalo v detstve málo materinskej náklonnosti. V dvanástich rokoch bola Janes zneužívaná svojim príbuzným a neskôr miništrantom z kostola. Odvtedy si voči mužom vytvorila averziu. Pochopenie nachádzala u rovnakého pohlavia a útechu v drogách.
„Ženy ma priťahovali viac“, priznala Janet v rozhovore pre CBN. „Toľko mužov ma zranilo, že ženy sa mi zdali byť bližšie.“
Svoju bolesť schovávala za zdanlivú mužnosť a stal sa z nej školský tyran. V tom období sa jej spolužiaci priamo spýtali na to, či je lesba. Túto problematiku však ignorovala do svojich dvadsiatich rokov,pokým nezažila svoju prvú homosexuálnu skúsenosť so ženou.
Aj napriek tomu, že sa obrátila a stala sa kresťankou, jej skúsenosť s lesbickým životom ju o vieru pripravila. Bola vtiahnutá do životného štýlu homosexuálov plného dramatických peripetii a bolesti.Striedala jednu partnerku za druhou, bola závislá na kokaíne a trpela bulímiou (pozn. psychická porucha prijímania potravy, pri bulímii sa dievča/žena prejedá a potom jedlo vyvráti).
„Žila som hrozným životom. Všetko sa pokazilo“, priznáva Boynes. „Stále som však odmietala vrátiť sa k Bohu.“
Jej život sa začal meniť v momente keď ju pozvali do kostola, okolo ktorého často prechádzala cestou do práce.
„Nedokázala som triezvo uvažovať a tak som povedala, že prídem. A prišla som. Mala som oblečené smiešne nohavice a netušila som, čo ma vlastne čaká. Zrazu som sa ocitla v prítomnosti deviatich žien, krásnych a veľmi ženských. V duchu som si kládla otázku, do čoho som sa to zase namočila. A tak som tam sedela– so sklonenou hlavou a s hanbou. Myslela som si, že tie ženy sú kruté, že si ma tam teraz pekne podajú a nakoniec ma vyhodia von,” hovorí.
„Každý sa predstavil svojim menom a keď prišiel rad na mňa, povedala som: Volám sa Janes a žijem homosexuálnym životom, ale ak mi pomôžete, tak budem žiť pre Pána.“
Veriaci z kostola jej prejavili veľa porozumenia a podporovali ju v rozhodnutí skoncovať s doterajším životným štýlom a drogovou závislosťou. Jeden pár z farnosti jej ponúkol možnosť bývať s nimi. Tu počas roka života zakúsila lásku, ktorú nikdy v detstve nezažila.Úplne zanechala lesbický život a obnovila svoju heterosexuálnu orientáciu.
„Chcela by som, aby každý, kto žije homosexuálnym životom a kto nepoznal lásku svojich rodičov, zažil skutočnosť, že práve Boh je otcom pre tých, čo nemajú otca či matku“, hovorí Janet. „To, čo Boh spravil pre mňa, urobí aj pre nich.“ Aby nehladali lásku vo falošných umelých vztahoch, sú len falošnou zaplatou cit. ran. za ktoré sa potom platí celý život.
Po jedenástich rokoch Boynesová vedie duchovné poradenstvo, ktoré ponúka pomocnú ruku tým, ktorí chcú zanechať svoju homosexuálnu orientáciu. Taktiež svedčila pred Okresným súdom štátu Minesota proti uzatvoreniu homosexuálnych manželstiev.
V minulosti sa so svojou homosexuálnou partnerkou chceli zobrať a adoptovať si dieťa. Dodáva však, že je nesmierne šťastná a vďačná za to, že od svojich plánov upustili a uchránili tak seba i spoločnosť pred ďalšou nefunkčnou rodinou. „Deti potrebujú jedného otca a jednu matku,“svedčí Boynesová.
Taktiež zdôraznila vážnosť vedeckých výskumov, ktoré poukazujú na nezdravé až fatálne následky legalizovania homosexuálnych partnerstiev. „Videla som to na životoch mojich priateľov v období, keď som žila homosexuálnym životom, “ tvrdí.
Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce. Pieseň piesní – Pies 1. 7
Medzi toľkými hnutiami Ducha Svätého, je dnes v Cirkvi cítiť silný návrat k službe, ktorá sa zaoberá pomocou ľuďom, ktorí potrebujú oslobodiť od zla. Angažovať sa v tejto náročnej oblasti je zakorenené v samotnej podstate Cirkvi. Na počiatku Cirkvi boli Turíce. Dnes sa nanovo usilujeme, aby sa ako v prvotných dobách Cirkvi prejavovali charizmy a znamenia pre spásu dnešného človeka, v duchu 2. Vatikánskeho koncilu. Keďže na podobnú tému boli už v prostredí Cirkvi na Slovensku vydané kvalitné brožúry a pomôcky na tomto mieste sa obmedzíme len na niekoľko praktických rád, spomenieme dokumenty Cirkvi vyjadrujúce sa k tejto téme. Príbeh - Leopold J. Jablonský OFM - Modlitba za oslobodenie
N: Tak ste sa skutočne cítili iný a oddelený od iných detí. Chceli ste nejakú pozornosť zo strany mužov, ktorú ste nedostávali od otca.
M: Áno, a myslím si, že všetci, vo všetkých druhoch činností, túžime po pozornosti. Všetci potrebujeme mať pocit, že sme potrební. Keď som k tejto prirodzenej potrebe pridal zvláštny pocit túžby po mužskom a nie po ženskom spoločníkovi, utekal som ešte viac od väčšiny ľudí. Keď sa mi v škole posmievali, moji vrstovníci vo mne vyvolávali ešte hlbší pocit, že tam nepatrím. Odvtedy som už zistil, že tie ostatné decká boli možno ešte viac neisté než ja. V skutočnosti boli také ako ja. Korene sú vždy rovnaké - hanba, strach, odmietnutie. Myslel som si, že iba ja mám takéto problémy. Potreboval som niekoho mať a keď som na takého človeka naďabil a prejavil mi pozornosť, schmatol som ju a utiekol s ňou. V homosexuálnom život-nom štýle som sa naplno pohyboval asi desať rokov.
Keď sa do toho dostanete, máte okolo seba všetkých tých mužov, ktorí veľmi túžia jeden po druhom, pretože nikdy sa im toľko pozornosti nedostávalo. A tak existujú dvaja dysfunkčni ľudia túžiaci po sebe a hoci to úplne nenapĺňa, postačí im to. Vedia, že im stále niečo chýba, ale aj tak sa rozhodnú: „Toto je lepšie než nič."
N: Čo zmenilo váš život. Máriin, čo vás vyviedlo z toho životného štýlu?
M: Viete, je to veľmi ironické, že osoba, ktorú Boh použil, bola manželka môjho najlepšieho priateľa. Požiadala ma, aby som šiel na misie v ich cirkvi a ja som povedal: „Áno." Bol som vychovaný v metodistickom duchu, takže bolo vo mne zasiate nejaké semienko v útlom veku, ktoré rozoznávalo dobré od zlého. Myslím, že to mi veľmi pomohlo. Plakával som každý večer, keď som šiel spať. Niečo ma tam ťahalo.
Išiel som teda s ňou na tie misie prvý večer a potom aj druhý a urobil som rozhodnutie pre Krista.
N: Máriin, myslíte si, že cirkvi robia nejaké chyby, keď slúžia v tejto oblasti?
M: Myslím si, že sa dejú niektoré drastické chyby, ale tie sú dôsledkom nevedomosti ako sa zaoberaC homosexualitou. Cirkev sa bude musieť naučiť ako sa zaoberať týmito otázkami. Autority musia pochopiť, že homosexualita je naučené správanie sa. Bolo do nás zasiate v útlom veku a my jednoducho potrebujeme vnútorné uzdravenie, ktoré môže urobiť Boh a urobiť rozhodnutie vyjsť von z tohU) životného štýlu. V jednej cirkvi zistili, že trvá tri roky zbaviť sa homosexuálneho životného štýlu za predpokladu, že sa tým ľuďom dostane lásky a modlitby za uzdravenie. Musíme sa naučiť ako sa modliť vkladaním rúk. A potrebujeme veľa trpezlivosti, lebo sa bojíme ukázať akí sme, pretože ľudia rýchlo posudzujú.
N: Poviete nám príbeh, ktorý ste mi povedali o žene, ktorá pomohla lesbickej žene zmeniť svoju pohlavnú orientáciu?
M: Bolo to veľmi zaujímavé. Stretol som sa s mladou baptistkou na konferencii Exodusu. Modlila sa, aby jej Boh ukázal niečo, čo by mala robiť a čo by malo zmysel. Krátko nato začala vedľa nej pracovať lesbická žena. ktorá sa obliekala ako muž, konala ako muž a rozprávala ako muž. Bol som užasnutý, keď som počul príbeh o tom, čo sa udialo v priebehu dvoch rokov. Baptistka sa modlila o vedenie, ako slúžiť lesbickej žene. Boh ju nasmeroval, aby ju pozvala na svoje stretnutia, kde študovali Bibliu. Povedala: ..Bože, nechcem. Táto žena nikdy nezapadne do skupiny." Boh odpovedal: „Nuž, aj tak ju pozvi." Urobila tak a žena povedala: „Prídem."
Keď nastal čas štúdia, prišla lesbická žena sprevádzaná svojou milenkou. Baptistka bola vychovaná podľa mravov a tak si pomyslela: ..To je neuveriteľné. Čo budem robiť?" Boh ju nasmeroval jednoducho: „Miluj ju tam. kde je."
Poslúchla. Rok slúžila tejto žene, ktorá zostala žiť so svojou partnerkou. O niekoľko týždňov nato sa obrátila, ale zostala žiť so svojou milenkou. A baptistka stále hovorila: „Ale Pane, to je zlé. Nemôžu žiť spolu, musia sa oddeliť." Boh povedal: „Len to nechaj tak. Stane sa to v mojom čase."
O rok nato bola lesbická žena pokrstená. Povedala: „Naozaj cítim, že potrebujem byť pokrstená." Ponorením. Po dvoch dňoch prišla k baptistke a povedala: „Vieš, musím požiadať svoju milenku, aby sa vysťahovala. Boh ku mne prehovoril." A počas nasledujúceho roka bola pokrstená aj jej partnerka.
Toto je viac než len pekný príbeh, lebo nás učí, že týmto ľuďom nemôžeme len povedať: „Musíš urobiť toto, toto a toto." Musíme milovať ľudí tam. kde sú a dovoliť Bohu, aby ich zmenil. Máme sklon posudzovať ľudí. ale Boh ma naučil cez mnohé skúsenosti, že musíme milovať ľudí tam. kde sa nachádzajú.
Takže to sa stalo. Keď pozerám späť. ak by jej bola na začiatku povedala: „Musíte sa hneď oddeliť," tá žena by nikdy nebola mala v sebe zasiate semiačko a ani čas na to. aby rástlo a jej milenka by nikdy nebola mala rok na to, aby rástla v pochopení. Takto vďaka trpezlivosti obe prišli k poznaniu Boha.
N: Máriin, čo by ste chceli povedať ľuďom, ktorí slúžia trpiacim homosexuálnym ľuďom?
M: Myslím, a opakujem to isté, musíme ich milovať tam, kde sú a neposudzovať ich. Milovať ich a vidieť v nich Ježiša je uzdravujúce a to ich prenesie na druhú stranu. Musíme sa naučiť, že nemôžeme len položiť ruky na nich a vyhnať démona a potom budú v poriadku.
Správanie sa je naučené a na jeho odučenie treba čas. A ak máte zmeniť životný štýl, potrebujete miesto, kam pôjdete. Cirkev a kresťanskí poradcovia musia vedieť, že homosexuál nemôže len tak opustiť svoj životný štýl a nemať miesto, kam by šiel. V cirkvi, do ktorej patria, môže niekto otvoriť dvere a dovoliť im zostať v nej celý rok, aby sa im dostalo vedenia a lásky, ktorú potrebujú. Musia sa naučiť, že je to kráčanie a keď Duch Svätý odhalí, čo v istej dobe treba urobiť. Boh im dá to, čo potrebujú v tom čase a uzdravenie, ktoré potrebujú. Ale predovšetkým by som povedal: milujte ich tam. kde sa nachádzajú na ceste života a nesúďte ich.
N: Máriin, ako dlho trvalo vám. kým ste zmenili svoj homosexuálny životný štýl?
M: Nebolo to náhle. Bojoval som s tým dlhé roky, a vstával som a padal dosť dlhý čas. Bol to dlhý čas zmeny. Teraz je to pre mňa akoby som bol alkoholikom, je to každodenná záležitosť. Musím si udržovať svoju duchovnú stráž, chvály a hudbu chvál a tomu podobné veci, ktoré mi vždy pomôžu.
N: Boli ste aj v iných veciach, ktoré to zhoršovali?
M: Pornografia. Bol som veľmi, veľmi hlboko v pornografii. Moja myseľ bola v nej zahĺbená. Nemohol som sa pozerať na ľudí bez toho, aby som o nich neuvažoval sexuálne.
Boh mi dal jeden jednoduchý kľúč: mal som nahlas vyslovovať verše z Písma. Problém spočíval v tom, že som v mysli zápasil a bolo to ako stolný tenis - dobré myšlienky bojovali navzájom so zlými myšlienkami. Ale keď som začal vyslovovať Písmo nahlas, naozaj mi to pomohlo. (Keď rozprávame nahlas, nemôžeme tak ľahko uvažovať nad niečím iným.) Takže to je veľký, veľmi veľký kľúč pre hocikoho. Rýchlo to vyčistilo moju myseľ.
N: To je nádherné. A čo modlitba v Duchu?
M: Áno. Ustupoval som k stene, keď ma Satan pokúšal, ale keď som sa modlil v jazykoch, Duch akoby do toho vstúpil a prevzal kontrolu nad situáciou. Taktiež, keď sa „modlíte v Duchu" (napr. v jazykoch) budujete sa v oblasti ducha. A to je tiež veľkým kľúčom.
Chvála, poklona a spev sú tiež veľmi mocné; pomáhajú mi udržovať myseľ zameranú na Boha.
N: Poznáte učenie Elizabeth Moberlyovej o homosexuáloch, že skutočne potrebujú prijímať lásku a výchovu od rodiča rovnakého pohlavia. Čo by ste chceli povedať pastorom a modlitbovým služobníkom o tejto potrebe?
M: Myslím si, že je životne dôležité, aby to chápali. Ak ide o mladého človeka, ako som bol ja, všimli by si, že som celkom nezapadal do kolektívu, tak ako si ma všimol homosexuál a preukazoval mi pozornosť. Kde bol ten kresťanský muž, ktorý tam mohol byť ako môj otec, ako model a ako usmerňovateľ? Nedostalo sa mi toho a myslím si, že to chýba aj v cirkvi, najmä u mladých pastorov. Mali by sa začať učiť, aké symptómy hľadať: hanblivosť, chlapcov, ktorí celkom nezapadajú. Čo tak ten chlapček opustene stojaci v kúte? A deti sa mu posmievajú, dokonca aj kresťanské deti. Dávaj pozor, buď citlivý.
N: Takže Máriin, hovoríte, že cirkev sa skutočne má zaujímať a poskytovať toto mužské usmerňovanie, najmä teraz, keď sa toľko detí vychováva v rodine s jedným rodičom. Skutočne potrebujú povzbudzovanie od kresťanských mužov v cirkvách, farnostiach.
M: Áno. myslím si. že to je tá najdôležitejšia vec. ktorú môžu urobiť v prevencii homosexuality. Kiež by sa mi toho bolo dostalo. Kresťanskí muži a pastori sa musia do toho pustiť keď majú chlapci okolo 12, 13 a 14 rokov, keď nabieha puberta a viesť ich, byť im vodca-jni.íso) To by mohlo skutočne zabrániť mnohým bolestiam srdca u veľkého počtu chlapcov i dievčat.
N: Teraz ste ženatý a máte svoje deti. A vy nielenže hovoríte o týchto problémoch, ale niečo s tým aj robíte tým, že ste otvorili Dom (sv.) Jozefa. Môžete nám o tom povedať?
M: S Domom (sv.) Jozefa sme začali pred niekoľkými rokmi a je to organizácia zameraná na podporu. Máme podporné skupiny, ktoré sa stretávajú každý pondelok a štvrtok, aby pomáhali homosexuálom zmeniť životný štýl. Snažíme sa im dávať lásku a vedenie, o ktorom sme hovorili. A potom sám prijímam pozvánky na prednášky pre cirkvi a skupiny, aby som sa podelil o to. čo som sa naučil. Nech sa napraví nevedomosť, ktorá je medzi ľuďmi, a aby som zároveň povzbudil homosexuálov, aby sa zbavili svojho životného štýlu.
Všimnite si niekoľko kľúčových bodov, ktoré Máriin Moore robí: Najpozoruhodnejším je, že upozorňuje, aby sme nežiadali okamžité zmeny v živote iného človeka. Som si istý, že toto budú niektorí kresťania považovať za postoj mäkkosti voči hriechu. Spomínam si však, čo sa stalo pred rokmi, keď som žil v St. Louis, Missouri a bol som súčasťou služby v exercičnom dome Merton House. Katolícke sestričky, ktoré tam v tom čase žili, slúžili lesbickej zdravotnej sestre, ktorá žila spolu so svojou lesbickou partnerkou.
Žiaľ, nedávno bolo mnoho škandálov týkajúcich sa niektorých mladých vodcov a pastorov, ktorí su sexuálne zaplietli s malými chlapcami (pedofilia) vo svojich kongregáciách. Toto zneužívanie zameriava pozornosť na dôležitú otázku potreby prelomit tento jav, ktorý prechádza z generácie na generáciu. Potrebujeme zrelých dospelých ľudí bez dysfunkčných potrieb, aby dodávali náklonnosť a vedenie zrelého dospelého človeka.
Sestry robili presne to, čo navrhuje Máriin Moore. Modlili sa s ňou. povzbudzovali a milovali ju bez požiadaviek, ktoré by v tej dobe nebola mohla prijať. Jednodu cho ju viedli ku Kristovi a povzbudzovali ju k modlitbe. V priebehu niekoľkých mesiacov v modlitbe dostala slovo, že má zanechať les bický životný štýl. Bála sa však ničivého úderu, ktorý by to mohlo spôsobiť v jej partnerke, na ktorej jej hlboko záležalo. Zostali teda spolu ako dvojica, kým ona sa modlila ďalej. V istú noc sa Ježiš zja vil jej partnerke a jemne jej povedal, že by mala zanechať lesbický životný štýl. Keď sa s tým zdôverila zdravotnej sestre, prekvapilo ju zistenie, že ona prišla k rovnakému záveru už niekoľko týždňov pred tým. Tak sa celý vzťah ukončil vo veľkom pokoji. Dvaja ľudia boli zmierení s Bohom a pokojne sa navzájom odlúčili.
Spomínam si tiež na to, čo náš priateľ Toinmy Tyson často hovo rieval: „Kresťanstvo je vnútorná práca". Duch Svätý pracuje v našom vnútri. Nie je to nanucovanie zákona zvonka.
Máriin Moore tiež zdôrazňuje, že tento typ uzdravovania si vyža duje veľa času a trpezlivosti. To nás stavia pred otázku kde nájdeme ľudí, ktorí sú ochotní stráviť čas, položiť svoj život za zranených a trpiacich ľudí tohto sveta?
Keď Ježiš videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: «Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.» (Mt 9, 36-38)
--------------------------
Homosexuálovi, ktorý by sa chcel zmeniť
Uvedomujem si, že je potrebné povedaC podstatne viac o tom. ako sa treba modliť, ak zamýšľate životnú zmenu. Ako som na začiatku povedal, mojím cieľom nebolo napísať úplnú knihu o tomto zložitom predmete, ale môžem vám pomôcť začať na ceste niekoľkými praktickými radami:
1. Náidite si múdreho poradcu
Ak môžete nájsť psychoterapeuta, ktorý verí v možnosť zmeny, môže vám to veľmi pomôcť. Dokonca je ešte lepšie, ak nájdete poradcu. ktorý sa aj modlí so svojimi klientmi za vnútorné uzdravenie. Poznám jednu poradkyňu, ktorá sa modlila so svojimi homosexuálnymi alebo lesbickými klientmi a zároveň im bola poradkyňou. Z celkového počtu 20 klientov boli všetci vo svojej orientácii premenení.
Je ideálne ak nájdete kňaza alebo pastora, ktorý vám môže pomáhať v duchovnom vedení, najmä ak sa vie aj modliť za vnútorné uzdravenie.
Najlepší spôsob je
Častá svätá spoveď na začiatku sa doporučuje generálna svätá spoveď a mať jedného spovedníka
Sv. omša a v. príjmanie ak je to možné aj každý deň
Modlitba - doporučuje sv. ruženecpodľa možností každý deň
pôst - podľa možnosti stredy a piatky napr. chleba voda internet, televízia, jazyk, alkohol ( to čo ťa zdržuje lásky od Boha a k bliížnemu a plnení svojích povinnosti pozri TU /
Modlitbové spoločenstvo
Adorácia pred Božím telom,
Marianké pútenapr. staré hory, medžugorie, fatima, lurdy atď.
čítanie životy svätých a sväté písmo
2. Zdroje literaúry na čítanie
Jedným zo spôsobov, ako sa môžeme viac dozvedieť o zložitej otázke homosexuality je samozrejme čítanie dostupnej literatúry. Niektoré knihy sa týmto predmetom zaoberajú všeobecne, ako napríklad dielo Dr. Satinovera Homosexualita a politika pravdy, ktorá je jasnou, presvedčivou prezentáciou psychologických, vedeckých a morálnych rozmerov homosexuality. V knihe sa I)r. Satinover snaž vysvetliť mnohé populárne nedorozumenia a priam falošné mýty. ktoré zahmlievajú diskusiu o tejto téme.
Na druhej strane, ak sa snažíte zmeniť svoj pohlavný životný štýl. urobíte dobre, ak si prečítate jednu z praktických príručiek, ktorá radi, aké kroky treba podniknúť pri zbavovaní sa homosexuálneho životného štýlu. Niektoré z týchto skvelých kníh napísali muži, ktorí prežili celý proces premeny. Skôr ako by som vás zavalil dlhým zoznamom, spomeniem len titul: Alan Medinger: Rast do mužskosti,<M> ktorý je vynikajúcou praktickou príručkou. Môžete tiež napísať, faxovať alelw) volať do organizácií Exodus, Regeneration alebo Desert Stream a požia dať ich, aby si vás zapísali a posielali vám svoje časopisy.
Keďže Alan Medinger strávil 38 rokov v homosexuálnom životnom štýle (teraz je šťastne ženatý a je otcom), píše so súcitom o krokoch a o postupnom procese, ktoré si zmena vyžaduje. Kniha s pod nadpisom „Prelomový plán pre tých, ktorí stratili svoj smer vo svojom raste do mužskosti", má kapitoly, ktorých názvy dávajú aký-taký obraz o jeho jemnom, postupnom prístupe. Táto kniha je len jedna z mnohých vynikajúcich kníh o tejto téme. Vzhľadom na to, že niekde treba začať s nádejným plánom na zmenu, toto by bola dobrá kniha pre začiatok.
U nás sa touto oblasťou zaoberá aj o. Pavol Hudák v Domčeku Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom (pavol@domcek.org) a Mudr. Alojz Rakús v Bratislave, prípadne o. z. Rieky tiež v Bratislave.
Kľúčom vo vašom uzdravovaní bude, ak si nájdete podporu podol> ne zmýšľajúcich priateľov, ktorí vás chápu a milujú, ktorí sú kresťanmi a môžu sa za vás modliť. Jestvuje niekoľko vynikajúcich organizácií, ktoré majú celoštátnu pôsobnosť (ide o USA), napríklad Exodus, Regeneration a Desert Stream. Majú veľa vynikajúcich publikácií. Azda najväčšou je Exodus. Môžete im napísať alebo zavolať. Potrebujete nájsť povzbudenie skupiny, ktorá sa stretáva niekde vo vašej blízkosti.
Alan Medinger: Growth into Manhood.
Záver
Zhrniem, čo sa táto malá kniha snažila povedať o transformácii mužskej homosexuality:
1. Zdá sa. že homoscxuálova orientácia na to isté pohlavie je daná a nie je slobodným výberom.
2. Napriek tomu homosexuál nie je stvorený s touto orientáciou; gén homosexuality nejestvuje.
3. Orientácia sa obyčajne začína v ranom detstve. S najväčšou určitosťou treba povedať, že homosexuála netreba haniť, ako keby si svoju orientáciu vybral. Homosexuáli hú hodní lásky lak ako hocikto iný.
4. Potreba prítulnosti zo strany toho istého pohlavia sa da napi niť nejakým spôsobom:
a) cez hlboké priateľstvo s iným mužom
b) alebo ju naplní Boh cez modlitbu za vnútorné uzdravenie.
5. Hoci orientáciu si nevybral, nemá aktívne sexuálne žiť.
6. Modlitba za vnútorné uzdravenie (a v niektorých prípadoch aj za oslobodenie) môže zmeniť homosexuálnu orientáciu.
7. Táto modlitba za vnútorné uzdravenie spojená s poradenstvom je väčšinou proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a čas.
Dobrou zvesťou pre homosexuála s túžbou zmeniť sa je, že Ježiš premení jeho pohlavnú orientáciu. Sv. Irenej napísal: „Slávou Boha je človek naplno živý!"
U nás vyšlo niekoľko kresťansky orientovaných kníh o tejto téme. Knihy o vnútornom uzdravovaní tiež možno nájsť len v kresťanských kníhkupectvách.
Homosexuáli a manželstvo (Na zamyslenie)
Na prvý pohľad to vyzerá ako paradox - ľavicovo-liberálni politici a gejaktivisti sa snažia uzákoniť .manželstvá" homosexuálov a na druhej strane heterosexuáli sa snažia vymaniť z tohto „bremena" a túžia žiť voľne, bez .zdrapu papiera". Paradox je to ale len na prvý pohľad. Obe tieto skutočnosti totiž majú len jeden a ten istý základ - ľudia prestávajú rozumieť čo je to manželstvo. Z definície je manželstvo trvalý zväzok jedného muža a jednej ženy, ktorý vytvára optimálne podmienky pre osobný rast a šťastie manželov, ako aj plodenie a výchovu detí.
Rozmach antikoncepcie v druhej polovici minulého storočia zasadil prvú a azda najsilnejšiu ranu manželstvu tým. že sexuálny život manželov oddelil od plodenia deti. Pilulka začala cestu postupného rozkladu, ktorý pokračuje nezáujmom o trvalý zväzok a vidí ho už len ako „zdrap papiera". Preto sa niektorí snažia legalizovať rýchle rozvody, prípadne o uzavieranie manželstiev nemajú vôbec záujem. Najnovší útok na manželstvo je snaha zmeniť definíciu manželstva zo zväzku jedného muža a jednej ženy na zväzok dvoch ľudí bez ohľadu na pohlavie. Odtiaľ je už len krok k „manželstvám" skupín osôb, či iným bizarným formám. To všetko je dôsledok toho istého problému - ľudia zabudli, že sú stvorení ako muž a žena a že tento rozdiel má svoj nezastupiteľný význam.
Ale aby to nevyznelo tak, že homosexuálni aktivisti to myslia s „man-želstvami" nejako vážne! To, čo chcú je, aby štát (teda spoločnosť) povýšil ich vzťah na rovnakú úroveň ako manželstvo muža a ženy, aby im dal „zdrap papiera", že sú normálni. V skutočnosti, v krajinách, kde uzákonili možnosť sobášov osôb rovnakého pohlavia je záujem homosexuálov zosobášiť sa tragicky nízky, zrejme kvôli vysokej miere promis-kuity v tejto komunite.
Homosexuálni aktivisti netúžia po sobáši s osobou rovnakého pohla via. Oni túžia po normálnosti, túžia byť ako každý iný človek. Lenže táto ideológia prirodzenú túžbu po normálnosti obracia nesprávnym smerom. Namiesto priznania si, že ich sexuálna orientácia je nenormálna a prijatia tohto faktu ako svojho bremena, ktoré treba niesť, pripadne sa pokúsiť o liečbu (ktorá je nielen u nás striktne tabuizovaná), ich nabáda, aby svoju nenormálnosť riešili klamstvom. Klamstvo však ku šťastiu nevedie. (Ani do večného života so Stvoriteľom, pozn. vydavateľa).
Patrik Daniška, uverejnené v časopise Nahlas 2/2006
Dôležité prvky týkajúce sa uzdravovania z homosexuality
Sme presvedčení, a videli sme to, že homosexuál sa môže st;it heterosexuálom, keď sa za túto zmenu modlíme. Tu sú preto nie ktoré kroky, ktoré pomáhajú v tejto premene.
1. Homosexuál si zasluhuje a potrebuje náš úplnv rešpekt
Podobne ako my všetci, homosexuálni ľudia sú zranené ľudské bytosti, stvorené na Boží obraz. Nanešťastie, mnohí kresťania vo svo jom prístupe k homosexuálom a v zavrhovaní homosexuálnych skut kov vystupuje posudzovačne. drsne a kruto. Veľmi ľahko sa dá poclio piť, prečo homosexuáli nedôverujú kresťanom, ba dokonca niektorí ich nenávidia, lebo to vnímajú ako nespravodlivé zaobchádzanie -•» sebou: „Koniec koncov ja som si homosexualitu nevybral. Prečo mu odsudzujete? Tvrdíte, že nasledujete Ježiša, ktorého zákonom je milovať ľudí. Napriek tomu sa zdá. že ma zatracujete a nenávidíte. Okrem toho, ani Cirkev ma nijako neučí, aby som sa zmenil, aj keby som chcel. Tak ma teda prijmite takého, aký som. alebo mi dajte pokoj!"
2. Homosexuáli si bežne newberaiú svoju pohlavnú orientáciu
Väčšine homosexuálov sa príťažlivosť k rovnakému pohlaviu jn\ i
ako prirodzená a znamená to pre nich jednoducho: som, aký som Nemôžeme zaobchádzať s ich homosexuálnou náklonnosťou ako s hriechom, ako keby si ju želali. Ak to nie je zvolený spôsob života, ako ich môžeme odsudzovať"? Známy evanjelizátor Tony Campolo zápasí s biblickým odsúdením homosexuality, keď ju porovnáva m vlastnou skúsenosťou:
.Počas istého výskumného projektu som sa rozprával s viac ako 300 gejmi a zistil som, že ani jeden z nich si nezvolil svoju homosexualitu... U tých tristo mužov, s ktorými som hovoril, sa vpi sa nie orientácie udialo v ich psychosociálnom vývoji tak zavčasu, že ani jeden si nepamätal, že by sa bol sám o tom rozhodoval. Napriek tomu často počujem kresťanských kazateľov, že homosexuáli si vybrali byť iní, ako mal s nimi v pláne Boh."t36)
Ak sme boli vo svojich vzťahoch s homosexuálmi neláskaví a súdili sme ich v zmysle, že im stačí sa len kajať, aj my sami sa musíme kajať.
jL_Pričiny homosexuality sú zložité
Hoci homosexualita nie je genetická, napriek tomu sa zdá, že ju v ranom veku spôsobujú zložité a rôznorodé vplyvy, vrátane hormonálnych, v matkinom lone pred narodením, v kombinácii s ďalšími ranými environmentálnymi príčinami.
Najdôležitejším faktorom sa však zdá byť vplyv rodičov. Často ide o duchovné i psychické neladenie s rodičom rovnakého pohlavia. Mnohí homosexuálni muži ako malí chlapci neboli schopní nadviazať puto so svojimi otcami takým spôsobom, akým to každý chlapec potrebuje urobiť počas svojho normálneho vývinu. Niekedy je to preto, lebo je otec tvrdý, zneužívačný, požadovačný. V iných prípadoch otec, decentný muž, je emocionálne neprítomný a jeho syn sa s ním nemôže stotožniť a nájsť si k nemu cestu. Syn je potom ponechaný so svojou túžbou po otcovej láske sám na seba a ked sa dostane do veku, že sa začína vynárať jeho sexualita, jeho túžba sa sexu-alizuje. Počas tohto zraniteľného obdobia dokáže starší homosexuálny muž odhaliť jeho túžby po láske a náklonnosti, môže ich sexuali-y.ovať a vtiahnuť ho do aktívnej homosexuality.
* Sojourners Magazine. Máj-jún 1999, s. 2S. 30.
Tu treba urobiť veľmi dôležité rozlíšenie:
Potreba otcovej lásky u chlapca je normálna. Ak sa chlapcovu potreba po náklonnosti a láske nenapĺňa nesexuálnym spôsobom (otcom alebo iným mužom), jeho ľudská potreba stále zostavu, v každom veku. Potreba mužskej lásky u homosexuála nie je problnn (ako to vidia mnohí kresťania). Naopak, je to súčasť riešenia jeho stavu. Ak sa táto potreba nenaplní, zostáva v ňom neustála túžim lebo túžba po láske a jej potvrdzovaní je súčasťou nášho bežného dospievania. Dr. Klisabeth Moberlyová hovorí: „Zo súčasných dôk i zov sa zdá byť jasné, že homosexuálny stav neobsahuje abnormálni potreby, ale normálne potreby. Je abnormálne, že neboli naplnení' v bežnom procese rastu. Potreby ako také, sú normálne. Nedostatok ich napĺňania a bariéry k ich napĺňaniu, tie sú abnormálne.^3') Zda sa, že mnohí homosexuáli, vedome alebo nevedome, hľadajú otcovskú lásku. V bežnom ľudskom poriadku sa táto potreba naplní vtedy, ke«ľ nájde skutočnú náklonnosť a potvrdzovanie zo strany iného muža. ktorý postupne napĺňa to, čo dovtedy chýbalo. Dr. Moberlyová navi huje, že by bolo ideálne, keby sa starší muži, ktorí sú heterosexuali a nie sú ohrození vo svojej sexualite, spriatelili s homosexuálmi, pre tože počas určitého časového obdobia dôjde k viditeľnému uzdraví i vaniu.
Tragédia, ktorá sa udeje, keď táto potreba nie je pokrytá, pochá d za z dvoch zdrojov:
a) Bežný heterosexuálny muž cítiac, že homosexuál potrebuje lásku a prichádza k nemu so silnou náklonnosťou, sa môže cítil nervózne a ustúpiť v obave, že sa homosexuál chce k nemu pri blížiť v sexuálnom kontexte. Väčšina kresťanských mužov, namiesto toho. aby reagovali na homosexuála srdcom plným bral skej lásky, sa obyčajne stiahne a neposkytne mu svoje povzbu denie a potvrdzovanie jeho snahy preorientovať sa. Po istom veku je pre muža s homosexuálnou orientáciou ťažké nájsť potrebnú mužskú náklonnosť mimo homosexuálnej komunity.
Moberly: Homosexuality: A New Christian Ethic (Homosexualita: Nová kresťanská etika). The Atlic Press, Greenwood. SC 1983. 8. 18.
b) Druhým problémom je samotná potreba identifikovať sa so silnou mužskou postavou. Tá môže ľahko viesť k tomu. že túžba po náklonnosti sa vykonáva sexuálne, najmä ak skúsený homosexuál vycíti túto potrebu v mladom mužovi. Práve tí muži, ktorí by mali byť schopní pomôcť, kresťanskí muži >re zakotvení vo svojej mužskej totožnosti a chápať odkiaľ pri-ádza táto túžba, a ktorí by mali byť schopní nadviazať skutočné "ateľstvo s mužmi trpiacimi týmto deficitom lásky, sú často ti, ri sa najviac boja. Miestna kresťanská cirkev by mala byť tým ide-ym miestom pre homosexuála, kde by nadviazal silné putá užského priateľstva a povzbudzovania. Často sa však stáva, že tieto cirkvi a kostoly sú miestami, kde sa homosexuál bude cítiť najmenej pohodlne, pretože tu prevláda strach, že jeho túžby sú voči mužom mienené sexuálnym spôsobom. Musíme urobiť veľmi jasné rozlíšenie medzi:
i.) Orientáciou, ktorá je súčasťou riešenia stavu
ii.) a homosexuálnou aktivitou, ktorá sa neskôr stáva problémom.
Dr. Moberlyová o tom vyhlasuje: „Náväznosť na to isté pohlavie
nie je nesprávna. Naopak, je to tá správna vec pre naplnenie nedostatku lásky zo strany toho istého pohlavia. Nesprávna je však ero-tizácia takého priateľstva. Taká erotizácia je druhotná a nie podstatná pre homosexuálny stav ako taký."í38)
Tradičný kresťanský postoj, chápaný správnym spôsobom by mal:
1. Chápať a prijať fakt homosexuálovej orientácie ako daný stav. Ale napriek tomu by ho bolo potrebné vnímať ako dočasný a nie stály stav. Zatracovať homosexuála kvôli jeho orientácii nie je kresťanské. Mali by sme byť zdesení, keď vidíme kresťanov, ako reagujú na homosexuálov s nenávisťou a preklínaním. Je tragické vidieť kresťanov vykrikujúcich heslá a nesúcich nápisy, ktoré vyhlasujú: „Zabite homošov!-, ako keby títo rozhnevaní zástancovia mravnosti boli ti, ktori dokonale reprezentujú kresťanské hodnoty.
» E. Moberly: .A New Christian Ethic. The Guernsey Press Co. Ltd.. Guernsey, Channel Islands 1983.
2. Na druhej strane sexuálne vyjadrenie pohlavnej príťažlivosti k rovnakému pohlaviu je hriešne rovnako, ako je hriešna pohlavná aktivita heterosexuála mimo svojho manželstva. Nás súcit k homosexuálom nám pomáha chápať ich vyjadrenie sa. Nemal by však viesť k schvaľovaniu alebo chváleniu ich sexu álnych skutkov.
Rovnako ako nedostatok lásky, ktorý dieťa zažije zo strany rodiča svojho pohlavia, je často podstatným faktorom vedúcim k hom<v sexuálnej orientácii, tak aj nešťastný vzťah s rodičom odlišného pohlavia môže viesť k homosexualite. Napríklad chlapec môže zažívať matku ako kontrolujúcu bytosť, ktorá ho dusí a jeho nadpriemernou detskou reakciou je snaha uniknúť jej prítomnosti kedykoľvek sa to dá. Jeho negatívne pocity voči nej sa môžu začať vzťahovať na všetky ženy. Nemá ich rád. nedôveruje im. Tento nesúlad s rodičom odlišného pohlavia sa nemusí udiať často, ale napriek tomu sa zdá, že je rozhodujúcim faktorom v prípade niektorých homosexuálov.
Dôležité je pamätať si, že väčšina homosexuálov má pravdu, keď hovorí, že ich orientácia sa zdá byť daná a siaha tak ďaleko ako sa dokážu rozpamätať. Ti kresťania, ktorí ich tvrdo posudzujú, ako keby si schválne vybrali svoju orientáciu a potrebujú sa kajať, sa jednoducho mýlia. Nedostatok lásky u nich z tohto problému robí ešte väčší problém, lebo izoluje práve tú lásku a družnosť, ktorú niektorí homosexuáli potrebujú ako kompenzáciu náklonnosti, ktorá im chýbala v detstve. Strach kresťana pred hriechom, pocity nepohodlia v prítomnosti homosexuála, vedie osobu v núdzi ešte ďalej. Naopak. Ježiš vždy zahŕňal nábožensky vyhostených ľudí svojej doby do svojho stolovania (vyberačov dani. verejných hriešnikov, prostitútky) kým „samospravodliví" ľudia Jeho doby, a našej tiež, ich súdia a stoja bokom od nich. pričom ich odsúvajú od pomoci, ktorú potrebujú a ženú ich do náručia tých, ktorí ich potreby chápu a ktorí ich potom vtiahnu do aktívneho homosexuálneho životného štýlu.
Pozornosť obyčajne priťahuje sexuálny aspekt homosexuálovho života, ale koreň príčiny je oveľa hlbšie. Niekde tam je základná príčina orientácie, ktorá je u každého iná. Možno bol veľmi hanblivým, umelecky nadaným dieťaťom, ktoré sa nikdy necitilo pohodlne s drsňáckym, supermanským postojom iných chlapcov. Možno sa mu nedostalo dosť otcovskej lásky, alebo cítil odpor voči matke. Fyzický sex je problémom na povrchu. Je množstvo rôznych faktorov, ktoré vedú k vytvoreniu orientácie na rovnaké pohlavie, ale tieto faktory idú oveľa hlbšie než sexuálna aktivita.
Videli sme okamžité uzdravenia homosexuálnej orientácie, ale tie sú zriedkavé. Bežný proces uzdravovania môže trvať mesiace, niekedy roky. Obsahuje poradenstvo a objavovanie všetkých úrovni, všetkých koreňov orientácie daného človeka.
Ako sa spomína vyššie, svetská terapia, dokonca aj bez modlitby, dosiahla významný úspech v premieňaní pohlavnej orientácie homosexuálov vtedy, keď sa osoba chce zmeniť.
Keď k tomu pridáme rozmer modlitby za uzdravenie, zmeny akoby išli ešte rýchlejšie.
5. Pokánie
Ako všetci vieme, keď zhrešíme, potrebujeme sa kajať a prosiť Boha o odpustenie. Podobne ako heterosexuál, ktorý je roky pohlavne aktívny, aj pohlavne aktívny homosexuál zistí, že je ťažké zmeniť sa a môže z času na čas zhrešiť, ale musí u neho byť prítomná základná vôľa zmeniť sa.
Musí sa kajať z pohlavných skutkov, ale nemôže sa kajať z orientácie na rovnaké pohlavie, ktorá je danosťou a súčasťou dlhodobého riešenia. Normálnou potrebou, ktorá mu chýbala, a ktorú zakusujeme všetci, je potreba rodičovskej lásky. Tento smäd byť milovaný nie je hanebnosťou a ani ho netreba potláčať. Naopak, má byť naplnený:
a) zdravým priateľstvom s osobou rovnakého pohlavia a láskou (ktorá nie je sexualizovaná) ako aj nejakým typom kresťanského spoločenstva,
b) modlitbou za vnútorné uzdravenie, cez ktoré Boh poskytuje ohromujúcim spôsobom to, čo chýbalo a preorientúva túžby homosexuála dovtedy, kým nie je nasmerovaný k opačnému pohlaviu.
6. Psychoterapia
Ti psychoterapeuti, ktorí veria v premenu homosexuálnej orientácie, môžu byť veľmi nápomocní najmä pri odkrývaní hlbokých a zložitých koreňov orientácie. Vyššie som spomenul, že psychotera peuti majú pomerne dobrú úspešnosť keď pomáhajú homosexuálovi chcejúcemu zmeniť svoju orientáciu.
Nanešťastie cena psychoterapie kladie profesionálne poradenstvo nad finančné možnosti väčšiny ľudí. Je tu však aj dobrá správa, že modlitba za vnútorné uzdravenie, ak sa robí verne a strávi sa ňou požadovaný čas. prináša veľmi vysoký pomer úspešnosti.
Som presvedčený, že teoreticky by mala byť úspešná na 100%, avšak kvôli obmedzeniam nás služobníkov modlitby a našej ľudskej nevedomosti, dôjde občas k niekoľkým zdanlivým zlyhaniam. Ako som spomenul skôr, v niektorých službách modlitbou je percento homosexuálov, ktorí sa stanú heterosexual mi vyššie ako 80%, čo je pozoruhodné.
Reverend Tommy Tyson mi povedal, že počas istého obdobia sa modlil za piatich ďalších pastorov a štyria boli uzdravení - stali sa heterosexuálmi. (Ten, ktorý nebol uzdravený, sám nebol presvedčený o tom, že sa chce zmeniť.) A tie zmeny trvajú podnes.
Nanešťastie, niektorí homosexuáli vzkypia pri samotnej myšlienke na uzdravenie, pretože „uzdravenie* naznačuje, že sú chorí. Stretli sa s toľkým zahanbovaním, že je prirodzené, že reagujú voči ešte ďalšiemu úsiliu, ktoré ich, podľa nich, chce znevážiť. Okamžite vycítia akýkoľvek posudzovačný, samospravodlivý postoj zo strany modlitbového služobníka. Myslím si, že tu jestvuje paralela s alkoholizmom: niektorí alkoholici, ktorých poznám, sú ľudia, ktorých zároveň aj najviac obdivujem. Nie však kvôli ich problémom s pitím, lebo aj tu máme do činenia s hanbou, so smerovaním ich života, ktoré nedokážu kontrolovať bez toho, aby sa obrátili na vyššiu moc a podporu priateľov a milujúce spoločenstvo
(Alcoholics anony-Tommy bol konferenčným evanjelizátorom pre United MethodĹst Chureh. Založil Aqueduct Conference Center v Chapel Hill, NC. Zomrel v apríli 2003.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Mous/Anonymní alkoholici). Kým skutočne necítim, že „kráčam z milosti Božej", kým skutočne neverím na tej najpodstatnejšej úrovni, že táto zápasiaca osoba môže byť celkom spokojne lepšou osobou než ja, nebudem jej môcť nijako pomôcť.
8. Oslobodenie od zlých duchov
Po exorcizme, počas ktorého bolo vyhnaných 22 zlých duchov
Predstava, že prechovávame zlého ducha, ktorý nás ovplyvňuje, alebo má dokonca kontrolu nad naším životom, vám nemusí byť známa/40' Napriek tomu moja skúsenosť, i moje chápanie Biblie ma viedlo k viere nielen v realitu démonskej ríše, ale aj v to, ako bežne títo zlí duchovia ovplyvňujú alebo kontrolujú život ľudí.
Manželka Judith zo svojej praxe psychoterapeutky odhaduje, že jedna tretina jej klientov potrebovala oslobodenie od zlého.
To neznamená, že boli posadnutí a potrebovali exorcizmus, ale že duchovia boli prítomní a vykonávali negatívny vplyv v ich živote.
Preto bola potrebná modlitba, aby bol klient oslobodený z negatívneho útlaku.
Bez toho, aby som sa tým zdĺhavo zaoberal, dovoľte mi povedať, že som sa stretol s duchom homosexuality u niektorých homosexuálov a oni neboli slobodní, kým duch nebol vyhnaný. Keď to hovorím, nestaviam tým homosexuálnu aktivitu do iného rozmeru než sú problémy, ktoré zakusujú heterosexuáli. V skutočnosti často nachádzame duchov zmyselnosti, pornografie a rôznych iných ako utláčajú a obsadzujú mužov a ženy heterosexuálnej orientácie.
Podobne ako niektorí heterosexuáli môžu pociťovať potrebu oslobodenia od zlých duchov, ktorí ich ženú do promiskuitnej pohlavnej aktivity, tak zjavne niektorí homosexuáli môžu získať dobrodenia z modlitby za oslobodenie.
Spomínam si, ako som sa raz modlil za homosexuála, ktorý chcel zmeniť svoju orientáciu. Keď sme sa dostali k modlitbe za jeho vnútorné uzdravenie, zrazu začal revať a vykrikovať ohrozujúcim spôsobom. Modlili sme sa v miestnosti, ktorá bola v katolíckom exer-cičnom stredisku asi o jedenástej hodine v noci, počas nočného pokoja.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ak chcete viac info o tomto predmete, môžete si prečítať moju knihu Oslobodzovanie od zlých duchov: Praktická príručka. Vydavateľstvo sv. Bystríka 2000.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Následkom toho eheel nasledujúce ráno každý vedieť čo to bol za vreskot. Jeho oslobodzovanie trvalo asi hodinu. Prekvapilo ma, aký zúrivý bol tento duch, vôbec nebol slabý alebo zženštilý. Konečný výsledok: o niekoľko rokov sa dotyčný oženil.
Čoraz viac psychiatrov a poradcov začína uznávať realitu démonickej ríše
Napríklad slávny psychiater dr. Scott Peck píše: „Ako tvrdohlavý vedec, za akého sa pokladám, môžem vysvetliť 95% toho, čo sa dialo v týchto dvoch prípadoch racionálnymi psychiatrickými dynamizmami... ale zostáva mi kritických 5%, ktoré takým spôsobom nemôžem vysvetliť. Zostáva mi nadprirodzeno - alebo ešte lepšie -podprirodzeno...
Okrem toho Dr. Peck povedal môjmu priateľovi, že svoju knihu Ľudia lži pokladá za svoje najlepšie dielo, dokonca ešte lepšie ako jeho bestseler Menej preskúmaná cesta, hoci nikdy nedosiahla ten istý populárny úspech. V Ľuďoch lži Dr. Peck obhajuje novú kategóriu v psychologickej literatúre, kategóriu osobného, démonického zla. ktorým vysvetľuje správanie,ktoré nemožno vysvetliť bežnými psychologickými pojmami.
Po exorcizme, počas ktorého bolo vyhnaných 22 zlých duchov
V zriedkavých prípadoch sa možno uplatní skutočný exorcizmus. Jedným takým pozoruhodným príkladom, opisovaným v psychologickej literatúre je prípad transsexuála, ktorý mal v pláne operáciu s cieľom zmeniť svoje pohlavie. Muž (psychiatri ho volajú John) si už vybral nové ženské meno „Judy". Odstránené mal už chĺpky na tvári a zväčšené prsia užívaním cstrogénu. Niektorým kresťanským pria teľom sa podarilo Johna presvedčiť, aby sa podujal na exorcizmus. ktorý trval tri hodiny.
Po exorcizme, počas ktorého bolo vyhnaných 22 zlých duchov. John znovu nadobudol svoju mužskú identitu a zničil svoje ženské šatstvo. Lekári testovali Johna ďalších dva a pol roka a žasli nad jasnou premenou jeho orientácie. Prípad uzavreli nasledovne: „Nemožno však zatajiť fakt, že pacient, ktorý bol jasný trans-sexuál, nadobudol podľa najkonzervatívnejších kritérií dlhotrvajúcu identitu mužského pohlavia v pozoruhodne krátkom čase po exorcizme.""2)
«» M. Scott Peck. M.D. ľeople of the Lie (Ľudia lii), s. 195-196.
Hoci kresťanskí homosexuáli propagujú záväzné monogamné vzťahy medzi rovnakým pohlavím, napriek tomu je v tejto populácii striedanie partnerov úplne bežné. Napríklad štúdia z roku 1978 zistila, že 43 percent mužských homosexuálov malo styk s 500 alebo viac partnermi a 28% malo tisíc alebo viac rôznych partnerov. 79% povedalo, že viac ako polovica ich partnerov boli neznámi ľudia.
Keď stretneme osobu, poháňanú takou neuveriteľne silnou náklonnosťou k promiskuitnému. rizikovému sexuálnemu správaniu, či heterosexuálnemu alebo homosexuálnemu, často zisťujeme, že ich ženú zlí duchovia závislosti a zmyselnosti, ktorí ich napĺňajú takmer nekontrolovateľnými pohnútkami mať sex za každú cenu. Ak sa závislý človek chce zmeniť tak, že sa jednoducho rozhodne začať nový život, toto rozhodnutie vôle obyčajne nestačí. Za bežných okolností potrebuje modlitbu za oslobodenie z duchovného tlaku, aby mohol slobodne žiť zmeneným životom.
Ako si nepochybne uvedomujete, tento druh riešenia, oslobodzovaním alebo exorcizmom od zlých duchov, sa v hlavných cirkvách bežne nepovažuje za možné riešenie na súčasnú dilemu. My to však navrhujeme aspoň ako hodné rozumnej štúdie. V charizmatických kruhoch obnovy v kresťanstve došlo k znovuprebudeniu tejto služby. Napríklad v Rímskokatolíckej cirkvi v posledných desiatich rokoch došlo k dramatickému nástupu v štúdiu exorcizmu. V samotnom Taliansku, kde pred niekoľkými rokmi bolo sotva niekoľko exorcistov. je ich teraz 300. Preto oficiálny exorcista Ríma otec Gabriele Amorth mal odvahu vyhlásiť:
Som presvedčený, že fakt, že sa dovolilo, aby služba exorcizmu odumrela, je neodpustiteľným nedostatkom, ktorý treba priamo položiť pred dvere biskupov... Katolícka hierarchia musí povedať silné mea culpa (moja vina). Osobne som spriaznený s mnohými talianskymi biskupmi. Viem len o hŕstke tých. ktorí niekedy praktizovali alebo len pomáhali pri exor-cizme alebo sú si dostatočne vedomí problému. Neváham zopakovať to, čo som napísal na inom mieste: ak biskup, keď je konfrontovaný oprávnenou žiadosťou o exorcizmus..., sa problémom nezapodieva, či osobne alebo delegovaním úlohy kvalifikovanému kňazovi, je vinný najvážnejším hriechom nedbanlivosti."
Gene Abel. M.I)., David Barlow, PhD. a Edward Blanchard: »Gender Identity Change in a Transsexual (Zmena rodovej totožnosti u transsexuála)." Archives of Sexual liehavior. Roč.6, č. 5. 1977. «*• A. P. Beli a M. S. Weinberg: Homosexualities: A Study of Diversity Among Men and Women (Homosexuality: Štúdia rôznorodosti medzi mužmi a ženami). s. 308-309.
Ako som poznamenal vo svojej knihe Oslobodzovanie od zlých duchou: ¡faktická príručka (vyšla v našom vydavateľstve r. P. 2000). posadnutie je veľmi zriedkavé, ale stupeň obsadenia zlými duchmi, teda menšieho od posadnutia, je dosť bežné. Pri tomto type duchovného útlaku sme zistili, že ak chceme oslobodiť človeka z miešania sa zlých duchov do jeho života, je modlitba za oslobodenie veľmi efektívna.
Gabriele Amorth: An Exorcist Tells His Slory (Exorcista hovorí svoj príbeh), 8. 54-55.
Ako sa modliť za uzdravenie homosexuála, lesba
Pretože korene homosexuality sú rôznorodé, urobili by sme chybu, keby sme chceli vytvoriť jednu stálu metódu, ktorá by bola všeobecne úspešná. Aj tak však jestvujú isté všeobecné pravidlá, ktoré by mali pomôcť
Po prvé, mali by ste očakávať, že modlitby za zmenu homosexu-álovej orientácie majú mimoriadne dobré šance. Očakával by som, že za ideálnych podmienok by mali byť takmer stopercentné, ale vďaka našim ľudským obmedzeniam výsledky nie sú také dokonalé. Napriek tomu však očakávajte, že sa udejú nádherné veci.
Po druhé, ako sme povedali, telesný, sexuálny aspekt je len povrchom, pod ktorým sa skrýva rôznorodosť koreňov, v ktorých tkvie orientácia na rovnaké pohlavie.
Preto môžete bežne očakávať, že zmena sa udeje postupne a obyčajne si vyžaduje istý čas. Aký dlhý? Za ideálnych okolnosti by bolo dobré stretnúť sa raz do týždňa na rozhovor a modlitbu v dĺžke jednej hodiny alebo viac dovtedy, kým nedôjde k zmene. Môže to trvať viac-menej šesť mesiacov.
A to nechceme vylúčiť relatívne okamžité zmeny. (Osobne o niekoľkých viem.) Často sa stáva, že máme len krátky čas na modlitbu, vskutku je to zvyčajne tak. Hoci tento krátky čas nie je ideálny tak sa vždy nicčg zmení vtedy, ak máme šancu modliť sa. Ďalej uvrt dzam niektoré praktické veci:
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Pre tých. ktorí nepoznajú modlitbu za vnútorné uzdravenie je teraz veľa vynikajúcich kníh. Jednou z nich je aj moja kniha Uzdravovanie, Vydavateľstvo sv. Bystríka, Šipice 2005.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
a) Samotní modlitboví služobnici
Keďže v nás je ľudský sklon kritizovať väčšinu vecí, ktoré u mimo rozsahu našich vlastných túžob a chápania, heterosexuál nm/i mať prirodzený sklon cítiť sa nepohodlne s niekým, kto je orientu vaný homosexuálne. Najmä vtedy, keď má obavu, že homosexu;il i môže vytvoriť sexuálnu náklonnosť k nemu, ak by bol priveľmi pri.i teľský. A napriek tomu jestvuje všeobecné pravidlo, že sa nemo/« 1« úspešne modliť, ak nemáte skutočnú lásku k človeku, za ktorého tui idete modliť. Ihneď vycíti akúkoľvek stopu posudzovačného či tvrdí-ho postoja. Preto ktokoľvek slúži homosexuálom, pri práci s nimi musí mať pocit pohodlia.
Tým, že v živote mu častokrát chýbala láska a náklonnosť otni je ideálne, ak sa môže za homosexuála modliť muž (alebo mu/ a žena). Ďalej, mužský služobník v modlitbe potrebuje mať dostatú» nú istotu vo svojej vlastnej sexualite, aby sa nedostal do rozpakov kvôli pocitom náklonnosti, ktoré sa môžu vyvinúť počas stretnutí pri modlitbe za uzdravenie a aby ani sám nebol pokúšaný sexualizoval žiadne priateľské vzťahy, ktoré sa časom vyvinú. V skutočnosti mó/.e očakávať, že vo vzťahu sa vyvinie zdravá náklonnosť. (Toto je samo zrejme situácia, ktorú sa psychoterapeuti učia zvládnuť: v pojmoch psychológie ide o transferenciu a protitransferenciu.)
Opakujem, je ideálne, ak sú dvaja modlitboví služobníci, muž i žena, nie iba jeden. To poskytuje istý druh bezpečnosti v prípade, že by homosexuál vyvíjal sexuálne pocity voči mužovi modlitebníko vi. Ak sa takéto pocity vyvinú, nemusia sa za to hanbiť. Mali by !<• brať ako bežný sprievodný znak služby. Dá sa na ne reagovať rovná ko ako v situácii, keď heterosexuálny muž poskytuje službu modlitby peknej žene. Tieto pocity nie je dobré nechať prerásť do sexuálneho vzťahu, no sú aj napriek tomu prítomné. Preto, keď sa modlí tím dvoch, muža a ženy. poskytujú ochranu pred rozvinutím sa akého koľvek nevhodného vzťahu.
Okrem ochrany je v tímovej službe ešte jedna výhoda. Tou je víľa, keď sa stane, že sa niekto počas modlitby rozplače pri spo-" nke na niečo smutné a treba ho podržať v náruči. Keď sa niečo é udeje, držanie človeka v náruči tiež častokrát poskytuje veľké 'avenie. Veľakrát som počul takú osobu povedať: „Bolo to, akoby ma držal Boh a napĺňal ma láskou, ktorú som nikdy nezažil." V služ-Im* jedného človeka s jedným môže byť toto držanie v náruči rvhodné alebo zvláštne, ale keď je prítomná dvojica, držanie v náruči je veľmi uzdravujúce. Akoby to vnútorne prítomné malé dieťatko [ - chlapca, ktorým ten človek kedysi bol, držal otec.
Ako sa modliť, keď máme len hodinu - alebo len desať minút? Napríklad. Agnes Sanfordová, priekopníčka v službe uzdravovania, mala pozoruhodný úspech pri modlitbe za uzdravenie z homosexuality na prvýkrát. Občas sa síce musela modliť znovu, ale obyčajne tvrdila. že jej stačila jediná modlitba. (Mal by som spomenúť, že Agnes l»ola pokorná žena a nezvykla zveličovať; tvrdenie o úspechu sa zhodovalo s jej skúsenosťami.) Je isté, že keď sa modlitebník modlí za /.menu pohlavnej orientácie homosexuála, mal by mať postoj viery, ktorá očakáva pozitívny výsledok.
Jej pozoruhodný dar modlitby za uzdravenie v jedinej modlitbe bol. podľa môjho presvedčenia, nezvyčajný. Zvyčajne sa modlíme počas určitého obdobia. Ale aj napriek tomu. sám som sa občas modlil za homosexuálov jednou krátkou modlitbou. V týchto prípadoch modlitba znela, aby ľudská prirodzenosť vzkrieseného Ježiša Krista, ktorá zahŕňa aj Jeho sexualitu (o ktorej často neuvažujeme), vstúpila do muža, za ktorého sa modlím: do jeho emócií, mysle, tela i pohlavnosti. Potom sa modlím, aby Ježišova ľudskosť premenila mužovu sexualitu bez toho, aby ju zabila alebo nejako inak zranila, a aby ju preorientovala na opačné pohlavie.
e) Chce byť
Často sa stáva, že homosexuál nie je jednoznačný v otázke či chce alebo nechce opustiť svoj životný štýl. To treba očakávať a my by sme si mali uvedomiť, že urobiť také rozhodnutie je veľmi ťažké. Podol» ne ako sv. Augustín sa chcel zmeniť, ale nie úplne a nie teraz. i<l< o život, ktorý pozná, priateľov, ktorých pozná a bojí sa, že stratí veľmi veľa z toho, na Čo sa mohol spoľahnúť. My môžeme povzbudzovať k zmene, ale určite by sme nemali tlačiť alebo naliehať na ľudí aby urobili rozhodnutie, ktoré nemôžu urobiť sami. Niekedy sa tiež stáva, že sa už v minulosti snažili zmeniť a neuspeli. Alebo sa kres ťania snažili za nich modliť, ale modlitby akoby neboli úspešne a preto sú znechutení.
Ako uvidíte vo svedectve v ďalšej kapitole prvým krokom je zdôrazniť najskôr základné veci: pomáhať mu spoznávať Ježiša; spoznávať Božiu lásku. Nechajte pracovať Ježiša zvnút ra navonok, krok za krokom.
Najideálnejšie je. ak pokánie prichádza ako prvé. A niekedy sa tak stáva. Ale ak homosexuál ešte nepociťuje potrebu zmeniť sa, alebo je v tom nejednoznačný, treba ho milovať a prijať ho tam. kde sa nachádza. To neznamená, že prijmeme jeho homosexuálny životný štýl, ale je tu časová postupnosť. Okrem toho Boh rešpektuje slobodu ľudského svedomia.
Takže začnite s povzbudzovaním, aby vstúpil do hlbšieho vzťahu s Bohom a prehlboval svoj modlitbový život.
d) Uzdravovanie cez priaťelstvo
Ďalšia veľká pomoc smerujúca k uzdraveniu je, keď homosexuál nadviaže hlboké priateľstvá, ktoré ho uisťujú o láske k nemu a ktoré pomôžu nahradiť a doplniť tie mužské vzťahy, ktoré mu chýbali v ranom veku. I)r. Elizabeth Moberlyová písala o tejto potrebe'»6* a o tom, ako ju možno naplniť v cirkvi alebo kresťanskom spoločenstve. Opakujem však. kvôli odmietaniu, ktorého sa homosexuálom často dostáva mimo homosexuálnej komunity, je lepšie, ak iniciatívu prevezme starší muž zo spoločenstva, ktorý si je istý svojou sexuálnou identitou.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
46 Pozri .Zdroje pre ďalšie štúdium.*
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
A tu môže skutočne pomôcť skupinka bývalých homosexuálov. Ak ste homosexuál, zavolajte alebo napíšte im a spýtajte sa, či je nejaká taká skupinka vo vašom okolí, čo vás môže povzbudiť. Je to takmer také isté ako so skupinkami Anonymných alkoholikov, kam trpiaci človek môže prísť a stretnúť sa so skupinou, ktorá prekonávala ten istý problém. Už sa naučila, ako sa obrátiť na vyššiu moc a môže poskytnúť sponzora, ktorý je schopný pomôcť v ťažkých časoch, v období zápasov, ktoré iste z času na čas prídu. Skupiny ako Exodus, Desert Stream a Regeneration v USA ponúkajú množstvo zdrojov, ako sú knihy, kazety a videá, spolu s povzbudivými svedectvami homosexuálov, ktorí teraz žijú zmeneným životom.
Ako som povedal, ideálom je, keď je možné stráviť čas v poradni a modlitbe azda hodinu i viac týždenne počas niekoľkých mesiacov. Keďže životný príbeh každého homosexuála je iný, chvíľu potrvá kým spoznáme človeka a objavíme korene jeho opustenosti, túžby po náklonnosti. Typické stretnutie môže trvať hodinu: 40 minút rozhovoru a zdôverovania sa, po ktorých nasleduje 20 minút modlitby. Tým, že každý človek je iný, nemôžeme vytvoriť jediný vzor modlitby, ktorá je vhodná pre každého.
Ako sme spomenuli, korene homosexuality sa bežne spájajú s: a) nesúladom s rodičom rovnakého pohlavia. Môže ísť o veľmi znevažujúci vzťah, ale aj o jednoduché utrpenie z neprítomnosti otca. A my môžeme trpieť z emočnej neprítomnosti, vzdialenosti, aj keď je otec doma. Čím je chlapec citlivejší, tým skôr precíti odmietnutie. Homosexuáli ako skupina sa zdajú byť citlivejší, nadanejší na umenie, tvorivejší než populácia ako celok.
b) Niekedy sa zdá, že korene homosexuality vyrastajú z nepriateľstva voči rodičovi opačného pohlavia, U niektorých to prerastie do antipatie namierenej nielen proti svojej matke, ale proti ženám vo všeobecnosti. Jednou jednoduchou a mocnou modlitbou je prosto poprosiť Ježiša, aby sa vrátil do tých čias. keď dotyčný zažil odmietnutie, stratu, zosmiešňovanie alebo zneužitie, alebo bol sklamaný pri vyhľadávaní otcovej či matkinej lásky, alebo do ktorejkoľvek inej chvíle v detstve,keď mu chýbala láska.
Po tom, čo o to Ježiša poprosíme, jednodu cho chvíľu čakáme v tichosti. Znie to veľmi jednoducho a jedno duché to aj je. A je ohromujúce, ako často Ježiš akoby sa skutoční zjavil a potom urobil alebo povedal presne to, čo náš dotyčný naj viac potrebuje. Ak Ježiš nedá pocítiť svoju prítomnosť, potom sn obraciam na Ducha Svätého, aby nás viedol, aby sme vedeli ako naj lepšie nasmerovať modlitbu. Potom zložím modlitbu podľa toho. ako ma vedie Duch. Niekedy, ako som už spomenul, prosím Ježiša, ab> skrze moc svojej vlastnej sexuálnej ľudskosti (pretože bol ľudskou bytosťou rovnako ako my vo všetkom, okrem hriechu), aby preme nil sexualitu muža za ktorého sa modlím a presmeroval i premenil jej energiu.
Keď tieto stretnutia prebiehajú istú dobu - u každého ide o inú dĺžku, každá vrstva nedostatku sa uzdravuje a postupne sa naplní potreba lásky zo strany toho istého pohlavia a objaví sa príťažlivosl k opačnému pohlaviu.
Najdôležitejšie je uvedomiť si, že keď sa modlime za vnútorne uzdravenie, Boh môže naozaj premeniť zranenia našej minulosti. Toto je mimoriadne tajomstvo, ktoré objavili niektorí kresťania, ale väčšina z nich o tom ešte nikdy nepočula. Ešte smutnejšie je, že vod covia väčšiny cirkví (biskupi, okresní superintendanti, atď.) z väčšej časti ešte nepočuli o tom, že modlitba za vnútorné uzdravenie má moc premeniť najhlbšie zranenia a bolesti formujúce náš život bez toho, aby sme o tom vedeli.
V najjednoduchšej forme modlitby za vnútorné uzdravenie robíme dve veci:
1. Rozprávame sa s človekom, ktorý si želá byť oslobodený zo zrn není z minulosti, stále ovplyvňujúcich jeho prítomnosť. Jedno ducho ho poprosíme, aby sa zdôveril o všetkom, čo si pamätá o svojom detstve, o vzťahu s otcom a matkou. Čo vie o okol nostiach svojho pôrodu? Chceli ho jeho rodičia alebo bol neplánovaný?
Kedy po prvý raz zakúsil svoju homosexuálnu orientáciu? Ake boli jeho skúsenosti vtedy a neskôr? Ako a kedy (ak sa už začali) jeho sexuálne aktivity?
Z odpovede na každú z týchto otázok (a mnohých iných, ktoré vnukne Duch Svätý) môžeme urobiť predmet celého modlitbového stretnutia.
2. Poslednú časť každého stretnutia strávime v modlitbe, v ktorej prosíme nášho súcitného Pána a brata Ježiša, aby sa sprítomnil v tom čase minulosti, za ktorú sa modlíme a premenil ju. Podľa skúseností modlitbových služobníkov, s ktorými som pracoval (napr. moja manželka Judith, ktorá je aj psychoterapeutkou), sa homosexualita takmer vždy zmení. Trvá to však nejaký čas. Vyžaduje si to trpezlivosť, pretože skutočná zmena sa udeje na veľmi hlbokej úrovni po tom čo vrstva za vrstvou osobnosti sa premení tiež. Odporúčame, aby ste si prečítali niektorú z vynikajúcich kníh o vnútornom uzdravovaní od autorov ako je Dr. Dávid Seamands, John a Paula Sandfordovci alebo Rita Bennettová.*47*
Tu by sme mali spomenúť aj fakt, že niektoré z týchto zranení siahajú veľmi ďaleko, dokonca až pred pôrod. Judith sa modlila za istého mladíka, ktorý nielenže bol homosexuál, ale trpel aj schizofréniou sprevádzanou ochromujúcim strachom a neistotou. Jedným z kľúčov k jeho uzdraveniu bola informácia, ktorú Judith obdržala v modlitbe, že matka a otec nikdy toto dieťa nechceli (nazveme ho John). Rodičia boli oddaní katolíci s veľkou rodinou, ktorú hlboko milovali. Avšak John sa počal po mnohých rokoch, keď jeho matka bola štyridsiatnička a už sa tešila na oddych. John sa „prihodil". Po tom. čo sa narodil, snažili sa mu to kompenzovať, avšak niekde, (dokonca v lone), tým tajuplným spôsobom, akým nenarodené dieťa dokáže duchovne vnímať postoje rodičov,H») John už vtedy vedel, že je akosi odmietaný a nechcený. Neskôr sa jeho tichý otec od neho odtiahol a to spôsobilo prázdnotu v živote chlapca a vyžadovalo si uzdravenie. Judith s ním konzultovala a modlila sa s prestávkami niekoľko rokov. Teraz je uzdravený zo schizofrénie a homosexuality. Je šťastne ženatý a dobre sa mu darí aj v práci.
«* V knihe Modlime sa za naše počaté dieťa (vyšlo v našom vydavateľstve v r. P. 2002), ktorú sme 8 Judith spolu napísali, extenzívne píšeme o vplyve (dolárom i zlom) postojov rodičov na nenarodené dieťa.
Jestvuje toľko možných zdrojov bolesti, odmietnutia a konflitkov, že ich úplný zoznam by zabral veľa strán. Preto je veľmi dôležité, aby sme si našli čas na rozprávanie a načúvanie. V priebehu nejakej doby si bude človek schopný spomenúť a zdôveriť sa s mnohými spomienkami, ako napríklad fakt, že rodičia chceli dieťa opačného pohlavia alebo, že ho matka obliekala do dievčenských šiat Je toho veľké množstvo, ale väčšina týchto mätúcich spomienok vyjde najavo.
Okrem toho Duch Svätý niekedy pomáha konzultantovi odhalením niečoho o pozadí homosexuála, na čo on skutočne zabudol a to sa stane kľúčom pre modlitbu prinášajúcu vnútorné uzdravenie a slobodu.
f) Modlime sa ai za oslobodenie?
Niekedy môže nastať aj potreba modlitby za oslobodenie od zlých duchov. Ak sú títo duchovia prítomní a my sa nemodlíme za oslobodenie. budú chcieť blokovať akúkoľvek zmenu. Obyčajne sa môžeme sústrediť len na modlitbu za uzdravenie. Títo duchovia, ovplyvňujúci niektorých homosexuálov, si dávajú mená ako duch homosexuality, alebo zmyselnosti, alebo pornografie, sadizmu, závislosti a podobne. (Všetci, okrem prvého, môžu ovplyvňovať aj heterosexuálov.) Uvedomujem si, že mnohí čitatelia nemusia mať skúsenosti v tomto druhu modlitby, ale ak sa modlite za väčší počet ľudí, určite sa v istej chvíli dostanete do bodu, keď budete musieť tento predmet preštudovať/49*
Po prvý raz som sa s týmito duchmi stretol, keď som sa jednoducho modlil za vnútorné uzdravenie. Náhle došlo k dramatickému prejavu, počas ktorého sa tvár človeka zmraštila, zmenil sa hlas a osoba, za ktorú som sa modlil začala vykrikovať a ohrozovať ma.
Ak sa niekedy niečo také stane, najjednoduchší spôsob ako situáciu zvládnuť je:
1. Prikázať duchovi v mene Ježiša Krista, aby vás prestal napádať.
2. Pozerať človeku priamo do oči a jednoducho, pokojne povedať s autoritou: „Prikazujem ti, duch zmyselnosti (alebo akýkoľvek Pozri poznámku č. 40.
iný) v mene Ježiš Kristus odíď a choď k Ježišovi Kristovi -a nikdy viac sa nevráť." (Pozn. vyd.: Rímskokatolíci nemajú dovolené oslovovať zlého ducha priamo. Preto je lepšie poprosiť Ježiša, aby On odstránil prítomných zlých duchov.)
Je pravdepodobné, že to budete musieť urobiť niekoľkokrát. Ak s týmto javom nemáte skúsenosti, môžete sa rozhodnúť, že najmúdrejšie je prestať, prikázať duchom, aby sa prestali prejavovať a potom odkázať človeka k niekomu, komu dôverujete a viete, že má skúsenosti v oblasti oslobodzovania.
Na konci všetkých modlitieb je treba byť pozitívny, prepustiť človeka v pokoji. Obyčajne končievam prosbou k Ježišovi Kristovi, aby naplnil všetko, čo bolo ponechané prázdne a prihováram sa za odstránenie negatívnych vplyvov tak. že sa modlím za opačné, pozitívne čnosti z Ježišovho života. Ak človek trpel odmietaním, vieme, že aj Ježiš tým trpel. Preto sa môžeme modliť, aby Ježiš prišiel a naplnil človeka veľkou láskou, aby mu bol skutočným priateľom a spoločníkom, aby mohol osobne zažiť, ako veľmi ho Boh miluje. Aby bol ako apoštol Ján, milovaný učeník.
Povzbudzujem ho, aby čítal knihy, ktoré zdôrazňujú Božiu lásku - lásku, po ktorej homosexuál túži celý svoj život. Spomedzi evanjelií je veľmi dobrým čítaním Lukášovo, ktoré zdôrazňuje Kristov súcit.
Z KNIHY - HOMOSEXUALITA - MOŽNO SA Z NEJ UZDRAVIŤ ? - FRANCIS MACNUTT
Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete
Kňaz : ThDr. ICLic. PacdDr. Jozef Maretta, PhD.
Páter Gabriel Amorth, oficiálny rímsky exorcista, povedal veľmi závažný názor, že ak biskup nevykonáva exorcizmy alebo nepoverí kňaza, aby ích vykonával, dopúšťa sa ťažkého hriechu.
Mená zlých duchov poznané zo skúsenosti exorcistov
Podľa niektorých autorov je potrebné rozlišovať Satana, zlých duchov, nečistých duchov, diabla a Zlého. Aj v súčasnosti sa väčšina exorcistov počas exorcizmu pýta Zlého na jeho meno. Táto prax sa odporúča v rôznych trebníkoch, či už v rímskom rituáli latinskej cirkvi z r. 1614 a jeho neskoršom vydaní, tak aj trebníkoch východných katolíckych i nekatolíckych cirkví (Mohylov a i.) a je veľmi potrebná, o čom svedčí aj dvojtisícročná skúsenosť.
Slovo smilstvo má svoj koreň v hebrejskom koreni "znh" a označuje mimomanželský pohlavný styk s "postrannou ženou", t.j. prostitútkou, často však označuje aj inú pohlavnú nezriadenosť (Ex 22,18-20; Lv 20,13.15). Prvú zmienku o smilstve nachádzame v Knihe Genesis 38,24, kde sa píše "....Asi po troch mesiacoch oznámili Júdovi: Tvoja nevesta sa pozabudla- a keby len to- ale následkom svojho smilstva aj otehotnela!
Tu Júda povedal: Vyveďte ju, nech sa upáli!" Kniha Prísloví v 7,5-27 varuje pred smilstvom ako pred niečím nemúdrym a veľmi škodlivým doslova zhubným. Kňazova dcéra, podľa Zákona mala byť za prostitúciu, smilstvo, upálená (Lv 21,9). Starý zákon zakazoval prostitúciu (Lv 19,29) hlavne preto, že u okolitých národov bola prostitúcia spojená s pohanskými kultami.
V Egypte a v Babylone manželský zväzok božstva reprezentovaného kráľom, tvoril časť obradov, ktoré mali zvýšiť plodnosť zeme. K tomu bolo potrebné kňažiek-vestáliek pri chrámoch. Obzvlášť to bolo rozsiahle v Sýrii, kde tak, ako v Egypte a v Babylone bola plodivá sila zbožňovaná, pohlavné obcovanie predstavovalo významnú zložku kultických úkonov. Kananejské svätyne boli vlastne veľké nevestince, posvätené náboženstvom. Napriek všetkým zákazom (Lv 21,7-9) táto modlárska prax prenikla hlavne v dobe, kedy v Izraeli vládli králi aj medzi Izraelcov (Am 2,7; Oz 4,13). Deuteronomium v /23,17n/ hovorí o kultických prostitútkach a prostitútoch, ktorým sa tiež hovorilo "pes". Toto sa neskoršie používalo pre označenie modlástva (Lv 20,5; Nu 15,15,39; Dt 31,16; Sdc 2,17; 8,27.33; Ž 106,38n; Iz 57,5; Jer 3,1; 13,27;Ez 16,20; 23,7; Oz 4,12.15; 5,3; 9,1. Atď.) Zdá sa, že až babylonský exil očistil Izraela od tohoto zla. Ale aj potom výraz smilniť znamenal nevernosť Bohu a odpadnutie od neho (Zjv 17).
Grécke slovo "porneia" môže v Novom zákone znamenať to isté čo cudzoložstvo (Mt 5,32; 9,19) alebo krvismilstvo ako v 1 K 5,1 a snáď aj Sk 15,20n. Apoštol Júda vo svojom liste v kap.7 myslí na prostitúciu, ktorej odstrašujúcim príkladom bola Sodoma a Gomora. Prvá kniha Kráľov v 6,9 hovorí, že smilníci a cudzoložníci, ktorých stavia na rovnakú úroveň s modlármi, nedosiahnu kráľovstvo Božie. Ježiš hovorí, cudzoložstvo a smilníctvo vychádzajú zo skazeného srdca človeka (Mk 7,21n) a smyselný pohľad na ženu prehlasuje za vykonané cudzoložstvo (Mt 5,27n).
Tak ako sme videli smilstvo i napriek pohanského kultu, zostalo vždy veľkým zlom a bolo veľmi prísne trestané. Katechizmus Katolíckej cirkvi zahrňuje smilstvo do skupiny,ktorú nazýva "previnenia proti čistote". Patria sem: chlipnosť (luxuria), onánia (masturbácia), smilstvo (fornicatio), pornografia, prostitúcia a znásilnenie (stuprum). O týchto priestupkoch sme veľmi podrobne hovorili v príručke Zákony zo Sinaja a z Vatikánu.
Podľa sv.Tomáša Akvinského smilstvo je väčší hriech, než hriech, ktorý je proti vonkajším dobrám, je menší však než hriechy, ktoré sú priamo proti Bohu, aj než hriech, ktorý je proti životu človeka. Nikto nie je viazaný zachovávať vieru tomu, kto ruší vieru, teda tomu, ktorý je vierolomný, preto bolo podľa Mojžišovho zákona dovolené mužovi prepustiť manželku, ktorá sa dopustila smilstva. Lenže, cudzoložstvo nerobí manželstvo nepravým, preto nie je dovolené jednému za života druhého vstúpiť do nového manželstva, aj keď sa druhý dopustil cudzoložstva.
Kresťanská etika, podobne ako Katechizmus Katolíckej cirkvi zahŕňa pod pojem smilstvo akékoľvek zneužívanie sexuality. Vychádza zo známej histórie stvorenia človeka ako muža a ženu. V tomto akte nešlo vôbec o numerické prekonanie samoty, ale o účelovosť. Išlo o doplňujúce spojenie dvoch bytostí Toto spojenie neprinieslo len psychologické plody (prekonanie samoty), ale aj ontologické (vznik nového života). Z toho plynú pre človeka dve úlohy- dať a prijať spoločenstvo, ako aj prijať jeho dôsledky (úlohu spolutvorcu nového života). Šieste prikázanie stráži plnenie týchto úloh.
Tu nejde o ochranu majetkoprávnych vzťahov, v ktorých by bola žena chápaná ako majetok muža a cudzoložstvom by bolo jeho právo porušené. V šiestom prikázaní je potrebné vidieť predovšetkým teocentrický akcent. Smilstvo je častý preklad hebrejského "byť neviestkou, mať pohlavný styk s predajnou ženou, chrámovou zamestnankyňou", pretože ako sme to aj povedali, kananské svätyne boli vlastne nevestince. Deuteronomium 23,7 žiada, aby žiadna izraelská dcéra sa nezasvätila smilstvu, ale taktiež ani žiadny z izraelských synov. "Neprinesieš prostitúcku mzdu, ani psovskú odmenu (psom sa rozumie mužský prostitút) do domu Pánovho". Tak ako sme to už aj uviedli veľa miest Sv. písma svedčí o teocentricite sexu, so zretelom na vernosť Pánovi. Vo Sv. písme akákoľvek nevera Bohu sa označuje ako smilstvo, cudzoložstvo (1 Kor 3,16; Mk 7,21; 1 Kor 6,9). Sväté písmo jasne hovorí, že veci medzi mužom a ženou majú pôvod u Stvoriteľa a sú teda dobré. Ich zneužitie vedie k zrade na práve Pánovom a teda je potrebné ich užívať v súlade s vierou v Pána a s poriadkom stvorenia. To, že nie sú špatné, to ešte nehovorí, že sú pre každého vhodné. Môžu byť vytlačené inými hodnotami; platí ovšem, že nie každému je dané, napríklad oženiť sa.
Ak sa pozeráme z hľadiska filozofie sexuality včítane empirických údajov, duševné rozdiely pohlavia idú do hĺbky ľudskej osobnosti a nie sú len plodom kultúry. Človek nechce byť prijatý druhým ako predmet. Človek nevyhnutne nepodlieha vnútornému tlaku, nie je proti nemu bezmocný, a to spravidla ani v sexuálnej oblasti. Dôraz je položený na jeho pohnútky. Presun energie neochudobnňuje, ale naopak obohacuje i keď sa proti nerešpektovaniu sexuálnej potreby uvádzajú lekárske dôvody, ale medicína nepopiera, že zdržanlivosť neškodí, ale naopak napomáha duchovnému rozvoju.
Poznávať človeka druhého pohlavia za cieľom prípadného manželstva znemaná poznávať ho taktiež a predovšetkým v mimosexuálnej oblasti. Nie, že ak nie je sex nemáme si čo povedať. Takáto prax môže viesť len k neuváženému uzavretiu manželstva, a to z dôvodov, že keď sme už tak ďaleko nebolo by slušné sa rozísť a keď tak neskoršie. Takto kresťan nemôže rozmýšľať, lebo by poprel Krista.
Stud (prírodzená hanba) je úkaz nezávislý, ktorý núti človeka ku skrytosti sexuálnych pohnútok, a to aj dovolených. Plynie z presvedčenia, osobné stretnutie dvoch bytostí by bolo rušené prítomnosťou tretích osôb. K jednote ľudskej osoby odpovedá zapájanie do vzťahu dvoch pohlaví nielen telesnú stránku ale aj duševnú. To viedlo k vytvoreniu príslušných pojmov: sex sa týka telesnej oblasti, eros telesne-duševnej oblasti s dôrazom na duševnú stránku, fila sa týka priateľstva. Špeciálne agapé sa týka duchovnej lásky menovite božsky preniknutej, omilostenej. Hranice medzi nimi sú nevýrazné.
Totálnosť vzťahu dvoch ľudí rôzneho pohlavia v telesnej oblasti, kde ide o intenzitu odovzdania sa, ktoré nemá v iných medziľudských vzťahoch obdobu, ale ide aj o efektivitu, t.j. možnosť nového života, vedie nielen k požiadavkám zapojenia sa ostatných zložiek človeka tu a teraz, ale aj k požiadavke trvalosti, ktorá má časový rozmer, ako aj výlučnosti, kde ide o priestorový rozmer. Nároky teda presahujú do sociálnej oblasti, ktorá samozrejme nemá byť vyňatá zo stretnutia oboch pohlaví. Trvalosť a výlučnosť, registrovaná spoločnosťou, vyžaduje inštitucionalizáciu. Je výrazom nezrelosti osoby, ak odmieta oceniť právnu stránku vydareného, trvalého a výlučného vzťahu, ktorým je manželstvo
.
Z hľadiska teologického je potrebné tento problém rozumieť z pohľadu otázky: "Ako to vlastne bolo od počiatku (Mt 19,8)? V akom zmysle je muž a žena Božím obrazom?" Za pomoci analýzy zjavených informácii, podložených skúsenosťou odpoveď sa nachádza v dvoch kľúčových pojmoch, a to "osoba a dar".
Pred pádom človek poznávaním tvorov zisťuje svoju odlišnosť, uvedomuje si seba. Zákazom určitej činnosti poznáva svoje možnosti voľby, svoju slobodu a určenie svojho jednania zvnútra. Tieto dva fakty, t.j. sebauvedomenie a sebaurčenie sú dva konštitutívne prvky osoby. To, že sa nenašla jemu rovná pomoc, poznáva nutnú potrebu kontaktu so sebe rovnou bytosťou.
Božie dielo pre človeka vrcholí ženou, jej príchodom si človek uvedomuje, že je obdarenou bytosťou. Darom je žena, v nej nielen ako dar vrcholí celé tvorstvo, ale aj tvorba človeku najbližšia, vlastné telo. Podľa Sv. Otca Jána Pavla II. telo je ako dar, je svedkom Božej lásky, ktorá je prameňom každého daru. Teda tak sa na svete objavil sex, podľa /Gn 2,24/ ide o obojstranný dar, ktorý nespočíva v užívaní sexu, ale v úplnom odovzdaní sa a prijatí daru jedného druhým. Nahota (Gn 2,25) je vhodným vyjadrením ničím neobmedzeného odovzdania sa a pretože toto odovzdanie nezodpovedá zámeru Stvoriteľa, nemá tu miesto stud.
Kľúčovými pojmami sú tu osoba a dar. Tieto dva pojmy úzko spolu súvisia. Osobu je možné chápať ako bytostný dar, ktorý človek dostáva od Boha a ktorý človek dáva druhému človekovi. Tento dar má byť zároveň prijímaný. Ak spojíme začiatok s koncom dostávame, že dar tela, ktorý umožňuje človekovi byť darom a zároveň byť obdarovaný v rámci osobného darovania sa zobrazuje, či spodobňuje spoločenstvo božských osôb, ktoré sa dopĺňajú v Najsvätejšej Trojici. Tým je telo a sex hodnotené výslovne pozitívne.
Ak by sme nevideli svoje telo ako dar od Boha, nemôžeme vidieť hlbokú orientáciu na mravnosť, ktorá je do človeka vpísaná. Objavenie nahoty (Gn 3,7) predstavuje zmenu pohľadu na seba, na druhého a na Boha. Prvé predstavuje stratu mravnej jednoty tela a duše; druhé stratu jednoty muža a ženy a tretie stratu jednoty tvora a Tvorcu.
Ak dochádza k strate jednoty vo všetkých prípadoch, dochádza k strate pôvodnej komunikácie s druhou osobou, skrze telo ako nástroj dávania sa (Gn 3,7-otvorenie očí). A tu sa stal sex prekážkou komunikácie, a to pre žiadostivosť- nehľadá sa osoba, ale telo a tým je ohrozený dar vo svojej podstate, lebo je vynucovaný a tak prestáva byť darom. Takýto "dar" neprináša uspokojenie, stráca schopnosť dávať. Človek uteká pred človekom, pretože to prežíva ako objekt žiadostivosti druhého, ide o vynucovanie a nie o darovanie, teda byť darom. Pochopiteľne, to neprináša uspokojenie, ale naopak strácanie schopnosti dávať sa. Osoba sa dostáva s telom do tmavej väzby, hanbí sa a tak sa chráni pred nebezpečím zneužitia tela ako prostriedku. Toto pochopiteľne vedie k pomýlenému názoru na rast slobody, darovania sa a vedenia slobodnej komunikácie.
Špeciálnou formou komunikácie je kontakt reči tela. Toto predstavuje veľké obohatenie človeka človekom na rôznych rovinách ľudskosti, ale aj plodný aj mimo rámec komunikujúcej dvojice, pretože ide o zakladanie nového života. Úplná jednota božských osôb si žiada niečo podobného u človeka, t.j. ide o neobmedzené, výlučné a trvalé darovávanie a naviac sociálne postihnuteľné príslušnou formou- manželstvom.
Vzhľadom na to, že prírodzená náklonnosť k sexualnej aktivite neodpovedá vždy vydarenej ľudskosti a humánnej sexualite, ale vedie k strate "ľudskej tváre" je žiadúce, ba nutné, aby bola regulovaná istými pravidlami, ktoré slúžia integrovaniu sexuality do osoby. K ľudsky vydarenej sexualite nepatria formy, ktoré neumožňujú slobodné darovanie seba- znásilnenie, darovanie sa druhej osobe- masturbácia dar života- homosexualita. Záverom je potrebné zdôrazniť, že eticky významný nie je iba čin, ale aj dobrovoľné myšlienky a žiadosti, ktoré naň pripravujú.
Chcela by som sa na Vas obratit s jednou prosbou a poradit.
Ja osobne poznam jedneho chlapca, na ktorom mi velmi zalezi. Je mi dost osobne blizky, a jednoducho castym stretavanim sa nase kamaratstvo prehlbovalo, v takej urcitej vzajomnej dovere. Z mojej strany to bolo ovela lahsie, pretoze sa mi velmi pacil, citila som k nemu nieco viacej. Moja laska k nemu uz nebola len na baze priatelstva. On to velmi dobre vedel, vnimal to, ale stale sa len vyhovaral, a vymyslal si, ze ma uz nejaku dievcinu, a chodil okolo horucej kasi. Snazila som sa to respektovat, a brat ho ako velmi dobreho priatela. I ja som vnimala z jeho strany, ze mu som nie lahostajna a zalezi mu na mne. Stale som rozmyslala nad tym v com je teda problem. Az po urcitej dobe mi povedal, ze je iny ako ostatni chalpci, ze je homosexual.
V tej chvili, som skamenela, obarilo ma, a prve co ma napadlo v mysli bolo "Pane, preco prave ja?" Po tom vsetkom sme sa este nejaku dobu stretavali i nadalej, ale stale som sa coraz viac trapila, a bolelo ma to. Neustale som sa modlila za neho, i nadalej zostava v mojich modlitbach. Uz som jednoducho nevladala, nemala som dostatok sil na spolocne stretavanie sa. Nedokazala som to prijat, nahovarala som si, ze pomocou Bozou sa to vyriesi a vsetko bude uplne inak. Hovorila som si, ze ma potrebuje, nemozem ho len tak "odhodit". Viem, ze ma mal rad ako dobru priatelku a svojim sposobom ma potreboval ako oporu. I moj nazor na tuto temu poznal, snazila som sa mu pomoct ako sa len dalo, presvedcit ho, ale marne. Postupne som pochopila, ze na mne to nie je, ja ho nemozem zmenit, ked nema snahu "on" sam. Ale, nakoniec po dlhom premyslani som sa predsa rozhodla na neurcitu dobu ukoncit toto nase spolocne stretavanie, i ked to nebolo pre mna najlahsie. Dokial ho nebudem mat "rada ako priatela" sa s nim nemozem stretavat, teda tak to vnimam a citim ja. "Co clovek nevidi, srdce neboli."
Chcem sa Vas opytat, ci to z mojej strany nebolo sebecke urobit tento krok, alebo unik pred nim? Ako sa ma clovek stavat k takymto ludom, ako im mozeme pomoct?
Budem Vam osobne velmi vdacna za Vasu odpoved.
Monika
Odpoved - 54
o. Pavol Eirene, C.Ss.R.
4. nov. 99
Milá Monika!
V prvom rade Ti chcem povedat, ze to nebol ziadny sebecky krok. Takéto myslienky pokladaj za obycajné pokusenie, ktoré Ti chce vziat pokoj.
Boh kazdému daroval slobodnú vôlu a nikdy ju nezlomí i za cenu, ze sa clovek rozhodne pre peklo. To je skutocnost, ktorú si treba povedat najsamprv. Nebudme teda my múdrejsí ako Boh a neznásilnujme vôlu druhého cloveka. Boh je nekonecna láska a predsa respektuje slobodu cloveka, aj ked sa clovek rozhodne pre peklo. Boh stvoril cloveka na svoj obraz, teda tak vzneseného, ze clovek nemôze nebyt bez slobodnej vôle. Keby Boh zobral clovekovi slobodnú vôlu, clovek by prestal byt clovekom. Boh by tym znicil cloveka a preto Boh nikdy nevezme clovekovi slobodnú vôlu. Iba clovek sám sa môze pozbavit svojej slobodnej vôle. Zatratenci v pekle prezívajú peklo práve preto, lebo celé ich bytie by sa chcelo vrhnút do lásky, ktorú spoznali v Bohu, ale uz nie sú schopní sa pre nu rozhodnút.
Zakial sme vsak tu na zemi, máme vzdy sancu rozhodnút sa pre Boha. Inymi slovami, sme vzdy slobodní. Ale ak páchame hriech, - vedome a dobrovolne, - nasa sloboda sa umensuje, a clovek v hriechu je niekedy uz tak velmi slaby, ze bez osobitnych Bozich milostí nie je morálne schopny povstat zo svojich hriechov. Preto takymto ludom môzeme najlepsie pomôct tak, ze sa za nich modlíme a vyprosujeme im milost obrátenia, ako nás o to prosí aj Panna Mária vo Fatime.
O probéme homosexuality hovorí aj novy Katechizmus Katolíckej Cirkvi.
2357 - …Jej psychicky vznik ostáva z velkej casti nevysvetleny. Tradícia, opierajúc sa o Sväté Písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vztahy ako velmi závaznú zvrátenost, vzdy hlásala, "ze homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené". Sú proti prirodzenému zákonu.… V nijakom prípade ich nemozno schvalovat.
2358 - Nemaly pocet muzov a zien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnost je pre väcsinu z nich skúskou. Treba ich prijímat s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhybat sa akémukolvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voci nim. Aj tieto osoby sú povolané plnit vo svojom zivote Boziu vôlu a, ak sú krestanmi, spájat s Pánovou obetou na krízi tazkosti, s ktorymi sa môzu stretnut v dôsledku svojho stavu.
2359 - Homosexuálne osoby sú povalané k cistote. Cnostami ovládania sa, ktoré vychovávajú k vnútornej slobode, niekedy aj pomocou nezistného priatelstva, modlitbou a s pomocou sviatostnej milosti sa môzu a majú postupne a rozhodne priblizovat ku krestanskej dokonalosti.
Z toho, co nám katechizmus hovorí vyplyva, ze ak osoba z akychkolvek dôvodov uz ma sklony k homosexualite, sklon nemusí byt samo v sebe hriechom, ale skutky v ziadnom prípade nie sú morálne ospravedlnitelné. Cize homosexuálne skutky nie sú nikdy prípustné.
Sväté Písmo predstavuje homosexuálne vztahy ako velmi závaznú zvrátenost. Jednen z dôvodov homosexuality, a mozno najrozsírenejsí, uvádza sv. Pavol v Liste k Rímanom.
Bozí hnev z neba sa zjavuje proti kazdej bezboznosti a neprávosti ludí, ktorí neprávostou prekázajú pravde. Je im predsa zjavné, co mozno o Bohu vediet; Boh im to zjavil. Ved to, co je v Nom neviditelné - jeho vecnú moc a bozstvo -, mozno od stvorenia sveta rozumom poznávat zo stvorenych vecí; takze nemajú vyhovorky. Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vdaky…
Preto ich Boh vydal necistote podla ziadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, co Boziu pravdu zamenili za loz, uctievali stvorenia a slúzili radsej im ako Stvoritelovi, ktory je zvelebeny naveky. Amen.
Preto ich Boh vydal nehanebnym náruzivostiam. Ich zeny zamenili prirodzeny styk za protiprirodzeny. A podobne aj muzi zanechali prirodzeny styk so zenou a zahoreli ziadostivostou jeden k druhému: muzi s muzmi páchali nehanebnost. Tak si sami na sebe odniesli zaslúzenú odplatu za svoje poblúdenie. A pretoze si nevedeli vázit poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmyslaniu, aby robili, co sa nepatrí.
Rim 1:18-28
Ak z Bozej prozretelnosti, Monika, si sa stretla s tymto chlapcom, mozno mu Pán prostredníctvom Teba chcel dat pomocnú ruku. To vsak neznamená, ze by si sa mala aj nadalej s ním stretávat. Ak niekoho milujeme a vieme, ze má nebezpecnú chytlavú chorobu, bolo by velmi nemúdre nebrat na to ziadny ohlad. Takyto nemocní sa izolujú od ostatnych ludí a dávajú sa do karantény. Tí, ktorí sa o nich starajú sú na to speciálne pripravení a pouzívajú speciálne prostriedky pri práci s nimi. Cosi podobné je s hriesnikmi, ktorí milujú svoje hriechy.
Zváz si preto dôsledky, ktoré by pripadali do úvahy. Predovsetkym si daj otázku, ci by ste vôbec mali deti v manzelstve. A ak by ste mali, chcela by si aby Tvoje deti mali za otca homosexuála, cloveka, ktory sa tesí svojej náruzivosti? Zváz si, ze ak by si si vzala za manzela cloveka, ktory nie je schopny byt zodpovednym manzelom, nevystavujes skode a nebezpecenstvu iba seba, ale si zodpovedaná aj za stastie a zdravy vyvin svojich deti.
Nemôzme ich, ako to hovorí katechizmus, odsudzovat alebo nespravodlivo diskriminovat, ale nemôzme diskriminovat ani nevinné deti, ktoré by z takéhoto manzelstva mohli mat v zivote tazké psychické následky.
Viem, ze podobné situácie nie sú v zivote lahké, ale snaz sa ich riesit vo svetle Kristovho evanjelia a predovsetkym skrze modlitbu.
Nech Ta Pán pozehná, aby si sa riadila predovsetkym zdravym úsudkom svojho rozumu, ktory dokáze prehliadnut nemiestne city a vidiet, co prinesie ozajstné dobro tak Tebe ako aj inym.
A nech Pán zehná aj toho chlapca. Len Pán pozná celé pozadie jeho situácie. Ak zije zivotom homosexuála, zije v hriechu. Ak nadobudol tento sklon uz z akéhokolvek dôvodu, a chce sa z neho dostat, nech si nezúfa, ale nech sa obráti na Boha o pomoc, lebo Bohu nijaká vec nie je nemozná.
Přísným postem rozumíme půst od masa spojený s postem újmy.
Půst. – Postí se, kdo si odepře některý pokrm anebo značnější část denní potravy. Pán Ježíš se postil na poušti čtyřicet dní a nocí. Kromě postu tělesného s nikým nemluvil a snášel nepohodu. Byl to tedy zároveň i půst duchovní. K podobnému postu zve i nás: „Chce-li kdo za mnou přijíti, zapři sebe sám, vezmi denně svůj kříž a následuj mne.“ (Luk. 9, 23)
Jako kající skutek usmiřuje půst spravedlnost Boží a zahlazuje časné Boží tresty. Také krotí zlé žádosti a povznáší mysl k Bohu. „Trestám tělo své a podrobuji si je,“ napsal o sobě svatý Pavel (1. Kor. 9, 27). Jsou zlí duchové, kteří ze srdce „nevyjdou leč modlitbou a postem.“ (Mar. 9, 28) Jak užitečný byl půst Danielovi a jeho třem druhům na královském dvoře! (Dan. 1, 15) „Z mnoha jídel bývá nemoc, ale člověk zdrželivý si prodlužuje život.“ (Sir. 37, 33-34)
Cvič se snášet dobrovolně i to, co nemusíš, a odpírej si dobrovolně, co je dovoleno. Tím duchovně zesílíš a budeš schopen snášet věci nepříjemné a bolestné a snadněji odoláš tomu, co je zapovězeno. Cvič a vychovávej hrdinu ve své duši!
Postní diecézní řád se předčítá každoročně z kazatelny a bývá vyvěšen v chrámové předsíni. Pro jednotlivé dny se oznamuje v kostele. V různých pochybnostech o postu poradí zpovědník. Věřící se vybízejí, aby se posty, proti dřívějšku tolik zmírněné snažili nahrazovat postem duchovním a jinými dobrými skutky, zvlášť podporou těch, kteří potřebují pomoc. Neuposlechnout postní přikázání by bylo hříchem. Tato neposlušnost poskvrňuje duši a nikoli „pokrm, jenž vchází do úst.“ (Mat. 15, 11)
Půst od masa. – Postem od masa rozumíme zdržovat se pokrmu připravených z masa teplokrevných zvířat. Je tedy dovoleno v postní den požívat maso z ryb. Je však dovoleno připravovat jídlo se zvířecím tukem anebo jíst chléb se sádlem. Půst od masa je předepsán v každý pátek každému katolíkovi po sedmém roce jeho věku. Padne-li na pátek církevní nebo státní svátek, půst odpadá. Masité pokrmy jsou v pátek dovoleny (kromě Velkého pátku): 1. Věřícím jednotlivých míst, kde se konají velké trhy nebo církevní či světské slavnosti; 2. všichni, kdo neobědvají doma, nýbrž jedí mimo dům, berou si jídlo z domu, nebo si je dávají donášet; 3. dělníci na polích v době sklizně zemských plodů a při mlácení obilí; 4. zřízenci a dopravní dělníci, vojíni, strážníci a vězeňští dozorci; 5. ti, kdo se stravují v rodinách, kde se postní pokrmy nepodávají, nebo rodiny, kde alespoň jeden člen má dovoleno maso.
Půst újmy. – Tento půst byl dříve předepsán ve všední dny v době svatopostní a v Suché dny, a sice pro katolíky od 21 do 59 let. Nyní se tento půst v ony dny pouze doporučuje, pokud někdo nemusí namáhavě pracovat tělesně nebo duševně. Tím se rozumí jednodenní úplné nasycení při hlavním jídle a něco málo může se pojíst ráno a večer.
Půst přísný. – Postem přísným se rozumí půst od masa spojený s postem újmy. Tento půst je předepsán na Štědrý den, na Popeleční středu, na Velký pátek a v den před Nanebevzetím Panny Marie (14. srpna).
Dle současného církevního práva zavazuje přísný půst pod těžkým hříchem na Popeleční středu a na Velký pátek. Závazný zůstává i páteční půst od masa, který však může být nahrazen jiným adekvátním zbožným skutkem. Půst od masa zavazuje věřící pod hříchem od čtrnáctého roku věku, ale výchova k tomuto postu je vhodná již od ranného dětství. Přísný půst je závazný od osmnáctého do šedesátého roku věku.
Zvykej si denně odepřít nějakou maličkost něco dovoleného z lásky k Pánu Ježíši a za pokání, zvlášť každý pátek. Tak si můžeš již na světě vytrpět tresty za své hříchy, můžeš si nashromáždit zásluhy pro nebe a upevnit svou duši v dobrém.
Konrád Saský1 říká, že Maria posílá na ochranu svých umírajících služebníků nebeské-ho knížete, sv. Michaela, se všemi anděly, aby je rychle bránili v ďábelských pokušeních a do-vedli do nebe duše těch, kteří se jí neustále zvláštním způsobem svěřovali do ochrany.
Izaiáš říká, že když se nějaký člověk loučí s tímto životem, celé peklo se začne hýbat a vysílá nejhorší ďábly, aby duši před odchodem z těla pokoušeli a aby pak na ni žalovali, když má předstoupit před soudnou stolici Boží: „I nejhlubší podsvětí je kvůli tobě rozrušeno, čeká na tvůj příchod, probudilo kvůli tobě přízraky všech vojevůdců země“ (Iz 14,9). „Chrání-li však duši Panna Maria,“ říká Richard od sv. Vavřince2, „nebudou si zlí duchové troufat ji obžalovat, protože vědí, že božský Soudce nikdy neodsoudil a nikdy neodsoudí duši, jejíž ochranu pře-vzala jeho vznešená Matka.“
Sv. Jeroným ( Hieronym ) píše panně Eustochium, že Panna Maria nejen pomáhá svým milovaným služebníkům při smrti, ale že jim vychází vstříc na jejich cestě do nového života, aby jim dodávala mysli a doprovázela je před Boží soud. – To souhlasí se slovy blaho-slavené Panny sv. Brigitě, když jí řekla o mariánských ctitelích, kteří jsou v posledním tažení: „V tu dobu jim vyjdu vstříc jako jejich nejmilejší Panovnice a Matka, aby měli ve smrti útěchu a zmírnění.“
Dobrotivá Královna bere pod svůj plášť duše a sama je uvádí do nebe
I sv. Vincenc Ferrerský říká: „Blahoslavená Panna přijímá k sobě duše umírajících. – Dobrotivá Královna bere pod svůj plášť jejich duše a sama je uvádí před božského Soudce, svého Syna, a tak jim s jistotou vymáhá spasení.
Tak se stalo i Karlovi, synovi sv. Brigity. Zemřel v nebezpečném vojenském stavu daleko od své matky. Světice se bála o jeho spásu. Ale blahoslavená Panna Mária jí zjevila, že Karel byl spasen pro svoji lásku k ní, že mu sama při smrti přišla na pomoc a sama mu vnukala povzdechy křesťanských ctností, potřebných v té chvíli.
V té době světice uviděla Ježíše na trůnu a spatřila ďábla, který nesl dvě žaloby proti Nejsvětější Panně: První, že mu Panna Maria zabránila pokoušet Karla v hodně jeho smrti; druhou, že Panna Maria sama přivedla Karlovu duši na soud a tak ji i zachránila, když mu nedovolila ani vyložit důvody, pro které si dělal na tuto duši nárok. Potom světice uviděla, jak božský Soudce ďábla zahnal a jak Karlova duše byla vzata do nebe
„Okovy její jsou vazba spasitelná“ (Sir 6,31). „Nakonec v ní najdeš odpočinutí“ (Sir 6,29). Blaze ti, bratře, když budeš v hodině smrti spoután sladkými okovy lásky k Matce Boží. Tyto okovy jsou okovy spásy, neboť ti zajistí tvé věčné spasení a poskytnou ti při smrti ten blažený mír, který je začátkem věčného míru a odpočinku. – P. Binet vypravuje ve své knize o Dokonalostech Panny Marie, že jednou připravoval na smrt velkého mariánského ctitele, který mu v poslední chvíli řekl: „Můj otče, kdybyste věděl, jak jsem šťastný, že jsem sloužil nejsvětější Matce Boží.
Ani vám nemohu vyjádřit radost, kterou nyní cítím.“ – P. Suarez byl velkým mariánským ctitelem.
Říkával, že by zaměnil všechnu svoji vědu za zásluhu jediného Zdrávasu. Umíral pak s takovou radostí, že řekl: „Nemyslel jsem, že umírat je tak sladké!“ –
Tutéž spokojenost a radost budeš beze vší pochybnosti cítit i ty, zbožný čtenáři, když budeš moci vzpomenout v hodince smrti, žes miloval tuto dobrou Matku, která zůstane věrná svým dětem, když jí věrně sloužily a uctívaly ji návštěvami, růžencem, posty a zvlášť, když jí děkovaly, velebily ji a často se svěřovaly do její mocné ochrany.
O tuto útěchu tě nesmí oloupit ani vzpomínka na minulé hříchy, jen když se ode dneška přičiníš o dobrý život a o službu této nejvděčnější a nejlaskavější Paní! V úzkostech a pokušeních, kterými tě bude ďábel svádět k zoufalství, tě bude ona sílit, dokonce sama přijde, aby tě připravila na smrt. Sv. Petr Damiani vypráví o svém starším bratrovi Marinovi, že se jednou dopustil urážky Boží.
Odešel před Mariin oltář a na znamení, že chce být jejím otro-kem, si dal svůj pás kolem krku a řekl: „Má Paní, Zrcadlo čistoty, urazil jsem hříchem nečisto-ty Boha a tebe. Nezbývá mi nic jiného, než se ti dát do otroctví. Pohleď na mě, stávám se tvým otrokem. Přijmi mne a nepohrdej mnou, vzpurným.“ Potom zanechal na stupních oltáře jistý peněžitý obnos a slíbil, že ho bude platit každý rok jako znamení svého otroctví v službách. Panne Marií
Když později ležel na smrtelném lůžku, zvolal jednou ráno, nedlouho před smrtí: „Vstaňte, vstaňte, pokloňte se mé Paní!“ A nato řekl: „Jak to, Královno nebeská, že jsi navštívila mne, ubohého sluhu? Požehnej mi, Paní, když jsi mne navštívila, a nedopusť, abych zahynul.“ Vtom přišel jeho bratr Petr. Marino mu vyprávěl o návštěvě Panne Marii a o jejím požehnání a stěžoval si, že přítomní v její přítomnosti ani nepovstali. Brzy nato klidně zesnul v Pánu. – Taková bude i tvoje smrt, drahý čtenáři, budeš-li v budoucnosti věrný Marii, i když jsi v minulosti urazil Boha.
Ona ti vyprosí sladkou a klidnou smrt
A když se budeš příliš děsit a ztrácet důvěru při vzpomínce na spáchané hříchy, přijde ti Panna Maria dodat zmužilosti, jako se stalo alsaskému hraběti Adolfovi. Tento muž opustil svět, vstoupil do řádu sv. Františka, a jak vypravuje řádová kronika, byl velkým ctitelem Matky Boží. Když se jeho dny nachýlily ke konci a když se rozpomínal na život strávený ve světě, na zacházení s poddanými a na přísný Boží soud, začal se v nejistotě věčného spasení děsit smrti.
Vtom se umírajícímu zjevila v průvodu mnoha svatých Panna Maria, která ostražitě sleduje úzkos-ti svých ctitelů, a dodávala mu mysli těmito slovy: „Můj nejdražší Adolfe, proč se bojíš zemřít, když jsi můj?“ Při těchto slovech služebník Panny Marie celý okřál, bázeň ho opustila a on v klidu a míru skonal.
Dodejme si odvahy i my, i když jsme hříšníci, a doufejme, že nás Panna Maria potěší při smrti svou přítomností, když jí budeme s láskou sloužit v životě, který nám ještě na zemi zbývá.
Naše Královna slíbila v jednom hovoru sv. Mechtildě, že pomůže v hodině smrti všem svým ctitelům, kteří jí zaživa věrně sloužili. Ó, Bože, jaká je to útěcha v posledních okamžicích živo-ta, po nichž se hned rozhodne o našem věčném životě, vidět u sebe nebeskou Královnu, jak nás těší a slibuje svoji ochranu.
Pro útěchu však uvedu ještě několik jiných příkladů. P. Crasset vypravuje, že sv. Maria z Oignies uviděla blahoslavenou Pannu u smrtelného lože zbožné vdovy ve Villembroku, která trpěla vysokou horečkou. Panna Maria stála u ní, těšila ji a ovívala vějířem. –
+ Když umíral sv. Jan z Boha, očekával návštěvu Panny Marie, kterou vroucně uctíval. Když ji však neviděl přicházet, byl velmi zarmoucen a snad i bědoval. Matka Boží se mu však zjevila v pravý čas a na pokáranou za jeho malou důvěru mu řekla táto něžná slova, která mohou povzbudit všechny Mariiny služebníky: „Jene, co sis to myslel?
Že bych tě opustila? Copak nevíš, že své ctitele v hodině smrtit nemohu opustit? Nepřišla jsem dříve, protože ještě nenastala ta pravá chvíle; nyní nadešla, proto jsem si pro tebe při-šla. Pojďme do nebe!“ A brzy nato světec dodýchal. Odešel do nebe, aby navěky děkoval své předobré Královně.
Má nejsladší Matko, jak zemřu já, bídný hříšník? Myslím na tu hroznou chvíli, až budu muset vydechnout duši a jít před soudnou stolici Boží; a když si vzpomenu, jak jsem si svými zvrácenými činy tolikrát podepsal ortel věčného zavržení, třesu se, děsím se a velmi se bojím o svou věčnou spásu.
Ó, Panna Maria, skládám své naděje v Ježíšovu krev a ve tvou přímluvu. Ty jsi Královna nebe, Královna vesmíru, jedním slovem, jsi Matka Boží. Jsi ovšem vznešená, ale tvá velebnost tě od nás nevzdaluje, ale nutká tě k většímu soucitu s našimi nesnázemi. Když se povznesou k nějaké důstojnosti lidé ve světě, odvracívají se od svých bývalých přátel, kteří zůstali v níz-kém postavení, ani je neuznávají za hodné pohledu. Tvé vznešené a dobrotivé srdce však takto nejedná. Kde objeví větší bídu, tam usilovněji pomáhá. Vzýváme-li tě, hned nám spě-cháš na pomoc, dokonce předcházíš naše modlitby svými milostmi. Těšíš nás v zármutku, za-háníš bouře pokušení, drtíš nepřátele, nepřehlédneš ani jedinou příležitost, aby ses neposta-rala o naše blaho.
Chrysogonus, Mundus Marianus, P. II., disc. 38: vypráví o farářovi, který byl povolán k umírajícímu boháčovi, obklopenému přáteli a příbuznými: zlí duchové se však zmocnili duše tohoto hříšníka. – V téže době volala k sobě kněze i chudá, opuštěná žena; když k ní kněz přišel, nalezl u ní Matku Boží, která ošetřovala umírající a po udělení svátostí umírajících vzala duši své ctitelky do nebe.
OSLAZUJE SVÝM CTITELŮM SMRT
Buď vždy velebena ruka Boží, která v tobě sjednotila tolik velebnosti a tolik něhy, tolik vznešenosti a tolik lásky. Neustále za to děkuji Pánu a raduji se z toho, neboť tvá blaženost je mou blažeností a tvoje štěstí zvyšuje štěstí moje.
Ó, Těšitelko zarmoucených, potěš zarmouceného člověka, který se ti svěřuje do ochra-ny. Jsem sklíčený výčitkami svědomí, zatížený tolika hříchy a nemám jistotu, zda jsem je ná-ležitě oplakal. Všechny mé činy jsou plné kalu a chyb. Peklo dychtivě čeká na mou smrt, aby mě mohlo obžalovat. Uražená Boží spravedlnost žádá dostiučinění. Má Matko, co se se mnou stane? Jestliže mi nepomůžeš ty, jsem ztracen. Co mi odpovíš? Pomůžeš mi?
Ó, milosrdná Panno, potěš mě! Vypros mi lítost nad mým hříchy! Vypros mi sílu, abych se polepšil a věrně sloužil Bohu v životě, který mi ještě zbývá. A když mě sevřou poslední smrtelné úzkosti, ó, Panna Maria, moje naděje, neopouštěj mě! V té chvíli mi ještě více pomáhej a posiluj mě, abych si nezoufal při pohledu na své viny, až mi je ďábel ukáže.
Ó, má Paní, odpusť mi mou smělost, přijď mě pak sama potěšit svou přítomností. Tuto milost jsi poskytla tolika lidem; i já si ji vyprošuji. Je-li moje smělost velká, ještě větší je tvo-je dobrota, která vyhledává nejubožejší lidi, abys je těšila. To je má naděje. Rád bych, abys požívala na věky slávu za to, že jsi zachránila před peklem bídného odsouzence a uvedla ho do svého království, kde – jak doufám – ti budu radostně u tvých nohou věčně děkovat, vele-bit tě a věčně tě milovat. Ó, Panna Maria, očekávám tě. Nenech mne bez útěchy. Staň se to, staň! Amen, amen!
NADĚJE NAŠE, BUĎ ZDRÁVA !
§1: Panna Maria je nadějí všech
Moderní bludaři nemohou snést, když zdravíme a vzýváme Pannu Marii jako svoji Na-ději: Naděje naše, buď zdráva! Říkají, že jen Bůh je naší nadějí a že Hospodin zlořečí všem, kteří skládají důvěru v lidského tvora: „Proklet buď člověk, který spoléhá na člověka“ (Jer 17,5). Usuzují takto: Panna Maria je tvor. Jak tedy může být tvor naší nadějí?
To tvrdí bludaři. Přesto však Církev svatá ukládá všem duchovním a všem řeholníkům, aby každý den pozvedali svůj hlas a vzývali Marii za všechny věřící sladkými slovy: Naděje naše, naděje všech, buď zdráva!
„Dvojím způsobem můžete v někoho doufat,“ říká Andělský Učitel, sv. Tomáš1: „buď jako v hlavní příčinu pomoci anebo jako v prostředníka.“ Kdo očekává nějakou milost od krá-le, očekává ji od něho jako od pána; od králova ministra nebo důvěrníka ji však čeká jako od prostředníka. V tomto případě přichází milost na prvém místě od krále, ale prostřednictvím jeho důvěrníka. Proto, kdo se uchází o milost, může oprávněně tohoto prostředníka nazývat svou nadějí. Nebeský
Král, který je nekonečná dobrota, nás touží svrchovaně obohatit mi-lostmi; protože je k tomu třeba z naší strany důvěra, dal nám pro zvýšení této důvěry za Mat-ku a Orodovnici svou vlastní Matku. Jejím rukám svěřil všechnu moc, aby nám mohla pomá-hat. Proto chce, abychom v ni skládali naději ve svou spásu a v obdržení každého potřebného dobra. Kdo skládají svoji naději jen ve tvory bez ohledu na Boha, počínají si jako hříšníci, kte-ří se pro získání přátelství a přízně člověka nestydí Boha urážet. Takoví jsou ovšem zlořečení od Boha, jak říká Jeremiáš. Kdo ale doufají v Marii jako v Matku Boží, která má moc jim vy-prosit milosti a život věčný, takoví jsou Bohem požehnaní a působí jeho srdci radost. Vždyť Bůh si přeje, aby takto byla ctěna vznešená bytost, která ho milovala a ctila na světě více, než všichni lidé a andělé dohromady.
„Proto oprávněně nazýváme Pannu Marii svou Nadějí, neboť očekáváme na její přímlu-vu to, co bychom neobdrželi pouhými modlitbami,“ jak poznamenává sv. Robert Bellarmin2. „Prosíme ji,“ říká Suarez3, „aby důstojností Prostřednice nahradila naši chudobu. Kdo prosí svatou Pannu s touto důvěrou,“ dodává tento učenec, „neprojevuje nedůvěru v Boha, ale bá-zeň pro svou vlastní nehodnost.“
Príbeh obrátenia väzňa Claudia Newmana cez Pannu Máriu
Boh preukazuje všetkým ľuďom svoju priazeň a milosť. A čije to navonok viditeľné, alebo to zostáva skryté, robí to vždy prostredníctvom Panny Márie, Prostrednice všetkých milostí.
kutočná udalosť, ku ktorej došlo v roku 1944 v americkom štáte Mississippi, veľmi zreteľne ukazuje takéto materinské sprostredkovanie milosti, resp. viery cez Pannu Máriu. Páter Robert O'Leary SVD (1911-1984), misionár verbista v štáte Mississippi, bol bezprostredným účastníkom týchto udalostí a v 60. rokoch vydal o nich svedectvo.
Tento horlivý a oduševnený kňaz zanechal pre nasledujúce generácie nahrávku s označením: Príbeh obrátenia väzňa Claudia Newmana
Medzi toľkými hnutiami Ducha Svätého, je dnes v Cirkvi cítiť silný návrat k službe, ktorá sa zaoberá pomocou ľuďom, ktorí potrebujú oslobodiť od zla. Angažovať sa v tejto náročnej oblasti je zakorenené v samotnej podstate Cirkvi. Na počiatku Cirkvi boli Turíce. Dnes sa nanovo usilujeme, aby sa ako v prvotných dobách Cirkvi prejavovali charizmy a znamenia pre spásu dnešného človeka, v duchu 2. Vatikánskeho koncilu. Keďže na podobnú tému boli už v prostredí Cirkvi na Slovensku vydané kvalitné brožúry a pomôcky na tomto mieste sa obmedzíme len na niekoľko praktických rád, spomenieme dokumenty Cirkvi vyjadrujúce sa k tejto téme. Príbeh - Leopold J. Jablonský OFM - Modlitba za oslobodenie
Modlitba k svätému Michalovi archanjelovi
(malý exorcizmus)
Sv. Michal archanjel, Ty knieža nebeských vojsk, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských vojsk, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší po svete potulujú. Amen.
Lev XII, 1886
Svätý Michal archanjel, chráň nás v boji, nedaj nám zahynúť v stašnom súde ! Svätý Michal, ty si bol prvým bojovníkom t vo kráľovstvo; pros za nás!
Pius XI
Modlitba k svätému Michalovi, archanjelovi
(malý exorcizmus)
Mocný Michal archanjel Ty slávne knieža nebeských vojsk, chráň nás a hroznom zápase, ktorý vedieme proti knižactvám a mocnostiam, proti vládcom tohto temného sveta a proti zlým duchom.
Príď na pomoc ľuďom, kto všemohúci Boh stvoril nesmrteľných na svoj o a podobu, a ktorých draho vykúpil z moci Satana.Bojuj dnes Pánov boj s légiami svätých anjelov, tak si kedysi bojoval proti Luciferovi, vodcovi pyšu duchov a všetkých odbojných anjelov, ktorí boli tebe bezmocní a už nebolo pre nich miesta v nebi.
A anjel odpadlík, ktorý sa zmenil na anjela temnosti a ešte sa stále plazí po zemi, aby nás zničil, bol zvrhnutý do priepasti spolu so svojimi nasledovníkmi.
Ale tento prvý nepriateľ ľudstva a vrah od počiatku znova nadobúdol pyšnú sebadôveru. Prestrojený za anjela sveta chodí so zástupmi skazených duchov, napáda zem a vyhladzuje meno Boha a Ježiša Krista, plieni, zabíja a posiela do večnej záhuby duše, ktorým bola určená koruna večného života.
Tento skazený had je ako nečistý prúd, ktorý vlieva do ľudí so zvráte nou mysľou a spustnutým srdcom jed svojej zloby, ducha klamstva, bezbožnosti a rúhania a smrteľný dych nečistoty, neresti a ohavnosti. Títo prefíkaní nepriatelia ľudstva zaplavujú blenom a palinou Cirkev, nepoškvrnenú Baránkovú nevestu a dotýkajú sa jej posvätných pokladov. Ponáhľaj sa, nepremožiteľné knieža, na pomoc Božiemu ľudu proti vpádom zadných duchov a dožič mu víťazstvo! Amen.
(Lev XIII., Motu proprio, 28. 9. 1888)
Vznešená Kráľovná nebies
Vznešená Kráľovná nebies najvyššia Pani anjelov! Ty, ktorá si dostala od Boha poslanie i moc, aby si rozmliaždila hlavu Satana, pokorne prosíme, pošli nám na pomoc tvoje nebeské Vojská a z tvojej moci im prikáž, aby prenasledovali pekelných diablov, tlmili ich bezočivosť, všade ich premáhali a zvrhli naspäť do pekla.
Kto je ako Boh? Svätí anjeli a archanjeli, chráňte nás a strážte nás!
Dobrá, zhovievavá Matka, ty ostaneš naveky našou láskou a nádejou! Matka Božia, zošli nám svätých anjelov, aby nás ochraňovali a nepustili k nám zlého nepriateľa. Amen.
(Svätý Pius X., 8. júla 1908, spojené s odpustkami)
Anjel Boží, strážca, môj!
Tebe ma zverila dobrotivosť nebeského Otca. Osvecuj, ochraňuj, veď a riad' ma! Amen.
I. Pozdrav - 1 Pavol, služobník Krista Ježiša povolaný za apoštola, vybraný hlásať Božie evanjelium, 2 ktoré Boh vopred prisľúbil vo Svätých písmach skrze svojich prorokov 3 o svojom Synovi, ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu 4 a podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z mŕtvych je ustanovený v moci ako Boží Syn, o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. 5 Skrze neho sme dostali milosť a apoštolský úrad, aby na slávu jeho mena poslušne uverili všetky národy; 6 k nim patríte aj vy, povolaní Ježišom Kristom. 7 Všetkým, čo sú v Ríme Bohom milovaným, povolaným svätým: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista. Vďakyvzdanie a túžba navštíviť Rím - 8 Predovšetkým vzdávam vďaky svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás všetkých, pretože sa vaša viera zvestuje po celom svete. 9 Veď Boh ktorému z tej duše slúžim v evanjeliu jeho Syna, je mi svedkom, ako si na vás ustavične spomínam 10 vo všetkých svojich modlitbách a prosím, či by sa mi raz predsa len nepodarilo prísť k vám ak to bude Božia vôľa. 11 Lebo túžim vidieť vás a dať vám nejaký duchovný dar na vašu posilu, 12 to jest, aby sme sa navzájom potešili spoločnou vierou, vašou i mojou. 13 Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že som už veľa ráz pomýšľal ísť k vám, aby som aj u vás mal nejaké ovocie, tak ako u ostatných národov, - ale až doteraz sa mi v tom prekážalo. 14 Som dlžníkom Grékov i barbarov, múdrych i nemúdrych. 15 A tak pokiaľ ide o mňa, som pripravený hlásať evanjelium aj vám, čo ste v Ríme.
Ohlásenie témy - 16 Lebo ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi. 17 V ňom sa totiž zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: „Spravodlivý bude žiť z viery.“
A. Trestajúca Božia spravodlivosť 1,18 - 3,20
Pohania sú predmetom Božieho hnevu - 18 Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde.
19Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. 20 Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. 21 Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. 22 Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. 23 Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy.
24 Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá 25 tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen.
26 Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. 27 A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť.Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. 25 A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, 29 plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, 30 utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, 31 sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní. 32 Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielen že to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.
Rim2
II. Aj Židia sú predmetom Božieho hnevu - 1 A tak človeče, nemáš výhovorky, keď súdiš, nech si ktokoľvek. Lebo v čom súdiš iného, sám seba odsudzuješ. Veď aj ty, čo súdiš, robíš to isté. 2 A vieme, že Boží súd podľa pravdy postihne tých, čo robia také veci. 3 Azda si myslíš, človeče, že ty, čo súdiš tých, čo robia také veci, a sám ich robíš, unikneš Božiemu súdu?! 4 Alebo pohŕdaš bohatstvom jeho láskavosti, trpezlivosti a zhovievavosti a nevieš, že Božia láskavosť ťa chce priviesť k pokániu? 5 Ale ty si svojou zaťatosťou a nekajúcim srdcom hromadíš hnev na deň hnevu, keď sa zjaví spravodlivý Boží súd. 6 On odplatí každému podľa jeho skutkov: 7 večným životom tým, čo vytrvalosťou v dobrých skutkoch hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, s hnevom a rozhorčením tým, čo tvrdošijne odporujú pravde a oddávajú sa neprávosti. 9 Súženie a úzkosť doľahnú na každého človeka, ktorý pácha zlo, najprv na Žida, potom na Gréka, 10 ale sláva, česť a pokoj čakajú každého; kto koná dobro, najprv Žida, potom Gréka. 11 Veď Boh nikomu nenadŕža. Napriek zákonu... - 12 Všetci, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú, a tí, čo hrešili pod zákonom, budú súdení podľa zákona. 13 Lebo nie tí sú spravodliví pred Bohom, čo zákon počúvajú, ale tí, čo zákon plnia budú ospravedlnení. 14 A keď pohania, ktorí nemajú zákon, od prírody robia, čo zákon požaduje, hoci taký zákon nemajú, sami sebe sú zákonom. 15 Tým ukazujú, že majú požiadavky zákona vpísané vo svojich srdciach, čo im dosvedčuje zároveň aj ich svedomie aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo i bránia; 16 v deň, keď Boh bude podľa môjho evanjelia skrze Krista Ježiša súdiť, čo je skryté v ľuďoch.
17 Ty sa teda nazývaš Židom, spoliehaš sa na zákon, chváliš sa Bohom 18 a poznáš Vôľu. Poučený zákonom vieš posúdiť, čo je lepšie. 19 Myslíš si, že si vodcom slepých, svetlom tých, čo sú vo tme, 20 vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, ktorý má v zákone stelesnenie poznania a pravdy. 21 Ty teda poúčaš iného, a sám sa neučíš?! Hlásaš, že sa nesmie kradnúť a kradneš?! 22 Hovoríš, že neslobodno cudzoložiť, a cudzoložíš?! Ošklivíš si modly, a vylupuješ chrámy?! 23 Chváliš sa zákonom, a prestupovaním zákona znevažuješ Boha?! 24 „Lebo pre vás sa pohania rúhajú Božiemu menu,“ ako je napísané. Napriek obriezke... - 25 Obriezka osoží, ak zachováš zákon. Ale ak zákon prestupuješ, tvoja obriezka stala sa neobriezkou. 26 A zasa ak neobrezaný zachováva ustanovenia zákona, nebude sa mu neobriezka počítať za obriezku? 27 A neobrezaný na tele, čo plní zákon, bude súdiť teba, ktorý napriek litere a obriezke zákon prestupuješ. 28 Lebo Židom nie je ten, kto je ním navonok, ani obriezkou nie je tá, ktorú vidieť na tele, 29 ale Židom je ten, kto je ním vnútri, a obriezkou je obriezka srdca v duchu, nie podľa litery; a jeho chvála nie je od ľudí, ale od Boha.
Rim3
III. Napriek Božím prisľúbeniam... - 1 Čo má teda Žid navyše alebo aký úžitok je z obriezky?
2 Veľký v každom ohľade. Predovšetkým ten, že im sú zverené Božie výroky.
3 A čo ak sú niektorí neverní? Zmarí ich nevernosť Božiu vernosť?
4 Vonkoncom nie! Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a všetci ľudia klamú, ako je napísané: „Aby si sa ukázal spravodlivý vo svojich slovách a zvíťazil, keď ťa budú súdiť.“
5 A čo povieme na to, že naša neprávosť dáva vyniknúť Božej spravodlivosti? Je vari Boh nespravodlivý, keď stíha hnevom? Hovorím to po ľudsky.
6 Vonkoncom nie! Veď ako potom bude Boh súdiť svet?
7 Ale ak moja lož dá vyniknúť Božej pravde na jeho slávu, prečo som ešte súdený ako hriešnik? 8 Nie je to potom tak, ako o nás potupne rozširujú a ako niektorí tvrdia, že hovoríme: „Robme zlo, aby vzišlo dobro“? Ich odsúdenie je spravodlivé. Všetci sú pod hriechom - 9 Čo teda? Prevyšujeme ich? Vôbec nie! Veď sme už o Židoch i Grékoch vyhlásili, že všetci sú pod hriechom, 10 ako je napísané: „Nik nie je spravodlivý, 11 nik nie je rozumný, nik nehľadá Boha. 12 všetci poblúdili, všetci sa stali neužitočnými: nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. 13 Ich hrtan je ako otvorený hrob, svojimi jazykmi hovoria ľstivo, za perami majú jed vreteníc, 14 ich ústa sú plné kliatby a horkosti; 15 ich nohy sú rýchle prelievať krv, 16 na ich cestách skaza a nešťastie; 17 nepoznali cestu pokoja. 18 Pred ich očami nieto bázne Božej.“
19 A vieme, že všetko, čo hovorí zákon, hovorí tým, čo sú pod zákonom, aby boli umlčané každé ústa a aby bol celý svet pred Bohom usvedčený z viny. 20 Lebo zo skutkov podľa zákona nebude pred nim ospravedlnený nijaký človek. Veď len zo zákona je poznanie hriechu.
B. Božia spravodlivosť a viera 3,21-31
Zjavila sa Božia spravodlivosť - 21 Ale teraz sa zjavila Božia spravodlivosť bez zákona a dosvedčujú ju Zákon i Proroci: 22 Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu: 23 veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; 24 ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. 25 Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal svoju spravodlivosť, lebo v minulosti prehliadal predošlé hriechy 26 vo svojej božskej zhovievavosti, aby v tomto čase ukázal svoju spravodlivosť: že sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša. Úloha viery - 27 Aké teda vystatovanie? Je vylúčené. Akým zákonom? Skutkov? Nie, ale zákonom viery. 28 Lebo si myslíme, že človek je ospravedlnený skrze vieru bez skutkov podľa zákona. 29 Vari je Boh len Bohom Židov? A nie aj pohanov? Veru, aj pohanov; 30 lebo je len jeden Boh, ktorý ospravedlní obrezaných z viery a neobrezaných pre vieru. 31 Rušíme teda vierou zákon? Vôbec nie! Naopak, zákon potvrdzujeme.
C. Príklad Abraháma 4,1-25
Rim4
IV. Aj Abraháma ospravedlnila jeho viera - 1 Čo teda povieme: Čo dosiahol Abrahám, náš praotec podľa tela? 2 Ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. 3 Veď čo hovorí Písmo? „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.“ 4 Kto pracuje, nedostáva odmenu z milosti, ale z podlžnosti. 5 Kto však nepracuje, ale verí v toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. 6 Veď aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh počíta spravodlivosť bez skutkov: 7 Blahoslavení ti, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov. 8 Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta. Nezávisle od obriezky - 9 Vzťahuje sa toto blahoslavenstvo len na obrezaných, alebo aj na neobrezaných? Veď hovoríme: „Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť.“ 10 A ako sa mu počítala? Obrezanému, či neobrezanému? Nie obrezanému, ale neobrezanému. 11 Znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, čo veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť, 12 aj otcom obrezaných, ktorí nie sú len obrezaní, ale aj kráčajú v šľapajach viery nášho otca Abraháma, ktorú mal už ako neobrezaný. Dedičstvo je nezávislé od zákona - 13 Veď Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery. 14 Lebo ak sú dedičmi tí, čo sú zo zákona, potom je viera zbytočná a prisľúbenie zmarené. 15 Zákon totiž vyvoláva hnev; ale kde niet Zákona, niet ani priestupku. 16 Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery - on je otcom nás všetkých, 17 ako je napísané: „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov“ - pred Bohom, ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet. 18 On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: „Také bude tvoje potomstvo.“ 19 A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté - veď mal skoro sto rokov - a že je odumreté aj Sárino lono. 20 A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu, 21 pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil. 22 Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť. Vzor viery pre kresťanov - 23 A nielen kvôli nemu bolo napísané: „Počítalo sa mu to,“ 24 ale aj kvôli nám. Bude sa to počítať aj nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, 25 vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie.
2. Ovocie ospravedlnenia - spása 5,1 - 11,36
Rim5
V5. Skrze Krista sme obsiahli zmierenie - 1 A tak ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. 2 Skrze neho máme vierou prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame, aj sa chválime nádejou na Božiu slávu. 3 A nielen to: chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, 4 trpezlivosť osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej. 5 A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.
6 Veď Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní. 7 Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. 8 Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. 9 Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení jeho krvou! 10 Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom. 11 A nielen to: ešte sa aj chválime Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz obsiahli zmierenie.
A. Oslobodenie od hriechu, smrti a zákona 5,12 - 7,25
Protiklad hriechu a milosti - 12 Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriechu smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. 13 Hriech bol síce vo svete už pred zákonom, lenže hriech sa nepočíta, keď nieto zákona. 14 No smrť panovala od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí nespáchali priestupok podobný Adamovmu: on je predobrazom toho, ktorý mal prísť.
15 Ale s darom to nie je tak ako s previnením. Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar. 16 A s darom to nie je tak ako s tým, čo prišlo skrze jedného, ktorý zhrešil. Lebo súd pre jedno previnenie priniesol odsúdenie, milosť však prináša ospravedlnenie z mnohých previnení. 17 Lebo ak previnením jedného skrze jedného zavládla smrť, tým skôr skrze jedného, Ježiša Krista, budú v živote kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti.
18 Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život. 19 Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.
20 A do toho ešte prišiel zákon, aby sa rozmnožilo previnenie. Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť, 21 aby tak, ako hriech vládol v smrti, aj milosť vládla spravodlivosťou pre večný život skrze Ježiša Krista, nášho Pána.
Rim6
VI. Krst znamená smrť hriechu - 1 Čo teda povieme? Budeme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? 2 Vonkoncom nie! Veď sme zomreli hriechu! Ako by sme v ňom ešte mohli žiť? 3 Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? 4 Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. 5 Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. 6 Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. 7 Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu.
8 Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. 9 Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. 10 Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. 11 Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi. Neslúžte hriechu, ale spravodlivosti - 12 Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam, 13 ani nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako živí, čo vstali z mŕtvych, a svoje údy dajte Bohu za nástroj spravodlivosti. 14 A hriech už nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou. Ste služobníkmi spravodlivosti - 15 Čo teda? Budeme hrešiť, pretože nie sme pod zákonom, ale pod milosťou? Vonkoncom nie! 16 Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate: či hriechu na smrť, alebo poslušnosti pre spravodlivosť? 17 No vďaka Bohu, že hoci ste boli otrokmi hriechu, zo srdca ste sa podriadili tomu učeniu, do ktorého ste boli uvedení, 18 a oslobodení od hriechu stali ste sa služobníkmi spravodlivosti.
19 Hovorím po ľudsky s ohľadom na slabosť vášho tela. Ako ste vydávali svoje údy na neprávosť, keď slúžili nečistote a neprávosti, tak teraz vydávajte svoje údy na posvätenie, aby slúžili spravodlivosti. 20 Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní čo do spravodlivosti. 21 A aký úžitok ste mali vtedy z toho, za čo sa teraz hanbíte? Veď koniec toho všetkého je smrť! 22 Ale teraz, keď ste oslobodení od hriechu a stali ste sa Božími služobníkmi, máte z toho úžitok na posvätenie a nakoniec večný život. 23 Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
Rim7
VII. Kresťana neviaže Mojžišov zákon - 1 Vari neviete, bratia - veď hovorím takým, čo poznajú zákon -, že zákon panuje nad človekom, dokiaľ žije? 2 Aj vydatú ženu zákon viaže len k žijúcemu mužovi; ak muž zomrie, je oslobodená od zákona muža. 3 Kým teda žije muž, budú ju volať cudzoložnicou, ak patrí inému mužovi. Ale ak muž zomrie, je oslobodená od zákona a nie je cudzoložnicou, ak patrí inému mužovi. 4 Tak ste aj vy, bratia moji, zomreli zákonu skrze Kristovo telo, aby ste patrili inému, tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu. 5 Lebo kým sme boli v tele, pôsobili v našich údoch hriešne vášne, podnecované zákonom, a prinášali ovocie smrti. 6 Ale teraz sme oslobodení od zákona, lebo sme zomreli tomu, čo nás držalo v zajatí, aby sme tak slúžili po novom, v Duchu, a nie po starom, podľa litery. Hriech a zákon - 7 Čo teda povieme? Je zákon hriechom? Vonkoncom nie! Ale hriech som poznal iba skrze zákon; veď by som nevedel o žiadostivosti, keby zákon nehovoril: „Nepožiadaš.“ 8 Ale hriech, keď sa mu naskytla príležitosť, skrze prikázanie vzbudil vo mne všetku žiadostivosť; lebo bez zákona bol hriech mŕtvy. 9 Ja som kedysi žil bez zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil 10 a ja som zomrel; i ukázalo sa, že to prikázanie, ktoré bolo pre život, bolo mi na smrť. 11 Lebo hriech, keď sa mu naskytla príležitosť, skrze prikázanie ma zviedol, a tým zabil. 12 Tak teda zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré. 13 Teda to dobré stalo sa mi smrťou? Vonkoncom nie! Ale hriech, aby sa ukázal ako hriech, spôsobil mi prostredníctvom toho dobrého smrť, aby sa tak hriech skrze prikázanie ukázal nadmieru hriešnym. Vnútorný boj - 14 Vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu. 15 Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. 16 No ak robím to, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. 17 Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. 18 Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. 19 Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. 20 No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. 21 Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. 22 Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; 23 ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.
24 Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti? 25 Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Ja sám teda mysľou slúžim Božiemu zákonu a telom zákonu hriechu.
B. Život kresťana v Duchu Svätom 8,1-39
Rim8
VIII. Život podľa Ducha - 1 Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi; 2 veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. 3 Čo bolo nemožné zákonu pre slabosť ľudskej prirodzenosti, to uskutočnil Boh, keď pre hriech poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu a v tele odsúdil hriech, 4 aby sa požiadavka zákona splnila v nás, čo nežijeme podľa tela, ale podľa Ducha.
5 Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. 6 A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj. 7 Veď zmýšľať podľa tela je nepriateľstvom voči Bohu, lebo sa nepodriaďuje Božiemu zákonu - a ani sa nemôže. 8 A tak tí, čo žijú telesne, nemôžu sa páčiť Bohu.
9 Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. 10 Ale ak je vo vás Kristus, telo je síce pre hriech mŕtve, no duch je život pre spravodlivosť. 11 A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás. Sme Božie deti - 12 A tak, bratia, sme dlžníkmi, ale nie telu, aby sme museli žiť podľa tela. 13 Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť. 14 Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. 15 Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba Otče!“ 16 Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. 17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení. 18 A myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. Sme určení pre slávu - 19 Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia. 20 Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti - nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej, 21 že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí. 22 Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. 23 A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela. 24 Lebo v nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? 25 Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame.
26 Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. 27 A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu. Predurčil tých, ktorých predpoznal - 28 Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. 29 Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. 30 A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil. Hymnus na Božiu lásku - 31 Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? 32 Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?
33 Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? 34 A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac - ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha prihovára sa za nás?
35 Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? 36 Ako je napísané: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.“
37 Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. 38 A som si istý, že ani smrť ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, 39 ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
C. Situácia Izraela 9,1 - 11,36
Rim9
IX. Apoštolov bôľ nad Izraelom - 1 Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem, aj moje svedomie mi v Duchu Svätom dosvedčuje, 2 že mám v srdci veľký žiaľ a neprestajnú bolesť. 3 Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, mojich príbuzných podľa tela. Oni sú Izraeliti, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu prisľúbenia. 5 Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus; on je nad všetkým Boh, zvelebený naveky. Amen. Izrael podľa tela a Izrael podľa ducha - 6 Ale nie že by bolo zlyhalo Božie slovo. Veď nie všetci, čo sú z Izraela, sú Izrael. 7 A nie sú všetci Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomci. Ale: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“ s To znamená, že nie telesné deti sú Božími deťmi, ale deti prisľúbenia sa považujú za potomstvo. 9 Lebo slovo prisľúbenia znie takto: „O takomto čase prídem a Sára bude mať syna.“ 10 A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z nášho otca Izáka. 11 A hoci sa ešte ani nenarodili, ani neurobili nič dobré ani zlé - aby ostalo v platnosti Božie rozhodnutie, čo sa týka vyvolenia, 12 nie zo skutkov, ale z vôle toho, ktorý povoláva -, bolo jej povedané: „Starší bude slúžiť mladšiemu,“ 13 ako je napísané: “Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel.“ Sloboda Božej vôle - 14 Čo teda povieme? Je vari Boh nespravodlivý? Vonkoncom nie! 15 Veď Mojžišovi hovorí: „Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.“
16 Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilúva. 17 Lebo Písmo hovorí faraónovi: „Vzbudil som ťa na to, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno hlásalo po celej zemi.“ 18 Teda zmilúva sa, nad kým chce, a zatvrdzuje koho chce. Spása pohanov a poblúdenie Židov - 19 Povieš mi azda: „Prečo potom ešte karhá? Kto sa môže vzoprieť jeho vôli?!“ 20 Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: „Prečo si ma takto urobil?“ 21 Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné? 22 A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, pripravené na záhubu, 23 a ukázať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu, 24 na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?! 25 Ako aj u Ozeáša hovorí: „Nazvem Nie môj ľud Mojím ľudom a Nemilovanú Milovanou. 26 A na mieste, kde sa im hovorilo: „Vy nie ste môj ľud“, tam sa budú volať synmi živého Boha.“
27 A Izaiáš volá nad Izraelom: „Keby bolo synov Izraela toľko ako piesku v mori, len zvyšok sa zachráni, 28 lebo Pán splní svoje slovo dokonale a rýchlo na zemi.“
29 A ako predpovedal Izaiáš: „Keby nám Pán Zástupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme boli podobní.“
30 Čo teda povieme? Že pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, a to spravodlivosť, ktorá je z viery. 31 Izrael sa však usiloval o zákon spravodlivosti, a k zákonu nedospel. 32 Prečo? Preto, že nevychádzal z viery, ale zo skutkov. Narazili na kameň úrazu 33 ako je napísané:
„Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; kto v neho verí, nebude zahanbený.“
Rim10
X. Židia nepoznali Božiu spravodlivosť... - 1 Bratia, z celého srdca túžim a Boha za nich prosím, aby boli spasení. 2 Veď im môžem dosvedčiť, že horlia za Boha, ale nie podľa pravého poznania; 3 keďže nepoznajú Božiu spravodlivosť a usilujú sa postaviť svoju spravodlivosť, nepodriadili sa Božej spravodlivosti. 4 Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí. ...zvestovanú Mojžišom - 5 Mojžiš píše o spravodlivosti, ktorá je zo zákona: „Človek, ktorý ich bude plniť, bude z nich žiť.“ 6 Ale spravodlivosť, ktorá je z viery, vraví toto: „Nehovor vo svojom srdci: Kto vystúpi do neba?“, totiž priviesť dolu Krista; 7 alebo: „Kto zostúpi do priepasti?“, totiž vyviesť Krista spomedzi mŕtvych. 8 Ale čo hovorí? „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;“ totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. 10 Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. 11 Veď Písmo hovorí: „Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený.“ Židia nemajú výhovorky - 12 Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú:
13 Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.
14 Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? 15 A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: „Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť.“
16 Lenže nie všetci poslúchli evanjelium. Aj Izaiáš hovorí: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali?“
17 Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.
18 Ale spytujem sa: Azda nepočuli? Ale áno, po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po hranice sveta.
19 Pýtam sa teda: Nepochopil to Izrael? Mojžiš prvý hovorí: „Vzbudím vo vás žiarlivosť skrze Nie národ. skrze nerozumný národ vás do hnevu popudím.“
20 A Izaiáš sa odvažuje povedať: „Našli ma tí, čo ma nehľadali; verejne som sa zjavil tým, čo sa na mňa nedopytovali.“
21 Izraelu však hovorí: „Celý deň som vystieral ruky k ľudu nevernému a vzdorovitému.“
Rim11
XI. Zvyšok Izraela - 1 Pýtam sa teda: Vari Boh odvrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita, Abrahámov potomok z Benjamínovho kmeňa. 2 Boh neodvrhol svoj ľud, ktorý predpoznal. Alebo neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi? Ako sa žaluje Bohu na Izrael: 3 „Pane, tvojich prorokov pozabíjali, tvoje oltáre zborili. Len ja sám som ostal; a aj na môj život striehnu.“
4 A čo mu odpovedá Boh? „Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli kolená pred Bálom.“
5 A tak aj v tomto čase ostal zvyšok vyvolený z milosti. 6 Ale ak z milosti, už nie zo skutkov, inak by milosť nebola milosťou.
7 Čo teda? Izrael nedosiahol, o čo sa usiluje, ale vyvolení dosiahli; ostatní oslepli, s ako je napísané: „Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli, až do dnešného dňa.“
9 A Dávid hovorí: „Nech sa im ich stôl stane nástrahou a pascou, pohoršením a odplatou. 10 Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a ich chrbát navždy zohnú!“ Pohania vštepení do Izraela - 11 A teraz sa pýtam: Vari sa tak potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich pád sa stal spásou pre pohanov, aby potom na nich žiarlili. 12 Lenže ak je ich pád pre svet bohatstvom a ich úpadok bohatstvom pre pohanov, o koľko viac ich plnosť?!
13 Vám, pohanom, hovorím: Pretože som apoštol pohanov, robím česť svojej službe, 14 aby som takto vzbudil žiarlivosť svojich pokrvných a zachránil z nich aspoň niektorých. 15 Lebo keď ich strata je zmierením sveta, čím bude ich prijatie, ak nie život z mŕtvych?! 16 Ak sú sväté prvotiny, potom aj cesto; ak je svätý koreň, potom aj ratolesti. 17 Ale ak boli niektoré ratolesti odlomené a ty, planá oliva, bol si naštepený na ich miesto a stal si sa účastným na koreni a miazge olivy, nevyvyšuj sa nad ratolesti. Ak sa vyvyšuješ, nie ty nesieš koreň, ale koreň teba. 19 Povieš azda: „Tie ratolesti sú odlomené, aby som bol naštepený ja.“ 20 Dobre; boli odlomené pre neveru, ale ty stojíš pre vieru. Nenamýšľaj si, radšej sa boj! 21 Lebo keď Boh neušetril prirodzené ratolesti, aby sa nestalo, že neušetrí ani teba.
22 Maj teda pred očami Božiu dobrotu i prísnosť: prísnosť voči tým, čo padli, a Božiu dobrotu voči tebe, ak vytrváš v dobrom; inak budeš aj ty odťatý. 23 Ale aj oni budú naštepení, ak nezotrvajú v nevere, lebo Boh má moc naštepiť ich znova. 24 Veď ak si ty odťatý z planej olivy, na ktorú podľa prirodzenosti patríš, a si naštepený proti prirodzenosti do dobrej olivy, o čo skôr budú zaštepení do vlastnej olivy tí, čo sú z nej podľa prirodzenosti?! 25 Nechcem, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo a boli múdri sami pre seba, že na časť Izraela zaľahla slepota dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov, 26 a tak bude spasený celý Izrael, ako je napísané: „Zo Siona príde vysloboditeľ a odvráti od Jakuba bezbožnosť: 27 A to bude tvoja zmluva s nimi, keď odstránim ich hriechy.“
28 Vzhľadom na evanjelium sú nepriateľmi kvôli vám, ale vzhľadom na vyvolenie sú milovaní kvôli otcom. 29 Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné. 30 Ak ste vy voľakedy neverili Bohu, a teraz ste dosiahli milosrdenstvo pre ich neveru, 31 tak aj oni teraz neveria pre milosrdenstvo, ktoré sa vám dostalo, aby teraz aj oni dosiahli milosrdenstvo. 32 Boh totiž všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval. Hymnus na Božiu múdrosť - 33 Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty! 34 Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? 35 A kto mu dal niečo prvý, aby mu bolo treba vrátiť?
36 Lebo od neho, skrze neho a pre neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.
Druhá časť
Mravné napomenutia 12,1 - 15,13
Rim12
XII. Pravá bohoslužba - 1 Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. 2 A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé. Charizmy sú pre dobro celého tela - 3 Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. 4 Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, 5 tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. 6 Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, 8 či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.
Povinnosť lásky - 9 Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. 10 Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, 11 v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. 12 V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. 13 Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. 14 Žehnajte tých, čo vás prenasledujú - žehnajte a nepreklínajte! 15 Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi! 16 Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba.
17 Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. 18 Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. 19 Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: „Mne patri pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán. 20 Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu. 21 Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.
Rim13
XIII. Kresťan a vrchnosti - 1 Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh. 2 Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku. A tí, čo sa protivia, sami si privolávajú odsúdenie. 3 Lebo vladárov sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle. Chceš sa nebáť moci? Rob dobre a dostaneš od nej pochvalu. 4 Veď ona je Božou služobníčkou pre tvoje dobro. Ale ak robíš zle, potom sa boj, lebo nie nadarmo nosí meč; je Božou služobníčkou, vykonávateľkou hnevu na tom, kto robí zle. 5 Preto sa treba podriadiť, a nielen zo strachu pred hnevom, ale aj kvôli svedomiu. 6 Preto platíte aj dane, lebo tí, čo ich vyžadujú, sú Boží služobníci. 7 Dávajte každému, čo ste dlžni: komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť. Naplnením zákona je láska - 8 Nebuďte nikomu nič dlžni, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. 9 Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 10 Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska. Žime počestne - 11 Však viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna. Veď teraz je nám spása bližšie, ako vtedy, keď sme uverili. 12 Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. 13 Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, 14 ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.
Rim14
XIV. Zhovievavosť voči slabým vo viere - 1 Slabého vo viere sa ujmite, ale nehádajte sa o názoroch. 2 Niekto je presvedčený, že môže jesť všetko; slabý je iba zeleninu. 3 Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje, a kto neje, nech nesúdi toho, kto je, lebo Boh ho prijal. 4 Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On stojí alebo padá svojmu pánovi. Ale bude pevne stáť, lebo Pán má moc podržať ho.
5 Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom. 6 Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi; veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu. 7 Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; 8 lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. 9 Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi aj nad živými.
10 Prečo teda súdiš svojho brata? A ty prečo svojím bratom pohŕdaš? Veď všetci budeme stáť pred Božou súdnou stolicou. 11 Lebo je napísané: „Ako že žijem, hovorí Pán, predo mnou sa zohne každé koleno a každý jazyk sa bude vyznávať Bohu.“
12 A tak každý z nás sa bude Bohu zodpovedať za seba. 13 Nesúďme už teda jeden druhého, ale radšej hľaďte, aby ste neboli bratovi na pád alebo na pohoršenie. Kresťanská sloboda a pohoršenie - 14 Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo v sebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. 15 Ale ak sa tvoj brat zarmucuje pre jedlo, už nekonáš podľa lásky. Neprivádzaj svojím jedlom do záhuby toho, za ktorého zomrel Kristus! 16 Nech teda nie je vaše dobro vystavené potupe. 17 Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. 18 Kto takto slúži Kristovi, páči sa Bohu a ľudia si ho vážia. 19 Preto sa usilujme o to, čo slúži pre pokoj a na vzájomné budovanie. 20 Nenič Božie dielo pre jedlo! Ono je všetko čisté, ale zlé je pre človeka, ktorý jedením pohoršuje. 21 Dobre je nejesť mäso a nepiť víno ani nič, čo pohoršuje tvojho brata.
22 Tú vieru, ktorú máš, maj sám pre seba pred Bohom. Blahoslavený, kto nesúdi seba samého za to, čo uznáva za dobré. 23 Ale kto je, hoci má pochybnosti, je odsúdený, lebo to nebolo z viery; a všetko, čo nie je z viery, je hriech.
Rim15
XV. Povinnosť silných vo viere - 1 My silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe. 2 Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a budovanie. 3 Veď ani Kristus nehľadal záľubu v sebe, ale ako je napísané: „Padajú na mňa urážky tých, čo teba urážajú.“ 4 A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej. 5 Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, 6 a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.
7 Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu. 8 Hovorím totiž, že Kristus bol služobníkom obriezky v záujme Božej pravdy, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom 9 a aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané: „Preto ťa budem velebiť medzi národmi, a ospevovať tvoje meno.“
10 A opäť hovorí: „Radujte sa, národy, s jeho ľudom.“
11 A znova: „Chváľte Pána, všetky národy, a nech ho velebia všetci ľudia.“
12 A Izaiáš hovorí: „Bude koreň Jesseho a ten, čo povstane vládnuť nad národmi: v neho budú dúfať národy.“
13 Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou.
Záver 15,14 - 16,27
Pavlova služba - 14 Ja som o vás, bratia moji, presvedčený, že aj vy ste plní dobroty, naplnení všetkým poznaním, takže sa môžete aj vzájomne napomínať. 15 Predsa len som vám napísal, a miestami trochu smelšie, a niečo som vám pripomenul pre milosť, ktorú som dostal od Boha, 16 aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi a konal posvätnú službu Božiemu evanjeliu, aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v Duchu Svätom. 17 Mám sa teda čím chváliť v Kristovi Ježišovi pred Bohom. 18 Veď sa neodvážim hovoriť niečo, čo prostredníctvom mňa neurobil Kristus, pre poslušnosť pohanov, slovom i skutkom, 19 mocou znamení a divov, v sile Ducha. Tak som všetko dookola od Jeruzalema až po Ilýriu naplnil Kristovým evanjeliom. 20 A usiloval som sa hlásať evanjelium nie tam, kde bolo Kristovo meno už známe, aby som nestaval na cudzom základe, 21 ale ako je napísané:
„Uvidia tí, ktorým ho nezvestovali,
a pochopia ti, čo nič nepočuli.“ Pavlova túžba navštíviť Rím - 22 A práve toto mi veľa ráz zabránilo prísť’ k vám. 23 Ale teraz už nemám priestor v týchto končinách a už dlhé roky túžim prísť k vám. 24 Preto keď sa vypravím do Španielska, dúfam, že vás cestou uvidím a že ma ta odprevadíte, keď sa s vami trochu poteším.
25 Teraz sa zberám do Jeruzalema poslúžiť svätým; 26 lebo Macedónsko a Achájsko sa rozhodli urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme. 27 Radi to urobili a sú aj ich dlžníkmi. Lebo ak pohania dostali účasť na ich duchovných dobrách, sú povinní poslúžiť im zasa v hmotných. 28 Keď to dokončím a riadne im odovzdám toto ovocie, vydám sa cez vás do Španielska. 29 A viem, že keď k vám prídem, prídem s plnosťou Kristovho požehnania. 30 Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha, zápaste spolu so mnou v modlitbách za mňa u Boha, 31 aby ma zachránil pred neveriacimi v Judei a aby moja služba Jeruzalemu bola milá svätým. 32 Potom k vám prídem s radosťou, ak to bude Božia vôľa, a pookrejem s vami. 33 Boh pokoja nech je s vami všetkými. Amen.
Rim16
XVI. Odporúčania a pozdravy - 1 Odporúčam vám našu sestru Fébu, služobníčku cirkvi v Kenchrách. 2 Prijmite ju v Pánovi, ako sa patrí na svätých, a pomáhajte jej vo všetkom, čo bude od vás potrebovať, veď aj ona pomáhala mnohým, aj mne samému.
3 Pozdravujte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov v Kristovi Ježišovi. 4 Oni nastavili vlastné šije za môj život. Im som nielen ja zaviazaný vďakou, ale aj všetky cirkvi z pohanov. 5 Pozdravte aj cirkev v ich dome.
Pozdravte môjho milovaného Epaineta, prvotinu Ázie v Kristovi. 6 Pozdravte Máriu, ktorá veľa pracovala pre vás. 7 Pozdravte Andronika a Juniáša, mojich pokrvných a spoluväzňov, ktorí sú známi medzi apoštolmi a už predo mnou boli v Kristovi. 8 Pozdravujte Ampliáta, môjho milovaného v Pánovi. 9 Pozdravte Urbana, nášho spolupracovníka v Kristovi, i môjho milovaného Stachysa. 10 Pozdravte Apella, osvedčeného v Kristovi. Pozdravte tých, čo sú u Aristobula. 11 Pozdravte Herodióna, môjho pokrvného. Pozdravte tých, čo sú u Narcisa a sú v Pánovi. 12 Pozdravte Tryfainu a Tryfózu, ktoré pracujú v Pánovi. Pozdravte milovanú Persidu, ktorá veľa pracovala v Pánovi. 13 Pozdravte Rúfa, vyvoleného v Pánovi, i jeho aj moju matku. 14 Pozdravte Asynkrita, Flegonta, Hermesa, Patrobasa a Hermasa a bratov, čo sú s nimi. 15 Pozdravte Filológa a Júliu, Nerea, jeho sestru i Olympasa a všetkých svätých, čo sú s nimi. 16 Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetky Kristove cirkvi. Pozor na falošných učiteľov - 17 Prosím vás, bratia, dávajte si pozor na tých, čo vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v protive s učením, ktoré ste prijali, a vyhýbajte sa im. 18 Lebo takíto neslúžia Kristovi, nášmu Pánovi, ale svojmu bruchu, a sladkými rečami a poklonami zvádzajú srdcia nevinných.
19 O vašej poslušnosti už vedia všetci. Preto mám z vás radosť, ale chcem, aby ste boli múdri v dobrom a neskúsení v zlom. 20 A Boh pokoja čoskoro rozmliaždi satana pod vašimi nohami. Milosť nášho Pána Ježiša nech je s vami. Pozdravy Pavlových spoločníkov - 21 Pozdravuje vás môj spolupracovník Timotej i Lucius, Jason a Sosipater, moji pokrvní. 22 Pozdravujem vás ja, Tercius, čo píšem tento list v Pánovi. 23 Pozdravuje vás Gájus, hostiteľ môj i celej cirkvi. 24 Pozdravuje vás Erastus, správca mestskej pokladnice, a brat Kvartus. Doxológia - 25 A tomu, ktorý má moc utvrdiť vás podľa môjho evanjelia a hlásania Ježiša Krista na základe zjavenia tajomstva, ktoré bolo od večnosti skryté, 26 ale teraz bolo zjavené a skrze Písma prorokov z príkazu večného Boha vyjavené všetkým národom, aby poslušne prijali vieru, 27 jemu, jedinému múdremu Bohu sláva skrze Ježiša Krista naveky. Amen.
Gabriele Kuby - Kresťanský pohlad na "Homosexualita"
V souvislostech 042013 - Homosexualita HD Noe
CampFest 2013 Braňo Škripek Homosexualita
Otazníky - Exorcismus
V dnešnej necenzurovanej dobe, ktorá odkrýva veľa nečistoty, zmyselnosti a predstavuje nám to pod rúškom romantiky, v dobe, v ktorej rôznymi “ľudskými právami” poškvrňujú tých, ktorí hovoria proti homosexualite sa stále viac kresťanov pýta, aký má byť postoj kresťana k homosexualite. Kým homosexuálov je len niekoľko málo percent, ich životný štýl a nároky sa čoraz viac medializujú. Poďme sa pozrieť čo hovorí Biblia o homosexualite.
Začnime s nejakými základmi. Niektorí ľudia, ktorí nie veľmi poznajú Písmo (Bibliu) majú mýlnu mienku, že podľa Biblie je každá forma sexuality hriešna. Kvôli tomuto nerešpektujú nič čo Biblia hovorí o sexualite, a ďalej živia svoje sexuálne chúťky. To, čomu nerozumejú je, že sa úplne mýlia. Sex je Božím stvorením a On svoje stvorenie prehlásil za dobré. Sexualita nie je hriešna. Je to nádherná časť Božieho plánu. Ale napriek tomu Boh vymedzil sexu hranicu. Áno, hranicu – jedinú. V nej sa už nediskutuje či áno či nie. Uspokojenie zo sexu môže byť zakúšané len v manželstve, nie mimo neho. Nanešťastie v tejto dobe musíme byť špecifickí.
Uspokojenie zo sexu môže byť zakúšané len v manželstve medzi mužom a ženou. A to je všetko! Toto je tá spomínaná hranica.
Genesis 2:24Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom. Židom 13:4Manželstvo všetci majte v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh.
Všetky sexuálne hriechy (napr.: sexuálna zvrátenosť, cudzoložstvo, smilstvo, homosexualita, prostitúcia, … ) sú hriechmi, pretože nespadajú do hranice sexu, ktorý je manželský. Toto jediné pravidlo bude pre nás merítkom ako rozlíšiť sexuálnu čistotu.
Muži Sodomy a Gomory boli prvými zaznamenanými v Biblii, ktorí boli potrestaní za svoju sexuálnu perverznosť. V 19. kapitole knihy Genesis si čítame o dvoch anjeloch ktorí prišli do Lótovho domu v Sodome. V 4. veršiod chlapca až po starca, všetok ľud až do posledného chlapa, obkolesili dom. Potom povedali Lótovi aby vyviedol svojich hosťov “aby s nimi mohli mať sex”. Tí ktorí sympatizujú s homosexuálmi argumentujú že hriešnosť Sodomy a Gomory bola v tom, že obyvatelia Sodomy a Gomory chceli znásilniť tých hostí. To, že to znásilnenie bolo homosexuálne, to nie je podstatné – podľa ich argumentov.
Ale, Júda 1:7 (… rovnako ako Sodoma a Gomora a okolité mestá, ktoré sa podobným spôsobom oddali smilstvu a chodili za iným telom, znášajú trest vo večnom ohni a sú nám výstrahou.) hovorí o tom, že trest Sodomy a Gomory bol kvôli ich sexuálnej zvrátenosti. Ich hriech nebol jednoducho jeden z druhov násilia (znásilnenie) ale z druhu sexuálnej nemorálnosti (homosexualite). Ďalej v Biblii je zaznamenaný dôkaz hriešnosti homosexuality: Leviticus 18:22S mužom nesmieš obcovať, ako sa obcuje so ženou; bola by to ohavnosť. Leviticus 20:13Ak niekto obcuje s mužom, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť; musia byť vydaní na smrť; za svoju krv sú sami zodpovední. - oba tieto texty opisujú homosexualitu ako ohavnosť.
Starý zákon nie je jediným miestom v Biblii ktorý zavrhuje homosexualitu. Pred chvíľou sme spomenuli Židom 13:4, kde nás Pavol vyzýval ctiť si manželstvo a manželské lôžko nepoškvrnené. V Rimanom 1:26-27 je Pavol veľmi špecifický: Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam, veď ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za protiprirodzený, a podobne aj mužovia zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa vášňou medzi sebou: mužovia s mužmi páchali hanebnosť a za svoje poblúdenie sami na sebe niesli odplatu, akú si zaslúžili.
V 1. Korinťanom 6:9 Pavol napísal: Alebo či neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi kráľovstva Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani muži súložiaci s mužmi … A ako už bolo spomínané, v Júdovi 1:7 bola Sodoma a Gomora odsúdená za homosexualitu.
Keď už vieme, že homosexualita je hriech, musíme teraz čeliť faktu, že žijeme v pro-homosexuálnych časoch. Média sa stávajú ústami pre homosexuálov. Stále väčší nátlak je aj na štát a cirkev. Homosexuáli sa snažia pod rúškom ľudských práv nárokovať si na práva, ktoré im nepatria a zväzky, ktoré nie sú prirodzené a nemôžu spĺňať funkcie, ktoré plnia plnohodnotné rodiny ako ustanovizne nie len štátu, ale hlavne Božie ustanovizne.
ÚSTAVNÝ ZÁKON z roku 2006 o ochrane manželstva
PREAMBULA:
Národná rada Slovenskej republiky, uznávajúc rodinu ako prirodzené, štát predchádzajúce spoločenstvo, založené na manželskom zväzku muža a ženy, obdarené neodňateľnými a nescudziteľnými právami, v presvedčení o jej nenahraditeľnom význame pri výchove a prenášaní morálnych hodnôt z pokolenia na pokolenie, a teda o jej nezastupiteľnom prínose pre slobodu, pokoj a blahobyt, rešpektujúc jej autoritu, dôstojnosť a integritu, a súčasne chrániac jej poslanie a autonómiu pred neodôvodneným zasahovaním štátu medzinárodných organizácií, s cieľom posilniť a upevniť zákonnú ochranu manželstva a rodiny a tým prispieť k prirodzenému a nerušenému rozvoju rodinného života, sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:
Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným Slovenskou republikou.
(1) Spôsobom, ktorým sa podľa zákona uzaviera manželstvo, nie je možné uzavrieť akýkoľvek iný zväzok.
(2) Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku, než je manželstvo.
Senát ČR schválil koncom januára 2008 zákon o registrovanom partnerstve
Musíme taktiež čeliť mnohým argumentum, ktoré zástancovia homosexuálov mýlne používajú.
Niektorí zástancovia homosexuálov tvrdia že človek za to nemôže, že je to geneticky dané.
Na druhej strane sám hovorca za práva gayov, Peter Tatchell, a zakladateľ Out Rage! (kampaň bojujúcu za práva lesbičiek, gayov a bisexuálov), odmietal výskum génov homosexuálov ako “mylnú teóriu, ktorá tvrdí, že homosexualita je zapríčinená geneticky”. V roku 1993 Dean Hamer z Národného inštitútu výskumu rakoviny tvrdil, že objavil genetickú spojitosť s homosexualitou. Avšak v roku 1999 bol výsledok intenzívneho výskumu na Univerzlite v Západnom Ontáriu ten, že Hamer sa mýlil. Fakt je ten, že po všetkých snahách dokázať genetickú príčinu homosexuality, žiadna takáto príčina neexistuje.
Jeden britský psychológ mal veľký úspech pri terapii “reorientácie” pre homosexuálov, ktorí sa chceli zmeniť. Toto nie je operácia ani medicínsky zákrok. Ako by to mohlo byť možné, ak príčina homosexuality je fyzická? No, nebolo by to možné.
Ďalším argumentum je to, že homosexualita je vraj prirodzená a budú ukazovať na homosexuálnu aktivitu medzi niektorými zvieracími druhmi ako na dôkaz.
Keď ale Boh stvoril ľudí – ako muža a ženu, stvoril ich jednak fyzicky aj emocionálne odlišných, ale stvoril ich tak, aby k sebe fyzicky, anatomicky sedeli. Naše časti jednoducho pasujú k sebe. Spomínate si na takú detskú hru, kde valec musíte umiestniť do kruhového otvoru, kocku do štvorcového otvoru, atď.? Homosexuáli sa snažia vtlačiť dve kocky do seba v bezohľadnosti k Božiemu prirodzenému dizajnu. Predchádzajúci argument padá na tom, že niektoré zvieracie druhy požierajú svoje mláďata. Nemyslím si, že by sme to mohli použiť v priateľnej miere pre ľudské bytosti.
Pravdepodobne celý rozsah faktorov prispieva k homosexuálnej aktivite. Napriek tomu Biblia ukazuje, že Boh nestvoril človeka s homosexuálnymi túžbami. Biblia hovorí, že človek sa sám stáva homosexuálom v dôsledku hriechu (Rimanom 1:24-27), a v konečnom dôsledku z vlastnej vôle. Človek sa môže narodiť so sklonmi k homosexualite tak, ako sa môže narodiť s násilníckymi sklonmi a náchylnosťou k iným túžbam. Ak sa človek narodí so sklonmi k hnevu/zúrivosti, dáva mu to právo vzdať sa týmto sklonom? Pravdaže nie! Rovnako to platí aj v prípade homosexuality.
Homosexualita je voľba, nie genetická predispozícia !
A aj napriek jasnému postoju Biblie k homosexualite si ju niektorí ľudia snažia ospravedlniť tým, že zjednodušujú alebo nesprávne vykladajú Biblické texty. Taktiež ukazujú na kresťanov a tých, ktorí s nimi morálne nesúhlasia, že sa dopúšťajú nenávisti, diskriminácie a fanatizmu. Zástancovia homosexuálov nás obviňujú z nelásky, pretože spôsobujeme, aby sa cítili zle kvôli ich správaniu.
Iste, ak nenávidíme homosexuálov, mali by sme vyznať tento hriech a začať ich milovať ako milujeme ostatných hriešnikov.
1. Korinťanom 6:9-10 menuje homosexualitu ako jeden z mnohých hriechov, pre ktorý ľudia nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva. Preto nikdy nemôžeme povedať, že milovať homosexuálov znamená že súhlasíme s homosexuálnym správaním ako s morálne chvályhodným a láskyplným. A mnohí ľudia v dnešnej dobe povedia, že nenávidíme homosexuálov keď povieme, že to, čo robia je nesprávne. Práve naopak, tí, čo warujú homosexuálov pred ich zlým správaním ich v skutočnosti milujú viac ako tí, ktorí si myslia, že na homosexualite nie je nič zlé, pretože my ich hovoríme o Božom pohľade na homosexualitu.
Keď hovoríme, že homosexuálne vzťahy sú hriešne, nepredstavujeme náš názor (pohľad) na druhých, ale zjavujeme čo si Boh myslí o homosexualite.
Trestajúca Božia spravodlivosť 1,18 - 3,20
Pohania sú predmetom Božieho hnevu - Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí.( homoseualoita - lezbismus,
smilstvo sex pred manželstvom, cudzoložštvo ) Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť.Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielen že to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.
Židom 13:4Manželstvo všetci majte v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh.
Všetky sexuálne hriechy (napr.: sexuálna zvrátenosť, cudzoložstvo, smilstvo, homosexualita, prostitúcia, masturbácia t.j. sebaukájanie … ) sú hriechmi, pretože nespadajú do hranice sexu, ktorý je manželský. Toto jediné pravidlo bude pre nás merítkom ako rozlíšiť sexuálnu čistotu.
Muži Sodomy a Gomory boli prvými zaznamenanými v Biblii, ktorí boli potrestaní za svoju sexuálnu perverznosť. V 19. kapitole knihy Genesis si čítame o dvoch anjeloch ktorí prišli do Lótovho domu v Sodome. V 4. veršiod chlapca až po starca, všetok ľud až do posledného chlapa, obkolesili dom. Potom povedali Lótovi aby vyviedol svojich hosťov “aby s nimi mohli mať sex”. Tí ktorí sympatizujú s homosexuálmi argumentujú že hriešnosť Sodomy a Gomory bola v tom, že obyvatelia Sodomy a Gomory chceli znásilniť tých hostí.( homosexuáli )
To, že to znásilnenie bolo homosexuálne, to nie je podstatné – podľa ich argumentov. Ale, Júda 1:7 (… rovnako ako Sodoma a Gomora a okolité mestá, ktoré sa podobným spôsobom oddali smilstvu a chodili za iným telom, znášajú trest vo večnom ohni a sú nám výstrahou.) hovorí o tom, že trest Sodomy a Gomory bol kvôli ich sexuálnej zvrátenosti. Ich hriech nebol jednoducho jeden z druhov násilia (znásilnenie) ale z druhu sexuálnej nemorálnosti (homosexualite). Ďalej v Biblii je zaznamenaný dôkaz hriešnosti homosexuality: Lev. 18:22S mužom nesmieš obcovať, ako sa obcuje so ženou; bola by to ohavnosť. Lev. 20:13Ak niekto obcuje s mužom, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť; musia byť vydaní na smrť; za svoju krv sú sami zodpovední. - oba tieto texty opisujú homosexualitu ako ohavnosť.
Príklad:
Predstavte si, keby mal niekto v rukách bombu, ktorá by mala explodovať o 10 minút a nevedel o tom, že je to bomba a páčilo by sa mu držať ju. By si to vychutnával. A vy by ste mu povedali:“Čo to robíš, človeče, veď to je bomba. Za 10 minút vybuchne.” A niekto iný by ho obraňoval:”Ako môžeš byť taký neláskavý a nenávidiaci, že mu hovoríš, že je to bomba. Nevidíš ako sa mu to páči a vychutnáva si to, že môže držať tú vec, keď je to úplne normálne? Hambi sa, chceš aby sa cítil zle?” Keď prejde 10 minút, vtedy sa ukáže, kto bol v skutočnosti viac milujúci.
Niekoľko “kresťanov” ublížilo otázke morálky, pretože sa správali násilne a/alebo nenávistne proti homosexuálom. Keď v roku 2004 zavraždili Matthewa Stepherda za to, že bol homosexual, zišlo sa Baptistické zhromaždenie pred súdom kde súdili jeho vraha počas pojednávania. Držali transparenty ktoré zobrazovali počet dní ktoré už Stepherd strávil v pekle a používali odporné prezývky na jeho opis. Zdalo sa, že sú šťastní, že bol brutálne zavraždený. Nenávisť nie je odpoveďou na NIČ.
* poznámka:Vyšetrovanie vraždy Matthewa Stepherda došlo k záveru, že motív nebol anti-homosexuálny ako sa najprv predpokladalo
Každý z nás je hriešny a tiež každý milovaný Bohom. Pán Ježiš neoslavoval smrť Matthewa Stepherda, ani my by sme nemali.
Nenáviďte hriech, milujte hriešnikov, tak sa to vraví, a to platí aj vo vzťahu k homosexuálom. V kontexte tohto sloganu sa nemusíme báť vystúpiť a obraňovať otázku čistoty. Niektorí nás nazvú fanatikmi a homofóbmi pre našu vieru, že homosexualita je hriech, ale prezývky nemôžu obmäkčiť našu vieru v Boží morálny kódex. Náš názor budú brať ako okrajový a nepodstatný len vtedy, ak ich necháme aby to urobili. Musíme preukazovať Božiu lásku voči homosexuálom bez prehliadania ich konania. Pán Ježiš zomrel za každého hriešnika, za každý hriech a miluje každého človeka. Nech Jeho láska žiari cez nás a nech sme všetci príkladom čistoty, ktorú Boh vyžaduje. Amen.
......................................
Príbeh uzdravujúceho sa homosexuála
Nasledujúci text je prevzatý z rozhovoru Normy Dearingovej s Máriinom Moorom, ktorý teraz vedie centrum pre uzdravenie z homosexuality v Jacksonville na Floride.
Norma: Máriin, chcem vás poprosiť, aby ste nám povedali o svojom pozadí a čo Boh dnes robi vo vašom živote.
Máriin: Som rád, že som tu a môžem poskytnúť akúkoľvek pomoc. Homosexualita je rozsiahly predmet, predmet na rozhraní, teraz v cirkvi i vo svete.
Co sa týka môjho rodinného pozadia, bol som bežný homosexuálny typ. Môj otec pracoval pre CIA a často cestoval a mama bola s nami doma. Takže, emocionálne, môj otec mi chýbal, hoci sa staral o naše telesné potreby. Vo veľmi ranom veku som začal vyhľadávať iných mužov, aby sa mi dostalo pochvaly a uistenia, pretože môj oco jednoducho nebol doma. Potom, asi ako päť-šesťročný som si začal uvedomovať, že ma to viac priťahuje k mužom alebo chlapcom než k ženám či dievčatám. Vtedy som nevedel, že vyhľadávam pochvalu, ale začal som nesmierne túžiť po pozornosti zo strany iných ľudí.
Nikdy som nemal pocit, že patrím do školy. Hoci som veľmi túžil po pozornosti zo strany vrstovníkov, nedostávalo sa mi jej. Potom sa stalo, že sa objavili nejakí muži a skamarátili sa so mnou a to bol začiatok. Túžil som po pozornosti, ktorej sa mi od otca nedostávalo. Začal som sexuálne aktivity vo veľmi mladom veku (myslím, že som mal deväť). Vo veku 15 rokov som pracoval ako pomocník v reštaurácii a vtedy som sa do toho dostal naplno. Starší muž sa stal mojím priateľom a pomaly ma zviedol a ja som si myslel: „Jéj, niekto ma má skutočne rád kvôli tomu aký som."
Ex-lesba Janet Boynesová svedčí o svojom obrátení
USA, Júl 2010 -Bývalá lesba Janet Boynesová otvorene priznáva, že jej homosexuálna orientácia bola len výsledkom sexuálneho a psychického zneužívania v detstve. Presne tak ako sa to deje aj v prípadoch mnohých iných žien.
Vychoval ju mamin partner – alkoholik, ktorý matku zneužíval. Janet sa tak dostalo v detstve málo materinskej náklonnosti. V dvanástich rokoch bola Janes zneužívaná svojim príbuzným a neskôr miništrantom z kostola. Odvtedy si voči mužom vytvorila averziu. Pochopenie nachádzala u rovnakého pohlavia a útechu v drogách.
„Ženy ma priťahovali viac“, priznala Janet v rozhovore pre CBN. „Toľko mužov ma zranilo, že ženy sa mi zdali byť bližšie.“
Svoju bolesť schovávala za zdanlivú mužnosť a stal sa z nej školský tyran. V tom období sa jej spolužiaci priamo spýtali na to, či je lesba. Túto problematiku však ignorovala do svojich dvadsiatich rokov, pokým nezažila svoju prvú homosexuálnu skúsenosť so ženou.
Aj napriek tomu, že sa obrátila a stala sa kresťankou, jej skúsenosť s lesbickým životom ju o vieru pripravila. Bola vtiahnutá do životného štýlu homosexuálov plného dramatických peripetii a bolesti.Striedala jednu partnerku za druhou, bola závislá na kokaíne a trpela bulímiou (pozn. psychická porucha prijímania potravy, pri bulímii sa dievča/žena prejedá a potom jedlo vyvráti).
„Žila som hrozným životom. Všetko sa pokazilo“, priznáva Boynes. „Stále som však odmietala vrátiť sa k Bohu.“
Jej život sa začal meniť v momente keď ju pozvali do kostola, okolo ktorého často prechádzala cestou do práce.
„Nedokázala som triezvo uvažovať a tak som povedala, že prídem. A prišla som. Mala som oblečené smiešne nohavice a netušila som, čo ma vlastne čaká. Zrazu som sa ocitla v prítomnosti deviatich žien, krásnych a veľmi ženských. V duchu som si kládla otázku, do čoho som sa to zase namočila. A tak som tam sedela– so sklonenou hlavou a s hanbou. Myslela som si, že tie ženy sú kruté, že si ma tam teraz pekne podajú a nakoniec ma vyhodia von,” hovorí.
„Každý sa predstavil svojim menom a keď prišiel rad na mňa, povedala som: Volám sa Janes a žijem homosexuálnym životom, ale ak mi pomôžete, tak budem žiť pre Pána.“
Veriaci z kostola jej prejavili veľa porozumenia a podporovali ju v rozhodnutí skoncovať s doterajším životným štýlom a drogovou závislosťou. Jeden pár z farnosti jej ponúkol možnosť bývať s nimi. Tu počas roka života zakúsila lásku, ktorú nikdy v detstve nezažila.Úplne zanechala lesbický život a obnovila svoju heterosexuálnu orientáciu.
„Chcela by som, aby každý, kto žije homosexuálnym životom a kto nepoznal lásku svojich rodičov, zažil skutočnosť, že práve Boh je otcom pre tých, čo nemajú otca či matku“, hovorí Janet. „To, čo Boh spravil pre mňa, urobí aj pre nich.“
Po jedenástich rokoch Boynesová vedie duchovné poradenstvo, ktoré ponúka pomocnú ruku tým, ktorí chcú zanechať svoju homosexuálnu orientáciu. Taktiež svedčila pred Okresným súdom štátu Minesota proti uzatvoreniu homosexuálnych manželstiev.
V minulosti sa so svojou homosexuálnou partnerkou chceli zobrať a adoptovať si dieťa. Dodáva však, že je nesmierne šťastná a vďačná za to, že od svojich plánov upustili a uchránili tak seba i spoločnosť pred ďalšou nefunkčnou rodinou. „Deti potrebujú jedného otca a jednu matku,“svedčí Boynesová.
Taktiež zdôraznila vážnosť vedeckých výskumov, ktoré poukazujú na nezdravé až fatálne následky legalizovania homosexuálnych partnerstiev. „Videla som to na životoch mojich priateľov v období, keď som žila homosexuálnym životom, “ tvrdí.
Medzi toľkými hnutiami Ducha Svätého, je dnes v Cirkvi cítiť silný návrat k službe, ktorá sa zaoberá pomocou ľuďom, ktorí potrebujú oslobodiť od zla. Angažovať sa v tejto náročnej oblasti je zakorenené v samotnej podstate Cirkvi. Na počiatku Cirkvi boli Turíce. Dnes sa nanovo usilujeme, aby sa ako v prvotných dobách Cirkvi prejavovali charizmy a znamenia pre spásu dnešného človeka, v duchu 2. Vatikánskeho koncilu. Keďže na podobnú tému boli už v prostredí Cirkvi na Slovensku vydané kvalitné brožúry a pomôcky na tomto mieste sa obmedzíme len na niekoľko praktických rád, spomenieme dokumenty Cirkvi vyjadrujúce sa k tejto téme. Príbeh - Leopold J. Jablonský OFM - Modlitba za oslobodenie
N: Tak ste sa skutočne cítili iný a oddelený od iných detí. Chceli ste nejakú pozornosť zo strany mužov, ktorú ste nedostávali od otca.
M: Áno, a myslím si, že všetci, vo všetkých druhoch činností, túžime po pozornosti. Všetci potrebujeme mať pocit, že sme potrební. Keď som k tejto prirodzenej potrebe pridal zvláštny pocit túžby po mužskom a nie po ženskom spoločníkovi, utekal som ešte viac od väčšiny ľudí. Keď sa mi v škole posmievali, moji vrstovníci vo mne vyvolávali ešte hlbší pocit, že tam nepatrím. Odvtedy som už zistil, že tie ostatné decká boli možno ešte viac neisté než ja. V skutočnosti boli také ako ja. Korene sú vždy rovnaké - hanba, strach, odmietnutie. Myslel som si, že iba ja mám takéto problémy. Potreboval som niekoho mať a keď som na takého človeka naďabil a prejavil mi pozornosť, schmatol som ju a utiekol s ňou. V homosexuálnom život-nom štýle som sa naplno pohyboval asi desať rokov.
Keď sa do toho dostanete, máte okolo seba všetkých tých mužov, ktorí veľmi túžia jeden po druhom, pretože nikdy sa im toľko pozornosti nedostávalo. A tak existujú dvaja dysfunkčni ľudia túžiaci po sebe a hoci to úplne nenapĺňa, postačí im to. Vedia, že im stále niečo chýba, ale aj tak sa rozhodnú: „Toto je lepšie než nič."
N: Čo zmenilo váš život. Máriin, čo vás vyviedlo z toho životného štýlu?
M: Viete, je to veľmi ironické, že osoba, ktorú Boh použil, bola manželka môjho najlepšieho priateľa. Požiadala ma, aby som šiel na misie v ich cirkvi a ja som povedal: „Áno." Bol som vychovaný v metodistickom duchu, takže bolo vo mne zasiate nejaké semienko v útlom veku, ktoré rozoznávalo dobré od zlého. Myslím, že to mi veľmi pomohlo. Plakával som každý večer, keď som šiel spať. Niečo ma tam ťahalo.
Išiel som teda s ňou na tie misie prvý večer a potom aj druhý a urobil som rozhodnutie pre Krista.
N: Máriin, myslíte si, že cirkvi robia nejaké chyby, keď slúžia v tejto oblasti?
M: Myslím si, že sa dejú niektoré drastické chyby, ale tie sú dôsledkom nevedomosti ako sa zaoberaC homosexualitou. Cirkev sa bude musieť naučiť ako sa zaoberať týmito otázkami. Autority musia pochopiť, že homosexualita je naučené správanie sa. Bolo do nás zasiate v útlom veku a my jednoducho potrebujeme vnútorné uzdravenie, ktoré môže urobiť Boh a urobiť rozhodnutie vyjsť von z tohU) životného štýlu. V jednej cirkvi zistili, že trvá tri roky zbaviť sa homosexuálneho životného štýlu za predpokladu, že sa tým ľuďom dostane lásky a modlitby za uzdravenie. Musíme sa naučiť ako sa modliť vkladaním rúk. A potrebujeme veľa trpezlivosti, lebo sa bojíme ukázať akí sme, pretože ľudia rýchlo posudzujú.
N: Poviete nám príbeh, ktorý ste mi povedali o žene, ktorá pomohla lesbickej žene zmeniť svoju pohlavnú orientáciu?
M: Bolo to veľmi zaujímavé. Stretol som sa s mladou baptistkou na konferencii Exodusu. Modlila sa, aby jej Boh ukázal niečo, čo by mala robiť a čo by malo zmysel. Krátko nato začala vedľa nej pracovať lesbická žena. ktorá sa obliekala ako muž, konala ako muž a rozprávala ako muž. Bol som užasnutý, keď som počul príbeh o tom, čo sa udialo v priebehu dvoch rokov. Baptistka sa modlila o vedenie, ako slúžiť lesbickej žene. Boh ju nasmeroval, aby ju pozvala na svoje stretnutia, kde študovali Bibliu. Povedala: ..Bože, nechcem. Táto žena nikdy nezapadne do skupiny." Boh odpovedal: „Nuž, aj tak ju pozvi." Urobila tak a žena povedala: „Prídem."
Keď nastal čas štúdia, prišla lesbická žena sprevádzaná svojou milenkou. Baptistka bola vychovaná podľa mravov a tak si pomyslela: ..To je neuveriteľné. Čo budem robiť?" Boh ju nasmeroval jednoducho: „Miluj ju tam. kde je."
Poslúchla. Rok slúžila tejto žene, ktorá zostala žiť so svojou partnerkou. O niekoľko týždňov nato sa obrátila, ale zostala žiť so svojou milenkou. A baptistka stále hovorila: „Ale Pane, to je zlé. Nemôžu žiť spolu, musia sa oddeliť." Boh povedal: „Len to nechaj tak. Stane sa to v mojom čase."
O rok nato bola lesbická žena pokrstená. Povedala: „Naozaj cítim, že potrebujem byť pokrstená." Ponorením. Po dvoch dňoch prišla k baptistke a povedala: „Vieš, musím požiadať svoju milenku, aby sa vysťahovala. Boh ku mne prehovoril." A počas nasledujúceho roka bola pokrstená aj jej partnerka.
Toto je viac než len pekný príbeh, lebo nás učí, že týmto ľuďom nemôžeme len povedať: „Musíš urobiť toto, toto a toto." Musíme milovať ľudí tam. kde sú a dovoliť Bohu, aby ich zmenil. Máme sklon posudzovať ľudí. ale Boh ma naučil cez mnohé skúsenosti, že musíme milovať ľudí tam. kde sa nachádzajú.
Takže to sa stalo. Keď pozerám späť. ak by jej bola na začiatku povedala: „Musíte sa hneď oddeliť," tá žena by nikdy nebola mala v sebe zasiate semiačko a ani čas na to. aby rástlo a jej milenka by nikdy nebola mala rok na to, aby rástla v pochopení. Takto vďaka trpezlivosti obe prišli k poznaniu Boha.
N: Máriin, čo by ste chceli povedať ľuďom, ktorí slúžia trpiacim homosexuálnym ľuďom?
M: Myslím, a opakujem to isté, musíme ich milovať tam, kde sú a neposudzovať ich. Milovať ich a vidieť v nich Ježiša je uzdravujúce a to ich prenesie na druhú stranu. Musíme sa naučiť, že nemôžeme len položiť ruky na nich a vyhnať démona a potom budú v poriadku.
Správanie sa je naučené a na jeho odučenie treba čas. A ak máte zmeniť životný štýl, potrebujete miesto, kam pôjdete. Cirkev a kresťanskí poradcovia musia vedieť, že homosexuál nemôže len tak opustiť svoj životný štýl a nemať miesto, kam by šiel. V cirkvi, do ktorej patria, môže niekto otvoriť dvere a dovoliť im zostať v nej celý rok, aby sa im dostalo vedenia a lásky, ktorú potrebujú. Musia sa naučiť, že je to kráčanie a keď Duch Svätý odhalí, čo v istej dobe treba urobiť. Boh im dá to, čo potrebujú v tom čase a uzdravenie, ktoré potrebujú. Ale predovšetkým by som povedal: milujte ich tam. kde sa nachádzajú na ceste života a nesúďte ich.
N: Máriin, ako dlho trvalo vám. kým ste zmenili svoj homosexuálny životný štýl?
M: Nebolo to náhle. Bojoval som s tým dlhé roky, a vstával som a padal dosť dlhý čas. Bol to dlhý čas zmeny. Teraz je to pre mňa akoby som bol alkoholikom, je to každodenná záležitosť. Musím si udržovať svoju duchovnú stráž, chvály a hudbu chvál a tomu podobné veci, ktoré mi vždy pomôžu.
N: Boli ste aj v iných veciach, ktoré to zhoršovali?
M: Pornografia. Bol som veľmi, veľmi hlboko v pornografii. Moja myseľ bola v nej zahĺbená. Nemohol som sa pozerať na ľudí bez toho, aby som o nich neuvažoval sexuálne.
Boh mi dal jeden jednoduchý kľúč: mal som nahlas vyslovovať verše z Písma. Problém spočíval v tom, že som v mysli zápasil a bolo to ako stolný tenis - dobré myšlienky bojovali navzájom so zlými myšlienkami. Ale keď som začal vyslovovať Písmo nahlas, naozaj mi to pomohlo. (Keď rozprávame nahlas, nemôžeme tak ľahko uvažovať nad niečím iným.) Takže to je veľký, veľmi veľký kľúč pre hocikoho. Rýchlo to vyčistilo moju myseľ.
N: To je nádherné. A čo modlitba v Duchu?
M: Áno. Ustupoval som k stene, keď ma Satan pokúšal, ale keď som sa modlil v jazykoch, Duch akoby do toho vstúpil a prevzal kontrolu nad situáciou. Taktiež, keď sa „modlíte v Duchu" (napr. v jazykoch) budujete sa v oblasti ducha. A to je tiež veľkým kľúčom.
Chvála, poklona a spev sú tiež veľmi mocné; pomáhajú mi udržovať myseľ zameranú na Boha.
N: Poznáte učenie Elizabeth Moberlyovej o homosexuáloch, že skutočne potrebujú prijímať lásku a výchovu od rodiča rovnakého pohlavia. Čo by ste chceli povedať pastorom a modlitbovým služobníkom o tejto potrebe?
M: Myslím si, že je životne dôležité, aby to chápali. Ak ide o mladého človeka, ako som bol ja, všimli by si, že som celkom nezapadal do kolektívu, tak ako si ma všimol homosexuál a preukazoval mi pozornosť. Kde bol ten kresťanský muž, ktorý tam mohol byť ako môj otec, ako model a ako usmerňovateľ? Nedostalo sa mi toho a myslím si, že to chýba aj v cirkvi, najmä u mladých pastorov. Mali by sa začať učiť, aké symptómy hľadať: hanblivosť, chlapcov, ktorí celkom nezapadajú. Čo tak ten chlapček opustene stojaci v kúte? A deti sa mu posmievajú, dokonca aj kresťanské deti. Dávaj pozor, buď citlivý.
N: Takže Máriin, hovoríte, že cirkev sa skutočne má zaujímať a poskytovať toto mužské usmerňovanie, najmä teraz, keď sa toľko detí vychováva v rodine s jedným rodičom. Skutočne potrebujú povzbudzovanie od kresťanských mužov v cirkvách, farnostiach.
M: Áno. myslím si. že to je tá najdôležitejšia vec. ktorú môžu urobiť v prevencii homosexuality. Kiež by sa mi toho bolo dostalo. Kresťanskí muži a pastori sa musia do toho pustiť keď majú chlapci okolo 12, 13 a 14 rokov, keď nabieha puberta a viesť ich, byť im vodca-jni.íso) To by mohlo skutočne zabrániť mnohým bolestiam srdca u veľkého počtu chlapcov i dievčat.
N: Teraz ste ženatý a máte svoje deti. A vy nielenže hovoríte o týchto problémoch, ale niečo s tým aj robíte tým, že ste otvorili Dom (sv.) Jozefa. Môžete nám o tom povedať?
M: S Domom (sv.) Jozefa sme začali pred niekoľkými rokmi a je to organizácia zameraná na podporu. Máme podporné skupiny, ktoré sa stretávajú každý pondelok a štvrtok, aby pomáhali homosexuálom zmeniť životný štýl. Snažíme sa im dávať lásku a vedenie, o ktorom sme hovorili. A potom sám prijímam pozvánky na prednášky pre cirkvi a skupiny, aby som sa podelil o to. čo som sa naučil. Nech sa napraví nevedomosť, ktorá je medzi ľuďmi, a aby som zároveň povzbudil homosexuálov, aby sa zbavili svojho životného štýlu.
Všimnite si niekoľko kľúčových bodov, ktoré Máriin Moore robí: Najpozoruhodnejším je, že upozorňuje, aby sme nežiadali okamžité zmeny v živote iného človeka. Som si istý, že toto budú niektorí kresťania považovať za postoj mäkkosti voči hriechu. Spomínam si však, čo sa stalo pred rokmi, keď som žil v St. Louis, Missouri a bol som súčasťou služby v exercičnom dome Merton House. Katolícke sestričky, ktoré tam v tom čase žili, slúžili lesbickej zdravotnej sestre, ktorá žila spolu so svojou lesbickou partnerkou.
Žiaľ, nedávno bolo mnoho škandálov týkajúcich sa niektorých mladých vodcov a pastorov, ktorí su sexuálne zaplietli s malými chlapcami (pedofilia) vo svojich kongregáciách. Toto zneužívanie zameriava pozornosť na dôležitú otázku potreby prelomit tento jav, ktorý prechádza z generácie na generáciu. Potrebujeme zrelých dospelých ľudí bez dysfunkčných potrieb, aby dodávali náklonnosť a vedenie zrelého dospelého človeka.
Sestry robili presne to, čo navrhuje Máriin Moore. Modlili sa s ňou. povzbudzovali a milovali ju bez požiadaviek, ktoré by v tej dobe nebola mohla prijať. Jednodu cho ju viedli ku Kristovi a povzbudzovali ju k modlitbe. V priebehu niekoľkých mesiacov v modlitbe dostala slovo, že má zanechať les bický životný štýl. Bála sa však ničivého úderu, ktorý by to mohlo spôsobiť v jej partnerke, na ktorej jej hlboko záležalo. Zostali teda spolu ako dvojica, kým ona sa modlila ďalej. V istú noc sa Ježiš zja vil jej partnerke a jemne jej povedal, že by mala zanechať lesbický životný štýl. Keď sa s tým zdôverila zdravotnej sestre, prekvapilo ju zistenie, že ona prišla k rovnakému záveru už niekoľko týždňov pred tým. Tak sa celý vzťah ukončil vo veľkom pokoji. Dvaja ľudia boli zmierení s Bohom a pokojne sa navzájom odlúčili.
Spomínam si tiež na to, čo náš priateľ Toinmy Tyson často hovo rieval: „Kresťanstvo je vnútorná práca". Duch Svätý pracuje v našom vnútri. Nie je to nanucovanie zákona zvonka.
Máriin Moore tiež zdôrazňuje, že tento typ uzdravovania si vyža duje veľa času a trpezlivosti. To nás stavia pred otázku kde nájdeme ľudí, ktorí sú ochotní stráviť čas, položiť svoj život za zranených a trpiacich ľudí tohto sveta?
Keď Ježiš videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: «Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.» (Mt 9, 36-38)
--------------------------
Homosexuálovi, ktorý by sa chcel zmeniť
Uvedomujem si, že je potrebné povedaC podstatne viac o tom. ako sa treba modliť, ak zamýšľate životnú zmenu. Ako som na začiatku povedal, mojím cieľom nebolo napísať úplnú knihu o tomto zložitom predmete, ale môžem vám pomôcť začať na ceste niekoľkými praktickými radami:
1. Náidite si múdreho poradcu
Ak môžete nájsť psychoterapeuta, ktorý verí v možnosť zmeny, môže vám to veľmi pomôcť. Dokonca je ešte lepšie, ak nájdete poradcu. ktorý sa aj modlí so svojimi klientmi za vnútorné uzdravenie. Poznám jednu poradkyňu, ktorá sa modlila so svojimi homosexuálnymi alebo lesbickými klientmi a zároveň im bola poradkyňou. Z celkového počtu 20 klientov boli všetci vo svojej orientácii premenení.
Je ideálne ak nájdete kňaza alebo pastora, ktorý vám môže pomáhať v duchovnom vedení, najmä ak sa vie aj modliť za vnútorné uzdravenie.
Najlepší spôsob je
Častá svätá spoveď na začiatku sa doporučuje generálna svätá spoveď a mať jedného spovedníka
Sv. omša a v. príjmanie ak je to možné aj každý deň
Modlitba - doporučuje sv. ruženecpodľa možností každý deň
pôst - podľa možnosti stredy a piatky napr. chleba voda internet, televízia, jazyk, alkohol ( to čo ťa zdržuje lásky od Boha a k bliížnemu a plnení svojích povinnosti pozri TU /
Modlitbové spoločenstvo
Adorácia pred Božím telom,
Marianké pútenapr. staré hory, medžugorie, fatima, lurdy atď.
čítanie životy svätých a sväté písmo
2. Zdroje literaúry na čítanie
Jedným zo spôsobov, ako sa môžeme viac dozvedieť o zložitej otázke homosexuality je samozrejme čítanie dostupnej literatúry. Niektoré knihy sa týmto predmetom zaoberajú všeobecne, ako napríklad dielo Dr. Satinovera Homosexualita a politika pravdy, ktorá je jasnou, presvedčivou prezentáciou psychologických, vedeckých a morálnych rozmerov homosexuality. V knihe sa I)r. Satinover snaž vysvetliť mnohé populárne nedorozumenia a priam falošné mýty. ktoré zahmlievajú diskusiu o tejto téme.
Na druhej strane, ak sa snažíte zmeniť svoj pohlavný životný štýl. urobíte dobre, ak si prečítate jednu z praktických príručiek, ktorá radi, aké kroky treba podniknúť pri zbavovaní sa homosexuálneho životného štýlu. Niektoré z týchto skvelých kníh napísali muži, ktorí prežili celý proces premeny. Skôr ako by som vás zavalil dlhým zoznamom, spomeniem len titul: Alan Medinger: Rast do mužskosti,<M> ktorý je vynikajúcou praktickou príručkou. Môžete tiež napísať, faxovať alelw) volať do organizácií Exodus, Regeneration alebo Desert Stream a požia dať ich, aby si vás zapísali a posielali vám svoje časopisy.
Keďže Alan Medinger strávil 38 rokov v homosexuálnom životnom štýle (teraz je šťastne ženatý a je otcom), píše so súcitom o krokoch a o postupnom procese, ktoré si zmena vyžaduje. Kniha s pod nadpisom „Prelomový plán pre tých, ktorí stratili svoj smer vo svojom raste do mužskosti", má kapitoly, ktorých názvy dávajú aký-taký obraz o jeho jemnom, postupnom prístupe. Táto kniha je len jedna z mnohých vynikajúcich kníh o tejto téme. Vzhľadom na to, že niekde treba začať s nádejným plánom na zmenu, toto by bola dobrá kniha pre začiatok.
U nás sa touto oblasťou zaoberá aj o. Pavol Hudák v Domčeku Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom (pavol@domcek.org) a Mudr. Alojz Rakús v Bratislave, prípadne o. z. Rieky tiež v Bratislave.
Kľúčom vo vašom uzdravovaní bude, ak si nájdete podporu podol> ne zmýšľajúcich priateľov, ktorí vás chápu a milujú, ktorí sú kresťanmi a môžu sa za vás modliť. Jestvuje niekoľko vynikajúcich organizácií, ktoré majú celoštátnu pôsobnosť (ide o USA), napríklad Exodus, Regeneration a Desert Stream. Majú veľa vynikajúcich publikácií. Azda najväčšou je Exodus. Môžete im napísať alebo zavolať. Potrebujete nájsť povzbudenie skupiny, ktorá sa stretáva niekde vo vašej blízkosti.
Alan Medinger: Growth into Manhood.
Záver
Zhrniem, čo sa táto malá kniha snažila povedať o transformácii mužskej homosexuality:
1. Zdá sa. že homoscxuálova orientácia na to isté pohlavie je daná a nie je slobodným výberom.
2. Napriek tomu homosexuál nie je stvorený s touto orientáciou; gén homosexuality nejestvuje.
3. Orientácia sa obyčajne začína v ranom detstve. S najväčšou určitosťou treba povedať, že homosexuála netreba haniť, ako keby si svoju orientáciu vybral. Homosexuáli hú hodní lásky lak ako hocikto iný.
4. Potreba prítulnosti zo strany toho istého pohlavia sa da napi niť nejakým spôsobom:
a) cez hlboké priateľstvo s iným mužom
b) alebo ju naplní Boh cez modlitbu za vnútorné uzdravenie.
5. Hoci orientáciu si nevybral, nemá aktívne sexuálne žiť.
6. Modlitba za vnútorné uzdravenie (a v niektorých prípadoch aj za oslobodenie) môže zmeniť homosexuálnu orientáciu.
7. Táto modlitba za vnútorné uzdravenie spojená s poradenstvom je väčšinou proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a čas.
Dobrou zvesťou pre homosexuála s túžbou zmeniť sa je, že Ježiš premení jeho pohlavnú orientáciu. Sv. Irenej napísal: „Slávou Boha je človek naplno živý!"
U nás vyšlo niekoľko kresťansky orientovaných kníh o tejto téme. Knihy o vnútornom uzdravovaní tiež možno nájsť len v kresťanských kníhkupectvách.
Homosexuáli a manželstvo (Na zamyslenie)
Na prvý pohľad to vyzerá ako paradox - ľavicovo-liberálni politici a gejaktivisti sa snažia uzákoniť .manželstvá" homosexuálov a na druhej strane heterosexuáli sa snažia vymaniť z tohto „bremena" a túžia žiť voľne, bez .zdrapu papiera". Paradox je to ale len na prvý pohľad. Obe tieto skutočnosti totiž majú len jeden a ten istý základ - ľudia prestávajú rozumieť čo je to manželstvo. Z definície je manželstvo trvalý zväzok jedného muža a jednej ženy, ktorý vytvára optimálne podmienky pre osobný rast a šťastie manželov, ako aj plodenie a výchovu detí.
Rozmach antikoncepcie v druhej polovici minulého storočia zasadil prvú a azda najsilnejšiu ranu manželstvu tým. že sexuálny život manželov oddelil od plodenia deti. Pilulka začala cestu postupného rozkladu, ktorý pokračuje nezáujmom o trvalý zväzok a vidí ho už len ako „zdrap papiera". Preto sa niektorí snažia legalizovať rýchle rozvody, prípadne o uzavieranie manželstiev nemajú vôbec záujem. Najnovší útok na manželstvo je snaha zmeniť definíciu manželstva zo zväzku jedného muža a jednej ženy na zväzok dvoch ľudí bez ohľadu na pohlavie. Odtiaľ je už len krok k „manželstvám" skupín osôb, či iným bizarným formám. To všetko je dôsledok toho istého problému - ľudia zabudli, že sú stvorení ako muž a žena a že tento rozdiel má svoj nezastupiteľný význam.
Ale aby to nevyznelo tak, že homosexuálni aktivisti to myslia s „man-želstvami" nejako vážne! To, čo chcú je, aby štát (teda spoločnosť) povýšil ich vzťah na rovnakú úroveň ako manželstvo muža a ženy, aby im dal „zdrap papiera", že sú normálni. V skutočnosti, v krajinách, kde uzákonili možnosť sobášov osôb rovnakého pohlavia je záujem homosexuálov zosobášiť sa tragicky nízky, zrejme kvôli vysokej miere promis-kuity v tejto komunite.
Homosexuálni aktivisti netúžia po sobáši s osobou rovnakého pohla via. Oni túžia po normálnosti, túžia byť ako každý iný človek. Lenže táto ideológia prirodzenú túžbu po normálnosti obracia nesprávnym smerom. Namiesto priznania si, že ich sexuálna orientácia je nenormálna a prijatia tohto faktu ako svojho bremena, ktoré treba niesť, pripadne sa pokúsiť o liečbu (ktorá je nielen u nás striktne tabuizovaná), ich nabáda, aby svoju nenormálnosť riešili klamstvom. Klamstvo však ku šťastiu nevedie. (Ani do večného života so Stvoriteľom, pozn. vydavateľa).
Patrik Daniška, uverejnené v časopise Nahlas 2/2006
Dôležité prvky týkajúce sa uzdravovania z homosexuality
Sme presvedčení, a videli sme to, že homosexuál sa môže st;it heterosexuálom, keď sa za túto zmenu modlíme. Tu sú preto nie ktoré kroky, ktoré pomáhajú v tejto premene.
1. Homosexuál si zasluhuje a potrebuje náš úplnv rešpekt
Podobne ako my všetci, homosexuálni ľudia sú zranené ľudské bytosti, stvorené na Boží obraz. Nanešťastie, mnohí kresťania vo svo jom prístupe k homosexuálom a v zavrhovaní homosexuálnych skut kov vystupuje posudzovačne. drsne a kruto. Veľmi ľahko sa dá poclio piť, prečo homosexuáli nedôverujú kresťanom, ba dokonca niektorí ich nenávidia, lebo to vnímajú ako nespravodlivé zaobchádzanie -•» sebou: „Koniec koncov ja som si homosexualitu nevybral. Prečo mu odsudzujete? Tvrdíte, že nasledujete Ježiša, ktorého zákonom je milovať ľudí. Napriek tomu sa zdá. že ma zatracujete a nenávidíte. Okrem toho, ani Cirkev ma nijako neučí, aby som sa zmenil, aj keby som chcel. Tak ma teda prijmite takého, aký som. alebo mi dajte pokoj!"
2. Homosexuáli si bežne newberaiú svoju pohlavnú orientáciu
Väčšine homosexuálov sa príťažlivosť k rovnakému pohlaviu jn\ i
ako prirodzená a znamená to pre nich jednoducho: som, aký som Nemôžeme zaobchádzať s ich homosexuálnou náklonnosťou ako s hriechom, ako keby si ju želali. Ak to nie je zvolený spôsob života, ako ich môžeme odsudzovať"? Známy evanjelizátor Tony Campolo zápasí s biblickým odsúdením homosexuality, keď ju porovnáva m vlastnou skúsenosťou:
.Počas istého výskumného projektu som sa rozprával s viac ako 300 gejmi a zistil som, že ani jeden z nich si nezvolil svoju homosexualitu... U tých tristo mužov, s ktorými som hovoril, sa vpi sa nie orientácie udialo v ich psychosociálnom vývoji tak zavčasu, že ani jeden si nepamätal, že by sa bol sám o tom rozhodoval. Napriek tomu často počujem kresťanských kazateľov, že homosexuáli si vybrali byť iní, ako mal s nimi v pláne Boh."t36)
Ak sme boli vo svojich vzťahoch s homosexuálmi neláskaví a súdili sme ich v zmysle, že im stačí sa len kajať, aj my sami sa musíme kajať.
jL_Pričiny homosexuality sú zložité
Hoci homosexualita nie je genetická, napriek tomu sa zdá, že ju v ranom veku spôsobujú zložité a rôznorodé vplyvy, vrátane hormonálnych, v matkinom lone pred narodením, v kombinácii s ďalšími ranými environmentálnymi príčinami.
Najdôležitejším faktorom sa však zdá byť vplyv rodičov. Často ide o duchovné i psychické neladenie s rodičom rovnakého pohlavia. Mnohí homosexuálni muži ako malí chlapci neboli schopní nadviazať puto so svojimi otcami takým spôsobom, akým to každý chlapec potrebuje urobiť počas svojho normálneho vývinu. Niekedy je to preto, lebo je otec tvrdý, zneužívačný, požadovačný. V iných prípadoch otec, decentný muž, je emocionálne neprítomný a jeho syn sa s ním nemôže stotožniť a nájsť si k nemu cestu. Syn je potom ponechaný so svojou túžbou po otcovej láske sám na seba a ked sa dostane do veku, že sa začína vynárať jeho sexualita, jeho túžba sa sexu-alizuje. Počas tohto zraniteľného obdobia dokáže starší homosexuálny muž odhaliť jeho túžby po láske a náklonnosti, môže ich sexuali-y.ovať a vtiahnuť ho do aktívnej homosexuality.
* Sojourners Magazine. Máj-jún 1999, s. 2S. 30.
Tu treba urobiť veľmi dôležité rozlíšenie:
Potreba otcovej lásky u chlapca je normálna. Ak sa chlapcovu potreba po náklonnosti a láske nenapĺňa nesexuálnym spôsobom (otcom alebo iným mužom), jeho ľudská potreba stále zostavu, v každom veku. Potreba mužskej lásky u homosexuála nie je problnn (ako to vidia mnohí kresťania). Naopak, je to súčasť riešenia jeho stavu. Ak sa táto potreba nenaplní, zostáva v ňom neustála túžim lebo túžba po láske a jej potvrdzovaní je súčasťou nášho bežného dospievania. Dr. Klisabeth Moberlyová hovorí: „Zo súčasných dôk i zov sa zdá byť jasné, že homosexuálny stav neobsahuje abnormálni potreby, ale normálne potreby. Je abnormálne, že neboli naplnení' v bežnom procese rastu. Potreby ako také, sú normálne. Nedostatok ich napĺňania a bariéry k ich napĺňaniu, tie sú abnormálne.^3') Zda sa, že mnohí homosexuáli, vedome alebo nevedome, hľadajú otcovskú lásku. V bežnom ľudskom poriadku sa táto potreba naplní vtedy, ke«ľ nájde skutočnú náklonnosť a potvrdzovanie zo strany iného muža. ktorý postupne napĺňa to, čo dovtedy chýbalo. Dr. Moberlyová navi huje, že by bolo ideálne, keby sa starší muži, ktorí sú heterosexuali a nie sú ohrození vo svojej sexualite, spriatelili s homosexuálmi, pre tože počas určitého časového obdobia dôjde k viditeľnému uzdraví i vaniu.
Tragédia, ktorá sa udeje, keď táto potreba nie je pokrytá, pochá d za z dvoch zdrojov:
a) Bežný heterosexuálny muž cítiac, že homosexuál potrebuje lásku a prichádza k nemu so silnou náklonnosťou, sa môže cítil nervózne a ustúpiť v obave, že sa homosexuál chce k nemu pri blížiť v sexuálnom kontexte. Väčšina kresťanských mužov, namiesto toho. aby reagovali na homosexuála srdcom plným bral skej lásky, sa obyčajne stiahne a neposkytne mu svoje povzbu denie a potvrdzovanie jeho snahy preorientovať sa. Po istom veku je pre muža s homosexuálnou orientáciou ťažké nájsť potrebnú mužskú náklonnosť mimo homosexuálnej komunity.
Moberly: Homosexuality: A New Christian Ethic (Homosexualita: Nová kresťanská etika). The Atlic Press, Greenwood. SC 1983. 8. 18.
b) Druhým problémom je samotná potreba identifikovať sa so silnou mužskou postavou. Tá môže ľahko viesť k tomu. že túžba po náklonnosti sa vykonáva sexuálne, najmä ak skúsený homosexuál vycíti túto potrebu v mladom mužovi. Práve tí muži, ktorí by mali byť schopní pomôcť, kresťanskí muži >re zakotvení vo svojej mužskej totožnosti a chápať odkiaľ pri-ádza táto túžba, a ktorí by mali byť schopní nadviazať skutočné "ateľstvo s mužmi trpiacimi týmto deficitom lásky, sú často ti, ri sa najviac boja. Miestna kresťanská cirkev by mala byť tým ide-ym miestom pre homosexuála, kde by nadviazal silné putá užského priateľstva a povzbudzovania. Často sa však stáva, že tieto cirkvi a kostoly sú miestami, kde sa homosexuál bude cítiť najmenej pohodlne, pretože tu prevláda strach, že jeho túžby sú voči mužom mienené sexuálnym spôsobom. Musíme urobiť veľmi jasné rozlíšenie medzi:
i.) Orientáciou, ktorá je súčasťou riešenia stavu
ii.) a homosexuálnou aktivitou, ktorá sa neskôr stáva problémom.
Dr. Moberlyová o tom vyhlasuje: „Náväznosť na to isté pohlavie
nie je nesprávna. Naopak, je to tá správna vec pre naplnenie nedostatku lásky zo strany toho istého pohlavia. Nesprávna je však ero-tizácia takého priateľstva. Taká erotizácia je druhotná a nie podstatná pre homosexuálny stav ako taký."í38)
Tradičný kresťanský postoj, chápaný správnym spôsobom by mal:
1. Chápať a prijať fakt homosexuálovej orientácie ako daný stav. Ale napriek tomu by ho bolo potrebné vnímať ako dočasný a nie stály stav. Zatracovať homosexuála kvôli jeho orientácii nie je kresťanské. Mali by sme byť zdesení, keď vidíme kresťanov, ako reagujú na homosexuálov s nenávisťou a preklínaním. Je tragické vidieť kresťanov vykrikujúcich heslá a nesúcich nápisy, ktoré vyhlasujú: „Zabite homošov!-, ako keby títo rozhnevaní zástancovia mravnosti boli ti, ktori dokonale reprezentujú kresťanské hodnoty.
» E. Moberly: .A New Christian Ethic. The Guernsey Press Co. Ltd.. Guernsey, Channel Islands 1983.
2. Na druhej strane sexuálne vyjadrenie pohlavnej príťažlivosti k rovnakému pohlaviu je hriešne rovnako, ako je hriešna pohlavná aktivita heterosexuála mimo svojho manželstva. Nás súcit k homosexuálom nám pomáha chápať ich vyjadrenie sa. Nemal by však viesť k schvaľovaniu alebo chváleniu ich sexu álnych skutkov.
Rovnako ako nedostatok lásky, ktorý dieťa zažije zo strany rodiča svojho pohlavia, je často podstatným faktorom vedúcim k hom<v sexuálnej orientácii, tak aj nešťastný vzťah s rodičom odlišného pohlavia môže viesť k homosexualite. Napríklad chlapec môže zažívať matku ako kontrolujúcu bytosť, ktorá ho dusí a jeho nadpriemernou detskou reakciou je snaha uniknúť jej prítomnosti kedykoľvek sa to dá. Jeho negatívne pocity voči nej sa môžu začať vzťahovať na všetky ženy. Nemá ich rád. nedôveruje im. Tento nesúlad s rodičom odlišného pohlavia sa nemusí udiať často, ale napriek tomu sa zdá, že je rozhodujúcim faktorom v prípade niektorých homosexuálov.
Dôležité je pamätať si, že väčšina homosexuálov má pravdu, keď hovorí, že ich orientácia sa zdá byť daná a siaha tak ďaleko ako sa dokážu rozpamätať. Ti kresťania, ktorí ich tvrdo posudzujú, ako keby si schválne vybrali svoju orientáciu a potrebujú sa kajať, sa jednoducho mýlia. Nedostatok lásky u nich z tohto problému robí ešte väčší problém, lebo izoluje práve tú lásku a družnosť, ktorú niektorí homosexuáli potrebujú ako kompenzáciu náklonnosti, ktorá im chýbala v detstve. Strach kresťana pred hriechom, pocity nepohodlia v prítomnosti homosexuála, vedie osobu v núdzi ešte ďalej. Naopak. Ježiš vždy zahŕňal nábožensky vyhostených ľudí svojej doby do svojho stolovania (vyberačov dani. verejných hriešnikov, prostitútky) kým „samospravodliví" ľudia Jeho doby, a našej tiež, ich súdia a stoja bokom od nich. pričom ich odsúvajú od pomoci, ktorú potrebujú a ženú ich do náručia tých, ktorí ich potreby chápu a ktorí ich potom vtiahnu do aktívneho homosexuálneho životného štýlu.
Pozornosť obyčajne priťahuje sexuálny aspekt homosexuálovho života, ale koreň príčiny je oveľa hlbšie. Niekde tam je základná príčina orientácie, ktorá je u každého iná. Možno bol veľmi hanblivým, umelecky nadaným dieťaťom, ktoré sa nikdy necitilo pohodlne s drsňáckym, supermanským postojom iných chlapcov. Možno sa mu nedostalo dosť otcovskej lásky, alebo cítil odpor voči matke. Fyzický sex je problémom na povrchu. Je množstvo rôznych faktorov, ktoré vedú k vytvoreniu orientácie na rovnaké pohlavie, ale tieto faktory idú oveľa hlbšie než sexuálna aktivita.
Videli sme okamžité uzdravenia homosexuálnej orientácie, ale tie sú zriedkavé. Bežný proces uzdravovania môže trvať mesiace, niekedy roky. Obsahuje poradenstvo a objavovanie všetkých úrovni, všetkých koreňov orientácie daného človeka.
Ako sa spomína vyššie, svetská terapia, dokonca aj bez modlitby, dosiahla významný úspech v premieňaní pohlavnej orientácie homosexuálov vtedy, keď sa osoba chce zmeniť.
Keď k tomu pridáme rozmer modlitby za uzdravenie, zmeny akoby išli ešte rýchlejšie.
5. Pokánie
Ako všetci vieme, keď zhrešíme, potrebujeme sa kajať a prosiť Boha o odpustenie. Podobne ako heterosexuál, ktorý je roky pohlavne aktívny, aj pohlavne aktívny homosexuál zistí, že je ťažké zmeniť sa a môže z času na čas zhrešiť, ale musí u neho byť prítomná základná vôľa zmeniť sa.
Musí sa kajať z pohlavných skutkov, ale nemôže sa kajať z orientácie na rovnaké pohlavie, ktorá je danosťou a súčasťou dlhodobého riešenia. Normálnou potrebou, ktorá mu chýbala, a ktorú zakusujeme všetci, je potreba rodičovskej lásky. Tento smäd byť milovaný nie je hanebnosťou a ani ho netreba potláčať. Naopak, má byť naplnený:
a) zdravým priateľstvom s osobou rovnakého pohlavia a láskou (ktorá nie je sexualizovaná) ako aj nejakým typom kresťanského spoločenstva,
b) modlitbou za vnútorné uzdravenie, cez ktoré Boh poskytuje ohromujúcim spôsobom to, čo chýbalo a preorientúva túžby homosexuála dovtedy, kým nie je nasmerovaný k opačnému pohlaviu.
6. Psychoterapia
Ti psychoterapeuti, ktorí veria v premenu homosexuálnej orientácie, môžu byť veľmi nápomocní najmä pri odkrývaní hlbokých a zložitých koreňov orientácie. Vyššie som spomenul, že psychotera peuti majú pomerne dobrú úspešnosť keď pomáhajú homosexuálovi chcejúcemu zmeniť svoju orientáciu.
Nanešťastie cena psychoterapie kladie profesionálne poradenstvo nad finančné možnosti väčšiny ľudí. Je tu však aj dobrá správa, že modlitba za vnútorné uzdravenie, ak sa robí verne a strávi sa ňou požadovaný čas. prináša veľmi vysoký pomer úspešnosti.
Som presvedčený, že teoreticky by mala byť úspešná na 100%, avšak kvôli obmedzeniam nás služobníkov modlitby a našej ľudskej nevedomosti, dôjde občas k niekoľkým zdanlivým zlyhaniam. Ako som spomenul skôr, v niektorých službách modlitbou je percento homosexuálov, ktorí sa stanú heterosexual mi vyššie ako 80%, čo je pozoruhodné.
Reverend Tommy Tyson mi povedal, že počas istého obdobia sa modlil za piatich ďalších pastorov a štyria boli uzdravení - stali sa heterosexuálmi. (Ten, ktorý nebol uzdravený, sám nebol presvedčený o tom, že sa chce zmeniť.) A tie zmeny trvajú podnes.
Nanešťastie, niektorí homosexuáli vzkypia pri samotnej myšlienke na uzdravenie, pretože „uzdravenie* naznačuje, že sú chorí. Stretli sa s toľkým zahanbovaním, že je prirodzené, že reagujú voči ešte ďalšiemu úsiliu, ktoré ich, podľa nich, chce znevážiť. Okamžite vycítia akýkoľvek posudzovačný, samospravodlivý postoj zo strany modlitbového služobníka. Myslím si, že tu jestvuje paralela s alkoholizmom: niektorí alkoholici, ktorých poznám, sú ľudia, ktorých zároveň aj najviac obdivujem. Nie však kvôli ich problémom s pitím, lebo aj tu máme do činenia s hanbou, so smerovaním ich života, ktoré nedokážu kontrolovať bez toho, aby sa obrátili na vyššiu moc a podporu priateľov a milujúce spoločenstvo
(Alcoholics anony-Tommy bol konferenčným evanjelizátorom pre United MethodĹst Chureh. Založil Aqueduct Conference Center v Chapel Hill, NC. Zomrel v apríli 2003.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Mous/Anonymní alkoholici). Kým skutočne necítim, že „kráčam z milosti Božej", kým skutočne neverím na tej najpodstatnejšej úrovni, že táto zápasiaca osoba môže byť celkom spokojne lepšou osobou než ja, nebudem jej môcť nijako pomôcť.
8. Oslobodenie od zlých duchov
Po exorcizme, počas ktorého bolo vyhnaných 22 zlých duchov
Predstava, že prechovávame zlého ducha, ktorý nás ovplyvňuje, alebo má dokonca kontrolu nad naším životom, vám nemusí byť známa/40' Napriek tomu moja skúsenosť, i moje chápanie Biblie ma viedlo k viere nielen v realitu démonskej ríše, ale aj v to, ako bežne títo zlí duchovia ovplyvňujú alebo kontrolujú život ľudí.
Manželka Judith zo svojej praxe psychoterapeutky odhaduje, že jedna tretina jej klientov potrebovala oslobodenie od zlého.
To neznamená, že boli posadnutí a potrebovali exorcizmus, ale že duchovia boli prítomní a vykonávali negatívny vplyv v ich živote.
Preto bola potrebná modlitba, aby bol klient oslobodený z negatívneho útlaku.
Bez toho, aby som sa tým zdĺhavo zaoberal, dovoľte mi povedať, že som sa stretol s duchom homosexuality u niektorých homosexuálov a oni neboli slobodní, kým duch nebol vyhnaný. Keď to hovorím, nestaviam tým homosexuálnu aktivitu do iného rozmeru než sú problémy, ktoré zakusujú heterosexuáli. V skutočnosti často nachádzame duchov zmyselnosti, pornografie a rôznych iných ako utláčajú a obsadzujú mužov a ženy heterosexuálnej orientácie.
Podobne ako niektorí heterosexuáli môžu pociťovať potrebu oslobodenia od zlých duchov, ktorí ich ženú do promiskuitnej pohlavnej aktivity, tak zjavne niektorí homosexuáli môžu získať dobrodenia z modlitby za oslobodenie.
Spomínam si, ako som sa raz modlil za homosexuála, ktorý chcel zmeniť svoju orientáciu. Keď sme sa dostali k modlitbe za jeho vnútorné uzdravenie, zrazu začal revať a vykrikovať ohrozujúcim spôsobom. Modlili sme sa v miestnosti, ktorá bola v katolíckom exer-cičnom stredisku asi o jedenástej hodine v noci, počas nočného pokoja.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ak chcete viac info o tomto predmete, môžete si prečítať moju knihu Oslobodzovanie od zlých duchov: Praktická príručka. Vydavateľstvo sv. Bystríka 2000.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Následkom toho eheel nasledujúce ráno každý vedieť čo to bol za vreskot. Jeho oslobodzovanie trvalo asi hodinu. Prekvapilo ma, aký zúrivý bol tento duch, vôbec nebol slabý alebo zženštilý. Konečný výsledok: o niekoľko rokov sa dotyčný oženil.
Čoraz viac psychiatrov a poradcov začína uznávať realitu démonickej ríše
Napríklad slávny psychiater dr. Scott Peck píše: „Ako tvrdohlavý vedec, za akého sa pokladám, môžem vysvetliť 95% toho, čo sa dialo v týchto dvoch prípadoch racionálnymi psychiatrickými dynamizmami... ale zostáva mi kritických 5%, ktoré takým spôsobom nemôžem vysvetliť. Zostáva mi nadprirodzeno - alebo ešte lepšie -podprirodzeno...
Okrem toho Dr. Peck povedal môjmu priateľovi, že svoju knihu Ľudia lži pokladá za svoje najlepšie dielo, dokonca ešte lepšie ako jeho bestseler Menej preskúmaná cesta, hoci nikdy nedosiahla ten istý populárny úspech. V Ľuďoch lži Dr. Peck obhajuje novú kategóriu v psychologickej literatúre, kategóriu osobného, démonického zla. ktorým vysvetľuje správanie,ktoré nemožno vysvetliť bežnými psychologickými pojmami.
Po exorcizme, počas ktorého bolo vyhnaných 22 zlých duchov
V zriedkavých prípadoch sa možno uplatní skutočný exorcizmus. Jedným takým pozoruhodným príkladom, opisovaným v psychologickej literatúre je prípad transsexuála, ktorý mal v pláne operáciu s cieľom zmeniť svoje pohlavie. Muž (psychiatri ho volajú John) si už vybral nové ženské meno „Judy". Odstránené mal už chĺpky na tvári a zväčšené prsia užívaním cstrogénu. Niektorým kresťanským pria teľom sa podarilo Johna presvedčiť, aby sa podujal na exorcizmus. ktorý trval tri hodiny.
Po exorcizme, počas ktorého bolo vyhnaných 22 zlých duchov. John znovu nadobudol svoju mužskú identitu a zničil svoje ženské šatstvo. Lekári testovali Johna ďalších dva a pol roka a žasli nad jasnou premenou jeho orientácie. Prípad uzavreli nasledovne: „Nemožno však zatajiť fakt, že pacient, ktorý bol jasný trans-sexuál, nadobudol podľa najkonzervatívnejších kritérií dlhotrvajúcu identitu mužského pohlavia v pozoruhodne krátkom čase po exorcizme.""2)
«» M. Scott Peck. M.D. ľeople of the Lie (Ľudia lii), s. 195-196.
Hoci kresťanskí homosexuáli propagujú záväzné monogamné vzťahy medzi rovnakým pohlavím, napriek tomu je v tejto populácii striedanie partnerov úplne bežné. Napríklad štúdia z roku 1978 zistila, že 43 percent mužských homosexuálov malo styk s 500 alebo viac partnermi a 28% malo tisíc alebo viac rôznych partnerov. 79% povedalo, že viac ako polovica ich partnerov boli neznámi ľudia.
Keď stretneme osobu, poháňanú takou neuveriteľne silnou náklonnosťou k promiskuitnému. rizikovému sexuálnemu správaniu, či heterosexuálnemu alebo homosexuálnemu, často zisťujeme, že ich ženú zlí duchovia závislosti a zmyselnosti, ktorí ich napĺňajú takmer nekontrolovateľnými pohnútkami mať sex za každú cenu. Ak sa závislý človek chce zmeniť tak, že sa jednoducho rozhodne začať nový život, toto rozhodnutie vôle obyčajne nestačí. Za bežných okolností potrebuje modlitbu za oslobodenie z duchovného tlaku, aby mohol slobodne žiť zmeneným životom.
Ako si nepochybne uvedomujete, tento druh riešenia, oslobodzovaním alebo exorcizmom od zlých duchov, sa v hlavných cirkvách bežne nepovažuje za možné riešenie na súčasnú dilemu. My to však navrhujeme aspoň ako hodné rozumnej štúdie. V charizmatických kruhoch obnovy v kresťanstve došlo k znovuprebudeniu tejto služby. Napríklad v Rímskokatolíckej cirkvi v posledných desiatich rokoch došlo k dramatickému nástupu v štúdiu exorcizmu. V samotnom Taliansku, kde pred niekoľkými rokmi bolo sotva niekoľko exorcistov. je ich teraz 300. Preto oficiálny exorcista Ríma otec Gabriele Amorth mal odvahu vyhlásiť:
Som presvedčený, že fakt, že sa dovolilo, aby služba exorcizmu odumrela, je neodpustiteľným nedostatkom, ktorý treba priamo položiť pred dvere biskupov... Katolícka hierarchia musí povedať silné mea culpa (moja vina). Osobne som spriaznený s mnohými talianskymi biskupmi. Viem len o hŕstke tých. ktorí niekedy praktizovali alebo len pomáhali pri exor-cizme alebo sú si dostatočne vedomí problému. Neváham zopakovať to, čo som napísal na inom mieste: ak biskup, keď je konfrontovaný oprávnenou žiadosťou o exorcizmus..., sa problémom nezapodieva, či osobne alebo delegovaním úlohy kvalifikovanému kňazovi, je vinný najvážnejším hriechom nedbanlivosti."
Gene Abel. M.I)., David Barlow, PhD. a Edward Blanchard: »Gender Identity Change in a Transsexual (Zmena rodovej totožnosti u transsexuála)." Archives of Sexual liehavior. Roč.6, č. 5. 1977. «*• A. P. Beli a M. S. Weinberg: Homosexualities: A Study of Diversity Among Men and Women (Homosexuality: Štúdia rôznorodosti medzi mužmi a ženami). s. 308-309.
Ako som poznamenal vo svojej knihe Oslobodzovanie od zlých duchou: ¡faktická príručka (vyšla v našom vydavateľstve r. P. 2000). posadnutie je veľmi zriedkavé, ale stupeň obsadenia zlými duchmi, teda menšieho od posadnutia, je dosť bežné. Pri tomto type duchovného útlaku sme zistili, že ak chceme oslobodiť človeka z miešania sa zlých duchov do jeho života, je modlitba za oslobodenie veľmi efektívna.
Gabriele Amorth: An Exorcist Tells His Slory (Exorcista hovorí svoj príbeh), 8. 54-55.
Ako sa modliť za uzdravenie homosexuála, lesba
Pretože korene homosexuality sú rôznorodé, urobili by sme chybu, keby sme chceli vytvoriť jednu stálu metódu, ktorá by bola všeobecne úspešná. Aj tak však jestvujú isté všeobecné pravidlá, ktoré by mali pomôcť
Po prvé, mali by ste očakávať, že modlitby za zmenu homosexu-álovej orientácie majú mimoriadne dobré šance. Očakával by som, že za ideálnych podmienok by mali byť takmer stopercentné, ale vďaka našim ľudským obmedzeniam výsledky nie sú také dokonalé. Napriek tomu však očakávajte, že sa udejú nádherné veci.
Po druhé, ako sme povedali, telesný, sexuálny aspekt je len povrchom, pod ktorým sa skrýva rôznorodosť koreňov, v ktorých tkvie orientácia na rovnaké pohlavie.
Preto môžete bežne očakávať, že zmena sa udeje postupne a obyčajne si vyžaduje istý čas. Aký dlhý? Za ideálnych okolnosti by bolo dobré stretnúť sa raz do týždňa na rozhovor a modlitbu v dĺžke jednej hodiny alebo viac dovtedy, kým nedôjde k zmene. Môže to trvať viac-menej šesť mesiacov.
A to nechceme vylúčiť relatívne okamžité zmeny. (Osobne o niekoľkých viem.) Často sa stáva, že máme len krátky čas na modlitbu, vskutku je to zvyčajne tak. Hoci tento krátky čas nie je ideálny tak sa vždy nicčg zmení vtedy, ak máme šancu modliť sa. Ďalej uvrt dzam niektoré praktické veci:
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Pre tých. ktorí nepoznajú modlitbu za vnútorné uzdravenie je teraz veľa vynikajúcich kníh. Jednou z nich je aj moja kniha Uzdravovanie, Vydavateľstvo sv. Bystríka, Šipice 2005.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
a) Samotní modlitboví služobnici
Keďže v nás je ľudský sklon kritizovať väčšinu vecí, ktoré u mimo rozsahu našich vlastných túžob a chápania, heterosexuál nm/i mať prirodzený sklon cítiť sa nepohodlne s niekým, kto je orientu vaný homosexuálne. Najmä vtedy, keď má obavu, že homosexu;il i môže vytvoriť sexuálnu náklonnosť k nemu, ak by bol priveľmi pri.i teľský. A napriek tomu jestvuje všeobecné pravidlo, že sa nemo/« 1« úspešne modliť, ak nemáte skutočnú lásku k človeku, za ktorého tui idete modliť. Ihneď vycíti akúkoľvek stopu posudzovačného či tvrdí-ho postoja. Preto ktokoľvek slúži homosexuálom, pri práci s nimi musí mať pocit pohodlia.
Tým, že v živote mu častokrát chýbala láska a náklonnosť otni je ideálne, ak sa môže za homosexuála modliť muž (alebo mu/ a žena). Ďalej, mužský služobník v modlitbe potrebuje mať dostatú» nú istotu vo svojej vlastnej sexualite, aby sa nedostal do rozpakov kvôli pocitom náklonnosti, ktoré sa môžu vyvinúť počas stretnutí pri modlitbe za uzdravenie a aby ani sám nebol pokúšaný sexualizoval žiadne priateľské vzťahy, ktoré sa časom vyvinú. V skutočnosti mó/.e očakávať, že vo vzťahu sa vyvinie zdravá náklonnosť. (Toto je samo zrejme situácia, ktorú sa psychoterapeuti učia zvládnuť: v pojmoch psychológie ide o transferenciu a protitransferenciu.)
Opakujem, je ideálne, ak sú dvaja modlitboví služobníci, muž i žena, nie iba jeden. To poskytuje istý druh bezpečnosti v prípade, že by homosexuál vyvíjal sexuálne pocity voči mužovi modlitebníko vi. Ak sa takéto pocity vyvinú, nemusia sa za to hanbiť. Mali by !<• brať ako bežný sprievodný znak služby. Dá sa na ne reagovať rovná ko ako v situácii, keď heterosexuálny muž poskytuje službu modlitby peknej žene. Tieto pocity nie je dobré nechať prerásť do sexuálneho vzťahu, no sú aj napriek tomu prítomné. Preto, keď sa modlí tím dvoch, muža a ženy. poskytujú ochranu pred rozvinutím sa akého koľvek nevhodného vzťahu.
Okrem ochrany je v tímovej službe ešte jedna výhoda. Tou je víľa, keď sa stane, že sa niekto počas modlitby rozplače pri spo-" nke na niečo smutné a treba ho podržať v náruči. Keď sa niečo é udeje, držanie človeka v náruči tiež častokrát poskytuje veľké 'avenie. Veľakrát som počul takú osobu povedať: „Bolo to, akoby ma držal Boh a napĺňal ma láskou, ktorú som nikdy nezažil." V služ-Im* jedného človeka s jedným môže byť toto držanie v náruči rvhodné alebo zvláštne, ale keď je prítomná dvojica, držanie v náruči je veľmi uzdravujúce. Akoby to vnútorne prítomné malé dieťatko [ - chlapca, ktorým ten človek kedysi bol, držal otec.
Ako sa modliť, keď máme len hodinu - alebo len desať minút? Napríklad. Agnes Sanfordová, priekopníčka v službe uzdravovania, mala pozoruhodný úspech pri modlitbe za uzdravenie z homosexuality na prvýkrát. Občas sa síce musela modliť znovu, ale obyčajne tvrdila. že jej stačila jediná modlitba. (Mal by som spomenúť, že Agnes l»ola pokorná žena a nezvykla zveličovať; tvrdenie o úspechu sa zhodovalo s jej skúsenosťami.) Je isté, že keď sa modlitebník modlí za /.menu pohlavnej orientácie homosexuála, mal by mať postoj viery, ktorá očakáva pozitívny výsledok.
Jej pozoruhodný dar modlitby za uzdravenie v jedinej modlitbe bol. podľa môjho presvedčenia, nezvyčajný. Zvyčajne sa modlíme počas určitého obdobia. Ale aj napriek tomu. sám som sa občas modlil za homosexuálov jednou krátkou modlitbou. V týchto prípadoch modlitba znela, aby ľudská prirodzenosť vzkrieseného Ježiša Krista, ktorá zahŕňa aj Jeho sexualitu (o ktorej často neuvažujeme), vstúpila do muža, za ktorého sa modlím: do jeho emócií, mysle, tela i pohlavnosti. Potom sa modlím, aby Ježišova ľudskosť premenila mužovu sexualitu bez toho, aby ju zabila alebo nejako inak zranila, a aby ju preorientovala na opačné pohlavie.
e) Chce byť
Často sa stáva, že homosexuál nie je jednoznačný v otázke či chce alebo nechce opustiť svoj životný štýl. To treba očakávať a my by sme si mali uvedomiť, že urobiť také rozhodnutie je veľmi ťažké. Podol» ne ako sv. Augustín sa chcel zmeniť, ale nie úplne a nie teraz. i<l< o život, ktorý pozná, priateľov, ktorých pozná a bojí sa, že stratí veľmi veľa z toho, na Čo sa mohol spoľahnúť. My môžeme povzbudzovať k zmene, ale určite by sme nemali tlačiť alebo naliehať na ľudí aby urobili rozhodnutie, ktoré nemôžu urobiť sami. Niekedy sa tiež stáva, že sa už v minulosti snažili zmeniť a neuspeli. Alebo sa kres ťania snažili za nich modliť, ale modlitby akoby neboli úspešne a preto sú znechutení.
Ako uvidíte vo svedectve v ďalšej kapitole prvým krokom je zdôrazniť najskôr základné veci: pomáhať mu spoznávať Ježiša; spoznávať Božiu lásku. Nechajte pracovať Ježiša zvnút ra navonok, krok za krokom.
Najideálnejšie je. ak pokánie prichádza ako prvé. A niekedy sa tak stáva. Ale ak homosexuál ešte nepociťuje potrebu zmeniť sa, alebo je v tom nejednoznačný, treba ho milovať a prijať ho tam. kde sa nachádza. To neznamená, že prijmeme jeho homosexuálny životný štýl, ale je tu časová postupnosť. Okrem toho Boh rešpektuje slobodu ľudského svedomia.
Takže začnite s povzbudzovaním, aby vstúpil do hlbšieho vzťahu s Bohom a prehlboval svoj modlitbový život.
d) Uzdravovanie cez priaťelstvo
Ďalšia veľká pomoc smerujúca k uzdraveniu je, keď homosexuál nadviaže hlboké priateľstvá, ktoré ho uisťujú o láske k nemu a ktoré pomôžu nahradiť a doplniť tie mužské vzťahy, ktoré mu chýbali v ranom veku. I)r. Elizabeth Moberlyová písala o tejto potrebe'»6* a o tom, ako ju možno naplniť v cirkvi alebo kresťanskom spoločenstve. Opakujem však. kvôli odmietaniu, ktorého sa homosexuálom často dostáva mimo homosexuálnej komunity, je lepšie, ak iniciatívu prevezme starší muž zo spoločenstva, ktorý si je istý svojou sexuálnou identitou.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
46 Pozri .Zdroje pre ďalšie štúdium.*
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
A tu môže skutočne pomôcť skupinka bývalých homosexuálov. Ak ste homosexuál, zavolajte alebo napíšte im a spýtajte sa, či je nejaká taká skupinka vo vašom okolí, čo vás môže povzbudiť. Je to takmer také isté ako so skupinkami Anonymných alkoholikov, kam trpiaci človek môže prísť a stretnúť sa so skupinou, ktorá prekonávala ten istý problém. Už sa naučila, ako sa obrátiť na vyššiu moc a môže poskytnúť sponzora, ktorý je schopný pomôcť v ťažkých časoch, v období zápasov, ktoré iste z času na čas prídu. Skupiny ako Exodus, Desert Stream a Regeneration v USA ponúkajú množstvo zdrojov, ako sú knihy, kazety a videá, spolu s povzbudivými svedectvami homosexuálov, ktorí teraz žijú zmeneným životom.
Ako som povedal, ideálom je, keď je možné stráviť čas v poradni a modlitbe azda hodinu i viac týždenne počas niekoľkých mesiacov. Keďže životný príbeh každého homosexuála je iný, chvíľu potrvá kým spoznáme človeka a objavíme korene jeho opustenosti, túžby po náklonnosti. Typické stretnutie môže trvať hodinu: 40 minút rozhovoru a zdôverovania sa, po ktorých nasleduje 20 minút modlitby. Tým, že každý človek je iný, nemôžeme vytvoriť jediný vzor modlitby, ktorá je vhodná pre každého.
Ako sme spomenuli, korene homosexuality sa bežne spájajú s: a) nesúladom s rodičom rovnakého pohlavia. Môže ísť o veľmi znevažujúci vzťah, ale aj o jednoduché utrpenie z neprítomnosti otca. A my môžeme trpieť z emočnej neprítomnosti, vzdialenosti, aj keď je otec doma. Čím je chlapec citlivejší, tým skôr precíti odmietnutie. Homosexuáli ako skupina sa zdajú byť citlivejší, nadanejší na umenie, tvorivejší než populácia ako celok.
b) Niekedy sa zdá, že korene homosexuality vyrastajú z nepriateľstva voči rodičovi opačného pohlavia, U niektorých to prerastie do antipatie namierenej nielen proti svojej matke, ale proti ženám vo všeobecnosti. Jednou jednoduchou a mocnou modlitbou je prosto poprosiť Ježiša, aby sa vrátil do tých čias. keď dotyčný zažil odmietnutie, stratu, zosmiešňovanie alebo zneužitie, alebo bol sklamaný pri vyhľadávaní otcovej či matkinej lásky, alebo do ktorejkoľvek inej chvíle v detstve,keď mu chýbala láska.
Po tom, čo o to Ježiša poprosíme, jednodu cho chvíľu čakáme v tichosti. Znie to veľmi jednoducho a jedno duché to aj je. A je ohromujúce, ako často Ježiš akoby sa skutoční zjavil a potom urobil alebo povedal presne to, čo náš dotyčný naj viac potrebuje. Ak Ježiš nedá pocítiť svoju prítomnosť, potom sn obraciam na Ducha Svätého, aby nás viedol, aby sme vedeli ako naj lepšie nasmerovať modlitbu. Potom zložím modlitbu podľa toho. ako ma vedie Duch. Niekedy, ako som už spomenul, prosím Ježiša, ab> skrze moc svojej vlastnej sexuálnej ľudskosti (pretože bol ľudskou bytosťou rovnako ako my vo všetkom, okrem hriechu), aby preme nil sexualitu muža za ktorého sa modlím a presmeroval i premenil jej energiu.
Keď tieto stretnutia prebiehajú istú dobu - u každého ide o inú dĺžku, každá vrstva nedostatku sa uzdravuje a postupne sa naplní potreba lásky zo strany toho istého pohlavia a objaví sa príťažlivosl k opačnému pohlaviu.
Najdôležitejšie je uvedomiť si, že keď sa modlime za vnútorne uzdravenie, Boh môže naozaj premeniť zranenia našej minulosti. Toto je mimoriadne tajomstvo, ktoré objavili niektorí kresťania, ale väčšina z nich o tom ešte nikdy nepočula. Ešte smutnejšie je, že vod covia väčšiny cirkví (biskupi, okresní superintendanti, atď.) z väčšej časti ešte nepočuli o tom, že modlitba za vnútorné uzdravenie má moc premeniť najhlbšie zranenia a bolesti formujúce náš život bez toho, aby sme o tom vedeli.
V najjednoduchšej forme modlitby za vnútorné uzdravenie robíme dve veci:
1. Rozprávame sa s človekom, ktorý si želá byť oslobodený zo zrn není z minulosti, stále ovplyvňujúcich jeho prítomnosť. Jedno ducho ho poprosíme, aby sa zdôveril o všetkom, čo si pamätá o svojom detstve, o vzťahu s otcom a matkou. Čo vie o okol nostiach svojho pôrodu? Chceli ho jeho rodičia alebo bol neplánovaný?
Kedy po prvý raz zakúsil svoju homosexuálnu orientáciu? Ake boli jeho skúsenosti vtedy a neskôr? Ako a kedy (ak sa už začali) jeho sexuálne aktivity?
Z odpovede na každú z týchto otázok (a mnohých iných, ktoré vnukne Duch Svätý) môžeme urobiť predmet celého modlitbového stretnutia.
2. Poslednú časť každého stretnutia strávime v modlitbe, v ktorej prosíme nášho súcitného Pána a brata Ježiša, aby sa sprítomnil v tom čase minulosti, za ktorú sa modlíme a premenil ju. Podľa skúseností modlitbových služobníkov, s ktorými som pracoval (napr. moja manželka Judith, ktorá je aj psychoterapeutkou), sa homosexualita takmer vždy zmení. Trvá to však nejaký čas. Vyžaduje si to trpezlivosť, pretože skutočná zmena sa udeje na veľmi hlbokej úrovni po tom čo vrstva za vrstvou osobnosti sa premení tiež. Odporúčame, aby ste si prečítali niektorú z vynikajúcich kníh o vnútornom uzdravovaní od autorov ako je Dr. Dávid Seamands, John a Paula Sandfordovci alebo Rita Bennettová.*47*
Tu by sme mali spomenúť aj fakt, že niektoré z týchto zranení siahajú veľmi ďaleko, dokonca až pred pôrod. Judith sa modlila za istého mladíka, ktorý nielenže bol homosexuál, ale trpel aj schizofréniou sprevádzanou ochromujúcim strachom a neistotou. Jedným z kľúčov k jeho uzdraveniu bola informácia, ktorú Judith obdržala v modlitbe, že matka a otec nikdy toto dieťa nechceli (nazveme ho John). Rodičia boli oddaní katolíci s veľkou rodinou, ktorú hlboko milovali. Avšak John sa počal po mnohých rokoch, keď jeho matka bola štyridsiatnička a už sa tešila na oddych. John sa „prihodil". Po tom. čo sa narodil, snažili sa mu to kompenzovať, avšak niekde, (dokonca v lone), tým tajuplným spôsobom, akým nenarodené dieťa dokáže duchovne vnímať postoje rodičov,H») John už vtedy vedel, že je akosi odmietaný a nechcený. Neskôr sa jeho tichý otec od neho odtiahol a to spôsobilo prázdnotu v živote chlapca a vyžadovalo si uzdravenie. Judith s ním konzultovala a modlila sa s prestávkami niekoľko rokov. Teraz je uzdravený zo schizofrénie a homosexuality. Je šťastne ženatý a dobre sa mu darí aj v práci.
«* V knihe Modlime sa za naše počaté dieťa (vyšlo v našom vydavateľstve v r. P. 2002), ktorú sme 8 Judith spolu napísali, extenzívne píšeme o vplyve (dolárom i zlom) postojov rodičov na nenarodené dieťa.
Jestvuje toľko možných zdrojov bolesti, odmietnutia a konflitkov, že ich úplný zoznam by zabral veľa strán. Preto je veľmi dôležité, aby sme si našli čas na rozprávanie a načúvanie. V priebehu nejakej doby si bude človek schopný spomenúť a zdôveriť sa s mnohými spomienkami, ako napríklad fakt, že rodičia chceli dieťa opačného pohlavia alebo, že ho matka obliekala do dievčenských šiat Je toho veľké množstvo, ale väčšina týchto mätúcich spomienok vyjde najavo.
Okrem toho Duch Svätý niekedy pomáha konzultantovi odhalením niečoho o pozadí homosexuála, na čo on skutočne zabudol a to sa stane kľúčom pre modlitbu prinášajúcu vnútorné uzdravenie a slobodu.
f) Modlime sa ai za oslobodenie?
Niekedy môže nastať aj potreba modlitby za oslobodenie od zlých duchov. Ak sú títo duchovia prítomní a my sa nemodlíme za oslobodenie. budú chcieť blokovať akúkoľvek zmenu. Obyčajne sa môžeme sústrediť len na modlitbu za uzdravenie. Títo duchovia, ovplyvňujúci niektorých homosexuálov, si dávajú mená ako duch homosexuality, alebo zmyselnosti, alebo pornografie, sadizmu, závislosti a podobne. (Všetci, okrem prvého, môžu ovplyvňovať aj heterosexuálov.) Uvedomujem si, že mnohí čitatelia nemusia mať skúsenosti v tomto druhu modlitby, ale ak sa modlite za väčší počet ľudí, určite sa v istej chvíli dostanete do bodu, keď budete musieť tento predmet preštudovať/49*
Po prvý raz som sa s týmito duchmi stretol, keď som sa jednoducho modlil za vnútorné uzdravenie. Náhle došlo k dramatickému prejavu, počas ktorého sa tvár človeka zmraštila, zmenil sa hlas a osoba, za ktorú som sa modlil začala vykrikovať a ohrozovať ma.
Ak sa niekedy niečo také stane, najjednoduchší spôsob ako situáciu zvládnuť je:
1. Prikázať duchovi v mene Ježiša Krista, aby vás prestal napádať.
2. Pozerať človeku priamo do oči a jednoducho, pokojne povedať s autoritou: „Prikazujem ti, duch zmyselnosti (alebo akýkoľvek Pozri poznámku č. 40.
iný) v mene Ježiš Kristus odíď a choď k Ježišovi Kristovi -a nikdy viac sa nevráť." (Pozn. vyd.: Rímskokatolíci nemajú dovolené oslovovať zlého ducha priamo. Preto je lepšie poprosiť Ježiša, aby On odstránil prítomných zlých duchov.)
Je pravdepodobné, že to budete musieť urobiť niekoľkokrát. Ak s týmto javom nemáte skúsenosti, môžete sa rozhodnúť, že najmúdrejšie je prestať, prikázať duchom, aby sa prestali prejavovať a potom odkázať človeka k niekomu, komu dôverujete a viete, že má skúsenosti v oblasti oslobodzovania.
Na konci všetkých modlitieb je treba byť pozitívny, prepustiť človeka v pokoji. Obyčajne končievam prosbou k Ježišovi Kristovi, aby naplnil všetko, čo bolo ponechané prázdne a prihováram sa za odstránenie negatívnych vplyvov tak. že sa modlím za opačné, pozitívne čnosti z Ježišovho života. Ak človek trpel odmietaním, vieme, že aj Ježiš tým trpel. Preto sa môžeme modliť, aby Ježiš prišiel a naplnil človeka veľkou láskou, aby mu bol skutočným priateľom a spoločníkom, aby mohol osobne zažiť, ako veľmi ho Boh miluje. Aby bol ako apoštol Ján, milovaný učeník.
Povzbudzujem ho, aby čítal knihy, ktoré zdôrazňujú Božiu lásku - lásku, po ktorej homosexuál túži celý svoj život. Spomedzi evanjelií je veľmi dobrým čítaním Lukášovo, ktoré zdôrazňuje Kristov súcit.
Z KNIHY - HOMOSEXUALITA - MOŽNO SA Z NEJ UZDRAVIŤ ? - FRANCIS MACNUTT
Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete
Kňaz : ThDr. ICLic. PacdDr. Jozef Maretta, PhD.
Páter Gabriel Amorth, oficiálny rímsky exorcista, povedal veľmi závažný názor, že ak biskup nevykonáva exorcizmy alebo nepoverí kňaza, aby ích vykonával, dopúšťa sa ťažkého hriechu.
Mená zlých duchov poznané zo skúsenosti exorcistov
Podľa niektorých autorov je potrebné rozlišovať Satana, zlých duchov, nečistých duchov, diabla a Zlého. Aj v súčasnosti sa väčšina exorcistov počas exorcizmu pýta Zlého na jeho meno. Táto prax sa odporúča v rôznych trebníkoch, či už v rímskom rituáli latinskej cirkvi z r. 1614 a jeho neskoršom vydaní, tak aj trebníkoch východných katolíckych i nekatolíckych cirkví (Mohylov a i.) a je veľmi potrebná, o čom svedčí aj dvojtisícročná skúsenosť.
Slovo smilstvo má svoj koreň v hebrejskom koreni "znh" a označuje mimomanželský pohlavný styk s "postrannou ženou", t.j. prostitútkou, často však označuje aj inú pohlavnú nezriadenosť (Ex 22,18-20; Lv 20,13.15). Prvú zmienku o smilstve nachádzame v Knihe Genesis 38,24, kde sa píše "....Asi po troch mesiacoch oznámili Júdovi: Tvoja nevesta sa pozabudla- a keby len to- ale následkom svojho smilstva aj otehotnela!
Tu Júda povedal: Vyveďte ju, nech sa upáli!" Kniha Prísloví v 7,5-27 varuje pred smilstvom ako pred niečím nemúdrym a veľmi škodlivým doslova zhubným. Kňazova dcéra, podľa Zákona mala byť za prostitúciu, smilstvo, upálená (Lv 21,9). Starý zákon zakazoval prostitúciu (Lv 19,29) hlavne preto, že u okolitých národov bola prostitúcia spojená s pohanskými kultami.
V Egypte a v Babylone manželský zväzok božstva reprezentovaného kráľom, tvoril časť obradov, ktoré mali zvýšiť plodnosť zeme. K tomu bolo potrebné kňažiek-vestáliek pri chrámoch. Obzvlášť to bolo rozsiahle v Sýrii, kde tak, ako v Egypte a v Babylone bola plodivá sila zbožňovaná, pohlavné obcovanie predstavovalo významnú zložku kultických úkonov. Kananejské svätyne boli vlastne veľké nevestince, posvätené náboženstvom. Napriek všetkým zákazom (Lv 21,7-9) táto modlárska prax prenikla hlavne v dobe, kedy v Izraeli vládli králi aj medzi Izraelcov (Am 2,7; Oz 4,13). Deuteronomium v /23,17n/ hovorí o kultických prostitútkach a prostitútoch, ktorým sa tiež hovorilo "pes". Toto sa neskoršie používalo pre označenie modlástva (Lv 20,5; Nu 15,15,39; Dt 31,16; Sdc 2,17; 8,27.33; Ž 106,38n; Iz 57,5; Jer 3,1; 13,27;Ez 16,20; 23,7; Oz 4,12.15; 5,3; 9,1. Atď.) Zdá sa, že až babylonský exil očistil Izraela od tohoto zla. Ale aj potom výraz smilniť znamenal nevernosť Bohu a odpadnutie od neho (Zjv 17).
Grécke slovo "porneia" môže v Novom zákone znamenať to isté čo cudzoložstvo (Mt 5,32; 9,19) alebo krvismilstvo ako v 1 K 5,1 a snáď aj Sk 15,20n. Apoštol Júda vo svojom liste v kap.7 myslí na prostitúciu, ktorej odstrašujúcim príkladom bola Sodoma a Gomora. Prvá kniha Kráľov v 6,9 hovorí, že smilníci a cudzoložníci, ktorých stavia na rovnakú úroveň s modlármi, nedosiahnu kráľovstvo Božie. Ježiš hovorí, cudzoložstvo a smilníctvo vychádzajú zo skazeného srdca človeka (Mk 7,21n) a smyselný pohľad na ženu prehlasuje za vykonané cudzoložstvo (Mt 5,27n).
Tak ako sme videli smilstvo i napriek pohanského kultu, zostalo vždy veľkým zlom a bolo veľmi prísne trestané. Katechizmus Katolíckej cirkvi zahrňuje smilstvo do skupiny,ktorú nazýva "previnenia proti čistote". Patria sem: chlipnosť (luxuria), onánia (masturbácia), smilstvo (fornicatio), pornografia, prostitúcia a znásilnenie (stuprum). O týchto priestupkoch sme veľmi podrobne hovorili v príručke Zákony zo Sinaja a z Vatikánu.
Podľa sv.Tomáša Akvinského smilstvo je väčší hriech, než hriech, ktorý je proti vonkajším dobrám, je menší však než hriechy, ktoré sú priamo proti Bohu, aj než hriech, ktorý je proti životu človeka. Nikto nie je viazaný zachovávať vieru tomu, kto ruší vieru, teda tomu, ktorý je vierolomný, preto bolo podľa Mojžišovho zákona dovolené mužovi prepustiť manželku, ktorá sa dopustila smilstva. Lenže, cudzoložstvo nerobí manželstvo nepravým, preto nie je dovolené jednému za života druhého vstúpiť do nového manželstva, aj keď sa druhý dopustil cudzoložstva.
Kresťanská etika, podobne ako Katechizmus Katolíckej cirkvi zahŕňa pod pojem smilstvo akékoľvek zneužívanie sexuality. Vychádza zo známej histórie stvorenia človeka ako muža a ženu. V tomto akte nešlo vôbec o numerické prekonanie samoty, ale o účelovosť. Išlo o doplňujúce spojenie dvoch bytostí Toto spojenie neprinieslo len psychologické plody (prekonanie samoty), ale aj ontologické (vznik nového života). Z toho plynú pre človeka dve úlohy- dať a prijať spoločenstvo, ako aj prijať jeho dôsledky (úlohu spolutvorcu nového života). Šieste prikázanie stráži plnenie týchto úloh.
Tu nejde o ochranu majetkoprávnych vzťahov, v ktorých by bola žena chápaná ako majetok muža a cudzoložstvom by bolo jeho právo porušené. V šiestom prikázaní je potrebné vidieť predovšetkým teocentrický akcent. Smilstvo je častý preklad hebrejského "byť neviestkou, mať pohlavný styk s predajnou ženou, chrámovou zamestnankyňou", pretože ako sme to aj povedali, kananské svätyne boli vlastne nevestince. Deuteronomium 23,7 žiada, aby žiadna izraelská dcéra sa nezasvätila smilstvu, ale taktiež ani žiadny z izraelských synov. "Neprinesieš prostitúcku mzdu, ani psovskú odmenu (psom sa rozumie mužský prostitút) do domu Pánovho". Tak ako sme to už aj uviedli veľa miest Sv. písma svedčí o teocentricite sexu, so zretelom na vernosť Pánovi. Vo Sv. písme akákoľvek nevera Bohu sa označuje ako smilstvo, cudzoložstvo (1 Kor 3,16; Mk 7,21; 1 Kor 6,9). Sväté písmo jasne hovorí, že veci medzi mužom a ženou majú pôvod u Stvoriteľa a sú teda dobré. Ich zneužitie vedie k zrade na práve Pánovom a teda je potrebné ich užívať v súlade s vierou v Pána a s poriadkom stvorenia. To, že nie sú špatné, to ešte nehovorí, že sú pre každého vhodné. Môžu byť vytlačené inými hodnotami; platí ovšem, že nie každému je dané, napríklad oženiť sa.
Ak sa pozeráme z hľadiska filozofie sexuality včítane empirických údajov, duševné rozdiely pohlavia idú do hĺbky ľudskej osobnosti a nie sú len plodom kultúry. Človek nechce byť prijatý druhým ako predmet. Človek nevyhnutne nepodlieha vnútornému tlaku, nie je proti nemu bezmocný, a to spravidla ani v sexuálnej oblasti. Dôraz je položený na jeho pohnútky. Presun energie neochudobnňuje, ale naopak obohacuje i keď sa proti nerešpektovaniu sexuálnej potreby uvádzajú lekárske dôvody, ale medicína nepopiera, že zdržanlivosť neškodí, ale naopak napomáha duchovnému rozvoju.
Poznávať človeka druhého pohlavia za cieľom prípadného manželstva znemaná poznávať ho taktiež a predovšetkým v mimosexuálnej oblasti. Nie, že ak nie je sex nemáme si čo povedať. Takáto prax môže viesť len k neuváženému uzavretiu manželstva, a to z dôvodov, že keď sme už tak ďaleko nebolo by slušné sa rozísť a keď tak neskoršie. Takto kresťan nemôže rozmýšľať, lebo by poprel Krista.
Stud (prírodzená hanba) je úkaz nezávislý, ktorý núti človeka ku skrytosti sexuálnych pohnútok, a to aj dovolených. Plynie z presvedčenia, osobné stretnutie dvoch bytostí by bolo rušené prítomnosťou tretích osôb. K jednote ľudskej osoby odpovedá zapájanie do vzťahu dvoch pohlaví nielen telesnú stránku ale aj duševnú. To viedlo k vytvoreniu príslušných pojmov: sex sa týka telesnej oblasti, eros telesne-duševnej oblasti s dôrazom na duševnú stránku, fila sa týka priateľstva. Špeciálne agapé sa týka duchovnej lásky menovite božsky preniknutej, omilostenej. Hranice medzi nimi sú nevýrazné.
Totálnosť vzťahu dvoch ľudí rôzneho pohlavia v telesnej oblasti, kde ide o intenzitu odovzdania sa, ktoré nemá v iných medziľudských vzťahoch obdobu, ale ide aj o efektivitu, t.j. možnosť nového života, vedie nielen k požiadavkám zapojenia sa ostatných zložiek človeka tu a teraz, ale aj k požiadavke trvalosti, ktorá má časový rozmer, ako aj výlučnosti, kde ide o priestorový rozmer. Nároky teda presahujú do sociálnej oblasti, ktorá samozrejme nemá byť vyňatá zo stretnutia oboch pohlaví. Trvalosť a výlučnosť, registrovaná spoločnosťou, vyžaduje inštitucionalizáciu. Je výrazom nezrelosti osoby, ak odmieta oceniť právnu stránku vydareného, trvalého a výlučného vzťahu, ktorým je manželstvo
.
Z hľadiska teologického je potrebné tento problém rozumieť z pohľadu otázky: "Ako to vlastne bolo od počiatku (Mt 19,8)? V akom zmysle je muž a žena Božím obrazom?" Za pomoci analýzy zjavených informácii, podložených skúsenosťou odpoveď sa nachádza v dvoch kľúčových pojmoch, a to "osoba a dar".
Pred pádom človek poznávaním tvorov zisťuje svoju odlišnosť, uvedomuje si seba. Zákazom určitej činnosti poznáva svoje možnosti voľby, svoju slobodu a určenie svojho jednania zvnútra. Tieto dva fakty, t.j. sebauvedomenie a sebaurčenie sú dva konštitutívne prvky osoby. To, že sa nenašla jemu rovná pomoc, poznáva nutnú potrebu kontaktu so sebe rovnou bytosťou.
Božie dielo pre človeka vrcholí ženou, jej príchodom si človek uvedomuje, že je obdarenou bytosťou. Darom je žena, v nej nielen ako dar vrcholí celé tvorstvo, ale aj tvorba človeku najbližšia, vlastné telo. Podľa Sv. Otca Jána Pavla II. telo je ako dar, je svedkom Božej lásky, ktorá je prameňom každého daru. Teda tak sa na svete objavil sex, podľa /Gn 2,24/ ide o obojstranný dar, ktorý nespočíva v užívaní sexu, ale v úplnom odovzdaní sa a prijatí daru jedného druhým. Nahota (Gn 2,25) je vhodným vyjadrením ničím neobmedzeného odovzdania sa a pretože toto odovzdanie nezodpovedá zámeru Stvoriteľa, nemá tu miesto stud.
Kľúčovými pojmami sú tu osoba a dar. Tieto dva pojmy úzko spolu súvisia. Osobu je možné chápať ako bytostný dar, ktorý človek dostáva od Boha a ktorý človek dáva druhému človekovi. Tento dar má byť zároveň prijímaný. Ak spojíme začiatok s koncom dostávame, že dar tela, ktorý umožňuje človekovi byť darom a zároveň byť obdarovaný v rámci osobného darovania sa zobrazuje, či spodobňuje spoločenstvo božských osôb, ktoré sa dopĺňajú v Najsvätejšej Trojici. Tým je telo a sex hodnotené výslovne pozitívne.
Ak by sme nevideli svoje telo ako dar od Boha, nemôžeme vidieť hlbokú orientáciu na mravnosť, ktorá je do človeka vpísaná. Objavenie nahoty (Gn 3,7) predstavuje zmenu pohľadu na seba, na druhého a na Boha. Prvé predstavuje stratu mravnej jednoty tela a duše; druhé stratu jednoty muža a ženy a tretie stratu jednoty tvora a Tvorcu.
Ak dochádza k strate jednoty vo všetkých prípadoch, dochádza k strate pôvodnej komunikácie s druhou osobou, skrze telo ako nástroj dávania sa (Gn 3,7-otvorenie očí). A tu sa stal sex prekážkou komunikácie, a to pre žiadostivosť- nehľadá sa osoba, ale telo a tým je ohrozený dar vo svojej podstate, lebo je vynucovaný a tak prestáva byť darom. Takýto "dar" neprináša uspokojenie, stráca schopnosť dávať. Človek uteká pred človekom, pretože to prežíva ako objekt žiadostivosti druhého, ide o vynucovanie a nie o darovanie, teda byť darom. Pochopiteľne, to neprináša uspokojenie, ale naopak strácanie schopnosti dávať sa. Osoba sa dostáva s telom do tmavej väzby, hanbí sa a tak sa chráni pred nebezpečím zneužitia tela ako prostriedku. Toto pochopiteľne vedie k pomýlenému názoru na rast slobody, darovania sa a vedenia slobodnej komunikácie.
Špeciálnou formou komunikácie je kontakt reči tela. Toto predstavuje veľké obohatenie človeka človekom na rôznych rovinách ľudskosti, ale aj plodný aj mimo rámec komunikujúcej dvojice, pretože ide o zakladanie nového života. Úplná jednota božských osôb si žiada niečo podobného u človeka, t.j. ide o neobmedzené, výlučné a trvalé darovávanie a naviac sociálne postihnuteľné príslušnou formou- manželstvom.
Vzhľadom na to, že prírodzená náklonnosť k sexualnej aktivite neodpovedá vždy vydarenej ľudskosti a humánnej sexualite, ale vedie k strate "ľudskej tváre" je žiadúce, ba nutné, aby bola regulovaná istými pravidlami, ktoré slúžia integrovaniu sexuality do osoby. K ľudsky vydarenej sexualite nepatria formy, ktoré neumožňujú slobodné darovanie seba- znásilnenie, darovanie sa druhej osobe- masturbácia dar života- homosexualita. Záverom je potrebné zdôrazniť, že eticky významný nie je iba čin, ale aj dobrovoľné myšlienky a žiadosti, ktoré naň pripravujú.
Chcela by som sa na Vas obratit s jednou prosbou a poradit.
Ja osobne poznam jedneho chlapca, na ktorom mi velmi zalezi. Je mi dost osobne blizky, a jednoducho castym stretavanim sa nase kamaratstvo prehlbovalo, v takej urcitej vzajomnej dovere. Z mojej strany to bolo ovela lahsie, pretoze sa mi velmi pacil, citila som k nemu nieco viacej. Moja laska k nemu uz nebola len na baze priatelstva. On to velmi dobre vedel, vnimal to, ale stale sa len vyhovaral, a vymyslal si, ze ma uz nejaku dievcinu, a chodil okolo horucej kasi. Snazila som sa to respektovat, a brat ho ako velmi dobreho priatela. I ja som vnimala z jeho strany, ze mu som nie lahostajna a zalezi mu na mne. Stale som rozmyslala nad tym v com je teda problem. Az po urcitej dobe mi povedal, ze je iny ako ostatni chalpci, ze je homosexual.
V tej chvili, som skamenela, obarilo ma, a prve co ma napadlo v mysli bolo "Pane, preco prave ja?" Po tom vsetkom sme sa este nejaku dobu stretavali i nadalej, ale stale som sa coraz viac trapila, a bolelo ma to. Neustale som sa modlila za neho, i nadalej zostava v mojich modlitbach. Uz som jednoducho nevladala, nemala som dostatok sil na spolocne stretavanie sa. Nedokazala som to prijat, nahovarala som si, ze pomocou Bozou sa to vyriesi a vsetko bude uplne inak. Hovorila som si, ze ma potrebuje, nemozem ho len tak "odhodit". Viem, ze ma mal rad ako dobru priatelku a svojim sposobom ma potreboval ako oporu. I moj nazor na tuto temu poznal, snazila som sa mu pomoct ako sa len dalo, presvedcit ho, ale marne. Postupne som pochopila, ze na mne to nie je, ja ho nemozem zmenit, ked nema snahu "on" sam. Ale, nakoniec po dlhom premyslani som sa predsa rozhodla na neurcitu dobu ukoncit toto nase spolocne stretavanie, i ked to nebolo pre mna najlahsie. Dokial ho nebudem mat "rada ako priatela" sa s nim nemozem stretavat, teda tak to vnimam a citim ja. "Co clovek nevidi, srdce neboli."
Chcem sa Vas opytat, ci to z mojej strany nebolo sebecke urobit tento krok, alebo unik pred nim? Ako sa ma clovek stavat k takymto ludom, ako im mozeme pomoct?
Budem Vam osobne velmi vdacna za Vasu odpoved.
Monika
Odpoved - 54
o. Pavol Eirene, C.Ss.R.
4. nov. 99
Milá Monika!
V prvom rade Ti chcem povedat, ze to nebol ziadny sebecky krok. Takéto myslienky pokladaj za obycajné pokusenie, ktoré Ti chce vziat pokoj.
Boh kazdému daroval slobodnú vôlu a nikdy ju nezlomí i za cenu, ze sa clovek rozhodne pre peklo. To je skutocnost, ktorú si treba povedat najsamprv. Nebudme teda my múdrejsí ako Boh a neznásilnujme vôlu druhého cloveka. Boh je nekonecna láska a predsa respektuje slobodu cloveka, aj ked sa clovek rozhodne pre peklo. Boh stvoril cloveka na svoj obraz, teda tak vzneseného, ze clovek nemôze nebyt bez slobodnej vôle. Keby Boh zobral clovekovi slobodnú vôlu, clovek by prestal byt clovekom. Boh by tym znicil cloveka a preto Boh nikdy nevezme clovekovi slobodnú vôlu. Iba clovek sám sa môze pozbavit svojej slobodnej vôle. Zatratenci v pekle prezívajú peklo práve preto, lebo celé ich bytie by sa chcelo vrhnút do lásky, ktorú spoznali v Bohu, ale uz nie sú schopní sa pre nu rozhodnút.
Zakial sme vsak tu na zemi, máme vzdy sancu rozhodnút sa pre Boha. Inymi slovami, sme vzdy slobodní. Ale ak páchame hriech, - vedome a dobrovolne, - nasa sloboda sa umensuje, a clovek v hriechu je niekedy uz tak velmi slaby, ze bez osobitnych Bozich milostí nie je morálne schopny povstat zo svojich hriechov. Preto takymto ludom môzeme najlepsie pomôct tak, ze sa za nich modlíme a vyprosujeme im milost obrátenia, ako nás o to prosí aj Panna Mária vo Fatime.
O probéme homosexuality hovorí aj novy Katechizmus Katolíckej Cirkvi.
2357 - …Jej psychicky vznik ostáva z velkej casti nevysvetleny. Tradícia, opierajúc sa o Sväté Písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vztahy ako velmi závaznú zvrátenost, vzdy hlásala, "ze homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené". Sú proti prirodzenému zákonu.… V nijakom prípade ich nemozno schvalovat.
2358 - Nemaly pocet muzov a zien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnost je pre väcsinu z nich skúskou. Treba ich prijímat s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhybat sa akémukolvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voci nim. Aj tieto osoby sú povolané plnit vo svojom zivote Boziu vôlu a, ak sú krestanmi, spájat s Pánovou obetou na krízi tazkosti, s ktorymi sa môzu stretnut v dôsledku svojho stavu.
2359 - Homosexuálne osoby sú povalané k cistote. Cnostami ovládania sa, ktoré vychovávajú k vnútornej slobode, niekedy aj pomocou nezistného priatelstva, modlitbou a s pomocou sviatostnej milosti sa môzu a majú postupne a rozhodne priblizovat ku krestanskej dokonalosti.
Z toho, co nám katechizmus hovorí vyplyva, ze ak osoba z akychkolvek dôvodov uz ma sklony k homosexualite, sklon nemusí byt samo v sebe hriechom, ale skutky v ziadnom prípade nie sú morálne ospravedlnitelné. Cize homosexuálne skutky nie sú nikdy prípustné.
Sväté Písmo predstavuje homosexuálne vztahy ako velmi závaznú zvrátenost. Jednen z dôvodov homosexuality, a mozno najrozsírenejsí, uvádza sv. Pavol v Liste k Rímanom.
Bozí hnev z neba sa zjavuje proti kazdej bezboznosti a neprávosti ludí, ktorí neprávostou prekázajú pravde. Je im predsa zjavné, co mozno o Bohu vediet; Boh im to zjavil. Ved to, co je v Nom neviditelné - jeho vecnú moc a bozstvo -, mozno od stvorenia sveta rozumom poznávat zo stvorenych vecí; takze nemajú vyhovorky. Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vdaky…
Preto ich Boh vydal necistote podla ziadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, co Boziu pravdu zamenili za loz, uctievali stvorenia a slúzili radsej im ako Stvoritelovi, ktory je zvelebeny naveky. Amen.
Preto ich Boh vydal nehanebnym náruzivostiam. Ich zeny zamenili prirodzeny styk za protiprirodzeny. A podobne aj muzi zanechali prirodzeny styk so zenou a zahoreli ziadostivostou jeden k druhému: muzi s muzmi páchali nehanebnost. Tak si sami na sebe odniesli zaslúzenú odplatu za svoje poblúdenie. A pretoze si nevedeli vázit poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmyslaniu, aby robili, co sa nepatrí.
Rim 1:18-28
Ak z Bozej prozretelnosti, Monika, si sa stretla s tymto chlapcom, mozno mu Pán prostredníctvom Teba chcel dat pomocnú ruku. To vsak neznamená, ze by si sa mala aj nadalej s ním stretávat. Ak niekoho milujeme a vieme, ze má nebezpecnú chytlavú chorobu, bolo by velmi nemúdre nebrat na to ziadny ohlad. Takyto nemocní sa izolujú od ostatnych ludí a dávajú sa do karantény. Tí, ktorí sa o nich starajú sú na to speciálne pripravení a pouzívajú speciálne prostriedky pri práci s nimi. Cosi podobné je s hriesnikmi, ktorí milujú svoje hriechy.
Zváz si preto dôsledky, ktoré by pripadali do úvahy. Predovsetkym si daj otázku, ci by ste vôbec mali deti v manzelstve. A ak by ste mali, chcela by si aby Tvoje deti mali za otca homosexuála, cloveka, ktory sa tesí svojej náruzivosti? Zváz si, ze ak by si si vzala za manzela cloveka, ktory nie je schopny byt zodpovednym manzelom, nevystavujes skode a nebezpecenstvu iba seba, ale si zodpovedaná aj za stastie a zdravy vyvin svojich deti.
Nemôzme ich, ako to hovorí katechizmus, odsudzovat alebo nespravodlivo diskriminovat, ale nemôzme diskriminovat ani nevinné deti, ktoré by z takéhoto manzelstva mohli mat v zivote tazké psychické následky.
Viem, ze podobné situácie nie sú v zivote lahké, ale snaz sa ich riesit vo svetle Kristovho evanjelia a predovsetkym skrze modlitbu.
Nech Ta Pán pozehná, aby si sa riadila predovsetkym zdravym úsudkom svojho rozumu, ktory dokáze prehliadnut nemiestne city a vidiet, co prinesie ozajstné dobro tak Tebe ako aj inym.
A nech Pán zehná aj toho chlapca. Len Pán pozná celé pozadie jeho situácie. Ak zije zivotom homosexuála, zije v hriechu. Ak nadobudol tento sklon uz z akéhokolvek dôvodu, a chce sa z neho dostat, nech si nezúfa, ale nech sa obráti na Boha o pomoc, lebo Bohu nijaká vec nie je nemozná.
Přísným postem rozumíme půst od masa spojený s postem újmy.
Půst. – Postí se, kdo si odepře některý pokrm anebo značnější část denní potravy. Pán Ježíš se postil na poušti čtyřicet dní a nocí. Kromě postu tělesného s nikým nemluvil a snášel nepohodu. Byl to tedy zároveň i půst duchovní. K podobnému postu zve i nás: „Chce-li kdo za mnou přijíti, zapři sebe sám, vezmi denně svůj kříž a následuj mne.“ (Luk. 9, 23)
Jako kající skutek usmiřuje půst spravedlnost Boží a zahlazuje časné Boží tresty. Také krotí zlé žádosti a povznáší mysl k Bohu. „Trestám tělo své a podrobuji si je,“ napsal o sobě svatý Pavel (1. Kor. 9, 27). Jsou zlí duchové, kteří ze srdce „nevyjdou leč modlitbou a postem.“ (Mar. 9, 28) Jak užitečný byl půst Danielovi a jeho třem druhům na královském dvoře! (Dan. 1, 15) „Z mnoha jídel bývá nemoc, ale člověk zdrželivý si prodlužuje život.“ (Sir. 37, 33-34)
Cvič se snášet dobrovolně i to, co nemusíš, a odpírej si dobrovolně, co je dovoleno. Tím duchovně zesílíš a budeš schopen snášet věci nepříjemné a bolestné a snadněji odoláš tomu, co je zapovězeno. Cvič a vychovávej hrdinu ve své duši!
Postní diecézní řád se předčítá každoročně z kazatelny a bývá vyvěšen v chrámové předsíni. Pro jednotlivé dny se oznamuje v kostele. V různých pochybnostech o postu poradí zpovědník. Věřící se vybízejí, aby se posty, proti dřívějšku tolik zmírněné snažili nahrazovat postem duchovním a jinými dobrými skutky, zvlášť podporou těch, kteří potřebují pomoc. Neuposlechnout postní přikázání by bylo hříchem. Tato neposlušnost poskvrňuje duši a nikoli „pokrm, jenž vchází do úst.“ (Mat. 15, 11)
Půst od masa. – Postem od masa rozumíme zdržovat se pokrmu připravených z masa teplokrevných zvířat. Je tedy dovoleno v postní den požívat maso z ryb. Je však dovoleno připravovat jídlo se zvířecím tukem anebo jíst chléb se sádlem. Půst od masa je předepsán v každý pátek každému katolíkovi po sedmém roce jeho věku. Padne-li na pátek církevní nebo státní svátek, půst odpadá. Masité pokrmy jsou v pátek dovoleny (kromě Velkého pátku): 1. Věřícím jednotlivých míst, kde se konají velké trhy nebo církevní či světské slavnosti; 2. všichni, kdo neobědvají doma, nýbrž jedí mimo dům, berou si jídlo z domu, nebo si je dávají donášet; 3. dělníci na polích v době sklizně zemských plodů a při mlácení obilí; 4. zřízenci a dopravní dělníci, vojíni, strážníci a vězeňští dozorci; 5. ti, kdo se stravují v rodinách, kde se postní pokrmy nepodávají, nebo rodiny, kde alespoň jeden člen má dovoleno maso.
Půst újmy. – Tento půst byl dříve předepsán ve všední dny v době svatopostní a v Suché dny, a sice pro katolíky od 21 do 59 let. Nyní se tento půst v ony dny pouze doporučuje, pokud někdo nemusí namáhavě pracovat tělesně nebo duševně. Tím se rozumí jednodenní úplné nasycení při hlavním jídle a něco málo může se pojíst ráno a večer.
Půst přísný. – Postem přísným se rozumí půst od masa spojený s postem újmy. Tento půst je předepsán na Štědrý den, na Popeleční středu, na Velký pátek a v den před Nanebevzetím Panny Marie (14. srpna).
Dle současného církevního práva zavazuje přísný půst pod těžkým hříchem na Popeleční středu a na Velký pátek. Závazný zůstává i páteční půst od masa, který však může být nahrazen jiným adekvátním zbožným skutkem. Půst od masa zavazuje věřící pod hříchem od čtrnáctého roku věku, ale výchova k tomuto postu je vhodná již od ranného dětství. Přísný půst je závazný od osmnáctého do šedesátého roku věku.
Zvykej si denně odepřít nějakou maličkost něco dovoleného z lásky k Pánu Ježíši a za pokání, zvlášť každý pátek. Tak si můžeš již na světě vytrpět tresty za své hříchy, můžeš si nashromáždit zásluhy pro nebe a upevnit svou duši v dobrém.
Konrád Saský1 říká, že Maria posílá na ochranu svých umírajících služebníků nebeské-ho knížete, sv. Michaela, se všemi anděly, aby je rychle bránili v ďábelských pokušeních a do-vedli do nebe duše těch, kteří se jí neustále zvláštním způsobem svěřovali do ochrany.
Izaiáš říká, že když se nějaký člověk loučí s tímto životem, celé peklo se začne hýbat a vysílá nejhorší ďábly, aby duši před odchodem z těla pokoušeli a aby pak na ni žalovali, když má předstoupit před soudnou stolici Boží: „I nejhlubší podsvětí je kvůli tobě rozrušeno, čeká na tvůj příchod, probudilo kvůli tobě přízraky všech vojevůdců země“ (Iz 14,9). „Chrání-li však duši Panna Maria,“ říká Richard od sv. Vavřince2, „nebudou si zlí duchové troufat ji obžalovat, protože vědí, že božský Soudce nikdy neodsoudil a nikdy neodsoudí duši, jejíž ochranu pře-vzala jeho vznešená Matka.“
Sv. Jeroným ( Hieronym ) píše panně Eustochium, že Panna Maria nejen pomáhá svým milovaným služebníkům při smrti, ale že jim vychází vstříc na jejich cestě do nového života, aby jim dodávala mysli a doprovázela je před Boží soud. – To souhlasí se slovy blaho-slavené Panny sv. Brigitě, když jí řekla o mariánských ctitelích, kteří jsou v posledním tažení: „V tu dobu jim vyjdu vstříc jako jejich nejmilejší Panovnice a Matka, aby měli ve smrti útěchu a zmírnění.“
Dobrotivá Královna bere pod svůj plášť duše a sama je uvádí do nebe
I sv. Vincenc Ferrerský říká: „Blahoslavená Panna přijímá k sobě duše umírajících. – Dobrotivá Královna bere pod svůj plášť jejich duše a sama je uvádí před božského Soudce, svého Syna, a tak jim s jistotou vymáhá spasení.
Tak se stalo i Karlovi, synovi sv. Brigity. Zemřel v nebezpečném vojenském stavu daleko od své matky. Světice se bála o jeho spásu. Ale blahoslavená Panna Mária jí zjevila, že Karel byl spasen pro svoji lásku k ní, že mu sama při smrti přišla na pomoc a sama mu vnukala povzdechy křesťanských ctností, potřebných v té chvíli.
V té době světice uviděla Ježíše na trůnu a spatřila ďábla, který nesl dvě žaloby proti Nejsvětější Panně: První, že mu Panna Maria zabránila pokoušet Karla v hodně jeho smrti; druhou, že Panna Maria sama přivedla Karlovu duši na soud a tak ji i zachránila, když mu nedovolila ani vyložit důvody, pro které si dělal na tuto duši nárok. Potom světice uviděla, jak božský Soudce ďábla zahnal a jak Karlova duše byla vzata do nebe
„Okovy její jsou vazba spasitelná“ (Sir 6,31). „Nakonec v ní najdeš odpočinutí“ (Sir 6,29). Blaze ti, bratře, když budeš v hodině smrti spoután sladkými okovy lásky k Matce Boží. Tyto okovy jsou okovy spásy, neboť ti zajistí tvé věčné spasení a poskytnou ti při smrti ten blažený mír, který je začátkem věčného míru a odpočinku. – P. Binet vypravuje ve své knize o Dokonalostech Panny Marie, že jednou připravoval na smrt velkého mariánského ctitele, který mu v poslední chvíli řekl: „Můj otče, kdybyste věděl, jak jsem šťastný, že jsem sloužil nejsvětější Matce Boží.
Ani vám nemohu vyjádřit radost, kterou nyní cítím.“ – P. Suarez byl velkým mariánským ctitelem.
Říkával, že by zaměnil všechnu svoji vědu za zásluhu jediného Zdrávasu. Umíral pak s takovou radostí, že řekl: „Nemyslel jsem, že umírat je tak sladké!“ –
Tutéž spokojenost a radost budeš beze vší pochybnosti cítit i ty, zbožný čtenáři, když budeš moci vzpomenout v hodince smrti, žes miloval tuto dobrou Matku, která zůstane věrná svým dětem, když jí věrně sloužily a uctívaly ji návštěvami, růžencem, posty a zvlášť, když jí děkovaly, velebily ji a často se svěřovaly do její mocné ochrany.
O tuto útěchu tě nesmí oloupit ani vzpomínka na minulé hříchy, jen když se ode dneška přičiníš o dobrý život a o službu této nejvděčnější a nejlaskavější Paní! V úzkostech a pokušeních, kterými tě bude ďábel svádět k zoufalství, tě bude ona sílit, dokonce sama přijde, aby tě připravila na smrt. Sv. Petr Damiani vypráví o svém starším bratrovi Marinovi, že se jednou dopustil urážky Boží.
Odešel před Mariin oltář a na znamení, že chce být jejím otro-kem, si dal svůj pás kolem krku a řekl: „Má Paní, Zrcadlo čistoty, urazil jsem hříchem nečisto-ty Boha a tebe. Nezbývá mi nic jiného, než se ti dát do otroctví. Pohleď na mě, stávám se tvým otrokem. Přijmi mne a nepohrdej mnou, vzpurným.“ Potom zanechal na stupních oltáře jistý peněžitý obnos a slíbil, že ho bude platit každý rok jako znamení svého otroctví v službách. Panne Marií
Když později ležel na smrtelném lůžku, zvolal jednou ráno, nedlouho před smrtí: „Vstaňte, vstaňte, pokloňte se mé Paní!“ A nato řekl: „Jak to, Královno nebeská, že jsi navštívila mne, ubohého sluhu? Požehnej mi, Paní, když jsi mne navštívila, a nedopusť, abych zahynul.“ Vtom přišel jeho bratr Petr. Marino mu vyprávěl o návštěvě Panne Marii a o jejím požehnání a stěžoval si, že přítomní v její přítomnosti ani nepovstali. Brzy nato klidně zesnul v Pánu. – Taková bude i tvoje smrt, drahý čtenáři, budeš-li v budoucnosti věrný Marii, i když jsi v minulosti urazil Boha.
Ona ti vyprosí sladkou a klidnou smrt
A když se budeš příliš děsit a ztrácet důvěru při vzpomínce na spáchané hříchy, přijde ti Panna Maria dodat zmužilosti, jako se stalo alsaskému hraběti Adolfovi. Tento muž opustil svět, vstoupil do řádu sv. Františka, a jak vypravuje řádová kronika, byl velkým ctitelem Matky Boží. Když se jeho dny nachýlily ke konci a když se rozpomínal na život strávený ve světě, na zacházení s poddanými a na přísný Boží soud, začal se v nejistotě věčného spasení děsit smrti.
Vtom se umírajícímu zjevila v průvodu mnoha svatých Panna Maria, která ostražitě sleduje úzkos-ti svých ctitelů, a dodávala mu mysli těmito slovy: „Můj nejdražší Adolfe, proč se bojíš zemřít, když jsi můj?“ Při těchto slovech služebník Panny Marie celý okřál, bázeň ho opustila a on v klidu a míru skonal.
Dodejme si odvahy i my, i když jsme hříšníci, a doufejme, že nás Panna Maria potěší při smrti svou přítomností, když jí budeme s láskou sloužit v životě, který nám ještě na zemi zbývá.
Naše Královna slíbila v jednom hovoru sv. Mechtildě, že pomůže v hodině smrti všem svým ctitelům, kteří jí zaživa věrně sloužili. Ó, Bože, jaká je to útěcha v posledních okamžicích živo-ta, po nichž se hned rozhodne o našem věčném životě, vidět u sebe nebeskou Královnu, jak nás těší a slibuje svoji ochranu.
Pro útěchu však uvedu ještě několik jiných příkladů. P. Crasset vypravuje, že sv. Maria z Oignies uviděla blahoslavenou Pannu u smrtelného lože zbožné vdovy ve Villembroku, která trpěla vysokou horečkou. Panna Maria stála u ní, těšila ji a ovívala vějířem. –
+ Když umíral sv. Jan z Boha, očekával návštěvu Panny Marie, kterou vroucně uctíval. Když ji však neviděl přicházet, byl velmi zarmoucen a snad i bědoval. Matka Boží se mu však zjevila v pravý čas a na pokáranou za jeho malou důvěru mu řekla táto něžná slova, která mohou povzbudit všechny Mariiny služebníky: „Jene, co sis to myslel?
Že bych tě opustila? Copak nevíš, že své ctitele v hodině smrtit nemohu opustit? Nepřišla jsem dříve, protože ještě nenastala ta pravá chvíle; nyní nadešla, proto jsem si pro tebe při-šla. Pojďme do nebe!“ A brzy nato světec dodýchal. Odešel do nebe, aby navěky děkoval své předobré Královně.
Má nejsladší Matko, jak zemřu já, bídný hříšník? Myslím na tu hroznou chvíli, až budu muset vydechnout duši a jít před soudnou stolici Boží; a když si vzpomenu, jak jsem si svými zvrácenými činy tolikrát podepsal ortel věčného zavržení, třesu se, děsím se a velmi se bojím o svou věčnou spásu.
Ó, Panna Maria, skládám své naděje v Ježíšovu krev a ve tvou přímluvu. Ty jsi Královna nebe, Královna vesmíru, jedním slovem, jsi Matka Boží. Jsi ovšem vznešená, ale tvá velebnost tě od nás nevzdaluje, ale nutká tě k většímu soucitu s našimi nesnázemi. Když se povznesou k nějaké důstojnosti lidé ve světě, odvracívají se od svých bývalých přátel, kteří zůstali v níz-kém postavení, ani je neuznávají za hodné pohledu. Tvé vznešené a dobrotivé srdce však takto nejedná. Kde objeví větší bídu, tam usilovněji pomáhá. Vzýváme-li tě, hned nám spě-cháš na pomoc, dokonce předcházíš naše modlitby svými milostmi. Těšíš nás v zármutku, za-háníš bouře pokušení, drtíš nepřátele, nepřehlédneš ani jedinou příležitost, aby ses neposta-rala o naše blaho.
Chrysogonus, Mundus Marianus, P. II., disc. 38: vypráví o farářovi, který byl povolán k umírajícímu boháčovi, obklopenému přáteli a příbuznými: zlí duchové se však zmocnili duše tohoto hříšníka. – V téže době volala k sobě kněze i chudá, opuštěná žena; když k ní kněz přišel, nalezl u ní Matku Boží, která ošetřovala umírající a po udělení svátostí umírajících vzala duši své ctitelky do nebe.
OSLAZUJE SVÝM CTITELŮM SMRT
Buď vždy velebena ruka Boží, která v tobě sjednotila tolik velebnosti a tolik něhy, tolik vznešenosti a tolik lásky. Neustále za to děkuji Pánu a raduji se z toho, neboť tvá blaženost je mou blažeností a tvoje štěstí zvyšuje štěstí moje.
Ó, Těšitelko zarmoucených, potěš zarmouceného člověka, který se ti svěřuje do ochra-ny. Jsem sklíčený výčitkami svědomí, zatížený tolika hříchy a nemám jistotu, zda jsem je ná-ležitě oplakal. Všechny mé činy jsou plné kalu a chyb. Peklo dychtivě čeká na mou smrt, aby mě mohlo obžalovat. Uražená Boží spravedlnost žádá dostiučinění. Má Matko, co se se mnou stane? Jestliže mi nepomůžeš ty, jsem ztracen. Co mi odpovíš? Pomůžeš mi?
Ó, milosrdná Panno, potěš mě! Vypros mi lítost nad mým hříchy! Vypros mi sílu, abych se polepšil a věrně sloužil Bohu v životě, který mi ještě zbývá. A když mě sevřou poslední smrtelné úzkosti, ó, Panna Maria, moje naděje, neopouštěj mě! V té chvíli mi ještě více pomáhej a posiluj mě, abych si nezoufal při pohledu na své viny, až mi je ďábel ukáže.
Ó, má Paní, odpusť mi mou smělost, přijď mě pak sama potěšit svou přítomností. Tuto milost jsi poskytla tolika lidem; i já si ji vyprošuji. Je-li moje smělost velká, ještě větší je tvo-je dobrota, která vyhledává nejubožejší lidi, abys je těšila. To je má naděje. Rád bych, abys požívala na věky slávu za to, že jsi zachránila před peklem bídného odsouzence a uvedla ho do svého království, kde – jak doufám – ti budu radostně u tvých nohou věčně děkovat, vele-bit tě a věčně tě milovat. Ó, Panna Maria, očekávám tě. Nenech mne bez útěchy. Staň se to, staň! Amen, amen!
NADĚJE NAŠE, BUĎ ZDRÁVA !
§1: Panna Maria je nadějí všech
Moderní bludaři nemohou snést, když zdravíme a vzýváme Pannu Marii jako svoji Na-ději: Naděje naše, buď zdráva! Říkají, že jen Bůh je naší nadějí a že Hospodin zlořečí všem, kteří skládají důvěru v lidského tvora: „Proklet buď člověk, který spoléhá na člověka“ (Jer 17,5). Usuzují takto: Panna Maria je tvor. Jak tedy může být tvor naší nadějí?
To tvrdí bludaři. Přesto však Církev svatá ukládá všem duchovním a všem řeholníkům, aby každý den pozvedali svůj hlas a vzývali Marii za všechny věřící sladkými slovy: Naděje naše, naděje všech, buď zdráva!
„Dvojím způsobem můžete v někoho doufat,“ říká Andělský Učitel, sv. Tomáš1: „buď jako v hlavní příčinu pomoci anebo jako v prostředníka.“ Kdo očekává nějakou milost od krá-le, očekává ji od něho jako od pána; od králova ministra nebo důvěrníka ji však čeká jako od prostředníka. V tomto případě přichází milost na prvém místě od krále, ale prostřednictvím jeho důvěrníka. Proto, kdo se uchází o milost, může oprávněně tohoto prostředníka nazývat svou nadějí. Nebeský
Král, který je nekonečná dobrota, nás touží svrchovaně obohatit mi-lostmi; protože je k tomu třeba z naší strany důvěra, dal nám pro zvýšení této důvěry za Mat-ku a Orodovnici svou vlastní Matku. Jejím rukám svěřil všechnu moc, aby nám mohla pomá-hat. Proto chce, abychom v ni skládali naději ve svou spásu a v obdržení každého potřebného dobra. Kdo skládají svoji naději jen ve tvory bez ohledu na Boha, počínají si jako hříšníci, kte-ří se pro získání přátelství a přízně člověka nestydí Boha urážet. Takoví jsou ovšem zlořečení od Boha, jak říká Jeremiáš. Kdo ale doufají v Marii jako v Matku Boží, která má moc jim vy-prosit milosti a život věčný, takoví jsou Bohem požehnaní a působí jeho srdci radost. Vždyť Bůh si přeje, aby takto byla ctěna vznešená bytost, která ho milovala a ctila na světě více, než všichni lidé a andělé dohromady.
„Proto oprávněně nazýváme Pannu Marii svou Nadějí, neboť očekáváme na její přímlu-vu to, co bychom neobdrželi pouhými modlitbami,“ jak poznamenává sv. Robert Bellarmin2. „Prosíme ji,“ říká Suarez3, „aby důstojností Prostřednice nahradila naši chudobu. Kdo prosí svatou Pannu s touto důvěrou,“ dodává tento učenec, „neprojevuje nedůvěru v Boha, ale bá-zeň pro svou vlastní nehodnost.“
Príbeh obrátenia väzňa Claudia Newmana cez Pannu Máriu
Boh preukazuje všetkým ľuďom svoju priazeň a milosť. A čije to navonok viditeľné, alebo to zostáva skryté, robí to vždy prostredníctvom Panny Márie, Prostrednice všetkých milostí.
kutočná udalosť, ku ktorej došlo v roku 1944 v americkom štáte Mississippi, veľmi zreteľne ukazuje takéto materinské sprostredkovanie milosti, resp. viery cez Pannu Máriu. Páter Robert O'Leary SVD (1911-1984), misionár verbista v štáte Mississippi, bol bezprostredným účastníkom týchto udalostí a v 60. rokoch vydal o nich svedectvo.
Tento horlivý a oduševnený kňaz zanechal pre nasledujúce generácie nahrávku s označením: Príbeh obrátenia väzňa Claudia Newmana
Medzi toľkými hnutiami Ducha Svätého, je dnes v Cirkvi cítiť silný návrat k službe, ktorá sa zaoberá pomocou ľuďom, ktorí potrebujú oslobodiť od zla. Angažovať sa v tejto náročnej oblasti je zakorenené v samotnej podstate Cirkvi. Na počiatku Cirkvi boli Turíce. Dnes sa nanovo usilujeme, aby sa ako v prvotných dobách Cirkvi prejavovali charizmy a znamenia pre spásu dnešného človeka, v duchu 2. Vatikánskeho koncilu. Keďže na podobnú tému boli už v prostredí Cirkvi na Slovensku vydané kvalitné brožúry a pomôcky na tomto mieste sa obmedzíme len na niekoľko praktických rád, spomenieme dokumenty Cirkvi vyjadrujúce sa k tejto téme. Príbeh - Leopold J. Jablonský OFM - Modlitba za oslobodenie
Modlitba k svätému Michalovi archanjelovi
(malý exorcizmus)
Sv. Michal archanjel, Ty knieža nebeských vojsk, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských vojsk, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší po svete potulujú. Amen.
Lev XII, 1886
Svätý Michal archanjel, chráň nás v boji, nedaj nám zahynúť v stašnom súde ! Svätý Michal, ty si bol prvým bojovníkom t vo kráľovstvo; pros za nás!
Pius XI
Modlitba k svätému Michalovi, archanjelovi
(malý exorcizmus)
Mocný Michal archanjel Ty slávne knieža nebeských vojsk, chráň nás a hroznom zápase, ktorý vedieme proti knižactvám a mocnostiam, proti vládcom tohto temného sveta a proti zlým duchom.
Príď na pomoc ľuďom, kto všemohúci Boh stvoril nesmrteľných na svoj o a podobu, a ktorých draho vykúpil z moci Satana.Bojuj dnes Pánov boj s légiami svätých anjelov, tak si kedysi bojoval proti Luciferovi, vodcovi pyšu duchov a všetkých odbojných anjelov, ktorí boli tebe bezmocní a už nebolo pre nich miesta v nebi.
A anjel odpadlík, ktorý sa zmenil na anjela temnosti a ešte sa stále plazí po zemi, aby nás zničil, bol zvrhnutý do priepasti spolu so svojimi nasledovníkmi.
Ale tento prvý nepriateľ ľudstva a vrah od počiatku znova nadobúdol pyšnú sebadôveru. Prestrojený za anjela sveta chodí so zástupmi skazených duchov, napáda zem a vyhladzuje meno Boha a Ježiša Krista, plieni, zabíja a posiela do večnej záhuby duše, ktorým bola určená koruna večného života.
Tento skazený had je ako nečistý prúd, ktorý vlieva do ľudí so zvráte nou mysľou a spustnutým srdcom jed svojej zloby, ducha klamstva, bezbožnosti a rúhania a smrteľný dych nečistoty, neresti a ohavnosti. Títo prefíkaní nepriatelia ľudstva zaplavujú blenom a palinou Cirkev, nepoškvrnenú Baránkovú nevestu a dotýkajú sa jej posvätných pokladov. Ponáhľaj sa, nepremožiteľné knieža, na pomoc Božiemu ľudu proti vpádom zadných duchov a dožič mu víťazstvo! Amen.
(Lev XIII., Motu proprio, 28. 9. 1888)
Vznešená Kráľovná nebies
Vznešená Kráľovná nebies najvyššia Pani anjelov! Ty, ktorá si dostala od Boha poslanie i moc, aby si rozmliaždila hlavu Satana, pokorne prosíme, pošli nám na pomoc tvoje nebeské Vojská a z tvojej moci im prikáž, aby prenasledovali pekelných diablov, tlmili ich bezočivosť, všade ich premáhali a zvrhli naspäť do pekla.
Kto je ako Boh? Svätí anjeli a archanjeli, chráňte nás a strážte nás!
Dobrá, zhovievavá Matka, ty ostaneš naveky našou láskou a nádejou! Matka Božia, zošli nám svätých anjelov, aby nás ochraňovali a nepustili k nám zlého nepriateľa. Amen.
(Svätý Pius X., 8. júla 1908, spojené s odpustkami)
Anjel Boží, strážca, môj!
Tebe ma zverila dobrotivosť nebeského Otca. Osvecuj, ochraňuj, veď a riad' ma! Amen.
I. Pozdrav - 1 Pavol, služobník Krista Ježiša povolaný za apoštola, vybraný hlásať Božie evanjelium, 2 ktoré Boh vopred prisľúbil vo Svätých písmach skrze svojich prorokov 3 o svojom Synovi, ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu 4 a podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z mŕtvych je ustanovený v moci ako Boží Syn, o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. 5 Skrze neho sme dostali milosť a apoštolský úrad, aby na slávu jeho mena poslušne uverili všetky národy; 6 k nim patríte aj vy, povolaní Ježišom Kristom. 7 Všetkým, čo sú v Ríme Bohom milovaným, povolaným svätým: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista. Vďakyvzdanie a túžba navštíviť Rím - 8 Predovšetkým vzdávam vďaky svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás všetkých, pretože sa vaša viera zvestuje po celom svete. 9 Veď Boh ktorému z tej duše slúžim v evanjeliu jeho Syna, je mi svedkom, ako si na vás ustavične spomínam 10 vo všetkých svojich modlitbách a prosím, či by sa mi raz predsa len nepodarilo prísť k vám ak to bude Božia vôľa. 11 Lebo túžim vidieť vás a dať vám nejaký duchovný dar na vašu posilu, 12 to jest, aby sme sa navzájom potešili spoločnou vierou, vašou i mojou. 13 Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že som už veľa ráz pomýšľal ísť k vám, aby som aj u vás mal nejaké ovocie, tak ako u ostatných národov, - ale až doteraz sa mi v tom prekážalo. 14 Som dlžníkom Grékov i barbarov, múdrych i nemúdrych. 15 A tak pokiaľ ide o mňa, som pripravený hlásať evanjelium aj vám, čo ste v Ríme.
Ohlásenie témy - 16 Lebo ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi. 17 V ňom sa totiž zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: „Spravodlivý bude žiť z viery.“
A. Trestajúca Božia spravodlivosť 1,18 - 3,20
Pohania sú predmetom Božieho hnevu - 18 Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde.
19Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. 20 Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. 21 Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. 22 Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. 23 Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy.
24 Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá 25 tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen.
26 Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. 27 A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť.Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. 25 A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, 29 plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, 30 utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, 31 sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní. 32 Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielen že to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.
Rim2
II. Aj Židia sú predmetom Božieho hnevu - 1 A tak človeče, nemáš výhovorky, keď súdiš, nech si ktokoľvek. Lebo v čom súdiš iného, sám seba odsudzuješ. Veď aj ty, čo súdiš, robíš to isté. 2 A vieme, že Boží súd podľa pravdy postihne tých, čo robia také veci. 3 Azda si myslíš, človeče, že ty, čo súdiš tých, čo robia také veci, a sám ich robíš, unikneš Božiemu súdu?! 4 Alebo pohŕdaš bohatstvom jeho láskavosti, trpezlivosti a zhovievavosti a nevieš, že Božia láskavosť ťa chce priviesť k pokániu? 5 Ale ty si svojou zaťatosťou a nekajúcim srdcom hromadíš hnev na deň hnevu, keď sa zjaví spravodlivý Boží súd. 6 On odplatí každému podľa jeho skutkov: 7 večným životom tým, čo vytrvalosťou v dobrých skutkoch hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, s hnevom a rozhorčením tým, čo tvrdošijne odporujú pravde a oddávajú sa neprávosti. 9 Súženie a úzkosť doľahnú na každého človeka, ktorý pácha zlo, najprv na Žida, potom na Gréka, 10 ale sláva, česť a pokoj čakajú každého; kto koná dobro, najprv Žida, potom Gréka. 11 Veď Boh nikomu nenadŕža. Napriek zákonu... - 12 Všetci, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú, a tí, čo hrešili pod zákonom, budú súdení podľa zákona. 13 Lebo nie tí sú spravodliví pred Bohom, čo zákon počúvajú, ale tí, čo zákon plnia budú ospravedlnení. 14 A keď pohania, ktorí nemajú zákon, od prírody robia, čo zákon požaduje, hoci taký zákon nemajú, sami sebe sú zákonom. 15 Tým ukazujú, že majú požiadavky zákona vpísané vo svojich srdciach, čo im dosvedčuje zároveň aj ich svedomie aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo i bránia; 16 v deň, keď Boh bude podľa môjho evanjelia skrze Krista Ježiša súdiť, čo je skryté v ľuďoch.
17 Ty sa teda nazývaš Židom, spoliehaš sa na zákon, chváliš sa Bohom 18 a poznáš Vôľu. Poučený zákonom vieš posúdiť, čo je lepšie. 19 Myslíš si, že si vodcom slepých, svetlom tých, čo sú vo tme, 20 vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, ktorý má v zákone stelesnenie poznania a pravdy. 21 Ty teda poúčaš iného, a sám sa neučíš?! Hlásaš, že sa nesmie kradnúť a kradneš?! 22 Hovoríš, že neslobodno cudzoložiť, a cudzoložíš?! Ošklivíš si modly, a vylupuješ chrámy?! 23 Chváliš sa zákonom, a prestupovaním zákona znevažuješ Boha?! 24 „Lebo pre vás sa pohania rúhajú Božiemu menu,“ ako je napísané. Napriek obriezke... - 25 Obriezka osoží, ak zachováš zákon. Ale ak zákon prestupuješ, tvoja obriezka stala sa neobriezkou. 26 A zasa ak neobrezaný zachováva ustanovenia zákona, nebude sa mu neobriezka počítať za obriezku? 27 A neobrezaný na tele, čo plní zákon, bude súdiť teba, ktorý napriek litere a obriezke zákon prestupuješ. 28 Lebo Židom nie je ten, kto je ním navonok, ani obriezkou nie je tá, ktorú vidieť na tele, 29 ale Židom je ten, kto je ním vnútri, a obriezkou je obriezka srdca v duchu, nie podľa litery; a jeho chvála nie je od ľudí, ale od Boha.
Rim3
III. Napriek Božím prisľúbeniam... - 1 Čo má teda Žid navyše alebo aký úžitok je z obriezky?
2 Veľký v každom ohľade. Predovšetkým ten, že im sú zverené Božie výroky.
3 A čo ak sú niektorí neverní? Zmarí ich nevernosť Božiu vernosť?
4 Vonkoncom nie! Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a všetci ľudia klamú, ako je napísané: „Aby si sa ukázal spravodlivý vo svojich slovách a zvíťazil, keď ťa budú súdiť.“
5 A čo povieme na to, že naša neprávosť dáva vyniknúť Božej spravodlivosti? Je vari Boh nespravodlivý, keď stíha hnevom? Hovorím to po ľudsky.
6 Vonkoncom nie! Veď ako potom bude Boh súdiť svet?
7 Ale ak moja lož dá vyniknúť Božej pravde na jeho slávu, prečo som ešte súdený ako hriešnik? 8 Nie je to potom tak, ako o nás potupne rozširujú a ako niektorí tvrdia, že hovoríme: „Robme zlo, aby vzišlo dobro“? Ich odsúdenie je spravodlivé. Všetci sú pod hriechom - 9 Čo teda? Prevyšujeme ich? Vôbec nie! Veď sme už o Židoch i Grékoch vyhlásili, že všetci sú pod hriechom, 10 ako je napísané: „Nik nie je spravodlivý, 11 nik nie je rozumný, nik nehľadá Boha. 12 všetci poblúdili, všetci sa stali neužitočnými: nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. 13 Ich hrtan je ako otvorený hrob, svojimi jazykmi hovoria ľstivo, za perami majú jed vreteníc, 14 ich ústa sú plné kliatby a horkosti; 15 ich nohy sú rýchle prelievať krv, 16 na ich cestách skaza a nešťastie; 17 nepoznali cestu pokoja. 18 Pred ich očami nieto bázne Božej.“
19 A vieme, že všetko, čo hovorí zákon, hovorí tým, čo sú pod zákonom, aby boli umlčané každé ústa a aby bol celý svet pred Bohom usvedčený z viny. 20 Lebo zo skutkov podľa zákona nebude pred nim ospravedlnený nijaký človek. Veď len zo zákona je poznanie hriechu.
B. Božia spravodlivosť a viera 3,21-31
Zjavila sa Božia spravodlivosť - 21 Ale teraz sa zjavila Božia spravodlivosť bez zákona a dosvedčujú ju Zákon i Proroci: 22 Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu: 23 veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; 24 ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. 25 Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal svoju spravodlivosť, lebo v minulosti prehliadal predošlé hriechy 26 vo svojej božskej zhovievavosti, aby v tomto čase ukázal svoju spravodlivosť: že sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša. Úloha viery - 27 Aké teda vystatovanie? Je vylúčené. Akým zákonom? Skutkov? Nie, ale zákonom viery. 28 Lebo si myslíme, že človek je ospravedlnený skrze vieru bez skutkov podľa zákona. 29 Vari je Boh len Bohom Židov? A nie aj pohanov? Veru, aj pohanov; 30 lebo je len jeden Boh, ktorý ospravedlní obrezaných z viery a neobrezaných pre vieru. 31 Rušíme teda vierou zákon? Vôbec nie! Naopak, zákon potvrdzujeme.
C. Príklad Abraháma 4,1-25
Rim4
IV. Aj Abraháma ospravedlnila jeho viera - 1 Čo teda povieme: Čo dosiahol Abrahám, náš praotec podľa tela? 2 Ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. 3 Veď čo hovorí Písmo? „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.“ 4 Kto pracuje, nedostáva odmenu z milosti, ale z podlžnosti. 5 Kto však nepracuje, ale verí v toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. 6 Veď aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh počíta spravodlivosť bez skutkov: 7 Blahoslavení ti, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov. 8 Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta. Nezávisle od obriezky - 9 Vzťahuje sa toto blahoslavenstvo len na obrezaných, alebo aj na neobrezaných? Veď hovoríme: „Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť.“ 10 A ako sa mu počítala? Obrezanému, či neobrezanému? Nie obrezanému, ale neobrezanému. 11 Znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, čo veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť, 12 aj otcom obrezaných, ktorí nie sú len obrezaní, ale aj kráčajú v šľapajach viery nášho otca Abraháma, ktorú mal už ako neobrezaný. Dedičstvo je nezávislé od zákona - 13 Veď Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery. 14 Lebo ak sú dedičmi tí, čo sú zo zákona, potom je viera zbytočná a prisľúbenie zmarené. 15 Zákon totiž vyvoláva hnev; ale kde niet Zákona, niet ani priestupku. 16 Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery - on je otcom nás všetkých, 17 ako je napísané: „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov“ - pred Bohom, ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet. 18 On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: „Také bude tvoje potomstvo.“ 19 A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté - veď mal skoro sto rokov - a že je odumreté aj Sárino lono. 20 A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu, 21 pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil. 22 Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť. Vzor viery pre kresťanov - 23 A nielen kvôli nemu bolo napísané: „Počítalo sa mu to,“ 24 ale aj kvôli nám. Bude sa to počítať aj nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, 25 vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie.
2. Ovocie ospravedlnenia - spása 5,1 - 11,36
Rim5
V5. Skrze Krista sme obsiahli zmierenie - 1 A tak ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. 2 Skrze neho máme vierou prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame, aj sa chválime nádejou na Božiu slávu. 3 A nielen to: chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, 4 trpezlivosť osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej. 5 A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.
6 Veď Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní. 7 Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. 8 Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. 9 Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení jeho krvou! 10 Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom. 11 A nielen to: ešte sa aj chválime Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz obsiahli zmierenie.
A. Oslobodenie od hriechu, smrti a zákona 5,12 - 7,25
Protiklad hriechu a milosti - 12 Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriechu smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. 13 Hriech bol síce vo svete už pred zákonom, lenže hriech sa nepočíta, keď nieto zákona. 14 No smrť panovala od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí nespáchali priestupok podobný Adamovmu: on je predobrazom toho, ktorý mal prísť.
15 Ale s darom to nie je tak ako s previnením. Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar. 16 A s darom to nie je tak ako s tým, čo prišlo skrze jedného, ktorý zhrešil. Lebo súd pre jedno previnenie priniesol odsúdenie, milosť však prináša ospravedlnenie z mnohých previnení. 17 Lebo ak previnením jedného skrze jedného zavládla smrť, tým skôr skrze jedného, Ježiša Krista, budú v živote kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti.
18 Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život. 19 Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.
20 A do toho ešte prišiel zákon, aby sa rozmnožilo previnenie. Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť, 21 aby tak, ako hriech vládol v smrti, aj milosť vládla spravodlivosťou pre večný život skrze Ježiša Krista, nášho Pána.
Rim6
VI. Krst znamená smrť hriechu - 1 Čo teda povieme? Budeme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? 2 Vonkoncom nie! Veď sme zomreli hriechu! Ako by sme v ňom ešte mohli žiť? 3 Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? 4 Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. 5 Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. 6 Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. 7 Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu.
8 Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. 9 Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. 10 Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. 11 Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi. Neslúžte hriechu, ale spravodlivosti - 12 Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam, 13 ani nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako živí, čo vstali z mŕtvych, a svoje údy dajte Bohu za nástroj spravodlivosti. 14 A hriech už nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou. Ste služobníkmi spravodlivosti - 15 Čo teda? Budeme hrešiť, pretože nie sme pod zákonom, ale pod milosťou? Vonkoncom nie! 16 Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate: či hriechu na smrť, alebo poslušnosti pre spravodlivosť? 17 No vďaka Bohu, že hoci ste boli otrokmi hriechu, zo srdca ste sa podriadili tomu učeniu, do ktorého ste boli uvedení, 18 a oslobodení od hriechu stali ste sa služobníkmi spravodlivosti.
19 Hovorím po ľudsky s ohľadom na slabosť vášho tela. Ako ste vydávali svoje údy na neprávosť, keď slúžili nečistote a neprávosti, tak teraz vydávajte svoje údy na posvätenie, aby slúžili spravodlivosti. 20 Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní čo do spravodlivosti. 21 A aký úžitok ste mali vtedy z toho, za čo sa teraz hanbíte? Veď koniec toho všetkého je smrť! 22 Ale teraz, keď ste oslobodení od hriechu a stali ste sa Božími služobníkmi, máte z toho úžitok na posvätenie a nakoniec večný život. 23 Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
Rim7
VII. Kresťana neviaže Mojžišov zákon - 1 Vari neviete, bratia - veď hovorím takým, čo poznajú zákon -, že zákon panuje nad človekom, dokiaľ žije? 2 Aj vydatú ženu zákon viaže len k žijúcemu mužovi; ak muž zomrie, je oslobodená od zákona muža. 3 Kým teda žije muž, budú ju volať cudzoložnicou, ak patrí inému mužovi. Ale ak muž zomrie, je oslobodená od zákona a nie je cudzoložnicou, ak patrí inému mužovi. 4 Tak ste aj vy, bratia moji, zomreli zákonu skrze Kristovo telo, aby ste patrili inému, tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu. 5 Lebo kým sme boli v tele, pôsobili v našich údoch hriešne vášne, podnecované zákonom, a prinášali ovocie smrti. 6 Ale teraz sme oslobodení od zákona, lebo sme zomreli tomu, čo nás držalo v zajatí, aby sme tak slúžili po novom, v Duchu, a nie po starom, podľa litery. Hriech a zákon - 7 Čo teda povieme? Je zákon hriechom? Vonkoncom nie! Ale hriech som poznal iba skrze zákon; veď by som nevedel o žiadostivosti, keby zákon nehovoril: „Nepožiadaš.“ 8 Ale hriech, keď sa mu naskytla príležitosť, skrze prikázanie vzbudil vo mne všetku žiadostivosť; lebo bez zákona bol hriech mŕtvy. 9 Ja som kedysi žil bez zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil 10 a ja som zomrel; i ukázalo sa, že to prikázanie, ktoré bolo pre život, bolo mi na smrť. 11 Lebo hriech, keď sa mu naskytla príležitosť, skrze prikázanie ma zviedol, a tým zabil. 12 Tak teda zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré. 13 Teda to dobré stalo sa mi smrťou? Vonkoncom nie! Ale hriech, aby sa ukázal ako hriech, spôsobil mi prostredníctvom toho dobrého smrť, aby sa tak hriech skrze prikázanie ukázal nadmieru hriešnym. Vnútorný boj - 14 Vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu. 15 Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. 16 No ak robím to, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. 17 Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. 18 Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. 19 Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. 20 No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. 21 Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. 22 Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; 23 ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.
24 Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti? 25 Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Ja sám teda mysľou slúžim Božiemu zákonu a telom zákonu hriechu.
B. Život kresťana v Duchu Svätom 8,1-39
Rim8
VIII. Život podľa Ducha - 1 Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi; 2 veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. 3 Čo bolo nemožné zákonu pre slabosť ľudskej prirodzenosti, to uskutočnil Boh, keď pre hriech poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu a v tele odsúdil hriech, 4 aby sa požiadavka zákona splnila v nás, čo nežijeme podľa tela, ale podľa Ducha.
5 Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. 6 A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj. 7 Veď zmýšľať podľa tela je nepriateľstvom voči Bohu, lebo sa nepodriaďuje Božiemu zákonu - a ani sa nemôže. 8 A tak tí, čo žijú telesne, nemôžu sa páčiť Bohu.
9 Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. 10 Ale ak je vo vás Kristus, telo je síce pre hriech mŕtve, no duch je život pre spravodlivosť. 11 A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás. Sme Božie deti - 12 A tak, bratia, sme dlžníkmi, ale nie telu, aby sme museli žiť podľa tela. 13 Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť. 14 Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. 15 Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba Otče!“ 16 Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. 17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení. 18 A myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. Sme určení pre slávu - 19 Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia. 20 Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti - nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej, 21 že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí. 22 Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. 23 A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela. 24 Lebo v nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? 25 Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame.
26 Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. 27 A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu. Predurčil tých, ktorých predpoznal - 28 Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. 29 Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. 30 A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil. Hymnus na Božiu lásku - 31 Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? 32 Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?
33 Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? 34 A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac - ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha prihovára sa za nás?
35 Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? 36 Ako je napísané: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.“
37 Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. 38 A som si istý, že ani smrť ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, 39 ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
C. Situácia Izraela 9,1 - 11,36
Rim9
IX. Apoštolov bôľ nad Izraelom - 1 Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem, aj moje svedomie mi v Duchu Svätom dosvedčuje, 2 že mám v srdci veľký žiaľ a neprestajnú bolesť. 3 Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, mojich príbuzných podľa tela. Oni sú Izraeliti, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu prisľúbenia. 5 Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus; on je nad všetkým Boh, zvelebený naveky. Amen. Izrael podľa tela a Izrael podľa ducha - 6 Ale nie že by bolo zlyhalo Božie slovo. Veď nie všetci, čo sú z Izraela, sú Izrael. 7 A nie sú všetci Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomci. Ale: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“ s To znamená, že nie telesné deti sú Božími deťmi, ale deti prisľúbenia sa považujú za potomstvo. 9 Lebo slovo prisľúbenia znie takto: „O takomto čase prídem a Sára bude mať syna.“ 10 A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z nášho otca Izáka. 11 A hoci sa ešte ani nenarodili, ani neurobili nič dobré ani zlé - aby ostalo v platnosti Božie rozhodnutie, čo sa týka vyvolenia, 12 nie zo skutkov, ale z vôle toho, ktorý povoláva -, bolo jej povedané: „Starší bude slúžiť mladšiemu,“ 13 ako je napísané: “Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel.“ Sloboda Božej vôle - 14 Čo teda povieme? Je vari Boh nespravodlivý? Vonkoncom nie! 15 Veď Mojžišovi hovorí: „Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.“
16 Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilúva. 17 Lebo Písmo hovorí faraónovi: „Vzbudil som ťa na to, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno hlásalo po celej zemi.“ 18 Teda zmilúva sa, nad kým chce, a zatvrdzuje koho chce. Spása pohanov a poblúdenie Židov - 19 Povieš mi azda: „Prečo potom ešte karhá? Kto sa môže vzoprieť jeho vôli?!“ 20 Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: „Prečo si ma takto urobil?“ 21 Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné? 22 A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, pripravené na záhubu, 23 a ukázať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu, 24 na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?! 25 Ako aj u Ozeáša hovorí: „Nazvem Nie môj ľud Mojím ľudom a Nemilovanú Milovanou. 26 A na mieste, kde sa im hovorilo: „Vy nie ste môj ľud“, tam sa budú volať synmi živého Boha.“
27 A Izaiáš volá nad Izraelom: „Keby bolo synov Izraela toľko ako piesku v mori, len zvyšok sa zachráni, 28 lebo Pán splní svoje slovo dokonale a rýchlo na zemi.“
29 A ako predpovedal Izaiáš: „Keby nám Pán Zástupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme boli podobní.“
30 Čo teda povieme? Že pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, a to spravodlivosť, ktorá je z viery. 31 Izrael sa však usiloval o zákon spravodlivosti, a k zákonu nedospel. 32 Prečo? Preto, že nevychádzal z viery, ale zo skutkov. Narazili na kameň úrazu 33 ako je napísané:
„Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; kto v neho verí, nebude zahanbený.“
Rim10
X. Židia nepoznali Božiu spravodlivosť... - 1 Bratia, z celého srdca túžim a Boha za nich prosím, aby boli spasení. 2 Veď im môžem dosvedčiť, že horlia za Boha, ale nie podľa pravého poznania; 3 keďže nepoznajú Božiu spravodlivosť a usilujú sa postaviť svoju spravodlivosť, nepodriadili sa Božej spravodlivosti. 4 Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí. ...zvestovanú Mojžišom - 5 Mojžiš píše o spravodlivosti, ktorá je zo zákona: „Človek, ktorý ich bude plniť, bude z nich žiť.“ 6 Ale spravodlivosť, ktorá je z viery, vraví toto: „Nehovor vo svojom srdci: Kto vystúpi do neba?“, totiž priviesť dolu Krista; 7 alebo: „Kto zostúpi do priepasti?“, totiž vyviesť Krista spomedzi mŕtvych. 8 Ale čo hovorí? „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;“ totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. 10 Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. 11 Veď Písmo hovorí: „Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený.“ Židia nemajú výhovorky - 12 Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú:
13 Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.
14 Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? 15 A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: „Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť.“
16 Lenže nie všetci poslúchli evanjelium. Aj Izaiáš hovorí: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali?“
17 Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.
18 Ale spytujem sa: Azda nepočuli? Ale áno, po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po hranice sveta.
19 Pýtam sa teda: Nepochopil to Izrael? Mojžiš prvý hovorí: „Vzbudím vo vás žiarlivosť skrze Nie národ. skrze nerozumný národ vás do hnevu popudím.“
20 A Izaiáš sa odvažuje povedať: „Našli ma tí, čo ma nehľadali; verejne som sa zjavil tým, čo sa na mňa nedopytovali.“
21 Izraelu však hovorí: „Celý deň som vystieral ruky k ľudu nevernému a vzdorovitému.“
Rim11
XI. Zvyšok Izraela - 1 Pýtam sa teda: Vari Boh odvrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita, Abrahámov potomok z Benjamínovho kmeňa. 2 Boh neodvrhol svoj ľud, ktorý predpoznal. Alebo neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi? Ako sa žaluje Bohu na Izrael: 3 „Pane, tvojich prorokov pozabíjali, tvoje oltáre zborili. Len ja sám som ostal; a aj na môj život striehnu.“
4 A čo mu odpovedá Boh? „Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli kolená pred Bálom.“
5 A tak aj v tomto čase ostal zvyšok vyvolený z milosti. 6 Ale ak z milosti, už nie zo skutkov, inak by milosť nebola milosťou.
7 Čo teda? Izrael nedosiahol, o čo sa usiluje, ale vyvolení dosiahli; ostatní oslepli, s ako je napísané: „Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli, až do dnešného dňa.“
9 A Dávid hovorí: „Nech sa im ich stôl stane nástrahou a pascou, pohoršením a odplatou. 10 Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a ich chrbát navždy zohnú!“ Pohania vštepení do Izraela - 11 A teraz sa pýtam: Vari sa tak potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich pád sa stal spásou pre pohanov, aby potom na nich žiarlili. 12 Lenže ak je ich pád pre svet bohatstvom a ich úpadok bohatstvom pre pohanov, o koľko viac ich plnosť?!
13 Vám, pohanom, hovorím: Pretože som apoštol pohanov, robím česť svojej službe, 14 aby som takto vzbudil žiarlivosť svojich pokrvných a zachránil z nich aspoň niektorých. 15 Lebo keď ich strata je zmierením sveta, čím bude ich prijatie, ak nie život z mŕtvych?! 16 Ak sú sväté prvotiny, potom aj cesto; ak je svätý koreň, potom aj ratolesti. 17 Ale ak boli niektoré ratolesti odlomené a ty, planá oliva, bol si naštepený na ich miesto a stal si sa účastným na koreni a miazge olivy, nevyvyšuj sa nad ratolesti. Ak sa vyvyšuješ, nie ty nesieš koreň, ale koreň teba. 19 Povieš azda: „Tie ratolesti sú odlomené, aby som bol naštepený ja.“ 20 Dobre; boli odlomené pre neveru, ale ty stojíš pre vieru. Nenamýšľaj si, radšej sa boj! 21 Lebo keď Boh neušetril prirodzené ratolesti, aby sa nestalo, že neušetrí ani teba.
22 Maj teda pred očami Božiu dobrotu i prísnosť: prísnosť voči tým, čo padli, a Božiu dobrotu voči tebe, ak vytrváš v dobrom; inak budeš aj ty odťatý. 23 Ale aj oni budú naštepení, ak nezotrvajú v nevere, lebo Boh má moc naštepiť ich znova. 24 Veď ak si ty odťatý z planej olivy, na ktorú podľa prirodzenosti patríš, a si naštepený proti prirodzenosti do dobrej olivy, o čo skôr budú zaštepení do vlastnej olivy tí, čo sú z nej podľa prirodzenosti?! 25 Nechcem, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo a boli múdri sami pre seba, že na časť Izraela zaľahla slepota dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov, 26 a tak bude spasený celý Izrael, ako je napísané: „Zo Siona príde vysloboditeľ a odvráti od Jakuba bezbožnosť: 27 A to bude tvoja zmluva s nimi, keď odstránim ich hriechy.“
28 Vzhľadom na evanjelium sú nepriateľmi kvôli vám, ale vzhľadom na vyvolenie sú milovaní kvôli otcom. 29 Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné. 30 Ak ste vy voľakedy neverili Bohu, a teraz ste dosiahli milosrdenstvo pre ich neveru, 31 tak aj oni teraz neveria pre milosrdenstvo, ktoré sa vám dostalo, aby teraz aj oni dosiahli milosrdenstvo. 32 Boh totiž všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval. Hymnus na Božiu múdrosť - 33 Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty! 34 Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? 35 A kto mu dal niečo prvý, aby mu bolo treba vrátiť?
36 Lebo od neho, skrze neho a pre neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.
Druhá časť
Mravné napomenutia 12,1 - 15,13
Rim12
XII. Pravá bohoslužba - 1 Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. 2 A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé. Charizmy sú pre dobro celého tela - 3 Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. 4 Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, 5 tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. 6 Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, 8 či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.
Povinnosť lásky - 9 Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. 10 Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, 11 v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. 12 V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. 13 Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. 14 Žehnajte tých, čo vás prenasledujú - žehnajte a nepreklínajte! 15 Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi! 16 Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba.
17 Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. 18 Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. 19 Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: „Mne patri pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán. 20 Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu. 21 Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.
Rim13
XIII. Kresťan a vrchnosti - 1 Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh. 2 Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku. A tí, čo sa protivia, sami si privolávajú odsúdenie. 3 Lebo vladárov sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle. Chceš sa nebáť moci? Rob dobre a dostaneš od nej pochvalu. 4 Veď ona je Božou služobníčkou pre tvoje dobro. Ale ak robíš zle, potom sa boj, lebo nie nadarmo nosí meč; je Božou služobníčkou, vykonávateľkou hnevu na tom, kto robí zle. 5 Preto sa treba podriadiť, a nielen zo strachu pred hnevom, ale aj kvôli svedomiu. 6 Preto platíte aj dane, lebo tí, čo ich vyžadujú, sú Boží služobníci. 7 Dávajte každému, čo ste dlžni: komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť. Naplnením zákona je láska - 8 Nebuďte nikomu nič dlžni, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. 9 Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 10 Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska. Žime počestne - 11 Však viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna. Veď teraz je nám spása bližšie, ako vtedy, keď sme uverili. 12 Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. 13 Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, 14 ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.
Rim14
XIV. Zhovievavosť voči slabým vo viere - 1 Slabého vo viere sa ujmite, ale nehádajte sa o názoroch. 2 Niekto je presvedčený, že môže jesť všetko; slabý je iba zeleninu. 3 Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje, a kto neje, nech nesúdi toho, kto je, lebo Boh ho prijal. 4 Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On stojí alebo padá svojmu pánovi. Ale bude pevne stáť, lebo Pán má moc podržať ho.
5 Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom. 6 Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi; veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu. 7 Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; 8 lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. 9 Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi aj nad živými.
10 Prečo teda súdiš svojho brata? A ty prečo svojím bratom pohŕdaš? Veď všetci budeme stáť pred Božou súdnou stolicou. 11 Lebo je napísané: „Ako že žijem, hovorí Pán, predo mnou sa zohne každé koleno a každý jazyk sa bude vyznávať Bohu.“
12 A tak každý z nás sa bude Bohu zodpovedať za seba. 13 Nesúďme už teda jeden druhého, ale radšej hľaďte, aby ste neboli bratovi na pád alebo na pohoršenie. Kresťanská sloboda a pohoršenie - 14 Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo v sebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. 15 Ale ak sa tvoj brat zarmucuje pre jedlo, už nekonáš podľa lásky. Neprivádzaj svojím jedlom do záhuby toho, za ktorého zomrel Kristus! 16 Nech teda nie je vaše dobro vystavené potupe. 17 Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. 18 Kto takto slúži Kristovi, páči sa Bohu a ľudia si ho vážia. 19 Preto sa usilujme o to, čo slúži pre pokoj a na vzájomné budovanie. 20 Nenič Božie dielo pre jedlo! Ono je všetko čisté, ale zlé je pre človeka, ktorý jedením pohoršuje. 21 Dobre je nejesť mäso a nepiť víno ani nič, čo pohoršuje tvojho brata.
22 Tú vieru, ktorú máš, maj sám pre seba pred Bohom. Blahoslavený, kto nesúdi seba samého za to, čo uznáva za dobré. 23 Ale kto je, hoci má pochybnosti, je odsúdený, lebo to nebolo z viery; a všetko, čo nie je z viery, je hriech.
Rim15
XV. Povinnosť silných vo viere - 1 My silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe. 2 Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a budovanie. 3 Veď ani Kristus nehľadal záľubu v sebe, ale ako je napísané: „Padajú na mňa urážky tých, čo teba urážajú.“ 4 A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej. 5 Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, 6 a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.
7 Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu. 8 Hovorím totiž, že Kristus bol služobníkom obriezky v záujme Božej pravdy, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom 9 a aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané: „Preto ťa budem velebiť medzi národmi, a ospevovať tvoje meno.“
10 A opäť hovorí: „Radujte sa, národy, s jeho ľudom.“
11 A znova: „Chváľte Pána, všetky národy, a nech ho velebia všetci ľudia.“
12 A Izaiáš hovorí: „Bude koreň Jesseho a ten, čo povstane vládnuť nad národmi: v neho budú dúfať národy.“
13 Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou.
Záver 15,14 - 16,27
Pavlova služba - 14 Ja som o vás, bratia moji, presvedčený, že aj vy ste plní dobroty, naplnení všetkým poznaním, takže sa môžete aj vzájomne napomínať. 15 Predsa len som vám napísal, a miestami trochu smelšie, a niečo som vám pripomenul pre milosť, ktorú som dostal od Boha, 16 aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi a konal posvätnú službu Božiemu evanjeliu, aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v Duchu Svätom. 17 Mám sa teda čím chváliť v Kristovi Ježišovi pred Bohom. 18 Veď sa neodvážim hovoriť niečo, čo prostredníctvom mňa neurobil Kristus, pre poslušnosť pohanov, slovom i skutkom, 19 mocou znamení a divov, v sile Ducha. Tak som všetko dookola od Jeruzalema až po Ilýriu naplnil Kristovým evanjeliom. 20 A usiloval som sa hlásať evanjelium nie tam, kde bolo Kristovo meno už známe, aby som nestaval na cudzom základe, 21 ale ako je napísané:
„Uvidia tí, ktorým ho nezvestovali,
a pochopia ti, čo nič nepočuli.“ Pavlova túžba navštíviť Rím - 22 A práve toto mi veľa ráz zabránilo prísť’ k vám. 23 Ale teraz už nemám priestor v týchto končinách a už dlhé roky túžim prísť k vám. 24 Preto keď sa vypravím do Španielska, dúfam, že vás cestou uvidím a že ma ta odprevadíte, keď sa s vami trochu poteším.
25 Teraz sa zberám do Jeruzalema poslúžiť svätým; 26 lebo Macedónsko a Achájsko sa rozhodli urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme. 27 Radi to urobili a sú aj ich dlžníkmi. Lebo ak pohania dostali účasť na ich duchovných dobrách, sú povinní poslúžiť im zasa v hmotných. 28 Keď to dokončím a riadne im odovzdám toto ovocie, vydám sa cez vás do Španielska. 29 A viem, že keď k vám prídem, prídem s plnosťou Kristovho požehnania. 30 Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha, zápaste spolu so mnou v modlitbách za mňa u Boha, 31 aby ma zachránil pred neveriacimi v Judei a aby moja služba Jeruzalemu bola milá svätým. 32 Potom k vám prídem s radosťou, ak to bude Božia vôľa, a pookrejem s vami. 33 Boh pokoja nech je s vami všetkými. Amen.
Rim16
XVI. Odporúčania a pozdravy - 1 Odporúčam vám našu sestru Fébu, služobníčku cirkvi v Kenchrách. 2 Prijmite ju v Pánovi, ako sa patrí na svätých, a pomáhajte jej vo všetkom, čo bude od vás potrebovať, veď aj ona pomáhala mnohým, aj mne samému.
3 Pozdravujte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov v Kristovi Ježišovi. 4 Oni nastavili vlastné šije za môj život. Im som nielen ja zaviazaný vďakou, ale aj všetky cirkvi z pohanov. 5 Pozdravte aj cirkev v ich dome.
Pozdravte môjho milovaného Epaineta, prvotinu Ázie v Kristovi. 6 Pozdravte Máriu, ktorá veľa pracovala pre vás. 7 Pozdravte Andronika a Juniáša, mojich pokrvných a spoluväzňov, ktorí sú známi medzi apoštolmi a už predo mnou boli v Kristovi. 8 Pozdravujte Ampliáta, môjho milovaného v Pánovi. 9 Pozdravte Urbana, nášho spolupracovníka v Kristovi, i môjho milovaného Stachysa. 10 Pozdravte Apella, osvedčeného v Kristovi. Pozdravte tých, čo sú u Aristobula. 11 Pozdravte Herodióna, môjho pokrvného. Pozdravte tých, čo sú u Narcisa a sú v Pánovi. 12 Pozdravte Tryfainu a Tryfózu, ktoré pracujú v Pánovi. Pozdravte milovanú Persidu, ktorá veľa pracovala v Pánovi. 13 Pozdravte Rúfa, vyvoleného v Pánovi, i jeho aj moju matku. 14 Pozdravte Asynkrita, Flegonta, Hermesa, Patrobasa a Hermasa a bratov, čo sú s nimi. 15 Pozdravte Filológa a Júliu, Nerea, jeho sestru i Olympasa a všetkých svätých, čo sú s nimi. 16 Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetky Kristove cirkvi. Pozor na falošných učiteľov - 17 Prosím vás, bratia, dávajte si pozor na tých, čo vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v protive s učením, ktoré ste prijali, a vyhýbajte sa im. 18 Lebo takíto neslúžia Kristovi, nášmu Pánovi, ale svojmu bruchu, a sladkými rečami a poklonami zvádzajú srdcia nevinných.
19 O vašej poslušnosti už vedia všetci. Preto mám z vás radosť, ale chcem, aby ste boli múdri v dobrom a neskúsení v zlom. 20 A Boh pokoja čoskoro rozmliaždi satana pod vašimi nohami. Milosť nášho Pána Ježiša nech je s vami. Pozdravy Pavlových spoločníkov - 21 Pozdravuje vás môj spolupracovník Timotej i Lucius, Jason a Sosipater, moji pokrvní. 22 Pozdravujem vás ja, Tercius, čo píšem tento list v Pánovi. 23 Pozdravuje vás Gájus, hostiteľ môj i celej cirkvi. 24 Pozdravuje vás Erastus, správca mestskej pokladnice, a brat Kvartus. Doxológia - 25 A tomu, ktorý má moc utvrdiť vás podľa môjho evanjelia a hlásania Ježiša Krista na základe zjavenia tajomstva, ktoré bolo od večnosti skryté, 26 ale teraz bolo zjavené a skrze Písma prorokov z príkazu večného Boha vyjavené všetkým národom, aby poslušne prijali vieru, 27 jemu, jedinému múdremu Bohu sláva skrze Ježiša Krista naveky. Amen.