NEMÁ MODLITBA VLAŽNÉHO KRESŤANA ... ( Nemaja molitva )
TRAJA VY, TRAJA MY... (Troje vas, i troje nas)
AKO BOL SPASITEĽ HOSŤOM ... (Kak Spasiteľ v gosťi choďil)
NEMÁ MODLITBA VLAŽNÉHO KRESŤANA ( Nemaja molitva )
SILA MODLITBY - SV. TERÉZIA OD JEŽIŠA
Jedného dňa som sa vrúcne modlila k Pánovi, aby vrátil zrak jednej osobe, ktorej som bola veľmi zaviazaná. Skoro úplne ho stratila a mňa to hrozne zarmúcovalo, ale obávala som sa, že ma Boh pre moje hriechy nevypočuje.
Zjavil sa mi však podobne ako inokedy a ukázal mi ranu v ľavej ruke, druhou rukou z nej vytiahol veľký klinec, ktorým bola prerazená. Vyťahovaný klinec bral so sebou aj mäso, ako sa zdalo, a ja som si predstavovala tie muky.
Bola som tým zdrtená, a tu mi Pán povedal, aby som nemala strach, pretože ak pre mňa toľko vytrpel, tým skôr vypočuje moje prosby.
Sľúbil mi, že vypočuje každú moju prosbu, pretože vie, že by som nežiadala veci, ktoré nesmerujú k jeho sláve. A preto nemám pochybovať.
Zdá sa mi, že ani nie za týždeň Pán vrátil tej osobe zrak. A môj spovedník sa to v zápätí dozvedel. Snáď k tomu nedošlo kvôli mojím modlitbám, ale pretože som mala to videnie, vstúpila do mojej duše istota, že Pán to učinil kvôli mne, a ja som mu za to vďačne ďakovala.
Jedna osoba trpela hroznými bolesťami v dôsledku istej nemoci; sama neviem, aká nemoc to bola. Dva mesiace hrozne trpela takými záchvatmi, že ju to akoby rozdriapalo. Môj spovedník ju navštívil. Tak ho to dojalo, že mi nariadil, aby som sa tam odobrala. Mala som s ňou taký súcit, že som začala obťažovať Pána, aby ju ráčil uzdraviť. Na druhý deň nemoc zmizla.
Poznala som jednú osobu, ktorá sa rozhodla slúžiť Bohu a dlhú dobu sa venovala modlitbe a tiež sa jej dostalo veľa milostí.
Potom však ju zanechala kvôli istým príležitostiam, ktorým sa nedokázala vyhnúť, ktoré však boli nebezpečné. Mrzelo ma to náramne, pretože som ju mala veľmi rada a veľa som jej dlžila. Modlila som sa vytrvalo viac ako mesiac a zaprisahala som Pána, aby ju priviedol späť do svojej služby.
Počas modlitby som videla vedľa seba diabla, ako je plný zúrivosti ... a veľmi ma to potešilo
Jedného dňa som počas modlitby videla vedľa seba diabla, ako plný zúrivosti trhá na kúsky niekoľko listov, ktoré držal v ruke
Veľmi ma to potešilo, pretože sa mi zdalo, že moja modlitba bola vypočutá. A predsa áno. Dozvedela som sa totiž, že sa ona osoba veľmi odovzdane úprimne vyspovedala a vrátila k Bohu.
AKO SA SPOVEDAŤ - SPYTOVANIE SVEDOMIA
Ak by som chcela vyprávať, koľko duší Boh vyprostil zo stavu ťažkej viny kvôli mojim modlitbám, koľko iných priviedol k väčšej dokonalosti, koľko ich vyslobodil z očisca a iné podivuhodné veci, ktorými som bola vyznamenána, nakoniec by som sa unavila a unavovala toho, kto ma číta.
Vravím len, že sa viackrát uzdravila duša než telo, a ktovie kdekto; mnohí by to mohli dosvedčiť.
Spočiatku mi to spôsobilo rozpaky, pretože som nedokázala uveriť, že by to Pán robil kvôli mojim modlitbám, aj keď som uznávala, že to pôsobí len a len Božia dobrota. Avšak jednotlivé prípady neskôr tak vzrastli, všimli si toho aj iné osoby, že už nebolo zaťažko tomu uveriť” dnes za to ďakujem Pánovi a cítim sa celá zahanbená, pretože vidím, že ma to viac zaväzuje. Vzrastá vo mne túžba slúžiť Bohu a láska k nemu stále silnie.
Udivuje ma, že ak ide o veci, ktoré Boh nepovažuje za dobré, aby ich vyslyšal, nie som schopná o nich prosiť, ani ak sa snažím; modlím sa ochablo, bez ducha a nepozorne; nedokážem urobiť viac. Ak ide o veci, ktoré on chce spraviť, cítim, že ich mám žiadať, áno a aj naliehať a byť dotierná. Ba dokonca ak zabudnem na to, zdá sa mi, že mi to pripomína.
Zdroj: Sv. Terezie od Ježíše, Život, Karmelitánska spiritualita
Svätý Efrém Sýrsky
(306?–373)
Jedným zo svedkov kresťanského chápania modlitby na začiatku 4. storočia je významný sýrsky cirkevný otec sv. Efrém Sýrsky. Viedol veľmi prísny asketický život. Vo svojich dielach prejavuje veľkú obrazotvornosť. Prejavuje sa to aj v jeho náuke o modlitbe, ktorej sa venuje v kapitole O modlitbe:
Modlitba – veľká zbraň, neoslabujúce útočisko, nikdy sa nemíňajúce bohatstvo, pokojný prístav, základ pokoja; modlitba je koreň, prameň a matka tisícich milostí. Ona je silou samotného Kráľovstva. Nie je nezvyčajné, že ak ten čo nosí čelenku,1 trpí horúčkou, leží na smrteľnej posteli spaľovaný ohňom a pri ňom stoja lekári, telesná stráž, sluhovia, vojvodcovia, no umenie lekárov, ani prítomnosť priateľov, ani posluhovanie členov rodiny, ani hojnosť liekov ani drahé nástroje, ani množstvo peňazí, ani nijaká iná ľudská činnosť nie je schopná poľaviť jeho chorobe. No ak príde niekto, kto má nádej k Bohu, a iba sa dotkne tela a pomodlí sa nad ním čistú modlitbu, tak všetok telesný neduh odíde. A čo nebolo schopné urobiť bohatstvo, množstvo posluhujúcich, skúsenosť a veľkosť panstva, to nezriedka urobí modlitba jedného biedneho a chudobného.
Nehovorím tu o modlitbe chladnej a plnej povrchnosti, ale o modlitbe konanej dlho, s boľavou dušou a pozorným umom. Lebo taká modlitba vystupuje do neba. Ako voda, pokiaľ tečie po rovine a pohybuje sa širokým priestorom, nedvíha sa do výšky, ale keď ruky vodohospodárov prehradia dole jej tok, obmedzená sa zastaví a zdvihne do hora rýchlejšie ako strela: tak aj ľudský rozum sa rozlieva a rozsieva, kým disponuje veľkou voľnosťou; keď ho okolnosti budú utláčať nadol, vtedy v tej prekrásnej tiesni vysiela do neba čisté a zvrúcnené modlitby. A aby si pochopil, prečo môžu byť tieto s trápením predkladané modlitby, zvlášť vypočuté, počúvaj, čo hovorí Pánovi prorok: „K Pánovi som volal vo svojom súžení a on ma vyslyšal.” (Ž 119,1)
A tak, budeme oživovať svedomie, spomienkou na hriechy vzbudzovať v duši úzkosť; vzbudzovať súženie nie preto, aby sme dušu stiesnili, ale aby sa stala dôstojnou vypočutia, aby bola triezva, pripravená a dotýkala sa samotných nebies. Nič od nás neodháňa lenivosť a povrchnosť lepšie, ako pocit bolesti a trápenia, ktoré zjednocujú rozum a vracajú ho do seba samého. Kto sa takto trápi a modlí, ten po modlitbe bude môcť prijať do svojej duše veľkú príjemnosť.
Ako zamračenie sa oblohy robí najprv vzduch ťažkým, ale keď z nej zaprší a oblaky postupne stratia nahromadené snehové vločky, vtedy sa znova všetok vzduch stáva pokojným a sviežim, tak aj duševné trápenie, pokiaľ je uzavreté vo vnútri, zatemňuje našu myseľ, ale keď sa vyprázdni cez slzy v slovách modlitby a vyjde navonok, vtedy vytvorí v duši veľký jas a ako lúč privádza do rozumu modliaceho sa myšlienku o Božej pomoci.
No aký majú niektorí chladný názor? Hovoria: „Nemám odvahu, som úplne zahanbený a nemôžem otvoriť ústa”. – To je satanský strach, zamaskovanie lenivosti; diabol chce zatarasiť dvere, ktorými môžeme vojsť k Bohu. Nemáš odvahu? No už aj to je veľká odvaha, že sa považuješ za takého, ktorý ju nemá, tak ako úplná hanba a odsúdenie je považovať sa za takého, ktorý má odvahu. Lebo, ak aj máš mnoho zásluh a nie si si vedomý, že si vykonal aspoň niečo zlé, ale považuješ sa za takého, ktorý má odvahu, pozbavil si sa všetkých plodov modlitby. A ak máš na svedomí nespočetné bremená hriechov, utvrdíš sa len v tom, že si posledný zo všetkých, budeš mať veľkú odvahu pred Bohom.
V tom nie je pokora, že sa hriešnik považuje sa hriešnika, lebo pokorné zmýšľanie je v tom, aby si si nemyslel o sebe nič veľké, keď v sebe poznávaš mnohé a veľké veci. Naozaj pokorne zmýšľa ten, kto je podobný Pavlovi a môže povedať: „Ani sám seba nesúdim, lebo nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca.” (1 Kor 4, 3-4) a hovorí tiež: „Ježiš Kristus prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich” (1 Tim 1, 15). Toto je pravá pokora – byť vysokým podľa zásluh a v zmýšľaní sa umenšovať. Takto Boh podľa svojej nevysloviteľnej dobroty pripúšťa a prijíma k sebe nie iba zmierených, ale aj tých, ktorí ochotne vyznávajú svoje hriechy – aj k takým býva milosrdný a priaznivý.
Aby si spoznal, aké dobro je nepredstavovať si o sebe nič veľké, všimni si dva vozy. Zapriahni spravodlivosť a múdrosť a aj hriech s pokorným zmýšľaním a uvidíš, že voz hriechu predbehne spravodlivosť. Nie kvôli vlastnej sile hriechu, ale silou pokorného zmýšľania, ktoré je s ním spojené. A tak prvý voz zaostane nie pre nemohúcnosť spravodlivosti, ale pre ťažobu a rozmernosť múdrosti. Lebo ako pokorná myseľ pre svoju znamenitú veľkosť premáha váhu hriechu a predbieha na ceste k Bohu, tak múdrosť pre svoju veľkú hmotnosť a rozmernosť môže prevážiť ničím nezaťaženú spravodlivosť a ľahko ju stiahne nadol.
A ako dôkaz, že jeden voz je rýchlejší ako druhý, si pripomeňme farizeja a mýtnika. Farizej zapriahol spravodlivosť a vzdelanosť a hovorí: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik.” (Lk 18, 11)
Správal sa, akoby pojedol všetku múdrosť sveta, vo svojej veľkej hlúposti napadol aj neďaleko stojaceho mýtnika. A čo mýtnik? Nevrátil výčitku, neohradil sa proti obvineniu, ale s vďačnosťou prijal povedané a strela nepriateľstva sa pre neho zmenila na liek a uzdravenie, výčitka na pochvalu a obvinenie na veniec. Taká nádherná je pokorná myseľ!
Toľko výhod – nebyť zranený zlorečením druhých, nezúriť pre urážky blížnych! Lebo aj z ničoho možno získať veľké a znamenité dobro – ako to bolo s mýtnikom. Prijal výčitku, zanechal hriechy a povedal: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten.” (Lk 18, 13-14) Slová sa stali väčšími ako skutky, slovo nadobudlo prevahu nad skutkami. Jeden vystavil na obdiv spravodlivosť, pôsty a desiatky, no druhý vypovedal jedno slovo a zložil zo seba všetky hriechy. Pretože Boh nepočul iba slová, ale videl aj myseľ, s akou boli vyslovené, našiel pokorné zmýšľania a skrúšené srdce, zmiloval sa a vyjadril lásku k človeku.
Nehovorím to preto, aby sme hrešili, ale aby sme boli vďační. Lebo mýtnik, človek stojaci na pokraji omylu, pritiahol na seba takú veľkú Božiu milosť nie pokorou, ale iba vďačnosťou za dobrá; tým, že vyjavil svoj hriech, vyjavil aký je. Takúto Božiu pomoc nachádzajú aj tí, ktorí, hoci aj umreli vo veľkých a dobrých dielach, aj tak o sebe nezmýšľajú povýšene.
Preto napomínam, žiadam a úpenlivo prosím vyznávať sa pred Bohom častejšie. Nevydávam ťa na hanbu pred tebe podobnými služobníkmi, ani ťa nenútim odkrývať hriechy ľuďom.
Roztrhni si svoje svedomie pred Bohom, jemu ukáž jazvy, u neho pros lieky, ukáž sa nie tomu, čo vyčíta, ale tomu, čo uzdravuje. Lebo ak aj niečo zamlčíš, všetko pozná. A tak hovor, aby si z toho získal, hovor, aby si tu zložil hriechy, odišiel odtiaľto čistý a oslobodil sa od budúceho neznesiteľného odhalenia.
Traja sluhovia v peci kládli svoj život, aby vyznali Vládcu, a aj keď mali mnohé a veľké zásluhy, hovorili: „Teraz však nemôžeme otvoriť ústa, sme na hanbu a potupu tvojim sluhom a tým, čo ťa ctia.” (Dan 3, 33) Na čo teda otvárať ústa? Aby, hovoria oni, vyriekli práve toto: nie sme hodní otvoriť ústa, sme na hanbu a potupu tvojim sluhom a tým, čo ťa ctia – práve tým pritiahni k sebe Vládcu.
Sila modlitby hasila silu ohňa, krotila zúrivosť levov, ukončovala vojny, Zabraňovala bojom, upokojovala búrky, vyháňala diablov, otvárala nebeskú bránu, lámala putá smrti, vyháňala choroby, odrážala nebezpečenstvá, znovuvystavala rozborené mestá, zastavovala zhora zosielané údery a ľudské údely – jedným slovom všetky biedy. Chápem tu opäť modlitbu nie iba perami, ale vychádzajúcu z hĺbky rozumu.
Ako stromy, ktoré majú zapustené korene do hĺbky, aj keď sú tisíckrát šľahané vetrom, nezlomia sa a nemôžu byť vytrhnuté, pretože korene sú pevne vrastené do hlbín zeme, tak aj modlitby vysielané zo samotných hlbín duše, ako spoľahlivo zakorenené, sa zdvíhajú do výšky a žiadny nápor myšlienok ich nemôže vyvrátiť. Preto aj prorok hovorí: „Z hlbín volám k tebe, Pane.” (Ž 129, 1) Jemu sláva na veky vekov, amen.
http://www.grkat.nfo.sk/Texty/efremm.html
Svätý ruženec
Ruženec ako liek
V súčasnej modernej spoločnosti existujú tri závažné zlá, ktorých účinným liekom je ruženec:- odpor ku skrytému, pracovitému a namáhavému životu, voči ktorému je vhodným liekom rozjímanie o radostných tajomstvách,
- hrôza pred utrpením sa prekonáva rozjímaním o bolestných tajomstvách,
- naše časté zabúdanie na večné dobrá, ktoré sú predmetom našej nádeje, si zasa pripomíname rozjímaním o tajomstvách slávnostných.
Sv. Alfonz hovorí: „Ruženec je kráľovnou všetkých pobožností. Nepoznám milší a vzácnejší dar pre Pannu Máriu ako je modlitba sv. ruženca.“
Sv. František Saleský nám zase odporúča: „Aby ste sa lepšie modlili sv. ruženec, modlite sa ho so svojím anjelom strážnym“.
Ruženec - moc a sila
Kardinál Newman hovorí: „Veľká sila ruženca spočíva v tej skutočnosti, že premieňa Krédo na modlitbu. Samozrejme, Krédo je v určitom zmysle modlitbou a úkonom úcty voči Bohu, ale ruženec nám predkladá veľké pravdy života, smrti a oslávenia Pána Ježiša, aby sme o nich viac rozjímali, a tým aj intenzívnejšie prežívali v srdci. Aj kresťania, hoci poznajú Pána Boha, obyčajne mu málo dôverujú a málo ho milujú; sila ruženca je práve v tom mimoriadna, že nás núti rozmýšľať o tajomstvách spásy, pretože usmerňuje našu myseľ na udalosti zo života Panny Márie a Pána Ježiša, na ich vzájomné vzťahy. Stavia nám pred oči Svätú Rodinu, lokalizuje dom a prostredie, v ktorom Boh konkrétne ukazoval svoju nekonečnú lásku k ľuďom, a tým ich vlastne vyzýval, aby na túto lásku odpovedali tiež láskou.“Určitý druh nebeskej ručnej práce
Pri príležitosti stého výročia smrti Bernadety Soubirousovej zvýraznili jednu stranu z knihy o Bernadete od romanopisca Franza Werfela: „Modliť sa ruženec je určitý druh nebeskej ručnej práce; neviditeľné šitie alebo pletenie či vyšívanie, horlivo konané pomocou päťdesiatich Zdravasov, korunou perál. Kto roky a roky recituje každý deň túto modlitbu, utvorí si nádhernú látku, tkanivo, ktorým raz Božie milosrdenstvo bude môcť zakryť veľkú časť jeho hriechov. Aj keď často myšlienky zblúdia a vzdialia sa od nábožných formúl, i keď recitujúc Zdravasy si povzdychneme nad drahotou vajíčok alebo si na minútku podriememe, nie je to veľké nešťastie, pretože prežívame a nadobúdame určitý druh istoty, akú sme nikdy nezakúsili.“A predsa ho zvolili
Hilaire Belloc bol jednou z najvýznamnejších osobností katolíckeho života v Anglicku. Keď mu ponúkli kandidatúru do parlamentu, na svojom prvom predvolebnom zhromaždení sa predstavil s ružencom v ruke. Svoju reč začal slovami: „Toto je ruženec. Každý večer, keď len môžem, sa ho modlím. Som katolík a ak ma pre toto moje presvedčenie nezvolíte za svojho predstaviteľa v parlamente, po celý život budem ďakovať Pánu Bohu, že ste ma ušetrili od tejto funkcie.“ A Belloca zvolili.
Spracované podľa knihy „Poznáte Pannu Máriu?“, SÚSCM, Rím, 1989
Ruženec silnejší ako atomová bomba
Pancier sv. Patrika
Vstávam dnes
mocnou silou, vzývaním Trojice,
vierou v Trojnosť,
vyznaním Jedinosti
Stvoriteľa stvorení.
Vstávam dnes
mocou Kristovho narodenia a Jeho krstu,
mocou Jeho ukrižovania a Jeho pohrebu,
mocou Jeho vzkriesenia a Jeho nanebovstúpenia,
mocou Jeho zostúpenia k Súdu.
Vstávam dnes
mocou lásky cherubínov,
poslušný anjelom,
v službe archanjelom,
s modlitbou praotcov,
podľa predpovedí prorokov,
počúvajúc kázanie apoštolov,
s vierou vyznavačov,
činiac skutky spravodlivých.
Vstávam dnes
mocou nebies -
svetlom Slnka,
jasom Mesiaca,
nádherou ohňa,
rýchlosťou blesku,
čulosťou vetra,
hĺbkou mora,
stálosťou zeme,
pevnosťou skál.
Vstávam dnes
a božia sila nech ma riadi.
Boh nech mi pomáha,
božia ruka nech ma bráni,
boží štít nech ma chráni,
božie vojsko nech zachráni
od diabolských pascí,
od nerestných zvodov,
od všetkých, ktorí mi pripravujú zlo:
v diali i blízko,
samotnému i uprostred ľudí.
Zvolávam dnes všetky tieto moci medzi mňa a tieto zlá,
proti každej krutej a nemilosrdnej sile, ktorá chce zničiť moje telo
i moju dušu,
proti zaklínaniu falošných prorokov,
proti temných zákonom pohanstva,
proti kúzleniu čarodejníc,
proti každej znalosti kaziacej ľudské telo i dušu.
Kriste, ochraňuj ma tento deň,
nech som nadmieru odmenený.
Kristus so mnou, Kristus predo mnou, Kristus za mnou,
Kristus vo mne, Kristus u mňa, Kristus nado mnou,
Kristus keď líham, Kristus keď si sadám, Kristus keď vstávam,
Kristus v srdci každého, kto na mňa myslí,
Kristus v ústach každého, kto o mne hovorí,
Kristus v očiach každého, kto na mňa hľadí,
Kristus v ušiach každého, kto ma počúva.
AMEN.
http://www.modlitba.sk/htm/modlitby/m_svatych/patrik.htm
KLÚČ DO NEBA - SVEDECTVO OBRÁTENIA CEZ PANNU MÁRIU
Proč jde tolik lidí do pekla?
Formy hnevu
Úzke vzťahy vyžadujú, aby sme svoj hnev prejavovali.Vhodný hnev!Musíme si dovoliť cítiť ho, zaoberať sa ním a byť schopní prejaviť ho. To je to, čo znamená byť zodpovedným za svoj život. A to je to, čo nazývame emočnou zrelosťou. A konečne, to je to, prečo je hnev čnosťou! Hnev je skutočne dôležitou stránkou nášho života. To, ako ho používame, hovorí veľa o tom, akými sa chceme stať. Pomáha nám byť poctivými, nefalšovanými ... žiť zdravým vyrovnaným životom, dôverovať, milovať a byť citovo dôverní. Jednou z emócií, ktorú sme sa pravdepodobne nikdy neučili pochopiť, poprípade sa s ňou vyrovnať, je hnev. Pretože nie sme si istí, ako s ním narábať, môže veľmi často ochromiť náš vývin.
TRAJA VY, TRAJA MY... (Troje vas, i troje nas)
AKO BOL SPASITEĽ HOSŤOM (Kak Spasiteľ v gosťi choďil)
