Žijeme na prahu nového milénia, tak mi nedá nespýtať sa vás, je toto prastaré povolanie ešte stále aktuálne, alebo je iba akousi archaickou pozostalosťou z „temného" stredoveku, ako sa to často interpretuje?

Exorcista - toto slovo zaváňa zvláštnym pochmúrnym tajomstvom. Mnohí - i kresťania - nevedia, čo znamená, mnohí si o ňom vytvorili jedinú predstavu podľa rovnomenného amerického filmového hororu. No služba exorcistu je potrebná a aktuálna aj (ba možno práve) dnes. A tak Cirkev ústami biskupov poveruje niektorých kňazov touto špecifickou službou.

Poslanie exorcistu vychádza z evanjeliových svedectiev, keď Ježiš Kristus posiela svojich učeníkov po dvoch s mocou a okrem iného im dáva moc vyháňať zlých duchov. Túto službu vidíme potom i u biskupov (episkopoi), ktorých po miestnych cirkvách ustanovovali apoštoli. A pretože zlý duch (diabol, satan) pôsobí aj v súčasnosti, je i naďalej potrebná služba ľudí pomáhajúcich tým, ktorí sú postihnutí mimoriadnym pôsobením zlého ducha.

Cieľom diabla je presvedčiť človeka, že nepotrebuje Boha, sviatosti - lebo všetku moc a energiu nájde v sebe a kozme. Jeho najväčším víťazstvom je to, že nás nechá veriť, že vôbec neexistuje. A naozaj, po 60 rokoch začali mnohí teológovia hovoriť, že diabol je iba symbol. To bol pre neho, prirodzene, obrovský úspech, pretože všetky povolania exorcistov v Európe takmer bez stopy vymizli. Iba v Ríme zostal tento úrad niečím úplne normálnym a každodenným. Vždy, keď sa v Cirkvi služba exorcizmu zanedbala, prinieslo to škodu Božiemu ľudu i celej spoločnosti. Dnes s nástupom okultizmu, mágie a satanizmu sa ukazuje ako nevyhnutné, aby boli vymenovaní noví exorcisti pre službu v jednotlivých diecézach.

 

Mnohí dnes však majú voči exorcistom rôzne predsudky. Mohli by ste trochu viac priblížiť, v čom spočíva vaše poslanie?

Poslanie exorcistu spočíva v pastoračnej pomoci ľuďom, ktorých trápi zlý duch. Exorcista sa podieľa na diagnostikovaní trýznenia (obsesie) alebo posadnutosti (posesie). Medzi týmito dvoma spôsobmi existuje rozdiel, aj keď bežne používame oba tieto pojmy na tú istú skutočnosť – na posadnutosť. Ide však o dve rozličné situácie.

Obsesia znamená, že diabol nevchádza do tela človeka, ale iba útočí na určitú oblasť osoby, napríklad na sexuálnu oblasť, na oblasť ambícií, pýchy, peňazí a pod. Keď niekto trpí obsesiou, cíti, že je schopný nasledovať Krista, ale keď narazí na svoju citlivú oblasť, zrazu je zablokovaný. To preto, lebo diabol objavil jeho slabú stránku a útočí na ňu. Ak stretnete niekoho, kto trpí obsesiou, môžete sa za neho pomodliť modlitbu za oslobodenie. Človek, ktorý sa bude modliť, nemusí byť exorcista, pretože Ježiš dal moc nad diablom každému, kto v neho verí. Dôležité je uvedomiť si, že počas modlitby oslobodenia neoslovujeme zlého ducha, ale obraciame svoju reč na Ježiša a prosíme ho, aby tohto človeka oslobodil. Zároveň mu pomáhame, aby sa zriekol zlého ducha.

Posesia je však čosi iné, znamená, že človek je posadnutý diablom aj vo svojom tele. Teda diabol má v moci nielen jeho telo, ale aj vôľu a intelekt takým spôsobom, že počas útoku človek nemá potrebnú slobodu nad pohybmi svojho tela a nad svojimi myšlienkami a vôľou. Tu je namieste hovoriť o posadnutosti. Posadnutosť existuje, ale je zriedkavá. Keď preto vidíme určitý jav, ktorý nás šokuje, nemusíme si hneď myslieť, že ide o posadnutosť.

 

Ježiš spoločne s apoštolmi často vyháňal z ľudí zlých duchov. Nám to dnes znie až príliš bizarne, mnohí si dokonca myslia, že je to iba akási alegória. Vy však viete, že niekedy ide o veľmi tvrdú realitu.

Na intelektuálnej a kultúrnej rovine Európy vládne absolútne mlčanie o diablovi. Tento nepriateľ tu už podľa mnohých neexistuje. Otec odstránenia mýtu o diablovi, Rudolf Bultman, napísal: „Nemožno používať elektrické svetlo a rozhlas a pri chorobe vyhľadávať lekára alebo nemocnicu, a súčasne veriť vo svet duchov."

Hlavná činnosť zlého ducha, ktorú môžeme definovať ako bežnú, spočíva v pokúšaní človeka k zlému v snahe oddialiť ho od Boha. Preto nestačí iba „veriť v Boha", ako v skutočnosti verí napríklad 90 % Talianov či asi 80 % Slovákov, ale je potrebné konať i Božiu vôľu. „V mojich 45 000 exorcizmoch," rozpráva ironicky známy taliansky exorcista don Amorth, „som nikdy nestretol diabla, ktorý by neveril v Boha. Viera neslúži na nič, ak nerobíme to, čo nám Boh prikazuje."

Pokušiteľskej činnosti zlého ducha sme vystavení všetci, a to po celý život, práve tak, ako bol i Ježiš a Mária. Je teda potrebné bdieť, vyhýbať sa príležitostiam k hriechu a najmä treba sa modliť, pretože sami boj so satanom prehrávame, no ak sa v modlitbe spojíme s Kristom, sme víťazi. Utrpenie posadnutého je veľmi zlé. Diabol má veľkú radosť, keď môže trýzniť svoje obete. Vďaka Bohu však takýchto prípadov v našej arcidiecéze nie je veľa, ale faktom tiež je, že nevieme o všetkých. Je veľa ľudí s psychickými poruchami, ktorí sú presvedčení o trápení zlým duchom, alebo dokonca o svojej posadnutosti.

 

Je ťažký takýto duchovný zápas o dušu?

Služba exorcizmu ako krajnej (extrémnej) pomoci blížnym je založená na fakte, že Kristus má moc vyslobodiť nás z akejkoľvek závislosti od satana. Diabol sa bojí aj tých, ktorí sú naplnení Kristovou mocou. Ak diabol môže posadnúť človeka, žijúceho bez Ježiša Krista a jeho uzdravujúcej milosrdnej lásky, tak Boží človek môže mocou Ježiša Krista urobiť čosi celkom opačné - môže spútať, zneškodniť, vyhnať diabla. Pre službu exorcistu je preto nevyhnutný jeho neustály pohľad na Krista a spojenie s ním. On je darcom živej vody, svetlom, cestou, pravdou a životom. On je darcom pokoja.

Diabol nám môže uškodiť len natoľko, nakoľko sme sa uzatvorili pred Kristovou prítomnosťou. Všetci, čo sa usilujú o solídny duchovný život, vedia, že život viery a život s trojjediným Bohom je nádherný, ale zároveň vystavený námahe. Ťažký sa stáva zápas o dušu vždy, keď do života človeka vstupuje zlo, hriech či neresť. Pokiaľ je niekto už v štádiu trýznenia, tak je ten zápas ešte o to ťažší, ale v zásade základnou pomocou je riadny sviatostný život (sväté spovede, Eucharistia, rozjímanie, meditácia).

V prípade posadnutosti je však tento zápas skutočne veľmi ťažký, pretože je to náročné na čas, ale i pripravenosť a sústredenosť všetkých zainteresovaných. Určite rozhodujúcim je však vždy ten, komu treba pomôcť. Predovšetkým táto osoba musí mať záujem byť oslobodená a zrieknuť sa akejkoľvek dobrovoľnej náchylnosti ku zlu.

Tak ako sme to mali možnosť vidieť aj na kurze pre exorcistov v Ríme, k veľkému exorcizmu sa pristupuje po dobrej 2- až 3-mesačnej príprave od momentu diagnostikovania posadnutosti. Keďže každý prípad je originálny, po tom, čo sa začne, nikdy nevieme, kedy sa proces exorcizmu skončí. Exorcizmus môže trvať niekoľko týždňov, alebo i niekoľko rokov.

 

Čo zvyčajne treba urobiť, aby sa posadnutému nešťastníkovi pomohlo? Aký postup by mal absolvovať a čo vlastne samotný exorcizmus zahrnuje?

Predovšetkým treba, aby ten, kto má takéto problémy, vyhľadal s dôverou svojho kňaza vo farnosti. Keďže všetci kňazi vo svojej formácii študujú pastorálnu medicínu a psychológiu, mali by vedieť poskytnúť prvú pomoc. Pri základných pochybnostiach by mal byť takýto človek poslaný k psychológovi alebo psychiatrovi, aby tí vylúčili možnosť psychickej choroby. Tabu v tomto smere by už malo padnúť a ľudia by mali byť ochotní absolvovať tieto pohovory. Miestny kňaz, pokiaľ vyskúšal všetky prostriedky riadneho duchovného života a nepomohlo to, by sa mal obrátiť na svojho dekana alebo priamo na miestneho biskupa a prekonzultovať daný prípad s ním. Ak to miestny biskup bude považovať za nevyhnutné, odporučí dotyčného k poverenému exorcistovi.

Niekedy mám telefonáty typu: „Vy ste exorcista? Môžem k vám prísť zajtra na exorcizmus?" Samozrejme, poviem nie - s dodatkom, že môžu prísť na rozhovor. Mnohí si to predstavujú veľmi zjednodušene: majú problém, zájdu na posedenie k exorcistovi, ten na počkanie urobí exorcizmus - a majú po probléme. Ja exorcizmus prirovnávam k náročnej operácii mozgu či srdca, kde všetci vedia, že ju treba vždy dôkladne pripraviť.

Pokiaľ je posadnutosť diagnostikovaná a po niekoľkotýždňovej, predovšetkým modlitbovej príprave je všetko pripravené, tak samotný exorcizmus sa začína svätou omšou a po nej nasledujú modlitby exorcizmu podľa Rímskeho rituálu, na ktoré si exorcista pozýva viacerých kňazov, lekára a pomocníkov. Dĺžka jedného stretnutia závisí od stavu toho, komu sa pomáha.

 

Ako ste spomenuli, môže ísť len o psychickú poruchu, kde nie je potrebný hneď exorcizmus. Dá sa to odlíšiť? Spolupracujete aj s psychológmi?

Spolupráca s psychológmi a psychiatrami je nevyhnutná. Každý máme svoje kompetencie. Vždy pri akejkoľvek pochybnosti o psychickom zdraví alebo pri výskyte problémov v psychickej oblasti toho, komu mám pomôcť, posielam k týmto odborníkom. Ak odmietne, nepokračujem. Ak je v hre zlý duch, tak od postihnutého sa vyžaduje pokora a poslušnosť, ak tieto vlastnosti absentujú, exorcista mu ťažko môže pomôcť.

 

V známom francúzskom časopise La Croix bol prednedávnom zverejnený údaj, ktorý hovorí, že iba v Paríži sa ročne vykoná približne 1 500 exorcizmov. Priemerný vek obetí pritom klesá a ich duchovný stav je stále kritickejší. Ako je to na Slovensku? Každým dňom sa potvrdzuje, že pre zlo a duchovné spútanie geografické hranice neexistujú...

Sme svedkami mediálneho bagatelizovania problému. Myslím si, že jedným z dôvodov, prečo je pre mnohých také ťažké veriť v diabla, spočíva v tom, že ho hľadajú v knihách, zatiaľ čo diabla nezaujímajú knihy, ale duše ľudí. On neprebýva v knižniciach univerzít, ale pohybuje sa medzi ľuďmi. Naproti tomu sa v minulosti pri rozhovore o diablovi často zveličovalo. Ľudia ho objavovali tam, kde nebol, a tým sa spôsobovalo veľa utrpenia a bezprávia pod zámienkou boja proti nemu. Treba veľkú diskrétnosť a múdrosť, aby sa človek nechytil do nástrah diabla. Vidieť všade diabla je rovnako nesprávne, ako nevidieť ho nikde. Preto chápem, že Cirkev je veľmi obozretná a odradzuje od exorcizmu ľudí, ktorí nemajú poverenie na výkon takejto služby.

Bagatelizovanie problému a opakované zosmiešňovanie služby exorcizmu, ako sme svedkami aj v slovenských médiách, určite nepomôže ľuďom, ktorí trpia mimoriadnym vplyvom zlého ducha. Výskumy robené v tomto smere v rôznych európskych krajinách jasne ukazujú na narastajúcu tendenciu v počte takýchto prípadov. Preto sa dnes v Cirkvi venuje exorcizmu väčšia pozornosť a väčší dôraz sa kladie na odbornú pripravenosť tých, ktorí majú vykonávať alebo vykonávajú túto službu.

Na Slovensku, žiaľ, zatiaľ nemáme zmapovaný reálny stav, no pracujeme na zbieraní údajov a komunikujeme medzi diecézami a kňazmi jednotlivých dekanátov. Rezervu pociťujem v lepšej spolupráci s psychológmi i psychiatrami, aby sa mohlo čo najkomplexnejšie pomôcť ľuďom trpiacim duchovne a duševne. Je však zrejmé, že výskyt problémov úzko súvisí s rozvojom niektorých okultných a kultových centier, ktoré aj u nás začali v nebývalom počte pôsobiť.

 

V súčasnosti sa v súvislosti s rôznymi tragédiami veľa píše o satanizme. Sú desivé štatistiky, ktoré naznačujú, že najmä mládež v USA, ale i Európe je týmto fenoménom ohrozená a že počet „regrútov zla" rapídne stúpa. Predstavuje tento čierny kult aj pre našich tínedžerov reálnu hrozbu?

Satanizmus je naozaj reálnou hrozbou, pretože jeho heslom je: „Rob, čo chceš!" Pre mladých je lákavou ponukou zbaviť sa „zviazanosti konvenciami" a získať „novú slobodu". Ak na satanistických stránkach čítame ich ponuky, sú naozaj formulované veľmi príťažlivo. U nás možno nie je až takou hrozbou sám satanizmus a organizovanie sa mladých i starších v nejakých skupinách, ako skôr anarchistická a satanistická mentalita, ktorá zasahuje aj našu krajinu.

 

Sú na Slovensku známe už aj prvé ľudské obete satanizmu?

Na mnohých miestach Slovenska sa konajú satanistické rituály, vrátane tzv. čiernych omší. Bežné sú i zvieracie obety. Ak sú zdroje mojich informácií pravdivé, tak neostalo iba pri nich, ale sú už aj prvé ľudské obete. Tie člením na tri skupiny: Prvou sú ľudské obete prinášané pri satanistických rituáloch (uskutočnili sa v niektorých lokalitách na strednom Slovensku); druhou sú niektoré samovraždy, ku ktorým svoje obete priviedli veľkňažky a veľkňazi satanistických skupín; treťou sú obete nepohodlné satanistickým skupinám. Známy je prípad pokusu satanistov o vraždu kostolníka jednej bratislavskej farnosti.

 

V čase tohto rozhovoru sa v Turíne konala zimná olympiáda. O tomto meste sa však traduje, že tu žije veľmi mnoho satanistov, okultistov a najrôznejších mágov. Keďže ste dlhodobejšie študovali v Taliansku, môžete túto informáciu potvrdiť?

Podľa istého prieskumu je na prvom mieste vo výskyte satanistických skupín Londýn, hneď za ním je Turín, potom nasleduje San Francisco, Chicago a Rím. Aj podľa výskumov CESNUR-u je Turín v Taliansku naozaj jedným z hlavných centier satanizmu. Pôsobia tam však najmä satanisti racionalistického smeru a aj to predovšetkým vo vyšších spoločenských vrstvách.

Podľa výsledkov rôznych výskumov pôsobí v Taliansku asi 7 000 mágov využívajúcich reklamu v médiách a ďalších asi 15 000 bez reklamy. Podľa zemepisného rozdelenia najviac ich je na severe krajiny - až 43 %, v centrálnej časti ich pôsobí 30 % a na juhu a ostrovoch 27 %. Napríklad v Lombardii pôsobí 2 500 mágov a z toho iba v Miláne je ich 1 300; ročne ich navštívi asi 180 000 klientov a ich čistý nezdanený príjem sa pohybuje okolo 90 miliónov eur. V Piemonte pôsobí 1 200 mágov, z toho v Turíne je ich 750; ročne ich navštívi asi 85 000 klientov a ich čistý nezdanený príjem sa pohybuje okolo 45 miliónov eur.

Dôvody obrátenia sa na mága, veštca, astrológa (okultistu) sú: vzťahy a city (40 %), prosba o ochranu - rituály, talizmany atď. (25 %), zdravie (20 %), problémy v práci (15 %). Z hľadiska pohlavia je z celkového počtu 12 miliónov klientov (za rok) žien 57 %, mužov 39 % a mladistvých a detí 4 %.

 

Ezoterika, okultizmus, povery a mágia doženú človeka často až k psychickým traumám, ba niekedy až k šialenstvu a samovražde. Pomoc mnohokrát nie je vôbec ľahká. Aká je vaša skúsenosť?

Ezoterika a okultizmus sa predstavujú ako niečo úžasné a príťažlivé, pretože je v nich lákavá ponuka, ako ľahko riešiť životné problémy. A tak sa s nádejou mnohí mladí oboznamujú s magickými praktikami, špiritizmom a satanizmom bez toho, aby si uvedomovali, že sa zahrávajú s ohňom. Často sa to začína zo špásu a z kratochvíle, koniec je však podobný ako aj u iných druhoch závislosti.

Naša kresťanská viera vychádza z Biblie a v nej Boh zakazuje: kúzelníctvo a veštenie (Dt 18, 10-14; Lv 20, 27; Sk 16, 16-18); čarodejníctvo (Dt 18, 10-14; Nm 23, 23; Iz 47, 12; Sk 13, 6-11; špiritizmus (Dt 18, 10-14; Iz 8, 19-20; astrológiu a horoskopy (Iz 47, 12); mágiu (Dt 18, 10-14; Lv 19, 31; 20, 6-7; Iz 8, 19-20; povery Lv 20, 6-7 a zarieknutia (Zj 22, 14-15). Príčinami diabolských spútaní a prístupovými cestami diabla sú: hriech, vnútorné zranenia, okultizmus, mágia atď.

Moja skúsenosť je, že približne u 70 % tých, ktorým som doteraz pomáhal, sa začiatok mimoriadneho pôsobenia zlého ducha viazal na kontakt s praktikami ezoteriky a okultizmu. Predovšetkým išlo o absolventov reiki-zasvätení (najmä od druhého zasvätenia vyššie), o tých, ktorí praktizovali Silvovu metódu, pacientov rôznych veštcov, mágov, stúpencov niektorých východných bojových umení, žiakov niektorých guru, o tých, ktorí sa zaoberali špiritizmom, ale išlo i o obete sexuálnych zneužití v rodine. Žiaľ, viacerí (asi 20 %) boli u mňa aj pre nesprávny duchovný život iniciovaný v tzv. extrémnych charizmatických zoskupeniach alebo po tom, čo sa svojvoľne púšťali do vyháňania diabla či modlenia sa nad niekým s vkladaním rúk a iným nerešpektovaním cirkevných usmernení v tejto oblasti.

 

Koniec 20. storočia je poznamenaný i obrovským rozmachom astrológie, numerológie a východných duchovných prúdov. K imidžu mladého človeka dnes patrí pentagram, taoistický symbol jing-jang či obrátený kríž. Môže sa cez tieto, na prvý pohľad nevinné veci či náuky, dostať človek pod vplyv diabla?

Nezdá sa mi, že by sme tieto veci mohli nazvať nevinnými. Dôvod je prostý: východné kultúry alebo náboženstvá, astrológia, numerológia a všetky podobné záležitosti privádzajú k záveru: ony sú mojou spásou, a nie Ježiš. Stávajú sa mojím učiteľom, mojím vodcom, namiesto toho, aby sme za svojho učiteľa a vodcu považovali Ježiša Krista. Nesmieme zabudnúť, že Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa" (Jn 14, 6). Keď teda kladieme svoju dôveru do okultných metód, alebo sa bezhranične odovzdávame nejakému falošnému učiteľovi, guru, zriekame sa Ježiša.

Bolo by preto potrebné, aby kresťania vyvinuli väčšie úsilie proti týmto záležitostiam. Žiaľ, mnoho mladých už podľahlo klamstvu, mnohí nosia amulety a iné symboly, časté napríklad u satanistov. (Aj keď, samozrejme, nie každý z nich je tak nutne satanista.) Diabol sa však bude smiať, keď bude vidieť, ako si pletieme pojmy a nahrádzame Boha inými bohmi.

Všetky tieto náuky, metódy a nástroje sú nebezpečné aj preto, lebo tým vlastne zverujem vlastný život do rúk niekoho či niečoho, čo je mu cudzie a odporuje mu. Znamená to, že namiesto toho, aby som sa ja namáhal dosiahnuť krásne a vznešené ideály, zverujem to „moci" talizmanu, nápoja, mága, veštca atď. To veľmi ničí výchovu mladých a ich schopnosť stáť na vlastných nohách. Nielen preto, lebo to vytvára určitý typ otroctva a závislosti od týchto vecí či šarlatánov, ale predovšetkým preto, lebo vzniká u nich návyk na spôsob života „nestarám sa".

Ezoterika a okultizmus prispievajú k vytváraniu mentality nekonania v očakávaní, že nejaká vonkajšia „moc" vyrieši moje problémy a učia mladých nenamáhať sa a mať všetko teraz a ihneď. Páči sa mi nejaké dievča? Namiesto toho, aby som si získal jeho srdce sympatiou, láskavosťou, dobroprajným záujmom, zverím to nápoju, či zaklínaniu alebo veštici. Prežívam neistotu o svoju budúcnosť? Namiesto toho, aby som sa ponamáhal a hľadal inteligentné riešenie problému, zverím sa kartám či horoskopu. Mám pred sebou skúšku? Namiesto učenia sa budem recitovať magické slová, alebo si so sebou vezmem talizman pre šťastie.

 

Aby som túto pochmúrnu tému na záver trochu odľahčil, môžete nám povedať, kedy exorcisti vymrú, kedy ich už nebude treba? Inak povedané, kedy už ľudia konečne dostanú rozum a nebudú „ťahať diabla za nohu"?

Slovami nádeje a povzbudenia pre nás všetkých sú i slová pápeža Benedikta XVI., ktoré vyslovil na všeobecnej audiencii 11. mája 2005: „Boh je mocnejší ako odpútanie zlých síl a energické zasahovanie diabla." Pravdu povediac, ja každý deň čakám list od môjho otca arcibiskupa, že už ma v službe exorcistu nepotrebuje. No stále nechodí (smiech). Ak veríme Božiemu zjaveniu, tak úloha exorcistov sa skončí až pri slávnom druhom príchode Ježiša Krista, preto sa o to s väčšou vierou a nádejou modlím Marana tha! Príď, Pane Ježišu!

 

Ďakujem za rozhovor.

zdroj : http://www.rozmer.sk/