O MODLITBE A POSLUŠNOSTI

 

 

Učíš modliť vo chvíľach, keď sa nevládzeš modliť, úplne opačné, ako si myslime. Keď ti veľmi ťažko padne modliť sa, keď sa ti modlitba nedarí, práve vtedy dostávaš od Boha akúsi mimoriadnu šancu naučiť sa to. Tajomstvo modlitby je hlad po Bohu, ktorý sa v nás rodí oveľa h bšie, ako je úroveň našich citov a slov.

 

Sv. Margita Alacoque - o poslušnosti a modlitbe ...

 

Človek, ktorého pamäť a obrazotvornosť trápi množstvo neužitočných, ba dokonca aj zlých myšlienok či obrazov, môže sa niekedy poj.1 ich návalom modliť vo svojom utrápenom srdci oveľa lepšie ako ten, ktorého rozum pláva v jasných pojmoch a ľal kých úkonoch lásky. Tieto skúsenosti rodia v našom srdci nodlitbu viery chudobného človeka. Keď sa modlíme, musíme byť úbohí, chudobní a bezmocní. Ale sa nebudeme vedieť modliť, sám Svätý Duch zostúpi do našej úbohej d' bude sa modliť v nás a za nás nevysloví teľnými vzdy (porov. Rim 8, 26).

Pri modlitbe môžeš prežívať rôzne ťažkosti, alb mätaj si, že práve ony spôsobujú, že tvoja modlitba sajstáva modlitbou chudobného v duchu. Máš ďakovať za to, fe ich skusuješ. Tieto ťažkosti môžu byť rôzneho druhu. Môžu byť napríklad následkom únavy. Sv. Terezka Ježiškova} píše: „Mala by som sa trápiť, že zaspávam (od 7 rokov) modlitby a ďakovania. Ale sa nesužujem. Myslím malé deti sa podobajú svojim rodičom rovnako vteď. spia, ako aj vtedy, keď nespia.)...) Pán vidí našu sjabosť a vie, že sme prach" [Listy, 1. zv., str. 221). A tak táto i inava sa môže stať tou látkou, pomocou ktorej bude Pári v tebe utvárať modlitbu človeka chudobného v Možno .budeš môcť využívať viacej takých situácií, Jktoré spôsobia, že tvoja modlitba bude modlitbou človeka' chu­dobného v duchu.

Ak sa modlíš veľmi ľahko, aj to je dar od Boha! ktorým netreba pohŕdať. Avšak vlastný rozvoj modlitby sa uskutočňuje cez predierame sa k Bohu, ktoré je výrazom hladu po Bohu, a ten je podstatou našej modlitby! Cez túžby, aby si sa s ním dostal do kontaktu, aby si sh mu otvoril a dovolil mu, aby on, Boh, Svätý Duch, modlil sa v tebe. Táto túžba je pre modlitbu najpodstatnejšia. Alebo sú dôležité výsledky? Dôležité je, že túžiš, že sa veľmi chceš modliť. Čím bude v tebe väčší hlad po Bohu, tým lepšie. Teda cez modlitbu sa máš predierať k Bohu a je potrebné, aby si si zamiloval toto predieranie. Pán Boh prijme všetky tvoje túžby, aj keby sa ti zdalo, že nemajú väčšiu hodnotu. Pán Boh miluje chudobné darčeky, nechce nádherné kvety, dáva prednosť malým, tým z lúky, hocijakým, pretože ony neživia našu pýchu.

„Zo všetkých darov," povedal ktosi, „Boh najviac miluje chudobné dary, darčeky, ktoré človeka nenapĺňajú pýchou." A práve o to ide aj v prípade modlitby. Boh prijíma každý tvoj dar, aj keby nemal väčšiu cenu ako hŕstka prachu. On každému z nich dáva neoceniteľnú hodnotu už tým, že ho prijme. Aj tvoja modlitba môže byť práve takou hŕstkou prachu, ale stane sa neoceniteľnou, pretože on, Boh, tvoj milujúci Otec, ju prijíma. Prijíma ju s takou radosťou, s akou matka prijíma hocijaký kvietok malého dieťaťa, pretože cení sa samotné gesto a, nie to, čo sme darovali. Môže sa stať, že nebudeš mať čo dať Bohu v modlitbe. Vtedy mu dáš to svoje „nič", svoju úplnú bez­mocnosť.

Dávaj Pánovi všetko, dávaj mu seba samého k dispozícii, dávaj sa mu taký, aký si: malý, bezmocný, chudobný v duchu. To bude tá najlepšia modlitba, lebo sa zhoduje s prvým blahoslavenstvom. Modlitba chudobného človeka, to je modlitba človeka, ktorý je prázdny v zmysle púšte, ktorá sa domáha zostúpenia Pána, zoslania Svätého Ducha. Keď Boh vidí takú dušu, zbavenú vlastnej sily, zostupuje do nej svojou silou. Blahoslavení chudobní v du­chu, blahoslavení, ktorí sa modlia modlitbou chudobného človeka.

Ruženec Panny Márie
Na slávnosť Bohorodičky Panny Márie, na Nový rok, Ján Pavol II. sa modlil v Bazilike sv. Petra v Ríme: „Buď pozdravená, ktorá si uverila, buď pozdravená! Evanjelista o tebe hovorí: Mária zachovávala všetky tie veci vo svojom srdci a uvažovala o nich. Ty si pamäťou Cirkvi. Cirkev sa učí od teba, Panna Mária, že byť matkou, to znamená byť živou.

 

Sv. Margita Alacoque

 

O poslušnosti a modlitbe

 

Ani jeden človek nieje úplne izolovaný. Každý je vystavený rozličným vplyvom a prichádza do styku s inými ľuďmi.

Obdobie svojej postulantúry alebo prvej skúšky Margita sama opisuje takto: „Hneď od počiatku ma celú prenikla táto myšlienka: Tento dom Boží j e sväté miesto; všetci, čo bývajú v ňom, musia byť svätí. Už samotné meno.

Spoločnosť svätej Márie' mi hovorí, že i ja musím byť za každú cenu svätá, a preto sa musím Bohu úplne oddať a bezpodmienečne darovať. Tieto city mi osladzovali všetko, čo sa mi spo­čiatku zdalo byť ťažké.

 

 

 

 

 

 

Pán povedal: Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť ...

Niekoľko dní ma budil na svitaní zo spánku aký­si hlas, ktorý som dobre počula, ale som mu nerozu­mela: Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov' (Ž 45, 8). A zavše zasa: ,čuj, dcéra, a pozoruj, a nakloň svoj sluch, zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca!' (Ž 45, 11). Toto všetko som rozpovedala svojej dobrej magistre, hoci som z toho nerozumela ani len slovko. Pozerala som sa na ňu a tiež na svoju predstavenú ako na samého Ježiša na zemi. A hoci som nikdy nechyrovala o pravom duchovnom vedení — a ani som ho nikdy nemala — jednako som sa tešila, že sa môžem podrobiť iným a poslúchať ich. A to, čo mi oni vraveli, zdalo sa mi ako hlas z neba, a teda že sa nikdy nemusím báť, keď niečo robím z poslušnosti.

Sv. Faustína - O poslušnosti a modlitbe

Sv. Faustína - O poslušnosti a modlitbe

 

Raz som poprosila magistru, aby ma poučila, ako sa rozjíma, lebo moja duša veľmi túžila po rozjíma­ní. A ona nevedela pochopiť, že ja, ktorá som vstú­pila do kláštora ako 24-ročná, neviem rozjímať. Pre­sviedčala som ju, že neviem, no ona mi zakaždým povedala: .Choďte a,postavte sa pred Pána, ako napnuté plátno pred maliara!' Chcela som ju poprosiť, aby mi tie slová vysvetlila, lebo som ich nepo­chopila, ale neodvážila som sa priznať, že im nerozumiem.

 

 

 

 

Pán povedal: Len príď: Ja ti ich vysvetlím !

A naozaj, hneď na začiatku modlitby mi môj Učiteľ ukázal, že moja duša je čistým a napätým plátnom, na ktoré on napíše všetky črty svojho života, plného utrpenia. On žil v láske a nedostatku, v ti­chu a v obete až po sebazničenie. Tento obraz na­kreslí do mojej duše, keď sa očistí od všetkých ešte zostávajúcich škvŕn, od náklonnosti k pozemským tvorom, od sebalásky a nezriadenej lásky ku stvoreniam, ku ktorým mi srdce veľmi liplo.

V tej istej chvíli ma zbavil tohto všetkého. A po­tom, keď ma takto vyprázdnil a očistil mi dušu, roz­pálil vo mne takú ohnivú túžbu po tom, aby som ho milovala a aby som trpela, že som už ďalej nenachádzala pokoj. Áno, táto túžba ma tak silne prenikla, že som už nevládala na nič iné myslieť, iba na to, ako ho budem v odriekaní milovať.

A on sa zasa vo svojej dobrote staral, aby mi poskytol dostatok prí­ležitostí na sebapremáhanie. Pred svojou magistrou som nič neskrývala, ba čo viac, rozhodla som sa, že ju budem vo svojich skutkoch pokánia poslúchať viacej, než by si to sama priala.

 

 

 

 

 

Čo je to, dcéra moja? Myslíš, že sa budeš páčiť Bohu, ak prekročíš hranice poslušnosti ?

 

Keď som sa však raz rozhodla neposlúchnuť ju, pokarhal ma náš svätý zakladateľ (sv. František Saleský) veľmi príkro a zakázal mi takto pokračovať. Po druhý raz som sa už neodvážila neposlúchnuť.

Tieto slová mi zostali navždy zapísané v srdci: Čo je to, dcéra moja? Vari si myslíš, že sa budeš páčiť Bohu, ak prekročíš hranice poslušnosti? Poslušnosť je hlavný stĺp a základ tejto rehoľnej spoloč­nosti, a nie prísnosť k sebe.'"

Porovnaj - sv. Faustína ...