Ochrana pred ťažkým hriechom

Účinky sv. prijímania

Podľa sv. Tomáša Akvinského je potrebné predovšetkým duchovne rozu­mieť prísľubu evanjelia, že nezomrie, kto bude jesť eucharistický chlieb (pórov. Jn 6, 50): nezomrie smrťou duchovnou. Rímsky katechizmus vraví, že «tieto sväté tajomstvá (t. j. prijímanie Kristovho tela) majú silu, aby nás ochránili od ťažkých chýb, aby nám poskytli ochranu proti útoku pokušenia; sú nebeskou zárukou, že sa naša duša tak ľahko nepoškvrní a neskazí smrteľnou vášňou».

Ochrana pred ľahkým hriechom.

Ľahkých previ­není sa dopúšťame zo slabosti, z vlažnosti. Eucharistia je chlieb, čo dáva silu srdcu človeka (Ž 103, 15), zapaľuje lásku, premáha teda vlažnosť.

Bezpečnosť pred zlým duchom.

Sv. Ján Zlatoústy píše

«Božia krv zaháňa diablov, privoláva dobrých anje­lov. Keď v nás vidia krv Pána, diabli utekajú, anjeli pri­chádzajú. Keď odchádzame od Pánovho stola, je to ako­by z nás šľahali plamene, ktoré obracajú diablov na útek.» Istejšie vzdoruje pokušeniu silnejšia láska k Bohu.

Sv. Ján Zlatoústy nám vstupuje do svedomia takto: Ochutnal si Pánovu krv, a ani tak nepoznáš brata. Zneucťuješ tento stôl, keď nepovažuješ za hodného mať účasť na tvojom pokrme toho, ktorý bol uznaný za hodného mať účasť na tomto stole. Boh ťa oslobodil od všetkých tvojich hriechov a pozval ťa k tomuto stolu. A ty si sa ani vtedy nestal milosrdnejším.

sv. Faustína hovorí

"Najslávnostnejší okamih môjho života je ten, keď prijímam. Túžim po sv. prijímaní, po každom sv. prijímaní ďakujem Najsvätejšej Trojici..."

 

«Ja sa nijako zvlášť nepripravujem,“ vravieval sv. Ján z Avily, «pretože som pripravený stále.»

Sv. Ambróz: «Žite tak, aby ste si zaslúžili pri­jímať denne!»

«Blízka príprava» je správanie sa bezprostredne pred prijímaním.

Sv. Terézia: «Môj Bože, ty sa celkom dávaš mne, ja sa celkom dávam tebe.»

Podľa sv. Františka Saleského je treba «úplne sa podrobiť Božej vôli».

Sv. Alfonz z Liguori: «Príprava má byť obyčajne v úkonoch viery, úcty, pokory, ľútosti, lásky a túžby; hlavné však sú tri: úkony viery, pokory a lásky; k viere sa druží úcta, k pokore ľú­tosť a k láske túžba.»

Ďalšie účinky sv. prijímania, by sa mohli dať do hesla: Kde je Pán Ježiš tam nie je hriech. Je samozrejme, že prijímanie nás odlučuje od hriechu. KKC 1393

Katechizmus Tridentského koncilu nabáda, aby sa každý pred prijímaním sám seba opýtal, «či žije v mieri s ostatnými, čí miluje skutočne a úprimne svojho blížne­ho.» Má si spomenúť na slová evanjelia: Keď teda priná­šaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má nie­čo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar (Mt 5, 23-24). Eucharistia je sviatosť lás­ky, zjednotenie. Máme dať Kristovi seba celého, celú svoju osobu. To je, pravdaže, nemožné, ak odopierame dať blížnemu, čo mu patrí.

 

Oslabenie zlých náklonností.

Pre veľkú lásku ustupujú do pozadia malé záľuby. Láska k Bohu utlmuje lás­ku k svetu, k telu, duša cíti menej ich príťažlivosť.

Pokrm duše.

Pokrmom sa nahrádzajú straty, obno­vujú sily k životu. Eucharistia podľa slov sv. Františka Saleského, hojí duševné straty, dáva silu uskutočňovať činy, zachovávať prikázania, rady a dobré vnuknutia.,

Zdroj horlivosti.

Sv. prijímanie je potrebné zvlášť v dobách životných skúšok, napr. pri prenasledovaní, v silných pokušeniach, v nebezpečenstvách, že by sme mohli stratiť vieru alebo cnosť.

 

Útecha a radosť.

V Tridentskom katechizme (č. 51) čítame tieto slová: «Prirodzené jedlá slúžia nielen na to, aby zachovávali telo, ale dávajú mu i vzrast; pre chuť sú potom zdrojom nového potešenia a nových slad­kostí. Podobne i svätý eucharistický pokrm dušu udržuje a navyše jej dáva prežívať stále väčšiu a väčšiu radosť v Božích veciach. Preto ho právom prirovnávame k manne, v ktorej boli všetky potešenia a všetky chute.»

Sila modlitby.

Modlitba sa koná «skrze Krista nášho Pána», preto ju Otec vypočuje. Eucharistia nás s Kristom spája. Preto máme okamih po sv. prijímaní čo najviac využiť na modlitbu.

Účinky na telo

Eucharistia je pokrm duše, ale i telo má z nej úžitok.

Je to aj prirodzené. Veď je veľká spätosť medzi telom a duchom. Nie je len frázou to staré latinské príslovie: V zdravom tele – zdravý duch. Boh nás stvoril ako jeden komplex. Telo aj dušu. Prichádza k nám v hmotnom chlebe. Akoby zhmotňuje v ňom svoje telo a krv. Myslím, že je prirodzené, že posilňuje aj naše telo.

 

Vypočítavajú sa štyri výhody, ktoré prinášajú osoh pre telo.

1.      Naše telo sa stáva akoby svätostánkom, pripodob­ňuje sa Panne Márii pri tajomstve vtelenia .

2.      Eucharistia pôsobí upokojujúcim spôsobom na zmyslové hnutia.

3.      Eucharistiu je nielen ochranou duše, ale i tela, teda i ochranou pri vonkajších nehodách a nebezpečenstvách.

4.      Eucharistia zaručujú vzkriesenie a ne­smrteľnosť tela.

Pristavíme sa pri prvom úžitku sv. prijímania pre telo: Naše telo sa stáva akoby svätostánkom, pripodob­ňuje sa Panne Márii pri tajomstve vtelenia.

Na toto vyznačenie a požehnanie často zabúdame. Sv. prijímaním sa veľmi pripodobňujeme P. Márii, ktorá bola prvým svätostánkom. Poznáme príbeh z evanjelia ako Panna Mária dáva súhlas anjelovi Gabrielovi. Budeme si to pripomínať vo štvrtok na slávnosť Zvestovania Pána. P. Mária potom ide k Alžbete s Ježišom v živote. Tak aj človek po sv. prijímaní odchádza z kostola s Ježišom, aby ako Mária s radosťou slúžil a pomáhal iným.

Toto môžeme vlastne prežívať v desiatku ruženca, ktorého si Panna pi návšteve Alžbety v živote nosila.

 Osobne sa rád modlím tento desiatok

2. úžitok pre telo: Eucharistia pôsobí upokojujúcim spôsobom na zmyslové hnutia.

Umelecký kritik poznamenal pri jednom obraze: Pred ním by som nemohol urobiť nič zlé. Obraz ho zošľachťoval. Tak môže na nás pôsobiť sv. prijímanie.

 

Kedy pomáha sv. prijímanie premáhať prílišnú zmyslovosť?

Ak prijímame nielen mechanicky, ale meditujeme, rozmýšľame, čo prijímame.

3. Text mnohých liturgických modlitieb nazýva Eucharistiu je nielen ochranou duše, ale i tela, teda i ochranou pri vonkajších nehodách a nebezpečenstvách a to nielen pri morálnych.

Dosť často sa po sv. prijímaní ako poďakovanie modlia žalmy. 21 Pán je môj pastier. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nemusím sa ja báť, lebo je so mnou Pán. Nejaký čas po sv. prijímaní v seminári som pociťoval istotu, že keby som aj letel so priepasti nebojím sa lebo je so mnou Pán. Nemám istotu vo výškach a takto som sa v podvedomí liečil

4. Samotné Kristove slová zaručujú vzkriesenie a ne­smrteľnosť tomu, kto je jeho telo (pórov. Jn 6, 58). Preto nazýva sv. Ignác z Antiochie Eucharistiu «liekom nesmrteľnosti». Lev XIII. píše, že sv. hostia «vkladá do nášho tela kvas nesmrteľnosti, zasieva tu semienko nesmrteľ­nosti».

Nezabúdajme na článok viery : Verím v tela z mŕtvych vzkriesenie. Pán povedal: Kto bude jesť moje telo...

Potreba vzdávania vďaky po sv. prijímaní

-----------------------

Účinky sv. prijímania

Vo filozofii sa to volalo premenenie transsubstanciácia - prepodstatnenie. Podstata chleba sa premieňa na telo Pána Ježiša. Akcidenty – prívlastky ako farba, chuť... ostávajú.

Učenie o prepodstatnení – transsubstanciácia formuloval 4. lateránsky koncil (1215)

Katolícky teológovia v rámci ekumenických dialógov sa snažia o priblíženie sa pojmu transsubstanciácia, pomocou pojmov transfunkcionalizácia (zmena funkcie), transfinalizácia (zmena účelu), transsignifikácia (zmena zmyslu).

Pápež Pavol VI. neodmietol tieto výrazy, ale označuje ich za nedostatočné ak sa spolu s nimi nepoužije aj pojem transsubstanciácia.

Učenie o permanencii – prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii po dobu zachovania spôsobov chleba a vína.

Ostávajú nepodstatné vlastnosti ako farba, chuť chleba, ale podstata chleba premenená v Pána Ježiša nás preniká.

Toto «telesné» spojenie pochopiteľne predpokladá i duchovné zjednotenie v myšlienkach, vo vôli, v žela­niach.

Bossuet:« Ježiš prijíma telo nás všetkých, keď my prijímame jeho telo; stáva sa teda pre nás človekom, rozširuje na nás svoje vtelenie».

Mal by žiť ako v Preblahoslavennej Panne Márii .

Božia Matka je so svojím Synom zo všetkých nás spojená najužšie, patrí jej zvláštne miesto v Cirkvi.

Prijímanie Kristovho tela nás teda približuje k nej viac než ktoré­koľvek iné pobožnosti.

Cieľom Eucharistie je spojenie s Kristom. Sväté prijímanie ho uskutočňuje. Dostávame však súčasne i akoby prísľub pre budúcnosť, že sa nám podarí toto spojenie udržať vo všetkých okolnostiach života, v myšlienkach, želaniach, skutkoch.

Očistenie od hriechov

Denne sa stretávame s rôznymi udalosťami a stretávame množstvo ľudí. Každá udalosť hovorí k nám inou rečou, každý človek má k nám iný postoj. V množstve týchto príhod sa nájdu okamihy, ktoré stoja za to. Za tie ďakujeme Pánovi času. Ľuďom ďakujeme za ich pekné postoje, ktorými nás prekvapili, lebo nemuseli konať pre nás tak dobre a výhodne.

Budeme ešte hovoriť o odpustení hriechov a Eucharistii. Tridentský koncil odmietol tvrdenie, že by bol hlavný a jediný úžitok z Eucharistie «odpustenie hriechov». Nemožno preto upúšťať od svia­tosti pokánia / spovede)Napriek tomu však v omšových modlitbách častejšie prosíme o to, aby nás «toto prijatie tvojho tela a krvi očistilo od viny».

Aby nenastalo nedorozumenie, dodal koncil, že «prijímanie nás zbavuje hriechov ľahkých a ochraňuje od ťažkých». Deje sa to aspoň «nepriamo» (podľa predstavy mnohých teológov). Pekne to vyjadril sv. Bonaventura obrazným spôsobom; «Eucharistia pôso­bí, že láska je viac horúca, a tak pomáha stráviť hrdzu hriechov.» Tridentský katechizmus (Č. 53) tvrdí: «Nikto nech nepochybuje o tom, že Eucharistia prepáči a odpúš­ťa ľahké hriechy, ktorým sa všeobecne hovorí všedné.»

Pokračujeme pri vypočítavaní účinkov sv. prijímania pre človeka. Po odpustení hriechov, sv. prijímanie spôsobuje prepáčenie časných trest.

Všetky dobré skutky majú zvláštnu cenu: sú zadosťučinením za tresty, ktoré sme si zaslúžili. Tým väčšia je táto hodnota, čím väčšia je láska, ktorá nás vedie. Eucharistia rozmnožuje lásku, pôsobí, že všetky naše modlitby a skutky majú väčšiu silu.

 

V akej polohe majú byť ruky, a čí sa máme prežehnávať so svätenou vodou pri odchode z kostola po sv. omši?

Na polohu rúk nie je predpis. Má vyjadrovať našu úctu. Malo by to byť prirodzené. Ak niekomu poloha našich rúk prekáža, treba sa prispôsobiť. Niekto napr. ostentatívne ako reakcia na zložené ruky ich má spustené vedľa tela – dosť neprirodzené. Nemali by sme robiť niečo proti iným. Všetko by malo byť v úcte k Pánovi.

Máme sa prežehnávať so svätenou vodou pri prídode a odchode z kostola sv. omše ?

Pri príchode a odchode do kostola je to očistenie a uvedomenie si krstu.

zdroj:

Sme Božie deti a ideme do otcovského domu. Na konci? Sú názory, že netreba, lebo čo môžeme pridať k sv. prijímaniu. To je najväčšie posvätenie. Mohlo by nám to uvedomiť: Odchádzam posvätený a šíriť požehnanie.