Kráľ Achab - Prvý diel
Izraelský kráľ Achab (Diel prvý)
Dnes sa začneme zamýšľať nad kráľom Izraela Achabom, ktorý panoval na Izraelom 22 rokov. Dozvedáme sa o ňom v prvej knihe kráľov, 16 kapitole. Hneď na úvod sa pozrieme, ako tento kráľ panoval. Jeho vláda bola mimo Hospodina, ktorého nerešpektoval, neuctieval, obracal sa skôr k modlám a Bálovi.
1 Kráľ 16,30 - A Achab, syn Omriho, robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, horšie od všetkých, ktorí boli pred ním.
Tento verš to jednoznačne potvrdzuje. Achab bol bezbožný kráľ, neuctieval a neuznával Hospodina ako svojho Boha, ale opovrhoval ním. V ďalšom verši čítame toto:
A stalo sa, jako keby mu to bolo bývalo ešte málo chodiť v hriechoch Jeroboáma, syna Nebátovho, že si vzal za ženu Jezábeľ, dcéru Etbála, sidonského kráľa, a odíduc slúžil Bálovi a klaňal sa mu. A postavil Bálovi oltár v dome Bálovom, ktorý vystavil v Samárii. A k tomu spravil Achab i háj a tak vykonal Achab ešte viac, aby popudzoval Hospodina, Boha Izraelovho, nad všetkých kráľov Izraelových, ktorí boli pred ním.
Tu vidíme skutočnosť, že človek je naprogramovaný na to, aby niekoho alebo niečo uctieval. Aj keď Achab neveril v pravého a jediného Boha, napriek tomu sa odvracal k Bálovi, vystaval háj, teda veril vo vyššiu bytosť, ale žiaľ v nepravú. Podobne takto sa dnes ľudia obracajú k modlám, ľuďom, k vede, k veciam stvoreným rukou človeka, alebo veria na bájky ktoré sú mimo Bibliu.
Napríklad sa dnes ( novodobý Bál ) verejne človek obracia k horoskopom, k mágii, k veštiacim kartám, k okultizmu, kariere, závisti, verí v UFO, v to že sa môže zhovárať s mŕtvymi a je toho veľa k čomu sa človek obracia.
Na prvého a živého Boha, Stvoriteľa vesmíru sa však človek neobráti. Radšej uverí v horeuvedeným veciam. A takto to bolo aj s Achabom, radšej uveril v bohov ktorí nemajú uši a oči, ako v Boha ktorý je skutočný.
V živote Achaba zohrala veľkú úlohu jeho manželka Jezábeľ. Bola to tvrdá zástankyňa svojho pohanského božstva a podľa toho usmerňovala aj vieru Achaba. Hospodina nenávidela z celého srdca a jeho prorokov dávala vraždiť.
Kraľovanie Achaba bolo bezbožné, ale Boh sa mu dával poznať, že je skutočný a že je pravý. Prvé napomenutie od Hospodina prichádza cez svojho proroka Eliáša. Ten Achabovi prorokuje, že bude sucho v jeho krajine.
Vtedy povedal Eliáš Tišbänský, ktorý bol z cudzích obyvateľov Gileáda, Achabovi: Jako že žije Hospodin, Bôh Izraelov, pred ktorého tvárou stojím, tak isté je, že nebude po tieto roky rosy ani dažďa, len na moje slovo.
A skutočne nepršalo v Izraeli po mnohé mesiace a prešlo to aj do rokov. V ďalšej kapitole sa dozvedáme, že Eliáš až po troch rokoch dal dážď na zem, pre svoje slovo. Že to boli tri roky a šesť mesiacov sa dozvedáme priamo od Ježiša, ktorý to potvrdzuje v Lukášovi 4,25.
Ale pravdu vám hovorím, že za dní Eliášových bolo mnoho vdôv v Izraelovi, keď bolo zavrené nebo tri roky a šesť mesiacov, a keď bol prišiel veliký hlad na celú zem
Tiež o tejto udalosti hovorí Jakub v 5 kapitole, v 17 a 18 verši:
Eliáš bol človek, ktorý trpel podobným ako my, a modlil sa horlivo, žeby nepršalo, a nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A zase sa modlil, a nebo dalo dážď, a zem vydala svoju úrodu.
Achab dostal od Hospodina varovanie, Hospodin sa mu ukázal skrze proroka Eliáša a varoval ho, že bude sucho. Achab si mohol najprv myslieť, že nejaký Hospodin nemusí mať pravdu, mohol sa nazdávať že tento Boh vôbec neexistuje, že jeho Bál je mocnejším bohom. Ale ako plynul čas, a skutočne v Izraeli nepršalo, mal Achab dôvod sa Hospodina báť. Určite premýšľal nad touto skutočnosťou – no napriek tomu sa jeho srdce neotvorilo pre Boha, ale naďalej zostal vo svojej zatvrdilosti. Napriek dôkazu, ktorý nemôže dať nikto iný, ak nie len Boh, tvorca vesmíru.
Po vyše troch rokoch sa stretne Achab s Eliášom. Achabova prvá reakcia je tá, že slovne napadne Eliáša a obviní ho z toho, že zadržuje dážď. Ako každý pohan, aj Achab si neuvedomuje svoju vinu, neuvedomuje si svoj hriech, ale je pripravený na iného hodiť vlastnú vinu a ukázať prstom inam, len nie na seba samého.
Toto býva znakom neobrátených ľudí, ktorí keď sa dejú dobré veci a dobré časy, pripisujú to sebe, ale keď príde na nich nejaká pohroma, odrazu hľadajú Boha a obviňujú ho za to, že tu nebol, čo je to za Boha ktorý dopustí také alebo onaké veci. Pozrime sa do Písma ako prebehlo stretnutie Achaba a Eliáša:
A stalo sa, keď uvidel Achab Eliáša, že mu povedal Achab: Či si to ty, ktorý trápiš Izraela?
Tu vidíme jasne to, o čom je hore napísané. Ak sa udeje nejaká zlá udalosť, človek obviní Boha, alebo iného človeka, ktorý Bohu slúži. Achab teda vyšiel z jasnou kritikou na Eliáša, pritom si neuvedomil to, že to sám je na príčine tomu, že je v krajine sucho. Eliáš mu odpovedá:
Netrápim Izraela, ale ty a dom tvojho otca tým, že ste opustili prikázania Hospodinove, a že ideš za Bálmi.
Po týchto udalostiach chce Eliáš dokázať, kto je skutočne pravým Bohom. Bálovi kňazi urobia oltár svojmu Bálovi, podobne ako aj Eliáš urobí oltár Hospodinovu a Eliáš ich vyzve, aby sa Boh ozval ohňom ak ide o Boha pravého. Ak je pravý boh Bál, tak nech spustí na oltár oheň a ak je pravý Boh Hospodin, nech on zošle na svoj oltár oheň.
Za Hospodina bol jediný kňaz Eliáš a kňazov Bála bolo 450. Títo skúšali vzývať Bála, ale žiaden oheň na ich oltár nepadol. Eliáš sa im posmieval:
Volajte veľkým hlasom, lebo veď je boh! Možno, že rozmýšľa alebo je nejako ináče zamestnaný alebo hádam je na ceste alebo azda spí; nech sa zobudí!
A kňazi Bála začnú ukazovať svoje obrovské pohanstvo. Čítame v Písme toto:
A tak volali veľkým hlasom a bodali sa, podľa svojej obyčaje, nožami a pikami, až sa krvou polievali.
Títo kňazi nielenže začali viac vzývať svoju modlu Bála, ale ešte k tomu sa začali trýzniť na tele – čítame že sa sami bodali nožmi, až sa polievali krvou. Tu vidíme fanatizmus – sektárstvo a nepravosť náboženstva. Tu vidíme to, ako sa chce človek vykúpiť sám svojimi skutkami, dokonca takými, že sám seba lynčuje a ničí na telesnosti.
Naproti tomu je kresťanstvo jediné náboženstvo, kde sám Boh je záchrana, kde sa skutkami nedá nič vykúpiť, kde je Boh spasiteľ a záchranca.
Ale aj v dnešnom kresťanstve a hlavne v stredovekom pred reformáciou, boli akože-kresťania v podobnej situácii ako títo pohania. Nazdávali sa, že Hospodin sa dá kúpiť ich skutkami alebo obeťami. Preto sa často mnísi trýznili, bičovali, robili si ujmu na tele a slúžilo to vraj k svätosti. Spojitosť medzi takouto službou Bohu a službou ktorú robili Bálovi uctievači bola podobná.
Napokon sa však Bálovi kňazi nedočkali ohňa, ale Hospodinov oltár bol ohňom strávený. Achab bol určite udivený z tejto udalosti, radoví Izraeliti jednohlasne uznali že pravý Boh je Hospodin, pozabíjali potom kňazov Bála, na čo sa rozhnevala Jezábeľ, manželka Achabova. Nám tu však ide o to, že Boh sa už druhý krát dal spoznať nielen Izraelitom, ale aj Achabovi a jeho rodine. Potom na slovo Eliáša začalo po vyše troch rokoch pršať.
Týmto však nekončí rozprávanie Písma o kráľovi Achabovi. Hospodin sa k nemu obráti znovu. Tentokrát mu dokonca pomôže vo vojne.
Kráľ Ben-hadad je pyšným kráľom a chce si podmaniť Izrael. Keď sa Achab vzoprie Ben-hadadovi, ten rozkáže aby sa pripravilo jeho vojsko na útok proti Izraelcom. Predtým ešte Achabovi oznámi cez posla:
Tak nech mi učinia bohovia a tak nech pridajú, jestli sa dostane prachu Samárie po hrsti všetkému ľudu, ktorý je so mnou.
Všimnime si to, ako sa Ben-hadad oháňa pohanskými bohmi a ako si je istý sám svojou silou. Jeho armáda bola skutočne oveľa väčšia ako Achabova, ale je to Hospodin kto riadi beh sveta.
Achab sa tu stretne opäť s tým, že je len jeden jediný pravý Boh – Hospodin, pretože On pošle proroka k Achabovi a ten mu povie:
Takto hovorí Hospodin: Či si videl všetko to veľké množstvo? Hľa, dám ho do tvojej ruky dnes, aby si poznal, že ja som Hospodin.
Tu mu jednoznačne Boh odkrýva svoju identitu. Ukazuje sa ako skutočný Boh, ktorý má všetko vo svojej moci, vo svojej hrsti. Dokonca to robí preto, aby Achab poznal, že on je naozaj Hospodin, kráľ nad všetkým. Napriek tomu že Ben-hadad má obrovské vojsko, Boh Achabovi sľubuje že mu ho vydá. Robí to preto, aby Achab naozaj spoznal že jedine Hospodin je schopný urobiť takýto zázrak, že Achabove malé vojsko porazí presilu.
Achab má samozrejme pochybnosti tak sa proroka pýta: Skrze koho? Otázka je položená, že skrze koho Boh vydá Ben-hadadove vojsko. A Achab hneď aj dostáva odpoveď: Skrze služobníkov kniežat krajov. Achab sa ešte opýta: Kto započne boj boj? A Hospodin odpovedá skrze proroka: TY!
V tomto dialógu sa Achab podriaďuje Hospodinovi a verí mu že ho vytrhne z tohto nepriaznivého rozpoloženia. Väčší dôkaz o svojej existencii azda Hospodin Achabovi ani nemohol poskytnúť. Už tu sa musíme zamyslieť nad tým, aký je Boh dobrý. Podľa spravodlivosti mal nechať Achaba na pospas Ben-hadadovi, ale On sa mu rozhodol pomôcť. Ukazuje sa mu ako mocný Pán sveta a potvrdzuje mu to, že nie nejaký Bál je boh, ale že On nakláňa srdcia panovníkov.
Ben-hadad utrpel hroznú porážku, ktorá sa odohrala vo vrchoch. Ako pohania si mysleli to, že Izraelitom pomáhal boh vrchov a Písmo to zaznamenáva takto:
A služobníci sýrskeho kráľa povedali jemu: Ich bohovia sú bohmi vrchov, preto nás premohli. Ale bojujme s nimi na rovine, a uvidíš, či ich nepremôžeme.
Ani oni nepochopili to, že je to Boh ktorý koná svoje dielo skrze ľudí. Oni sa nazdávali že to nebol jediný a pravý Boh ktorý im vystrojil porážku, ale že to boli akýsi bôžikovia z vrchov. Tu vidíme ich poverčivosť, ich povery a magické rituály. Dnes je takáto vec ukrytá v ezoterike, kde sa pomocou rôznych zaklínadiel, rún, kariet, kyvadielok snažia vykladači vysvetliť človeku, že čo sa deje v ich živote keď sa im niečo prihodí. Vždy je za tým však Boh a toho nikto nehľadá a nikto nechce poznať jeho vôľu.
Tak sa rozhodol Ben-hadad bojovať s Izraelom na rovine. A v Písme čítame, aký veľký nepomer bol medzi ich vojskami:
A stalo sa po roku, že spočítal Ben-hadad Sýrov, a odišiel hore do Afeka do boja s Izraelom. A synovia Izraelovi, taktiež spočítaní a zaopatrení stravou odišli oproti nim. A tak položili sa synovia Izraelovi táborom naproti nim jako nejaké dva malé kŕdle kôz, a Sýrovia zaplnili zem.
Tu vidíme ako Sýrovia zaplnili zem, ale Izraelitov bolo oproti nim ako dva malé kŕdle kôz. Boh však zasiahne, skrze proroka sa opäť prihovorí Izraelskému kráľovi Achabovi takto:
Pretože hovoria Sýrovia: Hospodin je bohom vrchov a nie bohom dolín, dám všetko to veľké množstvo do tvojej ruky, aby ste vedeli, že ja som Hospodin.
Boh opäť Achabovi dáva na známosť, že vojnu mu vyhrá a robí to preto, aby už konečne pochopili obe strany, že Hospodin je len jeden, že je to jediný a pravý Boh. Takto nebudú môcť Ben-hadadovi ľudia povedať, že bôžik vrchov ich predtým zachránil a teraz tu majú ďalšieho bôžika roviny. Musia jednoducho pochopiť, že je iba jeden jediný Boh, ktorý je zvrchovaný a ovláda čas i dejiny.
Napokon Achab porazí ťažkou porážkou Beh-hadada a ten pred ním uteká. Achab ho má za jeho spupnosť zabiť. Ben-hadad sa pýšil svojou silou, mal spupné reči, bol si sebaistý svojou prevahou.
Keď prehral prvý krát, tak nepochopil že to bol Boh kto pripravil jeho porážku. Namiesto toho sa ukolísal v predstavu, že Izraelitom pomohli akýsi bôžikovia z vrchov a tak opäť vyšiel proti Izraelcom a Bohu. Mal zomrieť rukou Achabovou, ale ten ho nezabil, povyšoval sám seba, svojim víťazstvom, opil sa tým že vyhral. Na Hospodina ani len nepomyslel. A tak pri návrate z boja ho stretne prorok a hovorí:
Takto hovorí Hospodin: Preto, že si pustil z ruky muža, ktorého som ja odsúdil na smrť, bude tvoj život za jeho život a tvoj ľud za jeho ľud. A tak odišiel izraelský kráľ hore do svojho domu, namrzený a nahnevaný, a prišiel do Samárie.